Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209036
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815209036.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U.. X. L.
O.. XX.X.XXXX V. O. U. H.. Č.. X X. E. zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom na
Hviezdoslavovej ul. č. 4 v Rožňave proti manželovi navrhovateľky C.. U. L. O.. X.XX.XXXX V. O. Z. Č..
XXX X. N. X. Č. E. X. F. O. K. H.. Č.. XX X. V. zastúpenému advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou so
sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletej M. L. O.. X.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava z 5.9.2017 č.k. 7P 59/2016-135 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od otca pre maloletú M. L. nar. X.XX.XXXX tak,
že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej M. 300 Eur mesačne matke maloletej od právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu.

Zaväzuje otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletú M. 50 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
dopredu od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na osobitný účet, ktorý je matka povinná
zriadiť pre maloletú M. do 15-teho dňa od právoplatnosti rozsudku o tvorbe úspor.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté
X.X.XXXX, K.sané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Rožňava vo zväzku č. XX ročník XXXX
na strane XXX pod poradovým číslom 66 a na čas po rozvode zveril maloletú M. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že táto je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej 250,- Eur mesačne matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Styk otca

s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každý druhý a každý štvrtý víkend v
mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 12.30 hod. a od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod.
do 12.30 hod. s tým, že otec si v určenom čase prevezme maloletú pred jej bydliskom a v určenom
čase ju na tom istom mieste matke odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť
a odovzdať mu ju a prevziať ju na určenom mieste a v určenom čase. O trovách účastníkov konania
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výrokom o úprave styku a výživnom pre maloletú podala v zákonnej lehote odvolanie matka
s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že určené výživné nezodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorého príjem mu umožňuje prispievať navýživu maloletej vo väčšom rozsahu s poukazom na jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.Navrhla,abysúdzaviazalotcaprispievaťokrembežnéhovýživnéhoajnatvorbuúspormaloletej.
Konštatovala, že napriek tomu, že finančná situácia otca je neporovnateľne lepšia ako jej, ona prispieva

na sporenie pre maloletú 50 Eur mesačne. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o úprave styku otca s
maloletou, ktorý je podľa jej názoru súdom upravený tak v širokom rozsahu, že je v rozpore s najlepším
záujmom maloletej. V tejto súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. G., z
ktorých vyplýva, že maloletá sa otcovi odcudzila, nemá rada zmeny, je precitlivená, lipne na matke a
dožadujesajejprítomnosti.Zdôraznila,žemaloletánegatívneprežívalaútokotcanamatku,čonesporne

poznačilo jej vzťah k nemu a preto sa na základe tejto negatívnej skúsenosti nechce stretávať s otcom.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení
z 30.8.2017.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Uviedol, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav veci a za tým účelom vykonal rozsiahle dokazovanie.
Konštatoval, že tvrdenia matky sa nezakladajú na reálnom základe, pretože jeho styk s maloletou bol
upravenýsúdomprvejinštancievminimálnomrozsahu.Prítomnosťmatkypristykuoznačilzanevhodnú,
pretože si v jej prítomnosti nemôže s maloletou budovať vzťah a vytvárať spoločné pozitívne zážitky.
Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že maloletá javí pozitívne pohnútky

záujmuojehoosobuaminimalizovanieichkontaktubyneprispeloknápraveakorekčnejskúsenosti. Pre
maloletú je nevyhnutné aby vedela, že má otca, ktorý o ňu javí záujem a chce sa s ňou stretávať. Užšia
úprava styku by nebola v jej najlepšom záujme. Tvrdenia matky o tom, že mu nebráni v stretávaní sa
s maloletou označil za nepravdivé. Matka často dohodnuté stretnutie zmeškala, prípadne sa vyhovorila
na odmietavý postoj maloletej alebo jej chorobu, pričom mu neponúkla náhradný termín stretnutia.

