Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/270/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315217231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: K. D., H. XX, R.H., Q. C. W., H. XX,
R., proti žalovaným: X/ B. R., E. XXX, X/ M. R., R. XX, F. F., obaja zastúpení JUDr. Natáliou Kiššovou,
Bršlenová 10, Bratislava, o zaplatenie 1.600 eur, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 11C/529/2015-67, zo dňa 19.1.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ p l n ý n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni

spoločne a nerozdielne 1.600 eur a nahradiť jej trovy konania 96 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobou,
ktorá bola súdu doručená 13.8.2015, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej
1.600 eur titulom porušenia povinnosti (žalovaných) zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že 23.10.2013 bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva o predaji
nehnuteľnosti medzi B.. K.. E. V. - ARCH REAL Bratislava a žalovanými; predmetom tejto zmluvy

bolo prejavenie záujmu predávajúcich (žalovaných) o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Dňa
23.10.2013 bola medzi stranami sporu a B.. K.. E. V. - ARCH REAL Bratislava uzatvorená zmluva
o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ZoBZ“). Zmluvné strany spoločne prehlásili, že prejavili záujem
uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve za dohodnutých podmienok (predmetom budúcej kúpnej zmluvy mala
byť nehnuteľnosť žalovaných). Dohodli sa, že uvedenú kúpnu zmluvu uzavrú v lehote najneskôr do 60
kalendárnych dní od podpisu ZoBZ; článok VIII. ZoBZ obsahoval dojednanie, že v prípade porušenia
ustanovení tejto zmluvy žalovanými, z akýchkoľvek dôvodov na ich strane, sa žalovaní zaviazali vrátiť

budúcej kupujúcej, čiže žalobkyni, zaplatenú časť kúpnej ceny 1.600 eur, spolu so zmluvnou pokutou
1.600 eur a to najneskôr do siedmich pracovných dní od doručenia odstúpenia od zmluvy z dôvodu
porušenia ich povinnosti. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené upriamil pozornosť na to, že
žalobkyňa listom z 28.1.2014 odstúpila od ZoBZ; odstúpenie bolo žalovaným doručované 15.7.2015 a
listom z 20.2.2014 bola žalovaným doručovaná výzva na úhradu zmluvnej pokuty.

3. Súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaných, že žiadnu povinnosť zo zmluvy neporušili.

Považoval za preukázané, že strany sporu sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria do 60 kalendárnych
dní od podpisu ZoBZ, t.j. od 23.10.2013. Porušenie povinnosti na strane žalobkyne nemal v konaní za
preukázané. Samotní žalovaní potvrdili, že byt nemohli vypratať skôr, lebo problém bol v banke, preto
žiadali predĺženie lehoty na podpísanie zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok. Bolo právneirelevantné, z akého dôvodu žalovaní nemohli dodržať dohodnutý termín na podpis kúpnej zmluvy, či
to bolo z dôvodu na strane banky, alebo z iných dôvodov, konštatoval súd prvej inštancie; bolo ich
slobodnouvôľouuzatvoriťtakúzmluvu,vktorejbyboldojednanýtermínuzatvoreniakúpnejzmluvy,ktorý

by bol pre nich reálne splniteľný. Na uvedenom základe vyslovil, že žalovaní si svoju povinnosť uzatvoriť
zmluvu v dohodnutom termíne nesplnili, nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil preto
ako dôvodný. K obrane žalovaných, že im odstúpenie od ZoBZ nebolo riadne doručené uviedol, že podľa
článkuVIII.bod6ZoBZsastranydohodli,žeodstúpenieodzmluvyjeúčinnédňomdoručeniaoznámenia
o odstúpení od zmluvy sprostredkovateľovi, t.j. B.. K.. V. s tým, že odstúpenie musí mať písomnú

formu a musí v ňom byť uvedený konkrétny dôvod odstúpenia. Oznámenie sa považuje za doručené
uplynutím desiateho dňa odo dňa odoslania oznámenia prostredníctvom doručenej zásielky na adresu
sprostredkovateľa uvedenú v zmluve. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany
sporu prejavili vôľu dohodnúť si v zmluve mechanizmus odstúpenia od zmluvy, ich zmluvná voľnosť
nebola ničím obmedzená. Vychádzal z toho, že odstúpenie od ZoBZ žalobkyňa doručila spôsobom, na
akom sa zmluvné strany dohodli a preto je odstúpenie od zmluvy platné a účinné. Uzavrel, že dohoda

o zmluvnej pokute je platná, žalovaní porušili povinnosť zo ZoBZ, lebo kúpnu zmluvu v dojednanom
termíne nepodpísali a žalobkyňa mala právo žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty; na uvedenom základe
súd prvej inštancie v zmysle § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a článku VIII. bod 4 ZoBZ
žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 1.600
eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnej žalobkyni priznal náhradu

trov konania 96 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh.

4. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§
393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne

právne posúdenie veci. Uviedli, že žalobkyňa žaluje zaplatenie zmluvnej pokuty, predpokladom ktorej
je odstúpenie od ZoBZ. Na takéto odstúpenie však bola oprávnená len počas ich omeškania/odopretia
súčinnosti v tom smere, že napriek uplynutiu času (60 dní) a jej výzve, nepristúpili k uzavretiu
kúpnej zmluvy. V tomto kontexte poznamenali, že žiadnu takúto výzvu neobdržali, a že ani žalobkyňa
nepreukázala,žebyichvyzvalanapodpiskúpnejzmluvy;žalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,pokiaľ

ide o preukázanie ňou žalovaného nároku. Namietali, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal
touto námietkou, nežiadal žalobkyňu o predloženie výzvy, potvrdenia o jej uskutočnení, ani sa len
nedotazoval kedy a či vôbec bola uskutočnená; zastávali názor, že ide o formálnu podmienku pre
vznik omeškania, a teda základný predpoklad, bez ktorého nebola žalobkyňa vôbec oprávnená od
ZoBZ odstúpiť. V dôsledku uvedeného mali za to, že popri vade konania (neúplne/nesprávne zistenom

skutkovom stave) trpí vec aj vadou rozhodnutia (nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku),
nakoľko došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a tým k odňatiu ich
možnosti konať pred súdom. Na podporu uvedeného poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 90/2013, sp. zn. 2 MCdo 13/2012, rozhodnutie ESĽP Vetrenko v. Moldavsko zo dňa 18.5.2010.

5. Zopakovali, že jedným z ich hlavných argumentov v konaní bol fakt, že odstúpenie žalobkyne
od ZoBZ nenadobudlo voči nim účinky, nakoľko im nebolo doručené; v dôsledku čoho nemohol ani
vzniknúť žalovaný nárok žalobkyne na priznanie zmluvnej pokuty. Hoci v ZoBZ bolo dohodnuté, že
odstúpenie musí byť doručené Realitnej kancelárii, takéto ujednanie je neplatné s poukazom na § 45
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď

jej dôjde (ide o kogentnú úpravu). Aj podľa právnej teórie nie je možné plnohodnotne aplikovať na
doručenie hmotnoprávneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka fikciu doručenia, s ktorou pracuje
napr. Občiansky súdny poriadok, a to z dôvodu zásadne odlišnej povahy oboch zákonov. Na podporu
uvedeného poukázali na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5 Cmo 161/2009, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010. Mali za to, že súdna prax je absolútne jednotná,

pokiaľ ide o možnosť (resp. nemožnosť) zmluvne dohodnúť doručovanie právnych úkonov spôsobom
odlišným od zákona. Dojednanie, aké si pre doručovanie nastavili zmluvné strany ZoBZ t.j. doručenie
tretej osobe (realitnej kancelárii) ako subjektu, ktorému z doručenia odstúpenia na rozdiel od nich ako
žalovanýchnevyplývaliprávaanipovinnostiapriamosahoaninetýkalo,jeabsolútneneplatné.Súdprvej
inštancie nesprávne dôvodil, že strany mali úplnú zmluvnú voľnosť, pokiaľ ide o a) dojednanie adresáta

odstúpenia; b) dojednanie, že odstúpenie sa považuje za účinné desiatym dňom od jeho doručenia, v
dôsledku čoho v napadnutom rozsudku nesprávne konštatoval, že predmetné odstúpenie bolo platné
a účinné.6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil 27.3.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

7. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Podľa článku I. ods. 1 ZoBZ predmetom tejto zmluvy je budúci vzájomný záväzok zmluvných strán
uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu bytu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. a Občianskym zákonníkom,
ktorého popis je uvedený nižšie, za podmienok a zásad v tejto zmluve uvedených.

9. Podľa článku I. ods. 2 veta prvá ZoBZ zmluvné strany sa dohodli, že uzavrú kúpnu zmluvu v lehote

najneskôr do 60 kalendárnych dní od podpisu tejto zmluvy za podmienok a zásad tejto zmluvy na výzvu
budúcej kupujúcej.

10. Podľa článku VII. ods. 4 ZoBZ v prípade porušenia ustanovení tejto zmluvy budúcimi predávajúcimi
z akýchkoľvek dôvodov na ich strane, zaväzujú sa títo vrátiť budúcej kupujúcej už zaplatenú časť kúpnej

ceny - zábezpeku vo výške 1.600 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 1.600 eur, a to najneskôr
do 7 pracovných dní od doručenia odstúpenia budúcej kupujúcej od tejto zmluvy z dôvodu jej porušenia
budúcimi predávajúcimi.

