Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224784
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115224784.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu P.. Z. D., H..
XX.XX.XXXX, C. D. XX/A, XXX XX E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Lucia Jurgová,
s.r.o., so sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, IČO: 47 236 884 proti žalovanému Mesto Prešov, Hlavná
73, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080
01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.9.2015 domáhal, aby súd vydal rozsudok

s výrokom, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 1.4.2015, ktorá mu bola
doručená podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovaného je neplatné, pričom
sa domáhal aj náhrady trov konania vo výške 175,01 eur, ktoré spočívali v náhrade trov právneho
zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sa pre žalovaného nestal nadbytočným, nedošlo ani k zrušeniu pracovných

miest ani k zníženiu počtu zamestnancov, pričom žalovaný vykonal len formálnu organizačnú zmenu,
ktorou mienil docieliť iba racionalizáciu rozdelenia práce. Dôvodil, že žalovaný reálne nevykonal
ekonomické úspory nákladov zamestnávateľa na mzdy zamestnancov, keďže vytvoril ešte viac vedúcich
pozícií, pričom nie je daná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
žalobcu.

3. K žalobe sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol, že
uvedený počet zamestnancov podľa Organizačného poriadku nikdy nezodpovedal skutočnému počtu
zamestnancov v rámci Mestského úradu mesta Prešov, pričom od konca roka 2013 do apríla 2015
došlo k zníženiu počtu zamestnancov z 242 na 135 zamestnancov, teda došlo k reálnemu zníženiu ich
počtu. Nedošlo len k prerozdeleniu činnosti zo sekcie majetkovej a ekonomickej na dva novovzniknuté
odpory, ale aj k rozšíreniu činností novovzniknutých odborov a presunu činnosti na úseku miezd.

Uvedenou organizačnou zmenou došlo aj k úspore nákladov na mzdy vedúcich zamestnancov, teda
mesto Prešov získalo pri nižšej priemernej mzde vedúceho zamestnanca pridanú hodnotu vo vyššom
pracovnom výkone zamestnancov. Žalobca sa stal nadbytočným, pretože nepochybne došlo k zrušeniu
jeho pracovného miesta v dôsledku preukázateľných organizačných zmien. Konštatoval, že žalovaný
ponúkol nielen formálne žalobcovi 14 pracovných miest ako ponuku inej vhodnej práce, avšak žalobca
na každý ponukový list uviedol, že je ochotný prejsť na ponúknutú pozíciu, avšak požadoval minimálne

mesačnú mzdu vo výške 2.000 eur. K nesúhlasu odborovej organizácie Parita s výpoveďou žalobcu
žalovaný poznamenal, že táto odporová organizácia bola založená žalobcom cca 6 mesiacov predvoľbami do územnej samosprávy. Záverom uviedol, že považuje skončenie pracovného pomeru za
platné a v súlade so zákonom, pričom navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2007 a dohodami o
jej zmene, výpovede pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2015 (doručenej žalobcovi 9.4.2015), rozhodnutím
o organizačnej zmene, stanoviskom odborovej organizácie Parita, písomných podaní strán sporu ako
aj ostatného spisového materiálu.

5. Rozsudkom zo dňa 7.7.2016 č. k. 10 Cpr 5/2015-228 súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v celosti podal odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil tým, že rozsudok
bol nedostatočne odôvodnený a súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami žalobcu. Namietal
nevykonanie listinných dôkazov, nekritické prebratie tvrdení žalovaného a konštatoval, že žalovaný

nepreukázal, že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu a prijatými organizačnými
zmenami, t.j., že žalobca sa stal práve v dôsledku prijatého rozhodnutia nadbytočným, že rozhodnutie
žalovaného sledovalo zmenu pracovných činností alebo zníženie stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce, efektívnejšiu vnútornú deľbu práce, efektívnejšie riadenie vykonávaných
činností, že rozhodnutie o organizačnej zmene prijal z dôvodu politickej motivácie a zmien, ktoré mali

