Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221131
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221131.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna

48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna
48, 811 07 Bratislava proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX V. Š., o
zaplatenie 988,72 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 582,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 21.05.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,90 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 21.09.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 988,72 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,05 % ročne od 30.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.05.2013 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému ako podnikateľovi celkovú sumu pôžičky vo
výške 1 000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 32,09 eura. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 417,17

eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
splátky riadne a včas, žalobca dňa 27.09.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného
na úhradu dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.11.2014
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.11.2014. Do dnešného dňa žalovaný
dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 988,72 eura.
Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje.

3. Žalobca ako dôkazy označil: oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a
úhrad, zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, predžalobnú upomienku spolu s neprevzatou zásielkou,
všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a podmienky k zmluve o pôžičke.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil napriek
tomu, že žaloba spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzva na
vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk dňa 27.10.2017.
5. Uznesením č. k. XXCsp XXX/XXXX - XX zo dňa 29.01.2018 súd pripustil zmenu strán sporu na

strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho
miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanému,
ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.02.2018.6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 988,72 eura s
príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli
sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle §
219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.05.2018 o 8.45 hod.. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 16.05.2018.
8. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom dňa 18.05.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bola pôžička vo výške 1 000 eur. Túto pôžičku mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach spolu
s poistením vo výške 32,09 eura (splátka bez poistenia bola 31,19 eura). Celková suma pôžičky bola

uvedená 1 871,40 eura, celkové náklady spotrebiteľa 871,40 eura. Ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) bola 32 % p.a., ročná úroková sadzba 32 % a priemerná RPMN bola uvedená
48,52 %, termín konečnej splatnosti bol „5/2018“. Žalovaný bol v zmluve v časti I. (osobné údaje o
klientovi) označený menom, priezviskom, rodným číslom a bolo uvedené jeho bydlisko. V časti II. zmluvy
(údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii) bolo uvedené, že žalovaný je podnikateľom v sektore

stavebníctva od 1/2012 a má 1 vyživovaciu povinnosť, príjem z podnikania za minulý rok mal 15 000
eur a základe dane za minulý rok 7 215 eur.
10. Podľa bodu 6.1 VOP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.

Podľa bodu 6.2 VOP, pokiaľ nie v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo
VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu
6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.
Podľa bodu 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení
služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

11. Podľa bodu 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta
uvedené v zmluve, VOP alebo akéhokoľvek vyhlásenia klienta dané spoločnosti a tiež na arbitrážnu
doložku v zmysle článku 14.24 VOP. Podľa článku 12.2 VOP, klient ako aj spoločnosť je oprávnená
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku

skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. Podľa bodu po 12.3 VOP, klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy
bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Oznámenie o odstúpení od
zmluvyjeklientpovinnýzaslaťspoločnostipísomnouformoudoporučenejzásielkynaadresuspoločnosti
uvedenú v zmluve alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spoločnosti. Lehota na odstúpenie od
zmluvy sa považuje za dodržanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo zaslané najneskôr posledný

deň vyššie uvedenej lehoty. Ak klient odstúpil od zmluvy, je povinný zaplatiť spoločnosti istinu a úrok
z tejto sumy odo dňa, keď sa pôžička začala čerpať, až do dňa splatenia istiny a to bezodkladne a
najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy. O výške aktuálneho
dlhu, ktorý je klient povinný uhradiť do vyššie uvedenej lehoty, je povinný informovať sa v spoločnosti na
telefónnomčísleinfolinkyuvedenomvzmluve.Úroksavypočítanazákladedohodnutejúrokovejsadzby.

Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní 365. Podľa bodu 12.4 VOP, ustanoveniami tohto článku
nie je dotknuté právo klienta na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak bude uzatvorená na diaľku podľa
Zákona o zásielkovom predaji alebo Zákona o finančných službách na diaľku. Podľa bodu 12.5 VOP,
ak sa klient rozhodne splatiť celkovú sumu pôžičky alebo jej časť pred dohodnutou dobou splatnosti,
musí o tom spoločnosť písomne informovať najneskôr 5 pracovných dní pred zamýšľaným termínom

predčasného splatenia. V prípade, ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, znižuje
sa celková suma pôžičky o čiastku rovnajúcu sa úroku z pôžičky za obdobie odo dňa predčasného
splatenia do dohodnutého dátumu splatnosti poslednej splátky.12. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.09.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 102,69 eura najneskôr do 05.11.2014 a tým, že zároveň
upozornil žalovaného na možnosť úver zosplatniť. Zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu

ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 17.10.2014. Listom zo dňa 29.11.2014 mal právny predchodca
žalobcu oznámiť žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným naraz v celom
rozsahu. Doručenka preukazujúca doručenie zosplatnenia žalovanému nebola súčasťou spisového
materiálu.
13. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 417,17 eura.

14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j.
k 18.05.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa).
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa§2písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou

priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15.Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskehozákonníka“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
16. Právny predchodca žalobcu bol obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho
podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.
Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný uzatváral zmluvu

ako fyzická osoba - podnikateľ, nakoľko údaj o podnikaní žalovaného je uvedený iba v II. časti zmluvy
označenej ako „Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii“. Uvedené však neznamená, že žalovaný
vystupoval pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu ako podnikateľ. Predmetná zmluva
je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom

ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne
pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.
17. Preskúmaním uvedenej zmluvy o pôžičke súd zistil, že zmluva nespĺňa všetky náležitosti stanovené
v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne § 9 ods. 2 písm. f) (termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru). Uvedený údaj pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle,

individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané všeobecné obchodné podmienky. Niet
pochýb o tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená presne, jasne, určite a
zrozumiteľne. V danom prípade síce v zmluve je uvedené, že termín konečnej splatnosti je „5/2018“,
ale takéto určenie podľa názoru súdu je nepostačujúce. V zmluve absentuje údaj o dni v mesiaci, ku
ktorému sú jednotlivé splátky splatné, a tak aj deň, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákon o

spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Deň splatnosti jednotlivých splátok je upravený v bode 6.2 VOP a to tak, že
pokiaľniejevsplátkovomkalendária/alebovzmluvea/alebopodmienkacha/aleboVOPstanovenéinak,
sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Takúto formuláciu súd nepovažuje za
dostačujúcu, nakoľko ide drobným písmom formulovaný text, ktorý splýva s ostatným textom. Navyše

20. deň ako deň splatnosti jednotlivých splátok je uvedený len podmieneným spôsobom (pokiaľ nie je v
splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak), čo je taktiež
u spotrebiteľa spôsobilé vzbudiť neistotu, ktorý deň je dňom splatnosti splátky, ako aj konečnej splatnosti
úveru. Súd považuje takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti pre priemerného spotrebiteľa za
nedostatočné.

18. Zároveň súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Podľa
súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok
2013 zverejnených na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch) ku dňu 30.04.2013, z ktorých treba vychádzať vzhľadom tomu, že zmluva
bola uzatvorená dňa 18.05.2013, bola priemerná RPMN vo výške 28,20 %. Z obsahu zmluvy vyplýva, že

žalobca uviedol v zmluve priemernú hodnotu RPMN platnú pre „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené
v r. 1 až 5 vo výške do 1500 euro vrátane“ so zmluvnou splatnosťou od jedného do piatich rokov. V
danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver so zabezpečením, keďže súčasťou VOP (bod 11.2) bolo
ustanovenie, cit.: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.- ty deň po dobe splatnosti je

klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“ Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka (5.
oddiel 1. hlavy 8. časti Občianskeho zákonníka - zabezpečenie záväzkov). Podľa názoru súdu bola
priemerná RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej výške (48,52 %), lebo nezohľadňovala skutočnosť,
že išlo o zmluvu so zabezpečením. Správna výška priemernej RPMN mala byť uvedená 28,20 %.

