Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201691
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6014201691.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu Kúpele
Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, zastúpeného
advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42

499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495896/2014/14003 zo dňa
10. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Administratívne konanie. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č.
9600302/5/4358907/2014-Hni zo dňa 24. septembra 2014 rozhodol o uložení pokuty na základe § 155
ods.1, písm. f), bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 47 437,70 Eur za

správny delikt podľa § 154 ods. 1, písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z.. Zároveň rozhodol, že pokuta
je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý je potrebné pokutu
zaplatiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, na základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím správcu
dane č. 9601401/5/1162671/2014/Mllv z 27.3.2014 vyrubený rozdiel dane v sume 474 377,50 Eur.
Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 1100308/1/323498/2014 zo dňa 15.7.2014. Ďalej výšku pokuty odôvodnil ustanovením § 155 ods.
1, písm. f) a § 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a
uviedol výpočet pokuty ako 10% z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou
správcom dane, v danom prípade 10% zo sumy 474 377,50 Eur.

2. Žalovaný na základe podaného odvolania prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č.
1100301/1/495896/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil

tým, že sa nestotožnil s odvolacími námietkami, keď nezistil, že rozhodnutie správcu dane je v
rozpore s právnymi predpismi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní. Aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane č. 9601401/5/1162671/2014/Mllv z 27.3.2014
je priamou podmienkou rozhodnutia o uložení pokuty. Predmetným rozhodnutím správca dane neuznal
uplatnený nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie november
2011 vo výške 27 318,56 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 447 058,94 Eur. Ďalej v

odôvodnení odcitoval znenie § 63 ods. 9 Daňového poriadku a § 154 ods. 1, písm. g), § 155 ods. 1, písm.
f), § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku. Námietky týkajúce sa poukazu na reštrukturalizáciu
dlžníka vyhodnotil ako neodôvodnené, pretože reštrukturalizácia nemá priamo súvislosť s povinnosťousprávcu dane rozhodnúť o uložení pokuty za správny delikt pokiaľ sú splnené podmienky na takýto
postup. Podmienky nastali právoplatnosťou rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane. Pre
úplnosť uviedol, že reštrukturalizácia na žalobcu bola zastavená a bol vyhlásený konkurz. Odvolaciu

námietku, ktorou žalobca poukazoval na § 155 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú,
pretože správca dane sa riadil ustanoveniami § 155 Daňového poriadku a uviedol aj výpočet pokuty
v odôvodnení rozhodnutia, preto tvrdenie, že správca dane neprihliadol na závažnosť trvania a ani na
následky protiprávneho stavu, nebolo opodstatnené. Odvolacie dôvody teda nespochybnili správnosť
napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré bolo vydané v súlade s Daňovým poriadkom.

3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia. Žalobca si v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti:
1. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa domáhal žalobou z 9.10.2014 zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/323498/2014 zo dňa 15.7.2014 z dôvodu jeho nezákonnosti,
pričom krajský súd v čase rozhodovania správcu dane a žalovaného ešte o zákonnosti uvedených

rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane nerozhodol. Z toho žalobca vyvodil, že žalovaný nemohol mať bez
akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu.
2. Žalobca tiež namietal, že postup správcu dane a žalovaného bol v rozpore s princípom prevencie
a predchádzania ukladaniu takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a
spôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné. Ak sa v súdnom konaní preukáže,

že žalovaný pochybil, potom sankcia za údajný správny delikt stratí reálny základ.
3. Žalobca poukázal na článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 155 ods. 3 Daňového poriadku,
ktoré odcitoval a uviedol, že ani správca dane a ani žalovaný sa týmito ustanoveniami zákona dôsledne
neriadili, a preto dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rozhodných otázkach vyžadujúcich
právne posúdenie, sa žalovaný priklonil k záverom správcu dane a rovnako ako správca dane ich

nesprávne právne posúdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa svojimi námietkami v podstate
neodlišuje od odvolacích námietok, ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne
vysporiadal a napadnuté rozhodnutie tým náležite odôvodnil. Uviedol, že sa nestotožňuje so žalobnými

námietkami, keďže rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty nebolo vydané v rozpore s právnymi
predpismi. Rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo rozhodnuté o určení vlastnej daňovej povinnosti
žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2011 a neuznanie nadmerného odpočtu je podmienkou
na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva, stalo sa teda právoplatným a vykonateľným dňom jeho doručenia. Žalobná námietka, že