nastať po voľbách do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014, t.j. jeho rozhodnutie podľa
obsahu a účelu vyjadrení novej štatutárnej zástupkyne ešte pred prijatím zmeny, smerovalo k inému ako
navonok deklarovanému cieľu, a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný
nepreukázal, že si splnil svoju ponukovú povinnosť v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka
práce a neponúkol žalobcovi prácu za podmienok, ktoré sa čo najviac blížia podmienkam, za ktorých

vykonával žalobca svoju pôvodnú prácu u žalovaného, a to napriek tomu, že takúto vhodnú prácu mal
pre neho k dispozícii, ako aj, že pracovné miesta, ktoré žalovaný vytvoril, sú s ohľadom na obsah práce
- pracovnú náplň obdobné ako pracovná pozícia a náplň práce, ktorú vykonával žalobca (čo je dané
aj charakterom žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý musí pri vykonávaní svojich činností postupovať
podľa príslušných zákonných predpisov, a teda nejaká zásadná zmena činností a prác, ktoré vykonáva

neprichádza v danom prípade do úvahy), napriek tomu tieto pracovné miesta mu neboli ponúknuté a
žalovaný ich obsadil inými osobami.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 28.2.2017 č. k. 5 CoPr 1/2017-261
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoje závery
však oprel v rozhodnej miere o argumenty a o dôkazy žalovanej strany, ktorým nekriticky uveril, bez
ich náležitej verifikácie aj s poukazom na to, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, a teda mohol
a v tomto prípade aj mal na verifikáciu týchto tvrdení vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. V
odôvodnení naproti tomu absentuje zmienka súdu prvej inštancie o tom, či pri svojom rozhodovaní

bral vôbec do úvahy, ak áno, potom akým spôsobom sa vyrovnal s podstatnými argumentmi a s
podstatnými dôkazmi žalujúcej strany, teda chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a
primeraným spôsobom reagoval na podstatné dôkazy a podstatné argumenty žalobcu, v dôsledku čoho
je potom odôvodnenie napádaného rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné. Táto skutočnosť je navyše
umocnená aj použitím všeobecných formulácií dôvodov, pre ktoré neboli vykonané ostatné žalujúcou

stranou navrhnuté dôkazy. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie znova vo veci konať, vyporiadať sa s
vytýkanými nedostatkami, ďalej vyporiadať sa aj so všetkými ostatnými odvolacími námietkami žalobcu,
a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v § 220
ods. 2 CSP odôvodniť.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie dôsledne sa riadiac pokynmi odvolacieho súdu
doplnil dokazovanie v tom zmysle, že vykonal výsluch oboma stranami navrhovaných svedkov A.. Z. Z.
a P.. Z. E. ako aj oboznámil listinné dôkazy, konkrétne z č. l. 44 spisu informáciu o výsledku prešetrenia
podnetu odborovej organizácie PARITA vo vzťahu k Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 29.4.2015, kde
bolo konštatované, že rozhodnutie o odobraní osobného mzdového zvýhodnenia zamestnanca bez

dohody s týmto zamestnancom je v rozpore s ustanovením § 54 zákona č. 311/2011, t.j. Zákonníka
práce, ďalej súd oboznamuje Poriadok odmeňovania zamestnancov mesta Prešov, kde na č. l. 77 a
nasledujúcich, z ktorého vyplýva, teda z charakteristiky stupňa náročnosti práce na Mestskom úrade
v Prešove, že stupeň práce s najvyššou obtiažnosťou, teda stupeň práce 5 rozpätia základnej mzdypri 100%-tnom pracovnom úväzku predstavuje od 1.400 Eur do 1.850 Eur, ďalej súd oboznámil na
č. l. 169 stanovisko hlavného kontrolóra mesta Prešov k návrhu záverečného účtu mesta Prešov za
rok 2015, z ktorého vyplýva záver, že návrh záverečného účtu mesta obsahuje výsledky hospodárstva

