Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/320/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311207353
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4311207353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. J.
XXXX/X, o zaplatenie 1.020,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice z 11. júna 2012, č. k. 14C/238/2011-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsazmluvnejpokuty
v sume 101,15 eura p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov strán sporu rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
615,11 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 28. 06. 2008 do zaplatenia, do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu
zo strán sporu nepriznal právo na ich náhradu. Zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 42 zák.
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, § 101, § 112, § 544 ods. 1 a 2, § 545

ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

2. Mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 05. 01. 2008 Zmluvu o pripojení podľa zákona
č. 610/2003 Z. z., v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu /Telefónica O2 Slovakia s.r.o./ ako
poskytovateľ, vypožičal žalovanému ako užívateľovi mikroprocesorové karty - SIM kartu v počte 1 ks,
ktorá umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a SIM karte bolo
priradené účastnícke telefónne číslo 0948019362. Žalobca pri uzavretí Zmluvy odpredal žalovanému

1 ks mobilného telefónu značky Sony Ericsson K550i black - O2 SK + ZL za cenu 1,- Sk (0,03
EUR). Podmienky poskytnutia zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a nároku na jej doplatenie
upravil Dodatok k Zmluve. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 749 zo dňa 11. 12. 2008 došlo k
postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej
zmluvy boli všeobecné podmienky s cenníkom spoločnosti Telefónica O2 Slovakia s.r.o. V zmysle
dojednaného cenníka o poskytnutí služieb sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby dojednanú cenu. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby v súlade s platným

cenníkom faktúrami: 1/ č. 1000242403 - sumu 3 eur, splatná dňa 30. 01. 2008, 2/ č. 1000356894
- sumu 195,58 eura, splatná dňa 29. 02. 2008, 3/ č. 1000523744 - sumu 105,22 eura, splatná dňa
02. 05. 2008, 4/ č. 1000433022 - sumu 309,67 eura, splatná dňa 31. 05. 2008, 5/ č. 1000755653 -
sumu 1,99 eura, splatná dňa 27. 06. 2008, pričom žalobca si k uvedeným sumám uplatnil úroky zomeškaniavovýške8,5%p.a.odnasledujúcehodňavyššieoznačenýchsplatností.Rovnakosižalobca
uplatnil podľa dodatku II bod 2.3 zmluvnú pokutu v sume 404,60 eura pre prípad porušenia práv a
povinností faktúrou žalobcu č. 5100232170, ktorá bola splatná dňa 25. 05. 2008. Uvedená suma mala

predstavovať ekvivalent zvýhodnenia za predaj mobilného telefónu zn. Sony Ericsson K550i black - O2
SK + ZV s výrobným číslom 358516013719052 za akciovú cenu, resp. mala predstavovať paušalizovanú
náhradu škody v dôsledku nesplnenia záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu právneho predchodcu žalobcu. V konaní bola zo strany vedľajšieho účastníka konania na strane
žalovaného vznesená námietka premlčania, ktorou sa zaoberal a následne priznal žalobcovi len nárok,

ktorý vznikol 3 roky pred doručením žaloby súdu dňa 23. 05. 2011. Pohľadávky vyúčtované faktúrami
1/ č. 1000242403 na sumu 3 eur, splatná dňa 30. 01. 2008, 2/ č. 1000356894 na sumu 195,58 eura,
splatná dňa 29. 02. 2008, 3/ č. 1000523744 na sumu 105,22 eura, splatná dňa 02. 05. 2008, teda všetky
so splatnosťou do 23. 05. 2008, považoval za premlčané. Pohľadávky z faktúr 4/ č. 1000433022 na
sumu 309,67 eura, splatná dňa 31. 05. 2008, 5/ č. 1000755653 na sumu 1,99 eura, splatná dňa 27.
06. 2008 žalobcovi priznal ako nepremlčané. Ďalej bol toho názoru, že dojednanie zmluvnej pokuty je

