Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227566
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110227566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu
T.. B. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v C., K. X, proti žalovaným 1/ Š. L., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom v C., Q. XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom
v Prešove, Masarykova 2, 2/ T.. Š. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., I. XX, zastúpenému
Melániou Liškovou, narodenou 25.01.1954, bytom v Košiciach, Havanská 12, o 165 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 03.06.2016 č. k. 19C/24/2011-438 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.06.2016 č. k.

19C/24/2011-451 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 03.06.2016 č.
k. 19C/24/2011-438 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.06.2016 č. k. 19C/24/2011-451 uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € s 9% ročným úrokom z omeškania od
16.12.2010 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,67

€ s 9% úrokom z omeškania ročne od 8.9.2011 do zaplatenia (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (výrok III.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške
796,20 €, z čoho suma 784,65 € predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 11,55 € predstavuje
iné trovy, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok IV.). Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nemá právo na náhradu trov konania
(V.). Dopĺňacím rozsudkom si súd vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 165 € s príslušenstvom
titulom náhrady podielu nákladov na výmenu žľabu a nevyhnutne súvisiacich prác v súvislosti s
havarijným stavom, ktorý v roku 2010 vznikol na nehnuteľnosti patriacej stranám sporu do podielového
spoluvlastníctva.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že predmetom žaloby je nárok žalobcu voči žalovaným
v súvislosti s vynaloženými nákladmi na opravu - výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie na stavbe

- v meštianskom dome na Q. č. XX v C., ktorého strany sporu sú podieloví spoluvlastníci. Nehnuteľnosť
je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. A. M.. Dospel k záveru, že realizované práce zo strany žalobcu
predstavovali hospodárenie so spoločnou vecou podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.4. Súd mal preukázané, že žalobca ako podielový spoluvlastník predmetnej stavby realizoval opravu
- výmenu žľabu a prečistenie kanalizácie v rozhodnom období bez toho, aby medzi stranami sporu
ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej stavby došlo k dohode o hospodárení so spoločnou

vecou. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti nároku sa súd zaoberal otázkou, či v danom
prípade vynaložené peňažné prostriedky na výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie predstavovali
nevyhnutnú údržbu alebo opravu danej stavby, alebo či nešlo o nevyhnutnú údržbu alebo opravu stavby.
Podľa názoru súdu, posúdenie, či v danom prípade išlo o nevyhnutné investície, nemožno dávať do
súvisu výlučne s otázkou havarijného stavu, pretože v danom prípade rozhodujúci je charakter a rozsah

údržby (opravy) podielového spoluvlastníctva a tiež posúdenie, aké následky by malo nezrealizovanie
údržby (opravy) predmetu podielového spoluvlastníctva. Dospel k záveru, že obe zrealizované práce
slúžili minimálne na údržbu predmetu vlastníctva, ktorú sú vlastníci povinní uskutočňovať v súvislosti s
ust. § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

5. Vyslovil názor, že bez toho, aby súd musel konštatovať havarijný stav, v danom prípade išlo o

realizované činnosti na nevyhnutné udržiavanie spoločnej veci, ktorá patrí k povinnostiam všetkých
spoluvlastníkov. Z toho vyplýva povinnosť každého jednotlivého spoluvlastníka podieľať sa na
vynaložených nákladoch, vo výške danej podielom na nákladoch zodpovedajúcich spoluvlastníckeho
podielu k spoločnej veci, za súčasného konštatovania nepochybného skutkového stavu, že v danom
prípade sa na týchto nákladoch podieľal žalobca výlučne sám.

6. Právne vec posúdil podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 11 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456, § 3 ods. 1, §
100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 OZ.

7. Súd nepovažoval za dôvodnú vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k žalovanej čiastke s
poukazom na to, že žalobca nepochybne už v predmetnej žalobe uplatnil nárok vo výške 165 €. Aj
keď táto suma v samotnom petite nebola uvedená, najneskôr na pojednávaní konanom dňa 21.10.2011
si túto peňažnú čiastku žalobca uplatnil v konkrétnej sume. Žaloba bola súdu doručená 10.11.2010,
teda bola podaná včas. Za nedôvodnú súd posúdil obranu žalovaného v 1. rade, že žalobca žiadal v

žalobe len náhradu nákladov za výmenu žľabu, pretože už zo žaloby je zrejmé, že požadovaný nárok
súvisí nielen s výmenou žľabu, ale tiež s nevyhnutne súvisiacimi prácami, ktoré žalobca upresnil ako
prečistenie kanalizácie. Súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V danom prípade platí dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený
dozvedel o tom, kto sa bezdôvodne obohatil (subjektívna doba), a najneskôr sa nárok premlčí do 3 rokov

odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (objektívna doba).