mesta vrátene výsledkov hospodárenia finančných fondov mestskej príspevkovej organizácie správy
mestských bytov a je spracovaný v súlade s ods. 5 § 16 zákona 583/2004 o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy v platnom znení, pričom záverečný výrok znie: ,,Mestské zastupiteľstvo schvaľuje
celoročné hospodárenie mesta Prešov za rok 2015 bez výhrad“, súd oboznámil na č. l. 272 pracovnú
zmluvu A.. Z. Z. ako aj jeho pracovnú náplň, súd oboznámil aj zápisnicu z pojednávania z 9.5.2017

v predmetnej veci, čo bolo pojednávanie ostatné pred dnešným pojednávaním, ďalej súd oboznámil
pracovnú zmluvu zamestnanca žalovaného P.. Z. E. na č. l. 278 a nasledujúcich ako aj pracovnú náplň
tohto zamestnanca, ďalej súd oboznámil písomné podanie žalujúcej strany dnes už spomenuté na č. l.
285 z 8.5.2017, v ktorom popiera skutkové tvrdenia žalovaného a zároveň predkladá listinné dôkazy, t.j.
správu o výsledkoch kontroly vykonaných útvarom hlavného kontrolóra mesta Prešov, uznesenie z 14.
Zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Prešov zo dňa 16.12.2015 ako aj krátkou cestou doručené

súdu návrhy na schválenie uznesenia č. 74/2011 zo dňa 29.6.2011, na odkúpenie pozemkov, návrh na
schválenie predaja majetku na ulici Zimnej z 28.6.2015 a návrh rozpočtového opatrenia č. 2/Z/2017 ako
aj pozvánky na zasadnutie Mestskej rady v Prešove z 9.11.2015, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.10.2007 pracovnú zmluvu. Na základe uvedenej pracovnej zmluvy

mal žalobca u žalovaného vykonávať prácu na pozícii odborný radca, neskôr na základe dohode o
zmene pracovnej zmluvy z 14.2.2012 ako riaditeľ sekcie majetkovej a ekonomickej. Dňa 9.4.2015
bola žalovaným žalobcovi doručená výpoveď z predmetnej pracovnej zmluvy, pretože 4.3.2015 vydal
žalovaný ako zamestnávateľ rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bolo rozhodnuté, že dochádza
aj k zrušeniu pracovného miesta žalobcu pre nadbytočnosť s tým, že si splnil voči žalobcovi ponukovú

povinnosť inej vhodnej práce. Vo výpovedi žalovaný tiež konštatoval, že po požiadaní odborovej
organizácie Parita o udelenie súhlasu k výpovedi zamestnanca, táto odborová organizácia súhlas
odmietla udeliť.

10. Na pojednávaní konanom ešte dňa 7.7.2016 boli vypočutí svedkovia, ktorých výsluch navrhol

žalovaný, konkrétne S.. A. K., bývalý prednosta Mestského úradu v Prešove a A.. C. O., právnik
Mestského úradu v Prešove. Svedok S.. A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že Organizačný poriadok
bol prerokovaný so všetkými troma odborovými organizáciami nachádzajúcimi, alebo spadajúcimi
pod žalovaného, teda Mesto Prešov, ako aj s Paritou, odborovou organizáciou, kde predsedom tejto
odborovej organizácie je žalobca, pričom žalobca nemal zásadné pripomienky k tomuto organizačnému

poriadku. Vypovedal, že v súčasnosti je zavedený systém trojstupňového riadenia, pričom na prvom
stupnijeprednosta,potomvedúciodborovavedúcioddelení.Do1.3.2015tobološtvorstupňovériadenie
pozostávajúce z prednostov, riaditeľov sekcií, vedúcich oddelení a následne vedúcich referátov. Od
1.3.2015 bol účinný nový organizačný poriadok a boli poverení riadením odborov a oddelení vybraní
radoví zamestnanci mesta. Na tieto pozície plánovala primátorka realizovať výberové konania, ktoré

sa aj uskutočnili. Jeden z vedúcich oddelení bol poverený aj riadením odboru. 4.0.2015 bolo prijaté
rozhodnutie o organizačnej zmene, kde bola zrušená aj pozícia žalobcu, tzn. riaditeľ sekcie majetku
a ekonomickej, pretože sa v novej štruktúre už nenachádzala, nakoľko došlo k zrušeniu týchto sekcií.
3.3.2015 bolo toto rozhodnutie prerokované opätovne s troma odborovými organizáciami. 5.3.2015
bola splnená ponuková povinnosť pre všetkých, ktorých pracovné miesta boli zrušené, teda aj pre

