Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814204759.5

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou G.. V. U., v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: M.. D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX, právne zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 360,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 360,-Eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 360,-Eur od 8.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 07.07.2014 domáhal, aby súd titulom vydania
bezdôvodného obohatenia uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 360,-Eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % zo žalovanej sumy a to odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby až
do zaplatenia spolu s náhradou trov konania a to všetko do troch dní od púrávoplatnosti rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnil s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tým, že je

výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXXX/XX o výmere 18 m2 zastavané plochy a nádvoria,
registra CKN evidovaného na LV č. 1, katastrálne územie: Nové Mesto, Bratislava - mesto časť Nové
Mesto, okres Bratislava III. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom 780, evidovanej
ako garáž na LV č. 3079, katastrálne územie: Nové Mesto na parcele č. XXXXX/XX, ktorú nadobudol
dňa 30.10.2012 na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod číslom vkladového konania V-XXXXX/XX.
Žalovaný bezdôvodne užíva predmetnú stavbu na úkor žalobcu spolu s pozemkom, ktorý je vlastníctve

žalobcu v rozsahu 18 m2 za obdobie od 31.10.2012 do 30.06.2014, čím sa bezdôvodne obohatil o
360,-Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom
zisteného podľa rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú
ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie. Predmetným
rozhodnutím primátora bola určená cena za 1 m2 na rok pre predmetný pozemok v označenej lokalite
Nové Mesto sumou 12 Eur/ ročne za m2.

3. K žalobe priložil snímku z mapy z katastra nehnuteľností, rozhodnutie č. 11/2013 primátora hlavného
mesta SR Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov z 26.04.2013, rozhodnutie
primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorým sa ustanovujú ceny
prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, vrátane jeho príloh, informatívnu kópiu z mapy
vytvorenej cez katastrálny portál pre k.ú.: Nové Mesto z 18.06.2014, čiastočný výpis z LV č. X pre k.ú.:

Nové Mesto, výpis z listu LV: XXXX k.ú. P. D..4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podstate tak, že navrhuje aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
uložil žalobcovi nahradiť mu trovy konania z dôvodu, že žaloba podaná predčasne bez snahy žalobcu sa
s vlastníkmi garáže sa mimosúdne dohodnúť, a nájsť pre obe strany prijateľné riešenie. Naopak po celý

čas zo strany žalobcu cítiť snahu riešiť vec za každú cenu a silovo, bez konečnej úpravy vzťahov medzi
žalobcom ako vlastníkom pozemkov a žalobcom a ďalšími osobami ako vlastníkmi garáži. Poukázal
nato, že stavba bola postavená v súlade so stavebným povolením a následne aj skolaudovaná na
základe kolaudačného rozhodnutia a teda so súhlasom žalobcu ako vlastníka pozemku. Už prvotná
komunikácia zo strany žalobcu bola dosť neobvyklá, keďže žalobca rovno zaslal žalovanému ako aj

ďalším vlastníkom garáži v danej lokalite nájomnú zmluvu podpísanú zo strany žalobcu so sprievodným
listom. Následne bez ohľadu nato, či vlastník garáže nájomnú zmluvu podpísal alebo nie, žalobca
začal vlastníkom zasielať faktúry za účelom zaplatenia nájomného. Viacerí vlastníci garáži sa preto
spojili, a spoločne prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalobcu v snahe konštruktívne danú
situáciu riešiť. Dňa 25.03.2014 žalovaný spolu s ďalšími vlastníkmi garáži zaslal žalobcovi žiadosť o
majetkovo právne usporiadanie vzťahov k pozemkom, predmetom ktorej boli dva návrhy dohodového

riešenia uvedeného stavu, a to buď odpredaj pozemkov alebo zriadenie vecného bremena. Žalobca na
predmetnú žiadosť odpovedal listom zo dňa 22.08.2014 tak, že odpredaj pozemkov ako aj zriadenie
vecného bremena odmietol, pričom ako dôvod uviedol, že sa v danej lokalite plánuje výstavba stavby
- preložka cesty II/XXX v úseku Pionierska - Gaštanový hájik, pre ktorú však zatiaľ nebola spracovaná
projektová dokumentácia. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu nebolo možné pristúpiť k

odpredaju predmetných nehnuteľností. Z odpovedí vyplýva, že v rámci plánovanej stavby budú jej
výstavbou zasiahnuté aj niektoré z radových garáži. Podľa jeho názoru žalobca nemá záujem sa so
žalovaným ani s ostatnými vlastníkmi garáži dohodnúť, nakoľko pred zaslaním odpovede žalovanému
dňa 07.07.2014 podal na súd predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatia. Pokiaľ žalobca
vo vzťahu určenia výšky bezdôvodného obohatenia vychádza z výšky obvyklého nájomného za nájom