platné, avšak za spornú považoval jej výšku. Podotkol, že sama koncepcia Občianskeho zákonníka
kladie dôraz na predchádzanie sporom. Už pri uzatváraní zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluvná pokuta
ako forma zabezpečenia pohľadávky, vystupuje do popredia princíp ochrany tej strany, ktorá mieni a tiež
aj efektívne svoje záväzky plní. Zákonná interpretácia ustanovení o zmluvnej pokute preto nemôže byť
na úkor ochrany tej strany, ktorá si predvídavo a s dostatočnou mierou opatrnosti tento zabezpečovací

prostriedok dojednala. Poukázal na znenie ust. § 545a OZ, účinné od 01. 01. 2008, v zmysle ktorého
môže súd neprimerane vysokú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti
vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Argumentoval, že medzi

stranami sporu bolo dojednané, že zmluvná pokuta je vyjadrením paušalizovanej náhrady škody v
dôsledku nesplnenia záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu v rozsahu 24 kalendárnych mesiacov a je rozdiel ak niekto ukončí právny vzťah
na začiatku, resp. ku koncu viazanosti a zmluva rovnako pripúšťala uplatnenie plnej sumy zmluvnej
pokuty. Vyslovil, že príslušné ustanovenie § 544 a nasl. OZ o zmluvnej pokute je potrebné vykladať

extenzívne na úkor toho kto má mať profit z takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Žalobcovi priznal
popri sebe nárok na zmluvnú pokutu ako aj úroky z omeškania, pretože mal za to, že sa jedná o dva
samostatné nároky. Zmluvná pokuta má jednak charakter hrozby dostatočne citeľne majetkovej sankcie
pre prípad neplnenia a jednak má charakter zabezpečujúci proti prípadným škodám, ktoré by mohli
nastať v prípade nesplnenia povinnosti. Poukazujúc na ust. § 545 OZ dodal, že možnosť uplatnenia

tejto sankcie je viazaná na zavinené porušenie povinnosti žalovaného, pričom zavinenie povinného
sa zo zákona predpokladá, dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na povinnom subjekte,
dlžníkovi, s tým, že k naplneniu podmienky zavinenia stačí nedbanlivosť, teda povinný subjekt nechcel,
aby k porušeniu došlo, ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil nie je dostačujúci,
a k splneniu povinnosti nevedie, avšak vzhľadom k okolnostiam a k svojmu postaveniu, či osobným

pomeromvedieťmalamohol.Podľasúdujezrejmé,žepodľa§544ods.3OZsaustanoveniaozmluvnej
pokute použijú aj na pokutu určenú pre porušenie povinnosti právnym predpisom (penále). Zmluvná
pokuta nenahradzuje škodu a na rozdiel úrokov alebo poplatku z omeškania nemá povahu príslušenstva
pohľadávky, ale sa jedná o samostatný nárok, ktorý musí byť obligatórne písomne dojednaný medzi
účastníkmi konania. Tvrdil, že uplatnená suma zmluvnej pokuty má zohľadniť jednak nadobúdaciu

hodnotu mobilného telefónu ako aj ekvivalent zvýhodnenia za predaj mobilného telefónu zn. Sony
Ericsson K550i black - O2 SK + ZV s výrobným číslom 358516013719052 a to za akciovú cenu s tým, že
uvedenázmluvnápokutabolavyjadrenímpaušalizovanejnáhradyškodyvdôsledkunesplneniazáväzku
zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu v
rozsahu 24 kalendárnych mesiacov. Právny predchodca žalobcu zotrval v zmluvnom vzťahu len od 05.

01. 2008 do júna 2008 t. j. v rozsahu 6 mesiacov, resp. počas 1 dojednanej doby a preto súd uplatnenú
sumu zmluvnej pokuty krátil o 1 nasledovne 404,60 : 4 x 3 = 303,45 eura, ktorú sumu súd priznal titulom
zmluvnej pokuty. Dôvodiac poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.,
zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku aj s dvojnásobkom diskontnej sadzby určovanej
NBS ako úrokov z omeškania vo výške 8,5 % p. a. od 28. 06. 2008 do zaplatenia.