8. V priebehu konania, vo vzťahu k realizovanej výmene žľabu na predmetnej stavbe, príslušný stavebný
úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nariadil túto stavbu odstrániť. Práve tá skutočnosť, že (v
priebehu konania) v inom konaní bolo žalobcovi právoplatne nariadené odstrániť túto stavbu, ohľadne

ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaných časť vynaložených nákladov, t.j. v časti výmeny žľabu, súd
dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi tento nárok žalobcovi priznať. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu v tejto časti (nákladov na výmenu žľabu) zamietol.

9. Pri nákladoch vynaložených na prečistenie kanalizácie, súd sa zaoberal ustálením výšky

(požadovaného) bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že z neplatného právneho úkonu - z
neplatného rozhodnutia žalobcu o hospodárení so spoločnou vecou (žalobca nemal súhlas ostatných
spoluvlastníkov) pokiaľ žalobca vynaložil určité náklady na prečistenie kanalizácie ako nevyhnutné
náklady, pričom sám investoval do spoločnej veci, na strane oboch žalovaných vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré musia vydať.

10. V prípade prečistením kanalizácie nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Touto činnosťou sa dosiahlo
to, že nehnuteľnosť sa neznehodnotila nad rámec bežného opotrebenia. Pri stanovení výšky (tohto)
bezdôvodného obohatenia vychádzal súd z obvyklých nákladov v danom mieste a v danom čase, t.j.
nákladov, aké by v rozhodnej dobe bolo potrebné vynaložiť (obvykle v danom mieste a v danom čase).

Pri ustálení týchto obvyklých nákladov súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, kde podľa
záverov znalca za dané prečistenie kanalizácie primerané náklady predstavovali sumu 121,46 € bez
DPH. Žalobca reálne za prečistenie kanalizácie zaplatil 100 €. Z uvedeného vyplýva, že sumu 100 €, z
ktorejvychádzalžalobca,možnopovažovaťzaobvyklénáklady.Súdpoukázalnato,ževdanomprípadeide o špecifický právny stav, kedy predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na troch samostatných listoch
vlastníctva so zápisom šiestich spoluvlastníkov na jej spoločných častiach a spoločných zariadeniach,
a na základe toho súd pri stanovení konečnej výšky tohto nároku ako bezdôvodného obohatenia

za prečistenie kanalizácie vychádzal zo spoluvlastníckeho podielu každého žalovaného v číselnom
vyjadrení 1/6. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € (100 :
6) a žalovaného v 2. rade sumu 16,67 € (100 : 6) a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú spolu
s príslušenstvom zamietol.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s úhradou priznanej peňažnej čiastky. Súd zisťoval, či žalobca
vyzval žalovaných na plnenie. Konštatoval, že za výzvu na plnenie možno považovať aj podanú žalobu,
doručením ktorej sa žalovaní dostávajú s jej úhradou do omeškania. Žaloba žalovanému v 1. rade bola
doručená 15.12.2010 a žalovanému v 2. rade dňa 7.9.2011, z uvedeného dôvodu dňom nasledujúcim
sa dostali žalovaní do omeškania.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že neúspech žalobcu presahoval
jeho úspech, a preto súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v jeho pomernej časti a
priznal náhradu trov v rozsahu 70%, t.j. vo výške 784,65 € titulom trov právneho zastúpenia a sumu
11,55 € titulom súdneho poplatku za odpor. O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.
rade konštatoval, že žalovaný v 2. rade nepodal návrh na náhradu trov (a preto nerozhodoval o trovách

konania žalovaného v 2. rade). Neúspech žalobcu prevyšuje jeho úspech, a preto žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.

13. Dopĺňacím rozsudkom si súd vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením, nakoľko
výška trov štátu závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade proti

uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým bola znalcovi priznaná odmena za vypracovaný znalecký posudok.

14. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
16,67 € s príslušenstvom (výrok č. I.) a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade (výrok č. IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. f/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu
v tejto časti zamietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu celých trov prvostupňového konania a
náhradu trov odvolacieho konania.

15. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o čiastočnej dôvodnosti žalobného návrhu žalobcu

týkajúcej sa obvyklých nákladov na prečistenie kanalizácie. Práce vykonané žalobcom súd považoval
za nevyhnutné udržiavacie práce na spoločnej veci, vykonané v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z.. Žalovaný v 1. rade mal za to, že nárok uplatnený žalobcom v časti nákladov na prečistenie
kanalizácie je premlčaný. Poukázal na to, že v žalobe si žalobca uplatňoval len náklady na výmenu
žľabu(prečisteniekanalizácieniejemožnépovažovaťzasúvisiacepráce).Ažpodanímdoručenýmsúdu

dňa 9.2.2015, teda jednoznačne po uplynutí premlčacej doby, zmenil žalobu a hmotnoprávne správnym
spôsobom žaloval žalovaných, teda aj vrátane nákladov na prečistenie kanalizácie krtkovaním podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov. Náklady na to mal žalobca vynaložiť v lete v roku 2010.

16. Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o právnom titule žalobcom

uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného v 1. rade ide
v tomto prípade o nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na spoločnú vec pri hospodárení
s ňou, teda o právo vyplývajúce z ust. § 139 ods. 2 OZ, a nie o bezdôvodné obohatenie. Preto
rozsudok v tejto časti je neopodstatnený. Celé doterajšie konanie a dokazovanie pred súdom prvej
inštancie smerovalo k otázke preukázania existencie havarijného stavu, čo zrejme podľa súdu prvej

inštancie malo nahradiť súhlas ostatných spoluvlastníkov s investíciami. To je však v rozpore s vyššie
uvedeným záverom súdnej praxe. Odôvodnenie rozsudku konštatujúce vynaloženie nákladov žalobcom
ako udržiavacie investície na spoločnú vec, je pre žalovaného v 1. rade vyslovene prekvapujúce. V
rámci dokazovania sa totiž vôbec otázka nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na údržbu, s povinnosťou
ich náhrady zo strany ďalších spoluvlastníkov pri neexistencii akejkoľvek ich vzájomnej dohody

neprezentovala ako skutočnosť podstatná pre rozhodnutie súdu vo veci samej, a ani sa podrobne
neskúmala. Poukázal na to, že prípadné zanesenie kanalizácie vyžadujúce si jej prečistenie, spôsobil
svojím konaním samotný žalobca, ktorý pred letom 2010 urobil výmenu hlavného ležatého rozvodu
kanalizácie,pričomzúžilšírkurúryvmiestenapojeniazo60cmna40cm.Totopotvrdilajznalec,žetoboljeden z dôvodov upchania potrubia. Ďalším dôvodom upchávania kanálových šácht bolo zlé osadenie
zvodovej rúry zo strany žalobcu, ktorá nebola zapustená priamo do kanalizácie ako pôvodne. Tým sa
nijako nevyriešil žalobcom tvrdený problém týkajúci sa upchávania kanalizácie. Za takýchto okolností je

preto potom nespravodlivé, aby žalovaný v 1. rade znášal náklady na opravu, ktorými sa len odstránil
závadný stav, ktorý spôsobil samotný žalobca.

17.Poukázalna(výrazné)rozporyotom,kedymalabyťkanalizáciaprečistená.Žalobcauvádzalvýmenu
žľabu začiatkom leta 2010; obdobím leta sa bežne rozumejú mesiace júl a august. Krtkovanie sa malo

robiť až potom. Aj svedok Z. potvrdil, že prečistenie krtkovaním, pri ktorom ale nebol, a informáciu o jej
vykonaní mal len od žalobcu, mala robiť firma, ale až s odstupom času po výmene žľabu v lete 2010.
Žalobca predložil kópiu rukou písaného príjmového dokladu zo dňa 8.5.2010, vystaveného pánom T. na
sumu 100 €. Tento doklad predložil až po viac ako piatich rokoch konania ako prílohu jeho podania zo
dňa12.1.2016,hociešteaninapojednávanídňa11.12.2015nevedeluviesť(ani)názovpodnikateľského
subjektu, ktorý mal prečistenie realizovať, a ani samotnú výšku ceny prečistenia. Z dokladu nevyplýva,

