Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4314202734.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci žalobkyne: L. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. U. XXX, v konaní zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 241,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 17.02.2014 žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 241,63 s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila
tým, že Zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 10.11.2008 došlo

k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 331,94 eur ( t.j. 10 000,-
Sk). Žalobkyňa je toho názoru, že zmluva, ktorú účastníci konania uzatvorili je zmluvou a absentuje v nej
údaj o RPMN, čo má následok, že poskytnutý úver považuje za úver bez poplatkov a preto mal žalovaný
nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 331,94 eur, bez úrokov a poplatkov.
Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného ( predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti
úrokov a poplatku) uhradila na účet žalovaného sumu podľa úverovej zmluvy vo výške 573,57 eur, tzn. o

241,63 eur viac ako mal žalovaný nárok a v tomto rozsahu sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a to najmä z dôvodu, že žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere a predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako
tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivých zdrojov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu

nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej trojročnej lehote a dvojročnej
subjektívnej lehote.

3. Žalobkyňa mala za to, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo vyplýva
z obchodného registra, nakoľko žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov. K bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 27.04.2009, v tomto čase žalovaný vedel, že zmluvami

s takýmito úrokmi ako požadoval od spotrebiteľov vo svojich formulárových zmluvách sa bezdôvodne
obohacuje taktiež pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej
praxi súdov je potrebné považovať dohodu o výške odplaty v miere 107% z poskytnutých finančných
prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom so sp. zn. 14C24/2014-43 zo dňa 03.05.2016 v ktorom žalobu

zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vznesenú
námietku premlčania žalovaným považuje za relevantnú a teda nie je možné žalobkyni premlčané právopriznať. Určil, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota na podanie žaloby žalobkyni uplynula dňa
15.08.2011.

5.Vočirozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňa,ktorážiadala,abyodvolacísúdrozsudok
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho
konania . Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil tým, že Zmluvou o úvere č.
XXXXXXX uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 10. 11. 2008 došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 331,94 eura (t.j. 10 000,- Sk). Žalobkyňa je

toho názoru, že zmluva, ktorú účastníci konania uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou a pre absenciu
podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve mal žalovaný nárok len na vrátenie ním
poskytnutej pôžičky vo výške 331,94 eura, bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa uvedením do omylu
zo strany žalovaného (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku) uhradila na
účet žalovaného sumu podľa úverovej zmluvy vo výške 573,57 eura, teda o 241,63 eura viac ako
mal žalovaný nárok a v rozsahu sumy 241,63 eura tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane

žalovaného.

6.Žalovanýsakodvolaniužalobkynevyjadriltak,žesaplnestotožňujesrozsudkomsúduprvejinštancie
a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že nárok žalobkyne sa stal
premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 27.04.2012 a žalobkyňa

svoj návrh uplatnila na súde až 17.02.2014. Mal za to, že bezdôvodné obohatenie nevzniklo a prípadný
nárok žalobkyne je premlčaný.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že odmieta tvrdenia žalovaného a zároveň
poukázala na to, že tieto nie sú ničím podložené a žalovaným vznesenú námietku premlčania riadne

neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva
práve na jeho strane. Žalobkyňa zároveň prehlásila, že o tom, že sa na jej úkor niekto obohatil, a že
tým, kto sa na jej úkor obohatil, je žalovaný, sa dozvedela od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu
po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval zmluvu, ktorú mu predložila žalobkyňa a informoval
ju o možnostiach uplatnenia jej práv. Žalobkyňa následne udelila v ten istý deň 19. 01. 2014 svojmu

právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci, pričom od tohto dátumu do podania
návrhu na začatie konania neubehol ani 1 mesiac. Žalobkyňa má preto za preukázané, že si svoje právo
voči žalovanému uplatnila v dvojročnej subjektívnej dobe.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 9Co/702/2016-99 zo dňa 21.09.2017 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, ak v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa
zaplatila poslednú splátku dňa 15. 08. 2009, a preto subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 15. 08.
2011. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, keď z prehľadu platieb (č. l. 6) v spise vyplýva,
že síce žalobkyňa mala poslednú splátku uhradiť podľa splátkového kalendára dňa 15. 08. 2009, avšak

keďže poslednú splátku zaplatila v sume 254,92 eura, došlo k splateniu pohľadávky už dňa 27. 04.
2009, teda aj v prípade, že by bolo právne posúdenie súdom prvej inštancie správne, jeho záver o
tom, kedy by subjektívna premlčacia doba uplynula, je nesprávny. Odvolací súd dospel k tiež k záveru,
že odôvodnenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby súdom prvej inštancie je nedostatočne
odôvodnené, a preto nepreskúmateľné.