3. Rozhodnutie v časti o nároku na náhradu trov konania odôvodnil poukazom na ust. § 142
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) argumentujúc, že v konaní bol uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 1.020,06 eura a žalobcovi priznal sumu 615,11 eura, teda žalovaný bol úspešný v sume404,95 eura, t. j. v časti 39,70 %, zaokrúhlene 40 % a úspech žalobcu je v sume 60 %. Potom čistý
úspech žalobcu je v objeme 60% - 40% = 20% z predmetu konania. V konaní si úspešný žalobca uplatnil
nárok na náhradu trov konania v sume 308,74 eura a to za zaplatený súdny poplatok v sume 61 eur a

za 3 úkony právnej pomoci po 73,69 eura s režijným paušálom (ďalej len RP), za 1. predsúdny pokus o
zmier, 2. prevzatie veci a spracovanie žaloby. Bol toho názoru, že za uplatnený nárok za úkon právnej
pomoci predsúdny pokus o zmier nie je možné priznať nakoľko podľa § 137 OSP tento úkon nie je
úkonom právnej pomoci v súdnom konaní, ktoré je zahájené doručením žaloby súdu. Rovnako si nárok
na náhradu trov konania uplatnil aj vedľajší účastník na strane žalovaného Spotrebiteľské združenie

OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, v konaní zast.: HKP Legal, s.r.o. ten však
len za 2 úkony právnej pomoci. S poukazom na tzv. čistý úspech žalobcu len v rozsahu 20 % v sume
45,23 eura voči žalovanému, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 2 OSP a to z dôvodu, že zo samotného obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
sa jedná o uplatnený nárok v konaní s relatívne nízkou právnou zložitosťou, časovou nenáročnosťou
a s možnosťou využitia týchto podaní na množstvo druhovo identických konaní v postúpených veciach

mobilných operátorov (napr. v právnych vzťahoch spotrebiteľského práva atď.) kedy dochádza len k
zmene pri označovaní účastníkov konania a uplatnenie sumy za neuhradené faktúry tzv. hovorné, ktoré
skutočnosti z týchto podaní - žalôb robia len administratívnu agendu bez potreby akýchkoľvek právnych
riešení. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že úkony právnej pomoci v prejednávanej veci sú
svojim charakterom absolútne univerzálne podania a preto súd nepriznal nárok na základe uvedených

v sume 45,23 EUR a to 20% z 2 úkonov právnej pomoci s RP + súdny poplatok (73,69 eura x 2 + 8,89
x 2 + 61 vrátane DPH = 45,23 eura).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti časti, ktorou bol zamietnutý
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ako aj na čl. II bod. 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení a dôvodil, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním faktúr za poskytnuté elektronické služby v zmysle
Zmluvy o pripojení v znení dodatku. Žalovanému bol poskytnutý mesačný program Pre mňa 130 a
tiež mobilný telefón v hodnote 6.652,- Sk /220,81 eura/ len za cenu 1 Sk. Žalovaný porušil povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy, preto si žalobca v zmysle čl. II bod 2.3 uplatnil nárok na zmluvnú pokutu,

ktorá pozostáva z ceny telefónu a zvyšná časť je paušalizovaná náhrada škody, ktorá vznikla veriteľovi
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. V dôsledku uvedeného je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu. V konaní nebolo sporným,
že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, teda nevykonal riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a
postupcom poskytnuté služby. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy

zo stanovenej ceny telefónu, ktorý poskytol žalovanému v rámci zvýhodnenej ceny. Mal za to, že výška
zmluvnej pokuty je primeraná, resp. ak by bola príliš nízka, nebola by naplnená jej podstatná funkcia,
teda hrozba sankcie pri porušovaní zmluvných povinností. Poukázal tiež na to, že zmluvná pokuta je
uvedená v dodatku, ktorého obsah nie je rozsiahly a žalovaný sa s ním mohol oboznámiť. Okrem iného
je dodatok k zmluve samotným žalovaným odpísaný na znak súhlasu. Ďalej poukázal na ust. § 79 OSP,

ktorý uvádza, že účastník konania nie je povinný vec právne kvalifikovať, a teda ak sa súd nestotožní
s právnou kvalifikáciou účastníka, môže nárok na zaplatenie sumy vo výške 404,60 eura považovať za
náhradu škody. Žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

6. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470

ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) azistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty nie je dôvodné, preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Odvolací súd úvodom uvádza, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dostatočné
dokazovanietýkajúcesavecisamejasprávnezistilskutkovýstav.Odvolacísúdpreskúmanímspisového
materiálu zistil, že konanie sa začalo podanou žalobou, ktorou si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy
1.020,06 spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania, ktorá suma pozostávala zo sumy 615,46 eura za

porušenie povinností žalovaným, teda neuhradenie faktúr za poskytnuté služby žalobcom a zo sumy
404,60 eura z titulu zmluvnej pokuty. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Telefónica
O2 Slovakia s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 05. 01. 2008 Zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej si právny
predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby žalovanému v súlade s platným cenníkom faktúrami
1/ č. 1000242403 - 3 eur, splatná dňa 30. 01. 2008, 2/ č. 1000356894 - 195,58 eura, splatná dňa 29.

02. 2008, 3/ č. 1000523744 - 105,22 eura, splatná dňa 02. 05. 2008, 4/ č. 1000433022 - 309,67 eura,
splatná dňa 31. 05. 2008, 5/ č. 1000755653 - 1,99 eura, splatná dňa 27. 06. 2008. Žalobca pohľadávku
získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 749 zo dňa 11. 12. 2008. Nedoplatok vznikol za
poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, keď žalovaný prestal vykonávať riadne a včas úhrady
vyššie uvedených faktúr. Odvolací súd má za preukázané z obsahu spisu a vykonaného dokazovania,

že skutočne prišlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorá skutočnosť nebola
v konaní sporná. Uvedené odvolací súd uvádza iba z toho dôvodu, že predmetom prieskumu v
rámci odvolacieho konania nie je prvoinštančným súdom priznaný vyššie uvedený nárok žalobcu, ale
predmetom odvolacieho konania je len zamietajúca časť - posúdenie „nárokovateľnosti“ zmluvnej pokuty
v sume 101,15 eura. Odvolací súd sumarizuje, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi

zo žalovanej istiny v sume 615,11 eura priznal sumu 311,66 eura a zvyšnú žalovanú časť v sume
303,8 eura z dôvodu premlčania zamietol. Z titulu zmluvnej pokuty žalobcovi priznal sumu 303,45 eura
a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 101,15 eura zamietol a predmetom odvolania je práve
táto zamietajúca časť nároku na zmluvnú pokutu. V ostatných častiach z dôvodu absencie odvolania
rozsudok nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zák. č. 610/2003 Z. Z. o elektronických komunikáciách v platnom znení,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí
pri vyúčtovaní predplatených služieb a podľa § 42 ods. 4 písm. b platí, že účastník je povinný platiť
cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

14. Úvodom je potrebné uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje
celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu
spotrebiteľa garantuje najmä zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01. 07. 2007 zrušil

predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom bola úprava práv spotrebiteľov a povinností
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a
označovanievýrobkovcenami.NaprotitomusúkromnoprávnaochranaspotrebiteľanáležíObčianskemuzákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej
únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v
dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z. z. počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho

zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - § 60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný
typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil
o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné
pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami

sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne
zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda
zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri
poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si
vopredurčídodávateľaspotrebiteľnemámožnosťtietozmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniťstým,

že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov.
Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne,
v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č.
568/2007 Z. z. v novom ods. 2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení Občianskeho
zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré

upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v
jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008
nahradil ust. § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť
pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo

viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej
správe,ktorálenkonštatuje,že„zavádzaabsolútnuneplatnosťdojednaní,ktoréobchádzajúustanovenie
o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto
sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného

zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. §
53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým,
že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou
takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú
spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný

zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z. z., ktorým sa s
účinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva.Zákonodarcatakdefinitívneodstránil
doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych

vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie
je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 z 21. 04.
2015, 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015, 2 MCdo 5/2015).
15. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle bodu II- 2.3 dodatku ku zmluve o pripojení zo dňa 05.