pozemku v k.ú: Nové Mesto určeného v zmysle rozhodnutia č. 28/2011, tak uvedené rozhodnutie bližšie
neurčuje čo je obvyklé nájomné a ani z čoho sa obvyklé nájomné vypočítava alebo z čoho vychádza
a nerieši to v samotnej žalobe ani žalobca. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia
rozhodnutie je z roku 2011 preto je pravdepodobné, že výška bezdôvodného obohatenia sa odvíjala
od výšky obvyklého nájomného v danom čase (rok 2011), nakoľko však od uvedeného rozhodnutia

prešli 3 roky, je žalovaný toho názoru, že pri určovaní nájomného by sa malo vychádzať z aktuálne
vypracovaného znaleckého posudku.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že žalobca ako vlastník pozemku vydal súhlas so stavbou, z ktorého dôvodu nemá nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Udelením súhlasu bolo žalovanému umožnené si predmetnú
stavbu si na pozemku zriadiť, a však bez bližšej konkretizácie úpravy právneho vzťahu k pozemku,
na ktorom bola stavba zriadená. Žalovaný musel vedieť, že predmetom kúpnej zmluvy bol len prevod
vlastníckeho práva k stavbe a nie aj k pozemku, na ktorom je stavba postavená, a to súčasne bez
úpravy právneho vzťahu medzi pozemkom a stavbou. Zároveň nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že

žaloba bola podaná predčasne bez snahy žalobcu sa s vlastníkmi garáže mimosúdne dohodnúť a
nájsť pre obe strany prijateľné riešenie. Žalovanému bola dňa 24.04.2013 doručená výzva na úpravu
vzájomných vzťahov a to formou nájomnej zmluvy s upozornením, že žalovaný predmetný pozemok
užíva bez zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu.
Odpoveďou zo dňa 06.05.2013 žalovaný s navrhovaným postupom a to uzavretím nájomnej zmluvy

nesúhlasil, nakoľko za účelom riešenia vzniknutej situácie najskôr za vhodné považoval zo strany
žalobcu ponúknuť pozemok na odpredaj. Žalobca sa snažil upraviť vzájomné nevysporiadané vzťahy
vo vzťahu k pozemku a to formou nájomnej zmluvy, s ktorou však žalovaný nesúhlasil. Vo vzťahu k
ponuke na odpredaj pozemkov poukázal na to, že nie je povinný ponúknuť pozemky v jeho vlastníctve na
odpredaj, nakoľko je v dispozícii žalobcu so svojím vlastníctvom nakladať a vzniknutú situáciu, t.j. úpravu

právneho vzťahu k užívanému pozemku žalovaným. žalobca určil výšku bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku žalovaným na základe rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy č.
28/2011. Keďže na základe skutkových a právnych skutočností preukázaných v žalobe dochádza k
užívaniu stavby žalovaným na cudzom pozemku bez právneho dôvodu a súčasne aj k majetkovému
prospechu žalovaného t.j. z prospechu, ktorý by bol inak povinný vydať žalobcovi bolo nevyhnutné

upraviť výšku majetkového prospechu. Majetkovým vyjadrením prospechu užívaného teda získaného
užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť
za normálnych okolností, tak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasvyššieprocesnýmipodaniasporovýchstránakoi
oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi:rozhodnutieprimátorahlavnéhomestaSRBratislavyč.28/2011z
01.11.2011,ktorýmsaustanovujúcenyprenájmovacenypredbežnejodplatyzavecnébremeno,vrátane
jeho príloh, informatívnu kópiu z mapy vytvorenej cez katastrálny portál pre k.ú. P. D. z XX.XX.XXXX,
čiastočný výpisy z LV č. X a LV č. XXXX pre k.ú. P. D..

7. Na pojednávaní konanom 09.06.2016 v neprítomnosti žalobcu žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcuokreminéhonamietalvýškubezdôvodnéhoobohateniazdôvodu,žetátobynemalabyťurčená
na základe rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislava pod č. XX/XXXX, ale mala by byť
určená znaleckým posudkom za dané rozhodné obdobie.
8. V priebehu konania žalobca predložil aj listy z 3.4.2013 a 30.9.2013 adresované žalovanému, kde

ho upozorňuje na užívanie pozemku pod predmetnou stavbou garáže, prílohou, ktorého je aj návrh
nájomnej zmluvy a ktorými ho vyzýval na úhradu za užívanie pozemku pod predmetnou stavbou garáže.