Zdôraznil, že na stretnutia s maloletou cestuje viac ako 350 km, preto ak matka tvrdí, že sa jedenkrát
nezúčastnil náhradného stretnutia, nevedel sa dostaviť práve z dôvodu vzdialenosti ako aj skutočnosti,
že doteraz sa styk realizoval v pracovných dňoch. Konštatoval, že určený styk považuje vzhľadom na
súčasný stav za primeraný a do budúcna má záujem stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu. K
námietkam matky k jeho príjmu a určenému výživnému uviedol, že je nevyhnutné zohľadniť aj jeho

zvýšené výdavky na cestovanie za maloletou z Bratislavy do Rožňavy ako aj na zabezpečenie si bývania
v čase realizovania styku. Nesúhlasil s tvrdením matky, že vyplácaný mu príspevok na bývanie zvyšuje
jeho životnú úroveň, pretože naďalej musí uhrádzať aj náklady na bývanie v mieste svojho trvalého
pobytu v Čechách ako aj výdavky na cestovanie do Čiech. K príjmu z prenájmu bytu v Čechách uviedol,
že tento si s matkou delia, pričom jeho čiastka je približne o 15 Eur mesačne vyššia z dôvodu, že sa o

byt stará, kontroluje ho, komunikuje s nájomníkmi a podobne. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že má pochybnosti, či kolízny
opatrovník koná v záujme maloletej, keďže sa nestotožnil s jej odvolaním. Vyjadrenie kolízneho

opatrovníka označila za nepresvedčivé, pretože neuviedol, na základe akých skutočností dospel k
záveru, že nie je v záujme maloletej, aby otec na jej výživu prispieval vo väčšom rozsahu. Poukázala
na skutočnosť, že napriek tomu, že podaným odvolaním napadla len výrok o výživnom a úprave styku,
kolízny opatrovník navrhol potvrdiť celý rozsudok. Opätovne vyslovila presvedčenie, že určené výživné
nezodpovedá otcovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ani odôvodneným potrebám

maloletej a jej právu podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V tejto súvislosti poukázala na
skutočnosť, že v r. 2014 otec prejavil záujem prispievať na výživu maloletej 370 Eur mesačne, pričom
od vtedy odôvodnené potreby maloletej vzrástli.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že konajúci súd určil výživné pre maloletú

na základe riadne vykonaného dokazovania, so zreteľom na odôvodnené potreby maloletej, ktorá je v
útlom veku, preto je určené výživné podľa jeho názoru zákonné a správne.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že sa stotožňuje s určeným výživným. Vyššie
výživné by ohrozilo plnenie jeho nevyhnutných potrieb a výdavkov. Opäť poukázal na skutočnosť, že v

dôsledku rozhodnutia matky, ktorá svojvoľne opustila Českú republiku a s maloletou sa presťahovala na
Slovensko, bol nútený presťahovať sa na Slovensko, aby bol bližšie k maloletej, čím mu vznikli výdavky
na cestovanie domov do Českej republiky. Výživné navrhované matkou podľa jeho názoru trojnásobne
prekračuje odôvodnené potreby maloletej. K tvrdeniam matky ohľadom jeho vôle prispievať na výživumaloletej 370 Eur mesačne konštatoval, že v tom čase nemal kvalifikované právne zastúpenie, nepoznal
príjem matky ani iné relevantné skutočnosti, preto ich komunikáciu ohľadom výživného v rozsahu 370
Eur označil za nezáväznú a bez právnej relevancie. Poukázal aj na to, že matka tak ako on má príjem z

prenájmu bytu v Českej republike približne 5000 Kč a zdôraznil, že maloletej okrem určeného výživného
prispieva aj materiálne, kupuje jej rôzne darčeky v hodnote cca 100 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 395 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu

dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1,2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
prechádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej
obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom,
ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti.