kde malo dôjsť k realizácii prečistenia kanalizácie, akým spôsobom, a ani v akom rozsahu. Teda
okrem výpovede samotného svedka T. nebolo v konaní doposiaľ hodnoverne preukázané ani samotné
vykonanie prečistenia kanalizácie. Napriek vykonaniu asi 800 zákaziek prečistenia kanalizácie ročne si
svedok presne pamätal na prípad z roku 2010 na Alžbetinej ulici, čo tiež spochybňuje dôveryhodnosť a
podčiarkuje účelovosť jeho výpovede v snahe pomôcť žalobcovi, ktorý bol v dôkaznej núdzi. Žalovaný

v 1. rade uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca síce dával prečisťovať kanalizáciu, ale len odpady
týkajúcesajehobytu,čiženietýkajúcesahlavnejkanalizácie,ktorájespoločnýmzariadenímdomu.Táto
bolarealizovanávsúvislostisprevádzkoukaderníctva,ktorésanachádzalovbytežalobcuatentobytový
odpadový kanál bol zanesený rôznymi vlasmi a podobným materiálom, ktorý pri tejto prevádzke vzniká.
Ak príjmový doklad zo dňa 8.5.2010 nebol fiktívny, mohol sa týkať práve prečistenia tejto kanalizácie.

Poukázal na to, že súd bol povinný zistiť presne výšku týchto nákladov, a v nadväznosti na výšku nároku
poukázal žalovaný v 1. rade na vznesené výhrady k dokazovaniu príjmovým dokladom zo dňa 8.5.2010
a svedkom T..

18. Súd pri určení výšky nároku žalobcu vychádzal z podielu žalovaných vo výške 1/6 obvyklých

nákladov s poukazom na skutočnosť, že kanalizácia meštianskeho domu na Q. ulici č. XX v C. je
spoločným zariadením meštianskeho domu a slúži aj dvorným pozemkom, pričom ide o spoluvlastníctvo
6 osôb. Z listov vlastníctva, na ktoré súd prvej inštancie poukázal však vyplýva, že ide až o 8
spoluvlastníkov, a teda podiel každého by mal byť vo výške 1/8. Na základe vyššie uvedeného žalovaný
v 1. rade navrhol, aby odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol tak, ako bolo prednesené vyššie.

19. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 2. rade z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V plnom rozsahu
sa pripojil k odvolaniu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a poukázal na všetky svoje vyjadrenia
podané počas súdneho sporu.

20. Proti výroku rozsudku, ktorá sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie, podal v zákonnej lehote
odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd predmetné
rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovaných spoluvlastníkov v 1. a 2. rade zaplatiť predmetnú sumu v
pomere ich spoluvlastníckych podielov alebo, aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

21. Poukázal na to, že súd v časti rozsudku, ktorá sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie, zle
vyhodnotil skutkový stav, a zle určil podiely, na ktorých sa majú žalovaní účastníci podieľať. Meštiansky
dom Q. XX sa nachádza na parcelách č. 408/2, LV XXXXX vo vlastníctve rodín A. a L., na parcele č.

408/1, LV XXXX rodina O. a rodina A.. Pri výpočte podielu nákladov na prečistenie, súd zle vyhodnotil
skutkový stav, čo sa týka kanalizácie. Dažďová voda zo strechy z parcely 408/1 a 408/2 je zvedená
samostatnýmizvodmi,asamostatnoukanalizáciounezávisleodseba,aslúživýlučnevlastníkomparciel,
ktoré sú potom zaústené samostatne do spoločnej kanalizácie. Súd v rozhodnutí nebral do úvahy už
spomínanú skutočnosť a celú kanalizáciu bral ako spoločnú. Zo znaleckého posudku č. 36/2014 T.. G.

vyplývaakopozinkovanýzvodzostrechyjezaúsťovanýdokanalizačnejšachtyč.1anáslednedošachty
č. 2, a až potom do hlavnej kanalizácie domu. Súd konštatoval, že v roku 2010 vznikol havarijný stav
na streche v časti konštrukčného prvku žľabu, že bola nutnosť výmeny žľabu. Z doložených fotografií
a videá znaleckého posudku a výpovede svedka p. Valentoviča je zrejmé, že voda cez zdeformovanýzhrdzavený žľab pretekala na zem a upchávala kanalizačnú šachtu č. 1. Z uvedeného dôvodu bol
žalobca nútený pristúpiť (aj) k prečisteniu kanalizácie od zvodu cez šachtu č. 1 do č. 2. K upchatiu
došlo len v tom úseku, nakoľko vlastníci bytov na parcele č. 408/1 O. a A. bezproblémovo užívali svoj

kanalizačný zvod zo strechy, a aj hlavnú spoločnú kanalizáciu. V tomto súd pochybil a nevykonal dôkaz
výsluchom týchto vlastníkov susednej nehnuteľnosti a nezistil tak skutkový stav. Kanalizačná vetva
na parcele č. 408/1 nebola prečistená, nakoľko to nebolo potrebné ako na parcele č. 408/2. Podľa
znaleckého posudku znalca T.. G. a jeho výpovede sa prečistenie robí krtkovaním od vzniku problému -
upchatia,tedaodzvoduzostrechynaparceleč.408/2cezšachtuč.1,č.2,č.3,aždouličnejkanalizácie.