9.Napojednávaniekonanom02.02.2017zástupcažalobcuuviedol,žerozhodnutiepodľačohosaurčujú
ceny nájmov je vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov, preto sa nestotožňuje s tým,

že toto rozhodnutie je vypracované na základe nejakej svojvôle žalobcu. Žalovaný mal vedomosť, že
kupuje len garáž, a nie pozemok. Takéto pozemky pod garážami majú nevysporiadané so žalovaným
ešte vo vzťahu k ďalším dvom stavbám - garážam, kde budú zrejmé nútení podať ďalšie žaloby. Cena
nájmu predmetného pozemku je stanovená v tabuľke č. 100 položka XX v sume XX Eur za 1 m2 ročne.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že z kópie katastrálnej mapy, v ktorej je zaznamenaný pozemok

vyplýva, že pozemok je blízko železníc, teda v ochrannom pásme železníc a podľa jeho názoru táto
skutočnosť má dopad aj na výšku bezdôvodného obohatenia a preto zotrváva na svojom vyjadrení, že
výška a spôsob určenia bezdôvodného obohatenia by nemalo byť realizované na základe rozhodnutia
primátora hlavného mesta, ale nepochybne na základe znaleckého posudku, ktorý by zohľadnil
konkrétnu nehnuteľnosť. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia má výhrady k uplatnenej výške a

spôsobu určenia tohto bezdôvodného obohatenia. Žalovaný požiadal hlavné mesto aby mu odpredal
predmetnú nehnuteľnosť písomne, avšak do dnešného dňa mu nebolo povedané, či by pristúpili k
odpredaju predmetnej nehnuteľnosti. Pod jeho gáražou je aj vodovod, čiže je tam taktiež ochranné
pásmo vody. Vzhľadom nato, že nehnuteľnosť sa nachádza v ochranným pásmach, navrhol, aby súd
vykonal znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené súd

pojednávanie odročil na neurčito za účelom poskytnutia 30 dňovej lehoty žalovanému na vypracovanie
znaleckého posudku, za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia.

10. Dňa 20.02.2017 žalobca súdu doručil rozhodnutia súdov v obvode Krajského súdu v BA, ktorými bola
výška bezdôvodného obohatenia priznaná na základe pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových

vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy. Konkrétne išlo o rozsudky OS BA
V: sp. zn. XXC/XXX/XX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, ako aj rozsudok OS BA IV, sp. zn. XXC/
XX/XXXX.Podľa jeho názoru určenie bezdôvodného obohatenia na základe rozhodnutia č. X/XXXX
primátora hlavného mesta SR Bratislavy a rozhodnutie č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR
Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, za

rozhodné obdobie je určené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a súdnou praxou.

11. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 30.05.2017, a to v neprítomnosti žalobcu a žalovaného len
za účasti právneho zástupcu žalovaného. Súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovaného o
odročenie pojednávania na neurčito, za účelom predloženia znaleckého posudku a to z dôvodu, že

túto žiadosť považoval za obštrukciu. Žalovaný, vedomý si toho, že vo veci je nariadené pojednávanie
súdu nijakým spôsobom neoznámil, že lehotu poskytnutú súdom na vypracovanie znaleckého posudku
nevyužil a po jej uplynutí až do termínu pojednávania súdu nijakým spôsobom neoznámil, že doposiaľ
žiaden znalecký posudok vypracovaný nie je. Žaloba bola podaná pred takmer 3 rokmi a podľa
názoru súdu žalovaný mal dostatok času predmetnú vec riešiť, resp. predložiť súdu súkromný znalecký

posudok ohľadne stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia. V rámci záverečnej reči právny zástupca
žalovaného uviedol, že nesúhlasí s výškou bezdôvodného obohatenia ako aj spôsobom jeho určenia
a to z dôvodu, že výška bezdôvodného obohatenia by nemala byť určená na podklade rozhodnutia
primátora hlavného mesta SR Bratislava pod č. 28/2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a cenypredbežnej odplaty za vecné bremeno, ale výška bezdôvodného obohatenia by mala byť nepochybne
určená znaleckým posudkom za rozhodné obdobie. Žalovaný je toho názoru, že v rozhodnutí primátora
hlavného mesta SR Bratislava nie je bližšie určené čo je obvyklé nájomné, z čoho sa vypočítava, alebo z

čohovychádza.Žalovanýjetiežtohonázoru,žežalobcazvolilneštandardnýpostup,keďprvotnezasielal
žalovanému podpísanú nájomnú zmluvu, a keďže žalovaný nepristúpil na jej uzatvorenie, žalobca mu
zasielal faktúry za účelom úhrady nájomného. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh na riešenie daného
stavu a to odpredajom pozemku, alebo zriadením vecného bremena, pričom žalobca odpredaj pozemku,
alebo zriadenie vecného bremena odmietol s tým, že sa v danej lokalite plánuje preložka cesty II/502 v

