Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209036
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815209036.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci manželky, ktorá podala návrh

na súd U.. X. L., O.. XX. XX. XXXX, V. U. X, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom,
advokátom, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava a manžela C.. U. L., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. O. Z. XXX,
N., Č. E., Z.. Č.. V. K.N. XX, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou, Advokátska kancelária
Hopferova, s. r. o., Bajzova 2, 040 01 Košice, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletej M. L.D., O.. XX. XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím
práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny 048 01 Rožňava, Šafárikova
112, na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava manželstvo U.. X. L. rod. F., nar. XX. XX. XXXX s C.. U. L., nar. XX. XX.
XXXX, manželstvo uzavreté dňa XX. XX. XXXX na Matričnom úrade Mesta Rožňava zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Rožňava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletú M. L., O.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej po 250,- eur mesačne, od právoplatnosti tohto
rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, do rúk matky.

IV. Otec sa na čas po rozvode bude s maloletou dcérou stýkať každý druhý a každý štvrtý víkend v
mesiaci vždy v sobotu od 9.00 hod. do 12.30 hod. a od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00
hod. do 12.30 hod. tak, že otec vždy v stanovený čas si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a
v stanovený čas maloletú matke na tom istom mieste odovzdá.

Matka bude povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ju od otca v
stanovený čas a na stanovenom mieste.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka svojim návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol. Maloletú dcéru na čas po
rozvode žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletej zaviazať prispievať na jej výživu
po 600,-€ mesačne. Styky otca s maloletou dcérou žiadala upraviť druhý víkend v mesiaci v sobotu od

9.30 hod. do 12. 30 a v nedeľu od 9.30 hod. do 12.30 hod., v mieste trvalého bydliska maloletej.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa spoznala v novembri 2006 prostredníctvom internetovej
zoznamky. Už v čase, keď sa začali stretávať bol nespoločenský, neprejavoval záujem sa stretávať s
inými ľuďmi. Žil samotárskym spôsobom života a napriek tomu, že mu to finančná situácia umožňovalaod rodičov sa neosamostatnil. Uvedené správanie odporcu a jeho rodičov začala intenzívne vnímať až
potom ako sa v septembri 2007 zasnúbili. V tom čase mala zlý zdravotný stav a preto na naliehanie
manžela sa nasťahovala k nemu do domu jeho rodičov. Odstupom času si uvedomila, že jeho naliehanie,

aby sa k nemu nasťahovala nebolo prejavom jeho lásky a ochoty jej počas choroby pomôcť, ale išlo mu
výlučneonadobudnutiekontrolynadňouapostupnézahájenieprocesuizolovaniajejosobyodokolitého
sveta. Napriek tomu dňa 02. 08. 2008 uzavreli manželstvo. Po uzavretí manželstva sa akékoľvek citové
prejavy manžela voči nej stratili, všetko o čo ho požiadala robil výlučne z povinnosti a vždy jej dal patrične
najavo svoju nevôľu a neochotu. Mali nezhody aj pokiaľ ide o finančné zabezpečenie domácnosti. Ich

manželstvo sa začalo uberať tým smerom, že každý z nich žil vlastným životom, ktorý spočíval výlučne
v chodení do práce a následne domov s minimálnym sa venovaním rodine, s výnimkou občasných
voľnočasových aktivít. V roku 2010 sa pokúšali o počatie dieťaťa ale pokusy boli bezvýsledné. Po
lekárskych vyšetreniach sa rozhodli, že postúpi umelé oplodnenie. Dňa XX. XX. XXXX sa im narodila
maloletá dcéra M.. Po príchode z nemocnice ju čakalo nemilé prekvapenie, lebo domácnosť nebola
pripravená na príchod nového člena a ju nečakal žiaden prejav radosti zo strany manžela. Jediným

prejavom jeho starostlivosťou o ňu a o dcéru bolo to, že po dobu dvoch mesiacov po narodení dcéry sa
o ňu staral 4 hodiny denne. Po uplynutí týchto dvoch mesiacoch sa o dcéru starala a do dnešného dňa
stará výlučne ona. Jej zdravotný stav sa opätovne zhoršil, ale manžel sa o dcérku postaral iba vtedy,
keď to bolo skutočne nevyhnutné. Manžel nezmenil ani svoj životný štýl a celkový chod domácnosti
a starostlivosť o maloletú dcéru zabezpečovala ona. Problémy sa začali na vonok prejavovať v lete