11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú

správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu
a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu
žaloby o plnenie 1.600 eur. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj
na relevantnosť tvrdení žalovaných z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobkyňou
uplatňovaného nároku voči žalovaným na zaplatenie 1.600 eur, ktorého sa žalobkyňa domáhala titulom

zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil splnenie
všetkýchzákladnýchpredpokladovpreaplikáciuzmluvnedojednanéhočlánkuVII.ods.4ZoBZ,vzmysle
ktorého v prípade porušenia ustanovení ZoBZ budúcimi predávajúcimi (žalovanými) z akýchkoľvek
dôvodov na ich strane, zaväzujú sa títo budúcej kupujúcej (žalobkyni) zaplatiť zmluvnú pokutu 1.600 eur,
a to najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia odstúpenia budúcej kupujúcej od ZoBZ z dôvodu jej

porušenia budúcimi predávajúcimi. Svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby, keď mal za to, že žalovaní
porušili svoje povinnosti vyplývajúce z ZoBZ a žalobkyňa platne a účinne odstúpila od ZoBZ, aj riadne
v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v súvislosti so žalovanými namietanou absenciou

výzvy žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy odvolací súd poznamenáva, že ZoBZ nešpecifikovala v
akej forme sa mal predmetný úkon uskutočniť, t.j. predmetnú výzvu stačilo urobiť aj ústne, nevyžadovala
sa nevyhnutne písomná forma. Skutočnosť, že žalobkyňa vyzývala žalovaných na uzavretie kúpnej
zmluvy (na podklade ZoBZ) vyplýva aj z logiky veci; podľa článku I. ods. 2 ZoBZ mala byť totiž kúpna
zmluva uzavretá najneskôr do 60 kalendárnych dní od podpisu predmetnej zmluvy na výzvu budúcej

kupujúcej (žalobkyne). Pokiaľ by žalobkyňa žalovaných nevyzvala na uzavretie kúpnej zmluvy, žalovaní
by sa bezdôvodne necítili byť viazaní povinnosťou uzatvoriť predmetnú zmluvu, naopak ZoBZ mohla po
dobe 60 kalendárnych dní zaniknúť a nebol by k nej potrebný žiadny dodatok. Z výsledkov vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie však rezultuje, že žalovaní boli výzvou žalobkyne vskutku
viazaní a že pre dôvody na ich strane neboli schopní budúcu kúpnu zmluvu (podľa pôvodnej dohody)

uzavrieť včas (čo sami potvrdili na č.l. 64), na základe čoho sa potom snažili k ZoBZ dojednať dodatok a
kúpnu zmluvu uzavrieť dodatočne. Vychádzajúc z uvedeného, bol na mieste jediný rozumne prijateľný
záver, že žalobkyňa žalovaných vyzývala na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorý záväzok vyplýval z článku
I. ods. 2 ZoBZ, avšak žalovaní tento záväzok nedodržali.13. K tvrdeniam žalovaných v odvolaní o neplatnosti článku VII. ods. 6 ZoBZ, z ktorého vyplýva možnosť
fikcie doručenia a doručovanie odstúpenia od ZoBZ sprostredkovateľovi (realitnej kancelárii) hodno

podotknúť, že sa jedná o právne bezvýznamnú argumentáciu, nakoľko odstúpenie žalobkyne od ZoBZ
bolo účinné aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď bolo nepochybne zasielané žalovaným na
adresu ich trvalého pobytu (č.l. 54, 55; nebolo pritom rozhodné, či tento prejav vôle zasielala žalobkyňa
najprv realitnej kancelárii, a až následne žalovaným); účinným sa stalo momentom, keď sa dostalo
do dispozičnej sféry žalovaných. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nebolo potrebné, aby sa s

týmto prejavom vôle žalovaní skutočne oboznámili. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo
rozhodujúce iba to, že žalovaní mali objektívnu možnosť oboznámiť sa s odstúpením žalobkyne od ZoBZ
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 8.6.2011, sp. zn. 26 Cdo 268/2011). Berúc do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa od ZoBZ
účinne odstúpila (odstúpenie od ZoBZ sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaných, ktorí mali možnosť
sa s ním oboznámiť) nebolo pochýb, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 1.600

eur podľa článku VII. ods. 4 ZoBZ, v zmysle ktorého sa žalovaní zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu 1.600
eur najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia odstúpenia od ZoBZ z dôvodu jej porušenia budúcimi
predávajúcimi (žalovanými); preto ani v tejto časti neboli námietky žalovaných dôvodné.

14. Keďže žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovaných preto odvolací súd
vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).