01. 2008 „záujemca, resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak záujemca, resp. účastník poruší
niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu
vo výške 12.189,08 Sk.“

16. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.17. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov,
ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie
splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo

vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla
nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho
dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s

vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške.

18. Vychádzajúc z vyššie popísaného právneho stavu a právneho výkladu niet pochýb o tom, že sporom
dotknutá zmluva uzatvorená stranami sporu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
pričom uvedenú skutočnosť nespochybnil ani samotný žalobca. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných
podmienokatovzmysle,čitietonespôsobilihrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospech

žalovaného ako spotrebiteľa a to i vo vzťahu k dojednaným zmluvným pokutám.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy nepopierajú význam zmluvnej pokuty, ale musí sa jednať o
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za

akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu
môžu poškodzovať spotrebiteľa.

20. V ustanovení § 53 ods. 4 OZ je uvedený výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Ide o
exemplatívny výpočet nekalých zmluvných dojednaní, ktorý dopĺňa judikatúra všeobecných súdov, ktorá

by mala vziať do úvahy i znenie a ducha smernice Rady 93/13/EHS. Podľa písmena k/ uvedeného
ustanovenia môže byť neprijateľnou podmienkou ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Pod sankciou, ktorá má postihovať spotrebiteľa má zákon na mysli najmä
zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu možno v spotrebiteľskej zmluve dojednať iba za nesplnenie zmluvnej

povinnosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy. Jej výška musí byť úmerná povahe a významu
povinnosti, ktorej splnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Zmluvné dojednania o neprimerane
vysokej zmluvnej pokute zákon považuje za neprijateľné. Občiansky zákonník obmedzenie výšky
zmluvnej pokuty neustanovuje. Určenie zmluvnej pokuty je vecou zmluvných strán (§ 544 ods. 2 OZ).

21. Dojednanie zmluvnej pokuty vo formulárovej zmluve zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve,
ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací
súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania. Účel zmluvnej pokuty spočíva
predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju
povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá
by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Má preventívny a zároveň sankčný charakter.

Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to
však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v paušálnej výške, bez ohľadu
na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Žalobca si
uplatňujeodžalovanéhosankciuvpodobezmluvnejpokutyzaporušenieakejkoľvekzmluvnejpovinnosti
a vo výške, ktorá je neobmedzená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.

Môže teda teoreticky nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov a
zostáva mu iba jeden poplatok a za jeho nezaplatenie je mu udelená rovnaká zmluvná pokuta, ako
keby sa spotrebiteľ dostal do omeškania na začiatku zmluvného vzťahu. Neprimeranosť tejto sankcie
sa teda prejavuje osobitne aj v spojení s časovým aspektom a tým, že nezohľadňuje mieru závažnostia ani hodnotu porušenia zmluvnej povinnosti. Navyše odvolací súd dodáva, že nevidí žiadny dôvod na
vyvodenie konzekvencii k inej ako k dohodnutej kúpnej ceny 0,03 eura, pretože pre túto cenu sa operátor
dobrovoľne rozhodol v rámci svojej obchodnej politiky.

22. Záverom odvolací súd poznamenáva, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.

Možnosť zmeny podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna. Súd je vždy povinný pri poskytovaní
ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Plnenie z takejto podmienky vždy zakladá
bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného
zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej
pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545 OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti zamietnutého nároku na
zmluvnú pokutu v sume 101,15 eura potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP z iných právnych
dôvodov, pretože napadnuté rozhodnutie bolo v napadnutom výroku vecne správne.

24. Odvolací súd zároveň ale pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v časti výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V tejto časti odvolací súd považuje rozhodnutie
za nepreskúmateľné a zmätočné, keď je nesprávny prístup k výpočtu úspechu strany sporu v konaní,
ktorý sa prejavil v zaokrúhľovaní percentuálneho úspechu. Odvolací súd je toho názoru, to ak súd
pristúpi k vyčíslovaniu percentuálneho úspechu, je potrebné tento úspech vyčíslovať trov v presnom

matematickom vyjadrení a dospieť tak k správnemu právnemu a číselnému záveru. V ďalšom konaní
súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).