2012, keď prestala ticho tolerovať jeho správanie postrádala súkromie a preto začala namietať časté
a neohlásené návštevy rodičov manžela. Následkom toho bola lavína nadávok a kritizovania zo strany
manžela a jeho rodičov. Po incidente v lete 2012 s dcérkou navštívila rodičov na Slovensku, s čím
manžel súhlasil. Mesiaci apríl 2013sa jej manžel začal vyhrážať, že ak ešte raz odíde k svojim rodičom
na Slovensko nahlási to ako medzinárodný únos. Snažil sa ju a dcérku izolovať od jej rodiny a absolútne

nerešpektoval jej potreby a práva. Snažila sa to riešiť a žiadala manžela, aby navštívili manželskú
poradňu, resp. dohodli si stretnutie s kňazom, ale manžel to odmietol. V auguste 2013 sa slovné útoky
zo strany manžela pretransformovali do pokusu o tie fyzické, ktoré by sa bývali dokonali, nebyť jej
mamy, ktorá zabránila v útoku manželovho otca. Vtedy sa rozhodla, že v rámci ochrany seba a dieťaťa
odcestuje na Slovensko, aby sa situácia upokojila. Manžel síce trval na tom, aby dcérka ostala sním, ale

nakoniec súhlasil s ich odcestovaním. Po návrate jeho agresivita a nenávisť nabrala na intenzite. Každý
deň žila v neustálom strachu z jeho reakcií, ktoré sa nedali predvídať. Začal sa jej vyhrážať aj rozvodom
a s tým, že ju a maloletú vysťahuje do bytu a on zostane v rodinnom dome. Vtedy si uvedomila, že
o spoločnú domácnosť nemá záujem. Dňa 13. 11. 2013 sa rozhodla odísť od manžela odcestovala
s dcérou na Slovensko. Podala aj trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného

činu týranie blízkej a zverenej osoby. Od novembra 2013 manžel si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dcére riadne neplnil napriek tomu, že má trvalý pracovný pomer s dobrým finančným ohodnotením. Jeho
ďalším príjmom je príjem z prenájmu spoločného bytu v Prahe, ktorý dosahuje asi 17.000,-Kč mesačne.
Z tejto čiastky jej posiela menšiu sumu 5.000,-Kč s zvyšok si ponecháva pre svoje potreby. Manželove
výdavky sú z väčšej časti hradené jeho zamestnávateľom, ktorý mu platí nájomné za byt v Bratislave,

vrátane energií v sume 800,-€ mesačne ako aj výdavky za mobilný telefón. Manžel venuje svoje financie
a všetok svoj voľný čas svojim rodičom namiesto návštev a starostlivosti o svoju dcéru. Poukázala aj
na náklady, ktoré súvisia so starostlivosťou o maloletú dcéru a uviedla, že účelom týchto výdavkov je
zabezpečiť dcére štandard, ktorý by dcéra mala v spoločnej domácnosti, aký zodpovedá príjmu manžela
a ktorý jej toho času manžel upiera.

2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súhlasil aj s tým, aby maloletá dcéra na čas
po rozvode bola zverená do starostlivosti matky a pokiaľ ide o jeho styky s maloletou dcérou a o
vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére poukázal na svoj návrh a na svoju výpoveď vo veci tunajšieho
súdu 7P/274/2015 o úprave výkonu rodičovských práva povinností voči maloletej, v ktorej žiadal zveriť

maloletú do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné na ňu z jeho strany po 150,- € mesačne. Styky
s maloletou dcérou navrhol upraviť každý párny týždeň v roku a to každý prvý párny týždeň od piatku
od 18.00 hod. do nedele do 18. 00 hod. a každý druhý párny týždeň v roku od stredy od 18.00 hod.
do nedele do 18.00 hod.
Nesúhlasil s dôvodmi, ktoré manželka v návrhu uviedla. Tieto dôvody považuje za účelové, ktoré majú

odviesť pozornosť od skutočných dôvodov a zakladajú sa na nepravdivých informáciách. Nikdy nebolo
preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom sa dopúšťal psychického či fyzického násilia na svojej
manželka alebo že by jej iným spôsobom ubližoval.Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru, príčinou ich rozvodu manželstva je najmä
to, že manželka nepochopila čo je to manželstvo a začala si dopisovať so svojim bývalým partnerom,
čo zničilo ich manželstvo. On to považoval za manželskú neveru a to spôsobilo, že sa ich vzťahy

narušili. Od novembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tej doby riešili najmä rodičovské práva
a povinnosti voči maloletej dcére, ktorú manželka bez jeho súhlasu zobrala na Slovensko. Vzhľadom
na vážne narušené vzťahy v súčasnej dobe už za žiadnych okolností s ňou nechce obnoviť manželské
spolužitie, lebo manželka svoj manželský sľub, ktorý dala v katedrále porušila. Manžel poukázal na
svoju výpoveď vo vyššie uvedenej veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej,

