Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/650/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228779.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: X. X., bytom C. XX, XXX
XX S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25,
811 02 Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3,
851 07 Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpenému Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so

sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/513/2015-42 zo dňa 07.01.2015 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9C/513/2015-71 zo dňa 22.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol návrh

žalovaného zo dňa 02.12.2015 na prerušenie konania. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd uviedol,
že žalobkyňa sa návrhom podaným dňa 25.09.2015 domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese S., v obci H., v katastrálnom území H., parcela registra "C", zapísanej na
LV č. XXXX ako parcela č. 2889 - orná pôda o výmere 3528 m2. Žalovaný navrhol konanie prerušiť do

skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, keďže bolo začaté trestné stíhanie vo
veci skupovania pozemkov, pričom v trestnom konaní môžu byť zistené významné okolnosti, spôsobilé
preukázať, či zo strany žalovaného, resp. osôb konajúcich za neho prišlo k zneužitiu neskúsenosti
a dôverčivosti žalobkyne tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 265 ods. 1 Trestného zákona. Súd
konštatoval, že v ustanovení § 109 ods. 2 OSP sú uvedené prípady, v ktorých je súdu daná možnosť
prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t. j. súd po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov

môže, ale nemusí konanie prerušiť. V tomto prípade podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie
konania, lebo predmetom konania je predaj poľnohospodárskej pôdy nad 2000 m2 a úlohou súdu
bude ako prvé si vyriešiť otázku, či sa pri prevode vlastníckeho práva postupovalo v zmysle zákona
č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V prípade zistenia, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, bolo by
predčasné riešiť otázku, či je zmluva v rozpore s ustanoveniami § 39 a 39a Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd môže konanie prerušiť,
až keď iné vhodné opatrenia zlyhajú. Výber z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie
konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri
vedení príslušného súdneho konania záleží od voľby zvolenej súdom, ale je potrebné podriadiť sa
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a

použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavujevo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
21.10.2010 sp. zn. 3Cdo 150/2010). Opravným uznesením súd opravil napadnuté uznesenie čo do
správnosti dátumu jeho vydania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, keďže podľa neho nie je zrejmé, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa oboznámil s
jeho obsahom a či na základe vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie konania nie je
dôvodné a potrebné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony a či vôbec nejaké úkony súd urobil smerom

k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie. Namietal neúplné
zistenie skutkového stavu, pretože až po pripojení predmetného vyšetrovacieho spisu a po oboznámení
sa s jeho obsahom, po porovnaní opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na prerušenie konania
a obsahu vyšetrovacieho spisu, by súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh
na prerušenie konania. V tomto prípade boli splnené predpoklady na prerušenie konania, pretože od
rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke právo žalobkyne.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že trestné stíhanie, pre ktoré žalovaný žiada konanie prerušiť, nemá súvis
s občianskoprávnymi dôvodmi neplatnosti zmluvy. Podľa nej je návrh na prerušenie konania obštrukčný
s cieľom mariť súdne konanie a spôsobovať prieťahy.
4. Sudca súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu nevyhovel a vec predložil
na rozhodnutie odvolacieho súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní
veci urobil záver, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto toto uznesenie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil
s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami

OSP, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k vyššie
označenej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva č.
2015/7/7/Luž/2889 zo dňa 07.07.2015 konal v rozpore s dobrými mravmi, pričom z kúpnej zmluvy

vyplýva hrubý nepomer kúpnej ceny uhradenej žalovaným iba vo výške 9,45 % skutočnej hodnoty
pozemku. Tvrdila, že žalovaný úmyselne zneužil jej neskúsenosť v oblasti nedostatočnej znalosti
hodnoty a využiteľnosti pozemku a tiež jej dôverčivosť, a z toho dôvodu je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka zmluva absolútne neplatná. Vzhľadom na záver o neplatnosti kúpnej zmluvy nenastali
jej obligačnoprávne a ani vecnoprávne účinky, v dôsledku čoho žalovaný predmetný pozemok do

vlastníctva nenadobudol a ona zostala naďalej jeho vlastníčkou. Keďže v katastri nehnuteľností v
rozpore so skutočným stavom je zapísaný ako vlastník pozemku žalovaný, ona má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. V priebehu konania, kedy ešte nebolo nariadené pojednávanie vo
veci, žalovaný podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré
vedie Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,

expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ku svojmu návrhu žiadne listinné dôkazy
nedoložil. V návrhu na prerušenie konania uviedol, že v trestnom konaní vedenom pre trestný čin podľa
§ 265 ods. 1 Trestného zákona môžu byť zistené významné okolnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať, či
z jeho strany došlo k zneužitiu neskúsenosti a dôverčivosť žalobkyne.

7. Súd prvej inštancie zamietnuc návrh žalovaného na prerušenie konania aplikoval ustanovenie §
109 ods. 2 písm. c) OSP, v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že
súd vediac o prebiehajúcom trestnom konaní môže pred prípadným prerušením konania urobiť iné

vhodné opatrenia, pričom daný postup súdu zatiaľ bez prerušenia konania neodporuje zákonu a ani
účelu občianskoprávneho konania. Žalovaný požiadal o prerušenie konania bez toho, aby doložil právne
významné listiny, a to v štádiu konania, kedy ešte ani nebolo nariadené prvé pojednávanie, na ktorom by
súd účastníkov vypočul a vykonal ďalšie relevantné dôkazy, navrhnuté účastníkmi konania, t. j. aj spisomvedeným v trestnom konaní ako listinným dôkazom. S prihliadnutím na uvedené odvolaciemu súdu sa
javí postup súdu prvého stupňa ako správny, pričom nie je vylúčené, že ak po vykonaní dokazovania
výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi zváži, že otázka, ktorá sa rieši v trestnom

konaní, skutočne môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, s následným prerušením konania
v súlade s ustanoveniami § 162 - § 164 Civilného sporového poriadku, upravujúceho postup súdu,
strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov s účinnosťou od
01.07.2016.

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 OSP), preto
odvolací súd námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní nepovažoval za opodstatnené. V
trestnom konaní začatom vo veci budú orgány činné v trestnom konaní posudzovať otázky konania
zainteresovaných osôb z hľadiska trestnoprávnych predpisov, zatiaľ čo v občianskoprávnom konaní súd
zistí skutkový stav na základe navrhnutých dôkazov, ktorým môže byť aj listinný dôkaz v podobe spisu
trestného konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).