žalovaný ani správca dane nemôžu mať za preukázané, že sa úpadca dopustil spáchania správneho
deliktu z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,
ktorým bola určená daňová povinnosť za november 2011, nie je právne relevantná a nemá oporu v
Daňovom poriadku. Takisto žalobca nedôvodne poukazuje na § 155 ods. 3 Daňového poriadku, pretože
výška pokuty v tomto prípade je stanovená zákonom. Námietky, že správca dane nepostupoval v súlade

so zákonom, keď neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, nebola preto
opodstatnená. Naopak, podľa názoru žalovaného správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade
so zákonom. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobca nech znáša trovy konania zo svojho.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd príslušný na konanie v čase jeho začatia podľa § 246

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a miestne príslušný podľa § 246a ods. 1
O. s. p. vec prejednal na nariadenom pojednávaní postupom podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba
nebola dôvodná.

6. Podľa § 154 ods. 1, písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1)
Správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je
väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

7. Podľa § 155 ods. 1, písm. f), ods. 4 Daňového poriadku (1) Správca dane uloží pokutu f) vo výške

trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy
1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom
priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania
daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1)za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. g),
3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),

4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a)zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v
daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.
(4) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho
stavu.
8. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia

žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.12.2014, ktorú podal v tom čase oprávnený konať za žalobcu
O.. Z. M., správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol žalobca, domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia. Súd zastavil konanie z dôvodu, že žalobca neodstránil vady žaloby v stanovenej lehote
uznesením sp. zn. 24S/190/2014 zo 17. decembra 2015, ktoré bolo na základe odvolania žalobcu,

s podaním ktorého žalobca súčasne odstránil vady žaloby, zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
1Sžf/54/2016 zo dňa 15. decembra 2017.

10. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený orgánmi
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon

neustanovuje inak. Súdy v čase začatia tohto konania poskytovali súdnu ochranu v konaní podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a s účinnosťou od 1.7.2016 ju poskytujú v konaní podľa
Správneho súdneho poriadku. Každý, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, právom chránených
záujmoch nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, má právo sa domáhať
odstránenia takéhoto nezákonného stavu podaním žaloby v zákonom stanovenej lehote o súdne

preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Rozsah súdnej ochrany je obmedzený rozsahom a
dôvodmi žaloby. Správny súd nie je treťou inštanciou v preskúmavanom administratívnom konaní. To
znamená, že nepreskúmava napadnuté rozhodnutie z iných ako uplatnených dôvodov nezákonnosti
(výnimku, kedy správny súd nie je viazaný len dôvodmi žaloby, ktorá sa týka prejednávanej veci, tvorí
prieskum zákonnosti aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP). Správny súd dôvody nezákonnosti v

zmysle uvedeného nemôže za žalobcu vyhľadať z obsahu správneho spisu, ani všeobecne uplatnené
dôvody konkretizovať podľa obsahu správneho spisu a tým žalobné dôvody doplniť. Správny súd vyššie
uvedené zdôraznil z dôvodu, že v tomto prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne bez
toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov
rozhodnutie preskúmať. Žalobca tak, ako to urobil v bode 2. žaloby odcitoval ustanovenia právnych

predpisov a konštatoval, že sa nimi žalovaný ani správca dane dôsledne neriadili. Ďalej uviedol, že
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v rozhodných otázkach vec nesprávne právne posúdil. Takouto formuláciou žalobného
dôvodu nezákonnosti bez uvedenia konkrétne, z ktorej konkrétnej skutočnosti vyplýva, že sa žalovaný
žalobcom citovanými predpismi neriadil, je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím, čo nestačí na to,

aby súd mohol konštatovať, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom.