ohľadomsvojichosobných,finančnýchazárobkovýchpomerov.Vuvedenejvýpovediuviedol,žesúhlasil
stým, aby manželka s dieťaťom žila na Slovensku s tým, že bude vytvárať podmienky na spolužitie
na území Slovenskej republiky. Začal si hľadať aj zamestnanie, lebo v tom času mu ešte na obnovení
manželského spolužitia záležalo. Od 01. 04. 2015 pracuje vo firmy CETELEM Slovensko a. s. Bratislava
s čistým mesačným príjmom 2400,-€. Je pravdou, že zamestnávateľ mu prispieva na bývanie. Býva v3
- izbovom prenajatom byte v Bratislave a náklady za bývanie mu zamestnávateľ uhrádza po 300,-€

mesačne. Manžela sa odmietla sťahovať do Bratislavy a tvrdila, že je spokojná u rodičov. ďalej uviedol,
že v Českej republiky býva v rodinnom dome, ktorý je v čase keď je na Slovensku prázdny, náklady za
tento dom uhrádza apo 12.000,-Kč mesačne a má zvýšené náklady aj s cestovaním do miesta trvalého
bydliska. Používa služobný telefón ale má aj vlastný kredit za ktorý uhrádza au 500,-Kč mesačne. Na
výživu maloletej dcéry prispieva. Vybavil aj sedenie u mediátora, ale manžela po dvoch sedeniach

to odmietla. Maloletú dcéru navštevuje, ale stáva sa, že manželka mu oznámi, že styky s dcérou sa
nemôžu uskutočniť. Dcéru má veľmi rád a ich vzájomný vzťah je dobrý. Kým žili v spoločnej domácnosti
o dieťa sa staral. K odcudzeniu medzi ním a maloletou dôjde až vtedy keď manželka mu bude naďalej
brániť v stykoch s dieťaťom. Poukázal aj na to, že manželka je dobre finančne zabezpečená, je riadne
zamestnaná a posiela jej aj polovicu nájomného za 3 - izbový byt v Prahe, ktorý majú v spoluvlastníctve.

Manžel ďalej uviedol, že napriek neodkladnému opatreniu manželka mu v stykoch bráni časti zasahuje
aj polícia. Poukázal aj na incident, ku ktorému došlo medzi ním a matkou a jej priateľom počas stykov
s maloletou dcérou v kostole ako aj na to, že sa zúčastňoval aj psychologického poradenstva, ktorý
nariadil súd a radil sa so psychológmi.

3. Z predloženého sobášneho listu a rodného listu maloletej súd zistil, že účastníci konania manželstvo
uzatvárali 02. 08. 2008 a z ich manželstva sa narodila maloletá dcéra.

4. Z predloženého potvrdenia o pobyte súd zistil, že manželka je prihlásená k trvalému pobytu v meste
Rožňava. K trvalému pobytu na uvedenej adrese je prihlásená aj maloletá dcéra od 15. 11. 2013.

5. Zo správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava manželka nepoberá dávku v nezamestnanosti
ani dávky nemocenského poistenia a podľa správy od Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava tieto dávky
nepoberá ani manžel.

6. Zo správy od zamestnávateľa manželky O. F.. V. E. súd zistil že manželka pracuje od 12. 05. 2014 ako
lekár špecialista na ambulancii tuberkulózy a pľúcnych chorôb. Jej čistý priemerný mesačný zárobok
činí 1432,96 €.

7. Zo správy od zamestnávateľa manžela N. F. R.. F.. V. súd zistil, že manžel pracuje od 01. 04. 2015

a jeho pracovná morálka je výborná. Dosahuje v priemere 2348,32€ čistého mesačného zárobku. Za
obdobie od januára 2016 do júla 2016 jeho čistý mesačný priemerný zárobok činil 3229,85€.

8. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/274/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 05. 09. 2017 bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 250,-€ mesačne

od 01. 08. 2015. Súd zaviazal otca zaplatiť aj nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.
08. 2015 do 31. 08. 2017 v úhrnnej sume 2500,-€ v mesačných splátkach po 500,-€ spolu s bežným
výživným. Týmto rozsudkom súd upravil aj styky otca s maloletou dcérou tak, že otec má možnosť
sa s maloletou stýkať každý druhý a každý štvrtý víkend v mesiaci vždy v sobotu od 9.00 hod. do
12.30 hod. a od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.30 hod. Rodičov súd zaviazal

uhradiť aj náklady znaleckého dokazovania v úhrnnej sume 945,19 € rovnakým dielom po polovici, teda
každého z nich v sume 472,596 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu a
vyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Tentorozsudokzatiaľnenadobudol
právoplatnosť.V tomto konaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov voči maloletej dcére a s vykonaným dokazovaním súd sa oboznámil aj v tomto konaní o rozvod
manželstva rodičov maloletej a o úpravu ich rodičovských práv a povinností voči maloletej dcére na čas

po rozvode.

9. Podľa správy od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava otec býva v 3 - izbovom prenajatom
byte. Byt je prerobený a moderne zariadený. V byte je pripravená a zariadená aj detská izba. Otec je
zamestnaný v Bratislave je českým štátnym občanom a v Čechách vlastní byt v BSM s manželkou, ktorý

je prenajatý. Vlastní aj osobné motorové vozidlo. Má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú
dcéru a pre jej zdravý fyzický a psychický vývin.