úseku Pionierska - Gaštanový háj. Žalobca na preukázanie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
nepredložil nájomné zmluvy na prenájom pozemkov garáže v danej lokalite za predmetného obdobia.
Preto nie je relevantné určovať výšku bezdôvodného obohatenia na základe rozhodnutia primátora
hlavného mesta SR Bratislava, ale znaleckým dokazovaním. Návrh považuje za nedôvodnú a navrhuje,
aby ju súd zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

12. Vzhľadom na to, že vec je súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. XXX/XXXX Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

13. Vo vzťahu k úprave žalobného petitu zo 04.11.2016 (čl. XX-XX), ktorým žalobca v podstate
len konkretizoval číselným vyjadrením výšku uplatňovaného úroku z omeškania, súd len stručne
poznamenáva, že ho nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 144 CSP, nakoľko sa jednalo len o
číselné vyjadrenie toho, čo žalobca žiadal opisným slovným spôsobom v zmysle príslušných ustanovení
a to § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

14. Z prednesov sporových strán a predložených listín súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je
výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená garáž, výlučným vlastníkom ktorej je žalovaný.
Spôsob užívania pozemku nie je medzi sporovými stranami dohodnutý, žalovaného neoprávňuje k
užívaniu predmetného pozemku žiaden právom aprobovaný titul, čo medzi sporovými stranami ani

nebolo sporné.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu.

16. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový
prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o

prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie
bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená
na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napr. v tom, že niečo bolo dané ale sa v prospech
niekoho konalo. V prípade, ak užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu

práva užívania cudzej veci, tento užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme.
Pokiaľ nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená právnym predpisom určí ju súd na základe
svojej voľnej úvahy.

17. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia. Spornou bola len výška a spôsob určenia bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
spochybňoval predmetné rozhodnutie len formálne v slovnej rovine a to v podstate len deklaráciou
svojho nesúhlasu s určenou cenou obvyklého nájomného avšak preukázateľne nepodnikol žiadne kroky,
aby súdu predložil listinu, či iný dôkaz, ktorá by toto jeho tvrdenie podporovala. Žalovaný nepredložil
súdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil predmetné rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy

č. 28/2011 z 01.11.2011, a to či už prostredníctvom podania podnetu príslušnému prokurátorovi resp.
predloženia znaleckého posudku. Žalovaný mal dostatok času na to, aby podnikol kroky, vedúce či už
tak k mimosúdnemu vyriešeniu tohto sporu, resp. aj k tomu, aby inicioval spor o nahradenie prejavu vôležalobcu pri uzavretí nájomnej zmluvy, v ktorej by bola uvedená taká suma nájomného, akú si predstavuje
on sám.

18. Rešpektujúc právo sporových strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov i vzhľadom na
hospodárnosť konania súd rozhodol, a to tak, že žalobe žalobcu vyhovel, pričom výšku bezdôvodného
obohatenia určil na základe predmetného rozhodnutia primátora č. 28/2011, o ktorého zákonnosti
a aplikovateľnosti aj na daný prípad nemal žiadne pochybnosti. I predmetné rozhodnutie primátora
okrem iných sú podkladom pre rozhodovanie aj iných súdov Slovenskej republiky - konkrétne súdov

pôsobiacich v obvode Krajského súdu v Bratislave.

19. Výška bezdôvodného obohatenia bola ustálená na základe rozhodnutia primátora hlavného mesta
č. 28/2011 z 01.11.2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné
bremeno. Keďže užívanie pozemku je možné riešiť formou nájomnej zmluvy, vychádzal súd pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia z ceny nájmu určenej pre „radové a samostatné garáže“, čo podľa

položky 17 tabuľky č. 100 prílohy č. 1 k predmetnému rozhodnutiu primátora hlavného mesta SR
predstavuje v lokalite II., kde je zaradené aj k.ú. Nové Mesto sumu 12,- Eur za m2 ročne. Vzhľadom
na výmeru pozemku 18 m2 je ročná sadzba za celý pozemok 216,-Eur. Predmetom konania je
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.10.2012 do 30.6.2014, čo predstavuje 62 dní v
kalendárnom roku 2012 (bezdôvodné obohatenie v sume 36,70 Eur), 365 dní v kalendárnom roku 2013

(bezdôvodné obohatenie v sume 216,-Eur) a 181 dní v kalendárnom roku 2014 (bezdôvodné obohatenie
v sume 107,10 Eur). Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania

odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby, t.j. 8.7.2014. K tomuto dňu predstavovali zákonné úroky
z omeškania výšku 5,15 % ročne a preto súd viazaný návrhom žalobcu priznal mu aj takéto úroky z
omeškania od 8.7.2014 do zaplatenia.

22. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal z

toho, že žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu v tomto rozsahu priznal
aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.