Právo styku vychádza predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej článku 41 ods. 4 je výslovne
uvedené, že „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
starostlivosť a výchovu. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len súdnym rozhodnutím na základe zákona“. Právo styku vyplýva aj z viacerých ustanovení
Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je v článku 7 výslovne upravené ako právo dieťaťa poznať

svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1,
podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod
3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi, iba že by to bolo

v rozpore so záujmami dieťaťa“ a v súvisiacom článku 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku rodičov s dieťaťom je chránené aj článkom
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto článku je výslovne
konštatované, že vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak
biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené

puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby
udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo
na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočneslobodne bez akýchkoľvek vonkajších tlakov zo strany druhého rodiča“. Právo stretávať sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe právo dieťa vidieť, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob
trávenie času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na

náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri
úpravestykubymalabyťzachovanáproporcionalitarozloženiaprirešpektovanírovnakýchprávkaždého
z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. K odvolacím
námietkam matky ohľadom rozsahu upraveného styku otca s maloletou odvolací súd dodáva, že súd
prvej inštancie rozhodol o styku otca s maloletou v najužšom možnom rozsahu so zreteľom na súčasný

stav, kedy je vzťah otca s maloletou narušený tak, aby došlo k postupnej náprave tohto stavu, aby sa
vzťah otca s maloletou zlepšil a aby ho bolo možné v budúcnosti upraviť v rozsahu zodpovedajúcom tak
rodičovským právam otca ako aj právam maloletej obsiahnutým a garantovaným Dohovorom. Úprava
styku v užšom rozsahu by nebola v najlepšom záujme maloletej, pretože by nepostačovala na to,
aby sa jej vzťah s otcom obnovil a prehĺbil, čo by mohlo mať za následok trvalé odcudzenie otca a
maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezhody medzi rodičmi nie sú dôvodom pre odcudzenie dieťaťa

s jedným z nich a v prípade, ak tieto nezhody poznačia vzťah dieťaťa k rodičovi, ktorý ho nemá zverené
do osobnej starostlivosti, je povinnosťou druhého rodiča aktívne sa podieľať na náprave tohto stavu,
dieťa na stretnutie s druhým rodičom riadne pripraviť tak, aby boli jeho práva garantované Dohovorom
realizované. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého výroku a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako aj
konanie , ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na základe zisteného

skutočného stavu nesprávne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, pretože určené výživné nie je v
súlade so zákonnými podmienkami Zákona o rodine, nakoľko nezodpovedá schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca ani odôvodneným potrebám maloletej. Určené výživné predstavuje
približne 10,5 % príjmu otca, čo vzhľadom na vek a stupeň vývoja nezodpovedá uspokojovaniu
odôvodnených potrieb maloletej v miere zodpovedajúcej životnej úrovni otca. Odvolací súd konštatuje,

že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,

pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie a v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otca
zaviazal prispievať na výživu maloletej 300 Eur mesačne. Konštatuje, že z takto určeného výživného

pripadne na jeden deň približne 10 Eur na uspokojenie potrieb maloletej, čo je vzhľadom na jej vek a
stupeň vývoja postačujúce na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v plnom rozsahu so zreteľom na
to, že matka v plnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Pretože majetkové pomery otca
a jeho životná úroveň mu umožňujú prispievať na výživu maloletej viac ako zodpovedá jej odôvodnením
potrebám, odvolací súd rozhodol aj o tvorbe úspor tak, aby bolo zachované právo maloletej podieľať

sa životnej úrovni svojich rodičov. Takto určené výživné spolu s tvorbou úspor predstavuje približne 17
% z príjmu otca a zohľadňuje výdavky otca, ktoré je nevyhnutné vynaložiť so zreteľom na vzdialenosť,
ktorú musí prekonať za účelom realizácie styku a zodpovedá nielen odôvodneným potrebám maloletej
ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, preto je zákonné a správne. K otcom
tvrdeným skutočnostiam ohľadom jeho výdavkov súvisiacich s presťahovaním sa na Slovensko odvolací

súd dodáva, že na tieto skutočnosti neprihliadol, pretože otec má okrem príjmu zo závislej činnosti
aj príjem z prenájmu bytu, ktorý prenajíma spoločne s matkou maloletej, pričom mu zamestnávateľ
prispieva na bývanie v Bratislave, v dôsledku čoho má dostatok finančných prostriedkov na pokrytiezvýšených výdavkov na cestovanie domov do Českej republiky. Z uvedených dôvodov odvolací súd
podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).