10. Zo správy od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 20. 08. 2015 súd zistil, že
maloletá pochádza z manželstva rodičov. Od 13. 11. 2013 osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje
matka. V roku 2014 sa matka zamestnala ako lekár a v septembri 2014 dieťa nastúpilo do materskej

školy.Matkepristarostlivostiodieťapomáhajúrodičia,sktorýmibývavrodinnomdome.Oteczozačiatku
si vyživovaciu povinnosť neplnil a neskôr si plnil túto povinnosť v rôznej výške. Otec sa s maloletou od
roku 2014 stýka, ale stretnutia sú nepravidelné, kvôli nezhode rodičov. Matka za pomoci rodičov vytvorila
pre dcéru priaznivé podmienky pre jej starostlivosť.
Podľa správy zo dňa 14. 04. 2016, matka s maloletou býva v rodinnom dome, ktorý jej kúpili rodičia.

Náklady za dom predstavujú 220,-€ mesačne. Adaptácia maloletej v materskej škole trvala dlhšie.
Náklady za materskú školu matka hradí po 47,-€ mesačne a platí aj poplatky za mimoškolské aktivity.
Maloletá sa intenzívne venuje anglickému jazyku, navštevuje logopedickú ambulanciu a ambulanciu
klinického psychológa. Na noc je plienkovaná a je častejšie chorá. Na lieky a doplnky matka vynakladá
30,-€ mesačne. Od decembra 2015 matka býva s priateľom U. Y., ktorý je slobodný a bezdetný. Je to

bývalý priateľ matky. Priateľ matke pomáha pri starostlivosti o maloletú, nosí ju do škôlky. Matka má
zvýšené výdavky so zariaďovaním detskej izby, nákupom záhradných hračiek, nákupom oblečenia a
s výletmi počas víkendov. Založila pre dcéru stavebné sporenie, ktoré platí po 50,-€ mesačne. Vzťahy
medzi rodičmi sú naďalej narušené. Od decembra 2015 sa otec s maloletou stýka raz mesačne počas
víkendu podľa neodkladného opatrenia. Niektoré stretnutia sa neuskutočnili pre zdravotný stav dieťaťa

a otca. Aby nedochádzalo k incidentom medzi rodičmi, pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa je aj priateľ
matky. Maloletá pri stretnutí s otcom sa správa spontánne, je sním rada. Otec si vyživovaciu povinnosť
plní. Dieťa potrebuje režim, ale matka maloletú podporuje v pozitívnom vzťahu k otcovi a prijíma rady
odborníkov. Dieťa v rámci svojich rozumových schopností vie, kto je jeho biologickým otcom, vytvára si
však vzťah s matkiným priateľom s ktorým žije matka v spoločnej domácnosti a s ktorým vytvára pre

dieťa model rodiny.
Zo správy zo dňa 13. 06. 2016 súd zistil, že rodičia telefonicky a SMS správami si oznamujú, že dieťa
odmieta stretnutie s otcom. Medzi rodičmi pretrvávajú konflikty a došlo ku konfliktu aj v kostole. Rodičia
boli písomne predvolaní na psychologické a sociálne poradenstvo. Konflikt medzi rodičmi sa stupňuje.
Dieťa odmieta stretnutia s otcom. Konflikt medzi otcom a priateľom matky bol pre dieťa traumatickým

zážitkom, ktorý nespracovalo.
Podľa správy zo dňa 22. 09. 2016, rodičia maloletej sa zúčastnili psychologického poradenstva 15. 08.
2016, 23. 08. 2016, 16. 09. 2016, 19. 09. 2016 a 07. 09. 2016. Rodičia sú viac sústredení na svoje obavy,
pochybnosti a strachy. Majú obmedzenú vnímavosť a toho času nie sú schopní naplno chápať záujmy
a potreby dieťaťa. Aktuálna úroveň konfliktu nedovoľuje prizvať maloletú dcéru na konzultácie. Bola im

navrhnutá individuálna psychoterapeutická starostlivosť mimo ich referátu. Matka s dcérou navštevujú
psychologičku U.. C. F.. Otec podľa jeho udania navštevuje psychológov, ktorých mená neuviedol.
Podľa správy zo dňa 14. 02. 2017 na základe neodkladného opatrenia súdu o dočasnej úprave stykov
otca s maloletou 22. 11. 2016 sa otec dostavil a matka prišla oznámiť že dcéra je v zlom zdravotnom
stave. Dňa 14. 12. 2016 maloletá dcéra nechcela vystúpiť z auta. Cez otvorené dvere otec komunikoval

s dcérou. Maloletá odpovedala na otázky, spolupracovala, neodťahovala sa od otca. Dňa 22. 12. 2016
matka doniesla na stretnutie s otcom chorú. Na podnet sociálnej pracovníčky maloletá z auta vystúpila
a otec ju na rukách v prítomnosti matky doniesol na miesto stretnutia. Dieťa sa dotykom nebránilo, na
otázky otca odpovedalo a tešilo sa z darčekov. Veľmi sa rozkašlalo a preto sa stretnutie ukončilo. 11. 01.
2017 matka oznámila, že dieťa odmietlo prísť na stretnutie. Darčeky má otec poslať, čo odmietol stým,