Nesprávne (vyššie) uvedená priemerná RPMN mohla u spotrebiteľa dôvodne vyvolať dojem výhodnosti
jemu poskytnutého úveru.
19. Nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN najmä v neprospech spotrebiteľa môže z
hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samotné neuvedeniepriemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť
spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver je
v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať

rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom.
Ak Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie
priemernejRPMNbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,nesprávneuvedenieRPMNvneprospech
spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom
pôsobiť dokonca negatívnejšie. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských

úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru
a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho
výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená
v neprospech spotrebiteľa (to znamená, ak je uvedená vyššia ako je v skutočnosti), spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť
presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver,

ktorý mu mal byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v porovnaní s
konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je vážnym
porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku.
20. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúveroch

poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2013 pri úveroch od 1 do 5 rokov na úrovni 11,22 %
ročne. Dohodnutá výška úrokov 32 % ročne uvedená v zmluve podstatne (skoro 3 násobne) prekračuje
priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach
mesiaci máj 2013. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom
trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s

dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t,j. pravidlami morálneho
charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje
a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt
pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá

výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky
nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 32 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
21. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, dňa 19.11.2014 úver zospaltnil. Z obsahu zmluvy

ako aj žalobcom predložených všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že tieto neobsahujú
ustanovenie oprávňujúce žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade omeškania dlžníka.
Občiansky zákonník, ktorý sa ako právny predpis v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 použije prednostne
na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, v ustanovení § 565 pripúšťa, aby veriteľ mohol
žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, táto možnosť je ale v spotrebiteľskej

veci v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienená splnením troch podmienok súčasne.
Predčasná splatnosť musela byť účastníkmi dohodnutá alebo v rozhodnutí tak bolo určené, spotrebiteľ
bol v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace a dodávateľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. V danej veci nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté právo

veriteľažiadaťpodľa§565Občianskehozákonníkazaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorej
splátky (toto právo nevyplýva ani z obsahu zmluvy, VOP a žalobca ani neuviedol, na základe čoho si
toto právo uplatnil). Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský úver za zosplatenený.
Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca súdu nepredložil dôkaz - listinu, ktorou došlo k zosplatneniu.
V danom prípade žalobca ani len nenavrhol vykonať dôkaz listinou preukazujúcou splnenie podmienky

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a logicky túto ani následne nepredložil. V zmysle § 185 ods.
2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto
registrealebozoznamynasvedčujú,žeskutkovétvrdeniastránsúvrozporesoskutočnosťou;inédôkazy
bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 185
ods. 3 uvádza výnimky, kedy súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy, a to na zistenie, či sú splnené

procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V
danom prípade sa nejedná ani o jednu z týchto troch taxatívne vymenovaných dôvodov. Civilný sporový
poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán sporu pri dokazovaní a zároveň obmedzil aktivitu súdu pri
navrhovaní a teda aj vykonávaní dôkazov. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu o zosplatnení úveru bolo jehopovinnosťou navrhnúť vykonanie dôkazu, ktorý by uvedenú skutočnosť preukázal. V tomto prípade sa
tak nestalo, preto súd nemal preukázané zosplatnenie úveru a nemohol naň prihliadať. Z tohto dôvodu
súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský úver za zosplatenený.

23. Vzhľadom k tomu, že v zmluve bola nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN a nebol
dostatočne presne uvedený termín konečnej splatnosti úveru, súd prijal záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru s poukazom na ust. § 11 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň
súd nepovažoval dohodu za úrokoch za platne dojednanú pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný mal
preto vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej pôžičky. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil

žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu 417,15 eura, pričom výška pôžičky bola 1 000 eur.
Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 582,83 eura ako
rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky (1 000 eur) a žalovaným vrátenou sumou (417,17 eura) a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne z nesplatenej istiny a to od dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, t.j.
od 21.05.2018 do zaplatenia zohľadňujúc tú skutočnosť, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo.
26. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

pomerne úspešnejší žalobca (jeho úspech predstavuje 582,83 eura, t.j. 58,95 %) má nárok na náhradu
trov konania voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému (jeho úspech predstavuje 41,05 %) v rozsahu
17,90 % (58,95 % - 41,05 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).