Taký je technický postup prečistenia. Keďže kanalizácia na parcele č. 408/1 nebola upchatá a vlastníci
ju používali bezproblémovo, z toho logicky vyplýva, že sa nemali podieľať na nákladoch na prečistení
kanalizácie, ani na spoločnej kanalizácii.

22. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že z obsahu odvolania žalobcu
vyplýva, že žalobca namieta len výrok I. a výrok II. rozsudku, ktorým mu boli žalovaní povinní zaplatiť

každý sumu 16,67 € s príslušenstvom, teda v časti nákladov na prečistenie kanalizácie. Vzhľadom na
to je potom zrejmé, že žalobca svojim odvolaním nenapadol výrok III. rozsudku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, a tento by mal byť právoplatný. Žalovaný v 1. rade poukázal v súvislosti s nákladmi
na prečistenie kanalizácie na všetky svoje prednesy a podania uskutočnené v priebehu prvostupňového
konania, ako aj na jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zotrval na vznesenej námietke

premlčania a rovnako na tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vykonania
krtkovania.

23. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že ako spoluvlastník nehnuteľnosti
nezaznamenal žiaden problém ohľadne nejakej poruchy na kanalizačnom systéme, a ani nikto zo

spoluvlastníkov problémy s odpadom nemal. Doklad, ktorý žalobca predložil, nezodpovedá pravde.
Z výpovede žalobcu a svedka p. Z.Q. vyplynulo, že čistenie odpadu prebiehalo v auguste-septembri
2010. Čo sa týka odkvapu, havarijný stav bol odstránený v roku 2004 nahradením pôvodnej krytiny
pozinkovaným plechom ako dočasné riešenie, o havarijný stav odkvapu nešlo.

24. Žalobca podaním doručeným súdu 3.11.2016 predložil súdu rozhodnutie Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len MDVaRR SR), odbor štátnej stavebnej
správy č. 21225/2016/B625-SV/64237/GAL zo dňa 24.10.2016, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 2
Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č.
OU-KE-OVBP2-2015/032172 zo dňa 9.9.2015 z dôvodu porušenia ustanovenia § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods.

1 a § 46 Správneho poriadku v spojení s ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1, 2 a § 92 Stavebného
zákonaasust.§30zákonač.49/2002Z.z.oochranepamiatkovéhofonduvzneníneskoršíchpredpisov.

25. Žalovaný v 1. rade k predloženému rozhodnutiu MDVaRR SR poukázal na to, že žalobca nijako
nešpecifikuje, za akým účelom predmetné rozhodnutie do súdneho konania predložil a aké skutočnosti,

resp. tvrdenia má táto listina preukazovať alebo vyvracať, či spochybňovať. Poukázal na to, že
predmetný dôkaz žalobca predložil po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu
prvej inštancie. Príslušný nárok vyplývajúci zo žaloby titulom náhrady nákladov za žľab nenapadol
odvolaním. Predložené rozhodnutie sa nijako nedotýka žalobcom uplatneného nároku na náhradu
nákladov za prečistenie kanalizácie, ohľadne ktorého pre jeho nepriznanie v žalovanej výške, podal

žalobca odvolanie.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

27. Rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v rozsahu 115 € (náklady na

opravu žľabu), nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovaných, a tak nadobudol právoplatnosť, a
preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.28. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch (výrok č. I. a II.) a
v zamietavom výroku v rozsahu sumy 16,66 € (všetko nárok týkajúci sa nákladov za prečistenie
kanalizácie) a súvisiace výroky o trovách konania.

29. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 14,00 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.08.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

31. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 03.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

32. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 11.08.2016, žalovaný v 1/ rade dňa
25.07.2016 a žalovaný v 2/ rade dňa 26.07.2016, t. j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.

33. Strany sporu namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1
písm.h/CSP,t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdzujúcej časti rozsudku nie sú
naplnené.