že chce byť prítomný pri odovzdávaní darčekov. 25. 01. 2015 sa stretli za prítomnosti matkinho priateľa.
Maloletá dostala darčeky, hrala sa s otcom a skypovali starým rodičom. Maloletá odbehávala a pritúlila
sa k matke a jej priateľovi. Otec nemá problémy so zaujatím pozornosti a s požadovaným prístupomk dcére, nie je dôvod, aby sa ďalšie stretnutia uskutočňovali na ich úrade. Je v záujme maloletej, aby
sa naďalej stretávala s otcom.

11. Zo správy od Materskej školy Rožňava zo dňa 03. 12. 2015 vyplýva, že maloletá sa vyvíja primerane
veku.Ideoveselé,pozitívneaspoločenskédieťa,ktorésivieobhájiťsvojestanoviskovkonfliktesdeťmi.
Nemá rada zmeny, je precitlivená, lipne na matke, dožaduje sa jej prítomnosti. Potrebuje dostatok času
na upokojenie. Dieťa chodí do materskej školy čisté, upravené, prevažne s matkou a starými rodičmi.
Z vyjadrenia zo dňa 31. 05. 2016 vyplýva, že dieťa dňa 30. 05. 2016 bolo rozrušené, emotívne

vyjadrilo svoj zážitok z víkendu, kedy jeho biologické otec napadol priateľa matky. Bolo plačlivé a počas
popoludňajšieho odpočinku veľmi nekľudné.
Zo správy zo dňa 06. 02. 2017 súd zistil, že maloletá má pravidelnú dochádzku, nebýva často chorá, do
škôlky chodí s radosťou, čistá, upravená, v sprievode matky, jej priateľa a starej mami. Maloletá je citlivá,
naviazaná na svoju rodinu a svoje hračky. Náklady pozostávajú z mesačného príspevku na čiastočnú
úhradu výdavkov v sume 25,-€ z poplatku na stravu 1,25€ denne, z príspevku do OZ rodičov 20,-€ za

školský rok, za pracovné zošity 2,52€ a za kultúrne podujatie od 1,-€ do 1,80€ mesačne.

12. Súd v uvedenej veci vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom z odboru psychológie súdnou
znalkyňou U.. G. G., výsluchom tejto znalkyne ako aj doplnením znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku zo dňa 07. 03. 2016 súd zistil, že emočná regulácia maloletej je oslabená,

ide o citovo závislejšie úzkostnejšie správanie, čo znamená, že ide o dieťa silno citovo stále fixované
na matku. Matka je pre ňu primárny citový vzťahový objekt a sekundárny vzťahovým objektom sa stal
priateľ matky, ich vníma emocionálne rodičov. Svojho biologického otca nevníma negatívne a znalkyňa
nezistila známky popudzovania proti otcovi zo strany okolia. Maloletá vníma otca otvorene ako priateľskú
osobu,oslovenie„tati“všakpreňunemávýznamotca,vzťahknemujenaúrovniexploračnejzvedavosti,

prijíma od neho hravé návrhy, darčeky, teší sa spoločnému času, ale nerozumie napr. tomu prečo by
s ním mala cestovať, alebo u neho prespať. To vníma skôr rušivo, odmieta to. Osobu otca neodmieta,
citový vzťah k nemu je povrchnejší, ale so živým záujmom, so schopnosťou prijať sním krátkodobé
aktivity. Rodičovské správanie matky je zrelé a vyvážené. U otca bola zistená aktuálne istá motivačná
nastavenosť stretávať sa s dcérou, celkovo však vzťah k nej je emočne málo diferencovaný, rolovo

menej hlboký. Je biologickým otcom, javí záujem o stretávanie sa s dcérou a preto je nutné nájsť takú
formu, ktorá bude pre oboch, ale najmä pre maloletú vyhovujúca, je dôležité, aby maloletá vedela, že
má svojho biologického otca. Podľa výsledkov vyšetrenia sa javí vhodným ponechať kontakt v rozsahu
v akom je, resp. nijako zásadne ho nerozširovať. Prítomnosť matky nie je nevyhnutná. Otec v rozsahu v
akom sa stretáva s dcérou, vie sa postarať o jej program a bezpečie a maloletá tieto stretnutia toleruje