žalobcu, ktorý sa dostavil do kancelárie tohto svedka, vtedy v pozícii prednostu Mestského úradu, kde
za prítomnosti svedkov mu bolo ponúknutých 14 pozícií. Dostal reálnu ponuku, avšak mal výhrady k
platovým podmienkam. Najvyššia ponuka predstavovala 1.600 Eur za danú pozíciu a okrem prednostu
mestského úradu v súčasnosti nikto nemá vyšší plat ako 2.000Eur, čo bola podmienka žalobcu, aby
pri nástupe do pozície mal plat minimálne v rozsahu 2.000 Eur. Napriek tejto ponuke žalobca neprijal

ani jednu z týchto pracovných ponúk, resp. akceptoval by ich len pod podmienkou žeby mal mesačný
plat vo výške 2.000 Eur. Podľa názoru svedka išlo z pohľadu žalovaného o nadštandardnú ponukovú
povinnosť. Následne došlo k výpovedi, avšak odborová organizácia Parita, kde žalobca predsedá,
ako už bolo spomenuté, odmietla udeliť súhlas a táto odborová organizácia zároveň nenamietala
ponukovú povinnosť. Sekcia, ktorej riaditeľom bol žalobca sa rozdelila na dva odbory, ale v rámci toho

sa popresúvali aj kompetencie z iných bývalých sekcií. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok
odpovedal v tom zmysle, že všetkým 41 zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené boli
ponúknuté voľné pracovné miesta a pozície vedúcich odborov boli obsadené osobami, ktoré úspešne
absolvovali výberové konania. K zvýšeniu mzdových nákladov o 276.000 eur v roku 2014 došlo preto,že sa vykonali valorizácie všetkých miezd o 3 %, došlo taktiež k vyplateniu mzdy P.. G., ktorý nemohol
vykonávať svoju funkciu hlavného kontrolóra Mesta Prešov za celý rok 2014 ako aj časť roka 2015
a taktiež koncom roka 2015 to bola položka odmeny zamestnancov. Počet zamestnancov uvádzaný

pred organizačnými zmenami nebol reálny bol vyšší ako 235 zamestnancov, a to z toho dôvodu, že
počet úväzkov v priebehu celého roka je iný ako stav k 31.12.2014. Na otázky právneho zástupcu
žalovaného tento svedok odpovedal tak, že zmyslom organizačnej zmeny bolo znížiť jeden stupeň
riadenia a taktiež to, aby oddelenia pod odbormi boli navzájom, čo sa týka kompetencií príbuzné,
pričom došlo k efektívnejšiemu a systémovejšiemu riadeniu procesov, nakoľko jeden vedúci odborov

má pod sebou 3 oddelenia a dochádza tak aj k efektívnejšej komunikácii medzi jednotlivými zložkami.
Svedok si nespomínal, žeby niekto iný okrem žalobcu vpisoval nejaké výhrady do textu ponukovej
povinnosti, pričom mzdové ohodnotenie bolo v tejto ponukovej povinnosti viac - menej z opatrnosti, aby
zamestnanec, ktorý ponuku prijme vedel, aké sú jeho mzdové nároky voči zamestnávateľovi.