9.Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanienadeň27.03.2018naktoré sanedostavilprávny
zástupca žalobkyne svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní,
trval na svojich doterajších podaniach a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa
na pojednávanie nedostavil, súdu dňa 21.03.2018 zaslal ospravedlnenie z dôvodu vysokej pracovnej

zaneprázdnenosti a žiadal aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich predošlých podaní. Súd pojednával neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a
žalovaného za splnenia podmienok podľa § 180 CSP.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä: žalobou, výzvou na vrátenie

plnenia prijatého bez právneho dôvodu - email č.l.l5, zmluvou o úvere zo dňa 10.11.2008, splátky a
pokuty, písomnými vyjadreniami strán sporu, ospravedlnením neúčasti žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 02.05.2016, prednesom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní 03.05.2016,
rozsudkom č.l. 43, odvolaním č.l. 51, vyjadrením k odvolaniu žalovaným, písomným vyjadrenímžalobkyne k vyjadreniu žalovaného, uznesením KS v NR č.l. 99, ospravedlnením žalovaného a
žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 27.03.2018, ako i s ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav

11. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2008 vyplýva, že ju uzavrela žalobkyňa so žalovaným.
Na základe tejto zmluvy žalovaný, ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver v sume 10 000 Sk
t.j. 331,94 eur a tá sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 7 280 Sk
t.j. 241,65 eur. Celkovo tak mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 17 280 Sk t.j. 573,59 eur v 9

mesačných splátkach po 1 920 Sk t.j. 63,73 eur počnúc 15.12.2008. takýto úver mal byť poskytnutý
žalobkyni na výkon zamestnania.

12. Z výpisu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému šesť splátok nasledovne:
dňa 12.12.2008 sumu 63,73 eur, dňa 12.01.2009 sumu 63,73 eur, dňa 11.02.2009 sumu 63,73 eur,
dňa 11.03.2009 sumu 63,73 eur, dňa 15.04.2009 sumu 63,73 eur a dňa 27.04.2009 sumu 254,92 eur.

Celkovo tak žalobkyňa uhradila žalovanému 573,57 eur.

13. Žalobkyňa podaním zo dňa 03.02.2014 vyzvala cestou svojho právneho zástupcu žalovaného na
vrátenia plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 241,63 eur najneskôr do 06.02.2014 z dôvodu
bezdôvodného obohatenia, keďže v zmluve o úvere absentoval údaj o výške ročnej percentuálnej miere

nákladov.

14. Žaloba bola súdu doručená dňa 17.02.2014. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Žalobkyňa uviedla, že sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške až
dňa 19.01.2014 po prvej porade so svojím právnym zástupcom, kedy mu udelila splnomocnenie na

zastupovanie v súdnom konaní.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26.Podľa§4ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomvčaseuzavretia
zmluvy ( ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej
sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú

sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 4 ods. 2 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z. zákon o sudcoch a prísediacich sudca je pri výkone

svojejfunkcienezávislýaprirozhodovaníviazanýlenÚstavouSlovenskejrepubliky,ústavnýmzákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd

vyššieho stupňa.

32. Súd po vykonanom dokazovaní, viazaný právnym názorom krajského súdu dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne nie je dôvodná a to z dôvodu relevantnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným.
V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka

kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je upravený
odlišne a tieto premlčacie doby začínajú aj plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia
doba je pri tom kratšia - dvojročná a v predmetnom spore je namietaný začiatok jej plynutia u žalobkyni.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o
okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to kto sa na jeho úkor obohatil.

Súd prvej inštancie má za to, že žalobkyňa mala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v
prospechkohokobohateniudošlozhľadiska§107ods.1Občianskehozákonníkavdeňkedyžalobkyňa
poukázala žalovanému poslednú splátku úveru to znamená dňom 27.04.2009. Žalobkyňa podpísala
zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 10.11.2008 a skutočnosť že má žalovanému ako veriteľovi zaplatiť
sumuistiny331,94eurzvýšenúoodplatu241,65eurito,žezmluvaneobsahujeúdajoRPMNjejtakbola

známa v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa pri minimálnej právnej vedomosti, aj keď
nemá právnické vzdelanie, si mala byť vedomá pri podpise zmluvy, že zmluva tieto údaje neobsahuje
a musela byť uzrozumená s tým, že žalovanému zaplatí spolu 573,57 eur, čomu svedčí aj fakt, že
tak urobila, že zaplatila dňom 27.04.2009 žalovanému celkovo sumu 573,57 eur poslednou splátkoua preto premlčacia doba dva roky na uplatnenie nároku jej uplynula dňom 27.09.2011. Žalobu však
podala dňa17.02.2014 a teda súd žalobu zamietol pre uplynutie premlčacej doby. Čo sa týka námietky
žalobkyne, že žalovaný je povinný uniesť dôkazné bremeno, že nárok žalobkyne je premlčaný, súd mal

za to, že táto námietka je nedôvodná a účelová, keďže oprávnený z bezdôvodného obohatenia - v tomto
prípade
žalobkyňa musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia svojho nároku. Žalovaný nemôže objektívne ani
vedieť, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že sa na úkor žalobkyne obohatil. Súd záverom
opätovne uvádza, že sa nezaoberal otázkou, či v predmetnej veci plynie objektívna 3 ročná premlčacia

doba alebo 10 ročná premlčacia doba, nakoľko objektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť
najneskôr vtedy, keď začala plynúť aj subjektívna premlčacia lehota, v rámci ktorej nedošlo k uplatneniu
nároku na súde a preto je právne bezvýznamné, či ide o premlčaciu dobu 3 ročnú alebo 10 ročnú.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP tak, že žiadnej
zostránnepriznalnároknanáhradutrovkonaniazdôvodu,žežalobkyňabolaplneúspešnávodvolacom

konaní, keďže odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a žalovaný bol
plne úspešný v novom rozhodnutí súdu prvej inštancie, výrok v ktorom by súd priznal stranám sporu
nárok na náhradu konania v rozsahu 100% vzájomne považoval za nadbytočný v súlade so zásadou
hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14C/24/2014

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.