bez väčších ťažkostí. Prítomnosť matky by mohla len eskalovať napätie medzi rodičmi. V prípade, že
dieťa bude staršie a psychicky odolnejšie v separačných situáciách bude spôsobilé s otcom tráviť aj
celovíkendové stretnutia s nočným prespávaním.
Znalkyňa vo svojej výpovedi dňa 23. 06. 2016 uviedla že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.
Znalecký posudok podávala po vyhodnotení testov, po pozorovaniach, vzájomnej interakcie rodičov

a súhlasí aj stým, aby ho preskúmal znalecký ústav, pokiaľ ide o odborné hodnotenie je metód, ktoré
používala, nemá takú informáciu, že by boli zakázané, práve naopak použitá metóda je najrozšírenejšia
a uznávaná a rešpektovaná slovenskou komorou psychológov, ktorá realizuje akreditované školenia,
ktorých sa zúčastňuje aj ona. Metóda, ktorú použila a je pre foréznych psychológov základná metóda v
rámci skúmania osobnosti. Jej závery v posudku neboli výlučne formované na základe uvedenej metódy,

ale na základe všetkých uvádzaných metód. Znalkyňa k incidentu zo dňa 29. 05. 2016 uviedla, že
uvedený incident mohol dosť zásadným spôsobom zasiahnuť psychickú kondíciu dieťaťa. Z výpovede
rodičov, ako aj zo záverov psychologičky vyplýva, že u dieťaťa to nadobudlo rozmer psychotraumy
a podľa jej názoru na čas by sa mal obmedziť kontakt medzi otcom a dieťaťom. Tento čas by však
nemal byť využitý zo strany matky na to, aby sa udržiavalo dieťa v prežívaní spomienky, lebo jedna vec

negatívnu traumu zažiť a druhá v nej uviaznuť. Za predpokladu, že negatívna časová skúsenosť odznie,
dieťa znova nadobudne prirodzenú potrebu inklinácie s otcom. Dieťa bolo vyšetrené psychológom a
preto by bolo vhodnejšie až po troch až štyroch mesiacoch vyšetriť dieťa.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dňa 13. 03. 2017 nariadil znalkyne doplniť znalecké
dokazovanie zo dňa 07. 03. 2016 a posúdiť, či po udalostiach, ktoré nastali v rodine, v akom rozsahu

budú styky otca s maloletou dcérou v samotnom záujme maloletej, vzhľadom na jej ďalší zdravý fyzický
a psychický vývin.
Z doplneného znaleckého posudku zo dňa 12. 06. 2017 súd zistil, že po udalostiach, ktoré dňa 07.
03. 2016 nastali v rodine sa situácia vyvinula tak, že maloletá otca neodmieta, citove sa však mierneodcudzila. Maloletá je v prejave k otcovi premenlivejšia, ale javí pozitívne pohnútky záujmu o otca a
činnosti sním spojené. Je u nej možné vnímať rôzne zmeny prejavov, žiadne však nedosahujú hĺbku
strachu, odmietania, výrazného negativizmu. Po týchto udalostiach na strane otca došlo k výraznej

snahe o nápravu situácie a motivovanú prácu s odborníkmi. Otec doložil potvrdenia o tom, že na sebe
pracuje a jeho motivácia k práci na vzťahu s dcérou je eminentná v rámci jeho hodnotového rebríčka.
Otec vie, že aktuálny stav dieťaťa neumožňuje žiadne radikálne kroky a náklad na široké stretávanie.
Znalkyne poskytol predstavu, ktorá je korektná a realizovateľná. Na strane matky stále rezonujú emócie
z predošlých udalostí, ku ktorým sa vracia a tieto jej bránia pozerať sa inak na možnosť stretávania sa

maloletej s otcom. Znalkyňa odporučila styky otca s maloletou so zachovaním určitej postupnosti, dva
krátvstreduzaúčastipsychológabezmatky,dvakrátvstredumimoreferátuúraduprácebezprítomnosti
matky, trikrát v sobou na poldňa bez prítomnosti matky, následne tri krát v sobotu na celý deň bez
matky a následne prejsť aj na víkendové prespania a na cesto do Bratislavy. Z počiatku na preklenutie
bariér z odcudzenia je vhodná prítomnosť psychológa, alebo sociálneho pracovníka. Znalkyňa opätovne
zdôraznila, že je dôležité, aby maloletá vedela, že má svojho biologického otca s ktorým síce nie je v

dennodennom kontakte, ale tento o kontakt s ňou stojí a kontakt aj realizovať.