37.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p. (účinných v čase jeho rozhodovania), alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých
výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.38. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. (účinného v čase jeho
rozhodovania); z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver.

39. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v jeho
potvrdzujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie

námietky strán sporu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

40. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam strán sporu
odvolací súd uvádza nasledovné:

41. Súd prvej inštancie právne posúdil prejednávanú vec ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaní sa nestotožnili s právnou kvalifikáciou vykonanou súdom a mali za to, že
predmetom konania je nárok žalobcu podľa ustanovenia § 139 ods. 2 OZ.

42. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

43. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia o hospodárení so spoločnou vecou, v
predmetnom spore nehnuteľnosťou, rozhodujú všetci spoluvlastníci.

44.Zahospodáreniesospoločnouvecoumožnopovažovaťokreminéhoúdržbuveci,jejopravu,úpravu,
prípadne jej zmenu vrátane odstránenia alebo likvidácie s tým, že cieľom hospodárenia s vecou je
všeobecne jej účelné využitie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2918/2005).

45. Rozhodnutie o tom, náklad akého druhu a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej
veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, a povinnosť
menšinového spoluvlastníka prispieť na náklady vynaložené do spoločnej veci podľa veľkosti svojho
podielu predpokladá, že minoritný spoločník bol ostatnými spoluvlastníkmi oboznámený so zámerom
vynaloženia nákladov akého druhu a v akej výške a vyjadril sa k nim. V opačnom prípade nejde o

rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139 ods. 2 OZ a v takom prípade prichádza do úvahy povinnosť
menšinového spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného obohatenia
(rozsudok NS ČR 22 Cdo 4079/2011).

46. Obdobne o hospodárení so spoločnou vecou rozhodol NS ČR aj vo veci sp. zn. 22 Cdo 599/1999,

kde vyslovil, že rozhodnutie o tom, aký náklad, a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej
veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ. Predpokladom
platnosti takéhoto rozhodnutia a povinnosti menšinového spoluvlastníka prispieť na náklady vynaložené
na spoločnú vec podľa veľkosti svojho podielu je, že menšinovému spoluvlastníkovi bol ostatnými
spoluvlastníkmi zámer vynaložiť určité náklady predostretý, a že sa mohol k nemu vyjadriť. Ak uvedený

predpoklad nenastal, vyplýva povinnosť menšinového spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených
nákladoch z titulu bezdôvodného obohatenia. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti
s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu
okamihom vynaloženia týchto nákladov. Ak nejde o náklady na nutnú opravu alebo údržbu, vzniká táto
povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva.

47. V prejednávanom spore nebolo medzi stranami spornou skutočnosťou, že žalovaní neboli
uzrozumení s tým, že žalobca vykoná čistenie kanalizácie. Svedok Valentovič, prostredníctvom ktorého
žalobca komunikoval so žalovaným v 1/ rade, sa jednoznačne vyjadril, že nebol požiadaný žalobcom
na vyžiadanie súhlasu na prečistenie (údržbu) kanalizácie. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani

žalovanému v 1/ rade ani žalovanému v 2/ rade nebol zo strany žalobcu predostrený zámer vynaložiť
určité náklady, aby sa k nemu mohli vyjadriť.48. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k vynaloženiu nákladov na spoločnú vec - na údržbu kanalizácie,
vznikla ostatným spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vzniknutých nákladoch podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov. Keďže náklady žalobcu boli vynaložené bez vedomia a súhlasu ostatných

spoluvlastníkov, ako aj možnosti vyjadriť sa k nim, povinnosť ostatných spoluvlastníkov podieľať sa na
vynaložených nákladoch im vznikla titulom bezdôvodného obohatenia.

49. Vecne správne preto posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu, a preto odvolacia námietka
žalovaného v 1/ rade týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako vydania bezdôvodného

obohatenia nie je dôvodná.

50. Čo sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie (základu a výšky), nedôvodná je odvolacia námietka
žalovaného v 1/ rade, že odôvodnenie týchto nákladov posúdených súdom ako udržiavacie investície
na spoločnú vec je prekvapujúce.

51. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 16.03.2016 zameral dokazovanie na posúdenie
dôvodnosti vynaloženia týchto nákladov ako aj na zistenie charakteru týchto nákladov. Svedok T. vo
svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nešlo o poruchu kanalizácie, a preto z tohto dôvodu ju nebolo
potrebné prečistiť. Rovnako sa nejednalo o prípad, že by sa náhle nejakým spôsobom v nej niečo
upchalo. Súd teda svojimi otázkami kladenými svedkovi zisťoval, či sa pri čistení kanalizácie jednalo o

riešenie havarijného stavu alebo o bežnú nevyhnutnú údržbu.

52. Okresný súd dospel k záveru, že čistením kanalizácie došlo k zabezpečeniu nevyhnutnej údržby,
s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Pri ustálení ceny týchto nákladov preto súd správne
vychádzal z obvyklých nákladov, ktoré by v rozhodnej dobe bolo potrebné vynaložiť na danom mieste

a v danom čase.

53. Žalovaný v 1/ rade namietal spornosť obdobia, kedy došlo k prečisteniu kanalizácie ako aj jej rozsah.
Tvrdil, že k prečisteniu kanalizácie došlo v úseku odpadu súvisiaceho s bytom žalobcu.

54. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na to, že prečistenie kanalizácie nie je možné
realizovať iba na konkrétnom úseku od „bytu k bytu“, ale od miesta upchatia do miesta stretu s uličnou
kanalizáciou (cez jednotlivé šachty). Týmto spôsobom, aj za predpokladu, že by miesto upchatia bolo
pri byte žalobcu, by musela byť prečistená kanalizácia ako celok, teda vrátane spoločných častí.

55. Skutočnosť, či za prípadné zanesenie kanalizácie vyžadujúce jej prečistenie nesie zodpovednosť
samotný žalobca svojim konaním (výmena hlavného ležatého rozvodu kanalizácie, zúženie šírky rúry
v mieste napojenia, zlé osadenie zvodovej rúry) nemá teda vplyv pre záver súdu o potrebe prečistenia
kanalizácie ako celku. Ak žalovaný v 1/ rade má vedomosť o konaní žalobcu, ktoré je v rozpore so
záujmami žalovaného v 1/ rade, toto bolo možné riešiť osobitným postupom a nie je preto predmetom

tohto sporu.

56.Čosatýkaspornejotázkyčasuvykonaniaprečisteniakanalizácie,odvolacísúdkonštatuje,žeotázka
„kedy“ bolo prečistenie kanalizácie realizované, nemá vplyv na záver súdu o tom, že k samotnému
prečisteniu kanalizácie došlo. Nakoľko žalobca nemal súhlas ostatných spolvlastníkov na prečistenie

kanalizácie, či už v mesiaci máj 2010 alebo august 2010, podstatné pre rozhodnutie súdu je, že k
prečisteniu kanalizácie naozaj došlo. Svedčí o tom nielen žalobcom predložený pokladničný doklad,
ale vyplýva to aj z výpovede samotného žalovaného v 1/ rade. Z uvedeného dôvodu vznikla ostatným
spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vynaložených nákladov za prečistenie kanalizácie.

57. Nakoľko žalobca výšku nákladov za prečistenie kanalizácie preukazoval pokladničným dokladom
zo dňa 08.05.2010 na sumu 100 €, a znaleckým dokazovaním bola vyčíslená výška primeraných
nákladov za prečistenie kanalizácie na sumu 121,46 €, vecne správne postupoval okresný súd, ak pri
ustálení výšky nákladov na prečistenie kanalizácie vychádzal zo žalobcom preukázaných, a skutočne
vynaložených výdavkoch v sume 100 €.

58. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v otázke rozpočítania nákladov za
prečistenie kanalizácie medzi ostatných spoluvlastníkov.59. Žalobca namietal, že čistenie kanalizácie sa týkalo iba úseku zodpovedajúcom nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ostatných spoluvlastníkov (O., A., P.) sa čistenie kanalizácie
netýkalo. Naopak žalovaný v 1/ rade tvrdil, že spoluvlastníctvo k čistenej kanalizácii svedčí až ôsmym

spoluvlastníkom a nie šiestim.

60. Vychádzajúc z nákresu kanalizácie, ktorý je obsahom znaleckého posudku, a v nadväznosti
na prednesy strán na pojednávaní dňa 16.03.2016, okresný súd ustálil, že predmetná kanalizácia
predstavuje spoločné zariadenie predmetnej stavby na Q. ulici v C., ktorej spoluvlastníkmi je šesť osôb.

61. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje
poznamenáva, že pri čistení kanalizácie nie je možné túto vyčistiť iba v časti od jednej šachty do šachty
druhej, ale v praxi sa čistenie vykonáva od vzniku problému do uličnej kanalizácie. Z uvedeného dôvodu,
aj keď spoluvlastníci kanalizačnej vetvy na parcele 408/1 resp. 408/4 nemali problém s kanalizáciou,
prečistením kanalizácie od zvodu zo strechy na parcele 408/2 do uličnej šachty, tak ako to bolo

zrealizované (čo potvrdil aj svedok T.), došlo k prečisteniu všetkých úsekov (aj bezproblémových), a
preto vznikla aj ostatným spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vzniknutých nákladoch.

62. K námietke žalovaného v 1/ rade, že sa jedná o 8 spoluvlastníkov odvolací súd poukazuje na
okresným súdom vymenované listy vlastníctva. Z LV č. XXXX, k. ú. A. M. (čl. 422a) sú vo vzťahu k

predmetnej stavbe (meštiansky dom, Q. XX v C.) na parc. č. 408/1 zapísaní spoluvlastníci P. O.T. a Z. O.
v podiele 3/6 a Ľ. A. a M. A. v podiele 3/6. Na LV č. XXXXX, k. ú. A. M. (č. 422c) vo vzťahu k predmetnej
stavbe (dom) na parc. č. 408/4 je ako vlastník zapísaný B. P. v podiele 1/1. Na LV č. XXXXX, k. ú. A.
M. (čl. 59) vo vzťahu k predmetnej stavbe (podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu) na parc. č. 408/2 sú zapísaní podieloví spoluvlastníci B. A. v podiele 1/2, Š. L. (nar. 1954) v

podiele 3/6 a Š. L. (nar. 1977) v podiele 3/6.

63. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. A. M. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
O.Ý. a manželov A.. Z uvedeného dôvodu sa táto forma spoluvlastníctva odrazila aj v prepočte
podielov vykonanom okresným súdom, nakoľko žalovaní majú byt a spoločné časti a zariadenia domu v

podielovom (a nie bezpodielovom) spoluvlastníctve. Z uvedeného dôvodu aj kanalizácia je v podielovom
spoluvlastníctve síce ôsmych spoluvlastníkov ale v podiele 1/6 pre každého z nich (pán O. s manželkou
a pán A. s manželkou majú každý po 1/6 v BSM).

64. Z uvedených dôvodov je odvolacia námietka žalobcu ako aj žalovaného v 1/ rade v otázke nesprávne

uvedeného podielu na nákladoch, nenáležitá.

65. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade týkajúca sa nesprávne posúdenej
námietky premlčania.

66. Okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k vynaloženiu
nákladov na nutnú údržbu kanalizácie. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s
vynaložením nákladov na nutnú údržbu vzniká okamihom vynaloženia týchto nákladov.

67.Podľaustanovenia§107ods.1OZ,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

68. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

69. V prejednávanom spore žalobca tvrdil, že k vynaloženiu nákladov na čistenie kanalizácie došlo v
máji 2010.

70. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2010 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 165
€ s príslušenstvom. Aj napriek skutočnosti, že v samotnej žalobe nebol nárok výslovne vymedzený ako
náklady za čistenie kanalizácie a žalobca svoj nárok špecifikoval iba ako „náklady na výmenu žľabua nevyhnutne súvisiace práce“, tento nedostatok a to presná špecifikácia titulu žalobou uplatneného
nároku, bola odstránená na pojednávaní dňa 21.10.2011.

71. Z uvedeného dôvodu okresný súd vecne správne posúdil otázku premlčania nároku žalobcu ak
dospel k záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený včas, nakoľko k vynaloženiu nákladov došlo v máji
2010 a nárok bol na súde uplatnený dňa 10.11.2010.

72. Nedôvodná je preto námietka žalovaného v 1/ rade, že žalobca prvýkrát až podaním zo dňa

06.02.2015 zmenil žalobu a hmotnoprávne správnym spôsobom žaloval žalovaných. Ako správne
poznamenal súd prvej inštancie, zmena žaloby súvisela s určením pomeru, v akom sa mali žalovaní
jednotlivo podieľať na žalovanej čiastke, ktorá však bola uplatnená včas a rovnako aj bol odôvodnený
titul jej uplatnenia.

73. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o príslušenstve a o trovách konania, z dôvodu ktorého

preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

74. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny, potvrdil.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný
v 2/ rade v rozsahu nimi podaného odvolania neboli úspešní, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).