11. Žalobný dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že správca dane rozhodol o uložení
pokuty bez toho, aby mal preukázané, že sa žalobca dopustil správneho deliktu, nebola dôvodná.
Takáto námietka nezodpovedá rozhodným právnym skutočnostiam, o ktorých nebol medzi účastníkmi

spor. Nebolo sporné, že žalobcovi nebol uznaný nadmerný odpočet za november 2011 vo výške 27
318,56 Eur a bola určená vlastná daňová povinnosť vo výške 447 058,94 Eur. Z týchto skutočností
je nepochybné, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november2011uplatnilnárokpodľazákonaodanizpridanejhodnotyvovýške,ktorájevyššiaakonárok,
ktorý si mal právo uplatniť podľa tohto osobitného predpisu. Takéto konanie je naplnením skutkovej

podstaty správneho deliktu uvedeného v § 154 ods. 1, písm. g) Daňového poriadku. Pokiaľ sa daňovník
dopustí správneho deliktu správca dane je povinný postupovať podľa § 155 Daňového poriadku a uložiť
daňovníkovipokutu.Ztohovyplýva,žepostupsprávcudanebolpresnetaký,akýzákonstanovil.Žalobná
námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave nemá oporu ani v zistených skutočnostiach a ani v
Daňovom poriadku, ktorý vymedzil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. konanie,

ktoré sa považuje za správny delikt.

12. Žalobca namietal aj to, že postup žalovaného, resp. správcu dane bol v rozpore so zásadou
prevencie pred ukladaním takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť aspôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné, tak takáto námietka nemá oporu
v Daňovom poriadku. Vychádzajúc zo znenia § 3 Daňového poriadku, ktorého obsahom sú základné
zásahy správy daní, Daňový poriadok žiadnu takúto zásadu neobsahuje. Právnymi prostriedkami

ochrany pred ťažko-napraviteľnými následkami právoplatného administratívneho rozhodnutia je návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodnutia v súdnom konaní vedenom o prieskum jeho zákonnosti a tiež
odklad daňovej exekúcie za splnenia podmienok podľa § 95 Daňového poriadku. Podanie žaloby na
súd podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a ani podľa súčasnej úpravy nemá odkladný
účinok. Potom poukaz na to, že pred súdom prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,

bez toho aby bola súčasne súdom odložená jeho vykonateľnosť, nemá právny význam. Je tomu tak
z dôvodu, že samotné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nič nemení na takom
právnom stave, že žalobcovi bol neuznaný uplatnený nadmerný odpočet a uložená povinnosť zaplatiť
rozdiel dane právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, z čoho plynie naplnenie objektívnej stránky
správneho deliktu uvedeného v § 154 ods. 1, písm. g) Daňového poriadku. Správca dane a žalovaný
preto nepochybili, keď vychádzali z prezumpcie správnosti právoplatných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca

svojou námietkou o nedodržaní prevenčnej zásady mal na mysli zásadu pri interpretácii predpisov
verejného práva v pochybnostiach miernejšie za účelom minimalizácie zásahov do základných práv
a slobôd ich nositeľov alebo pri ukladaní daní, ak je k dispozícii viac výkladov normy verejného práva,
je treba zvoliť ten, ktorý vôbec resp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva či
slobody (princíp in dubio pro libertate), tak k tomu je potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade

nenastal žiadny výkladový problém interpretácie právneho predpisu. Daňový poriadok bez najmenších
pochybností vymedzil konanie, ktoré je správnym deliktom a tiež sankciu, ktorú za toto konanie je
povinný správca dane páchateľovi správneho deliktu uložiť, pričom výška sankcie je závislá výlučne od
rozdielu medzi nárokom uplatneným daňovníkom v daňovom priznaní a vlastnou daňovou povinnosťou
daňovníka bez toho, aby ju bolo možné akokoľvek modifikovať správnym uvážením.

13. Ako vyplýva z bodov 9-12 tohto rozsudku žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe
neobstál a súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov zistil, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia aj z dôvodov nezákonnosti uvedených v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutienetrpínezákonnosťouzožiadnehotamuvedenéhodôvodu.Správnysúdpretožalobupodľa
§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
len taký účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol úspešný, preto mu

súd náhradu trov konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.