13. Súd zo spisu 7P/274/2015 ďalej zistil, že neodkladným opatrením zo dňa 21. 08. 2015 súd na
návrh otca dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov tak, že maloletú dočasne zveril do
osobnej starostlivosti matky a otca dočasne zaviazal prispievať na jej výživu po 150,-€ mesačne. Styky

otca s maloletou dcérou dočasne upravil každý druhý a štvrtý víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do
12.30 hod a od 16.30 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.30 hod. stým, že rodičia dieťa
majú preberať a odovzdávať v stanovený čas pred bytom matky. Krajský súd v Košiciach uznesením
8CoP419/2015 - 118 zo dňa 16. 11. 2015, uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a uznesenia nadobudlo
právoplatnosť 17. 09. 2015 a vo výroku o dočasnej úprave stykov otca s maloletou dňa 03. 12. 2015.

Vyššie uvedené uznesenie o neodkladnom opatrení tunajší súd na návrh matky o vydanie ďalšieho
neodkladnéhoopatreniauznesenímzodňa24.06.2016 pozmeniltak,ženariadilotcovi,abysadočasne
zdržal stykov s maloletou dcérou na dobu troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenia
nadobudlo právoplatnosť 16. 07. 2016. Súd rozhodol na tom skutkovom základe, že v priebehu konania
dňa 29. 05. 2016 v čase styku otca s maloletou došlo medzi ním, matkou a priateľom matky k vážnej

nezhode počas svätej omši v katedrále, kedy medzi otcom a priateľom matky došlo aj k fyzického
útoku otca na priateľa matky za prítomnosti maloletej. Maloletá incident prežívala veľmi negatívne, ako
to súd zistil z predložených písomných dôkazov, psychologického nálezu, správy od materskej školy a
zo samotnej výpovede znalkyne.
Ďalším uznesením zo dňa 07. 11. 2016, súd na návrh matky o vydanie ďalšieho neodkladného opatrenia

rozhodol tak, že zmenil uznesenie zo dňa 21. 08. 2015 tak, že dočasne upravil styky otca s maloletou do
právoplatného rozhodnutia vo veci každý druhý týždeň stým, že styky budú prebiehať vždy v stredu od
16.00 hod. do 17.00 hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava, za prítomnosti sociálneho
pracovníka a psychológa referátu psychologicko - poradenských služieb. Matke bola uložená povinnosť,
maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ju od otca v stanovený čas a na

stanovenom mieste. Súd návrh matky, aby otec sa naďalej zdržal stykov s maloletou dcérou až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zamietol. Toto uznesenia nadobudlo právoplatnosť 13.
12. 2016.

14. Po takto vykonanom dokazovaní zástupca manželky poukázal na prevedené dokazovanie z ktorého

vyplýva, že manželstvo účastníkov konania je v hlbokej kríze a už nie sú predpoklady na obnovenie
manželského spolužitia. Aj samotný záujem maloletej si vyžaduje, aby ich manželstvo bolo rozvedené. V
prípade rozvodu manželstva účastníkov konania navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky
a podľa jej návrhu určiť na ňu výživné zo strany otca a upraviť jeho styky s maloletou dcérou.

15. Zástupkyňa manžela uviedla, že manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasí lebo taktiež
považuje manželstvo za vážne rozvrátené a už nie sú predpoklady pre obnovenie manželského
spolužitia. Maloletú dcéru na čas po rozvode navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matky a pokiaľ
ide o otázku výživného a úpravy stykov s maloletou dcérou poukazuje na svoj návrh a svoje vyjadrenia
v konaní 7P/274/2015 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej.

16. Kolízny opatrovník maloletej navrhol v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania, o ich
právach a povinnostiach voči maloletej dcére na čas po rozvode rozhodnúť v súlade s rozhodnutím vo
veci 7P/274/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej.17. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :

1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19.

19. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko vážne a
trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia

nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2013 a od tej doby manželské spolužitie neobnovili,
lebo nedokázali vyriešiť nezhody v manželskom spolužití ani za pomoci odborníkov najmä z odboru
psychológie a nedokázali sa dohodnúť ani na výkone rodičovských práv a povinností voči maloletej
dcére. Posudzovanie vážnosti narušenia rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi predpokladá
podrobne sa zaoberať príčinami, ktoré viedli k rozvratu týchto vzťahov. K rozvratu vzťahov medzi

manželmi v danom prípade podľa názoru súdu došlo najmä pre vážne povahové nezhody medzi
manželmi. Manželia vstupovali do manželského zväzku v danom prípade nepripravení a obidvaja mali
iné predstavy o manželstve. V priebehu manželského spolužitia pre povahové nezhody nedokázali
vyriešiť problémy najmä z toho dôvodu, že obidvaja majú iný názor na manželský život, na finančné
hospodárenie a dokonca aj na výchovu maloletých detí. Tieto nezhody manželka riešila odchodom zo

spoločnej domácnosti s dieťaťom. Po odchode zo spoločnej domácnosti nadviazala známosť so svojim
bývalým partnerom s ktorým písomný kontakt udržiavala aj počas spolužitia a s ktorým v súčasnej dobe
už žije v spoločnej domácnosti. Za trvania manželstva sa teda dopustila aj manželskej nevery. Porušila
povinnosť vernosti, ktorú majú manželia ako aj všetky ostatné povinnosti vyplývajúce z manželstva
zásadne až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Na základe týchto skutočností

súd manželstvo účastníkov konania považuje za trvalo vážne a hlboko rozvrátené, ich manželstvo neplní
už ani jednu zo svojich funkcií a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

20. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

21. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich

sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je
možné.

25. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom,
prostrediu ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské zdravotné záujmové potreby ako aj na stabilitu
budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov , ich hmotné zabezpečenie,

povahové vlastnosti atď.

28. Z prevedeného dokazovanie jednoznačne vyplýva, že starostlivosť matky o maloletú je na veľmi
dobrej úrovni. Od kedy manželia nežijú spolu túto starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama. Pre
starostlivosť o maloletú má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti a samotný záujem

maloletej si vyžaduje, vzhľadom na jej ďalší zdravý fyzický a psychický vývin , aby aj naďalej zostala
v terajšom rodinnom prostredí a v starostlivosti matky. Súd preto maloletú na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti matky, ktorej vymedzil aj práva a povinnosti k dieťaťu.

29. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia

súdu. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné
právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb prevšestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a

možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne atď. Pri určení
vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej
ako aj na to, že rodičia okrem maloletej nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd výšku výživného na

maloletú zo strany otca určil po 250,-€ mesačne. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá
zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej s prihliadnutím aj na majetkové
finančné a zárobkové pomery oboch rodičov.

30. V zmysle ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné
doručením a týka sa to aj časti výroku rozsudku o výživnom v konaní o rozvod manželstva preto otec

si takto musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť od vykonateľnosti výroku o výživnom teda od doručenia
tohto rozsudku.

31. Je preukázané, že od kedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloletú
zabezpečuje matka. Otec sa s maloletou po odchode matky zo spoločnej domácnosti stýka ale

nepravidelne, lebo rodičia sa nedokázali dohodnúť na stykoch otca s maloletou dcéru a počas týchto
stykov otca s maloletou vznikali a pretrvávali medzi nimi vážne nezhody, ktoré riešila aj polícia.
Rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku sním svoju
úlohu podieľať sa na osobnej starostlivosti na výchove dieťaťa, ktorú má danú Zákonom o rodine.
Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem

dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s
maloletým dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi.
Obmedzenie, alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje
do práv a povinností rodiča a preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci.
Súd je povinný zistiť, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje záujem dieťaťa,

prípadne či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pre spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom
ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa je potrebná aj spolupráca súdu s odborníkmi s iných
vedných odborov.
V danom prípade súd v tomto konaní ako aj v konaní 7P/274/2015 o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností voči maloletej vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo k tomu, aby bolo objektívne
zistené, či styk otca s maloletou dcérou by ohrozoval fyzické a psychické zdravie dieťaťa. Z celého
prevedeného dokazovania v tomto smere však vyplýva, že napriek udalostiam ktoré sa odohrali medzi
rodičmi maloletej, maloletá otca neodmieta, citovo sa však od neho mierne odcudzila. Prejavy dieťaťa
pri stretnutiach s otcom sú rôzne, ale ako to vyplýva aj z doplneného znaleckého posudku nedosahujú

hĺbku strachu, odmietania alebo výrazného negativizmu. Otec v priebehu konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletej sa snažil o nápravu situácie aj spoluprácou s odborníkmi
a prejavuje úprimnú snahu a záujem podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletej aspoň formou
pravidelných stykov s dieťaťom. Je preukázané aj to, že otec je umiernený a uvedomuje si, že aktuálny
stav dieťaťa mu neumožňuje radikálne kroky a nátlak na široké stretávanie. Súd pritom pri rozhodovaní

o styku rodiča s maloletým dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodnutia
v súlade s ustanovením § 217 Civilného sporového poriadku. Vychádzajúc z týchto skutočností súd
upravil styky otca s maloletou dcérou tak, ako boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu 7P/274/2015
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej, lebo od uvedeného rozhodnutia súdu
uplynul krátky čas a pomery sa nezmenili. Podľa názoru súdu súdom upravený rozsah stykov otca s

maloletou dcérou bude v samotnom záujme maloletej, pokiaľ otec tieto styky s maloletou dcérou bude
pravidelne využívať a matka maloletej, dieťa na styky s otcom riadne pripravený a nebude brániť otcovi
v týchto stykoch. Pokiaľ sa v budúcnosti preukáže, že otec súdom upravený rozsah stykov využíva a
tieto styky sú v samotnom záujme maloletej, rodičia budú mať možnosť sa dohodnúť na rozšírení týchto
stykov otca s maloletou, resp. podať návrh na súd a žiadať o zmenu úpravy týchto stykov.

32. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 127 CSP ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapádavčomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 až 3 CSP len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.