11. Svedok A.. C. O. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval ponukovú povinnosť inej vhodnej práce.

Žalobca pôsobil ako riaditeľ zrušenej sekcie a v dôsledku vydania nového organizačného poriadku
bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, ako aj ďalšie pracovné miesta riaditeľov sekcií, avšak žalobca
odmietol 14 ponúk, pretože nesúhlasil so mzdovými podmienkami uvedenými v týchto ponukách.
Následne prevzal 9.4.2015 výpoveď. O súhlas bola požiadaná aj odborová organizácia Parita, kde bol
členom žalobca, avšak tento súhlas udelený nebol. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu odpovedal

svedok v tom zmysle, že sa podieľal na vypracovaní Organizačného poriadku, pričom všetkým 41
zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené, boli ponúknuté pracovné miesta. Nevylučoval,
že okrem 14 ponúkaných miest žalobcovi išlo aj o iné pozície, ktoré však neboli ponúkané žalobcovi z
titulu, že nespĺňal podmienku potrebného vzdelania (napr. architekt, právnik atď). Na otázky právneho
zástupcu žalovaného uviedol, že cieľom organizačnej zmeny bolo zvýšenie efektivity práce, zníženie

mzdových nákladov a taktiež k prerozdeleniu pracovných činností podľa vecného druhu a zaradenia.
Mzdové podmienky boli uvedené v ponukách inej vhodnej práce preto, že išlo o podstatnú náležitosť
týkajúcu sa zmeny pracovného zaradenia, pričom všetkých týchto 14 ponúk bolo obsadených inými
zamestnancami, ktorým boli následne tieto pracovné pozície ponúknuté.

12. Na pojednávaní konanom 3.10.2017 na návrh oboch strán sporu vypovedal svedok A.. Z. Z.,
ktorý uviedol, že na svoju aktuálnu pozíciu sa dostal cez výberové konanie, na ktorom sa zúčastnil aj
žalobca. Vypovedal, že je vedúci odboru správy majetku mesta, ktoré sa delí na dve oddelenia a to
na oddelenie majetku mesta a oddelenie majetko-právne, čo sa týka oddelenia majetku mesta tak tam
zabezpečuje evidenciu majetku, zmlúv uzavretých mestom, činnosť nebytovej komisie, nájomné zmluvy,

inventarizácia majetku mesta, likvidácia škodových udalostí, správa majetku mestských rozpočtových
organizáciíapríspevkovýchorganizácií,návrhrozpočtuarozpočtovýchopatrení,inventarizáciamajetku,
poistenie majetku mesta, pravidelné porady, mestských organizácií ako aj kontrola hospodárenia, resp.
návrhy opráv, čo sa týka oddelenia majetko-právneho tam zabezpečuje spravovanie nehnuteľného
majetku mesta, príprava dokumentácie, príprava kúpnych, nájomných, zámenných zmlúv alebo napr.

zmluvy o výpožičke, a rovnako tak na základe poverenia primátorky zastupujeme mesto pred súdmi,
prípadne pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Konštatoval, že je vedúcim zamestnancom a má
dvoch vedúcich oddelení už spomenutých, oddelenia majetku mesta a oddelenia majetko-právneho,
ktorí sú priamo podriadení jemu, okrem nich sú na týchto oddeleniach samozrejme aj zamestnanci.
Uviedol, že jeho mzda predstavuje v hrubom 1.500 Eur plus osobné mzdové ohodnotenie, resp.

zvýhodnenie vo výške 150 Eur, teda 1.650 Eur.

13. Na tomto pojednávaní vypovedala ako svedkyňa aj P.. Z. E., ktorá uviedla, že pracujem pre mesto
Prešov ako vedúca odboru ekonomiky a podnikania, na túto pracovnú pozíciu som nastúpila 16.7.2015
po úspešnom výberovom konaní, ktorého sa zúčastnil aj prítomný žalobca. O výberovom konaní

sa dozvedela od staršej kolegyne, predtým pracovala 23 rokov na daňovom úrade. Vypovedala, že
podrobnosti jej pracovnej náplne sú uvedené v organizačnom poriadku, z ktorého vyplýva, že majú dve
oddelenia, jedno je oddelenie rozpočtu a účtovníctva a druhé oddelenie daní, poplatkov a podnikania.
Čo sa týka oddelenia rozpočtu a účtovníctva tak úlohou tohto oddelenia ja zostavovanie rozpočtu,
sledovanie rozpočtu, spolupráca s bankami, výkazy z informačného systému, patrí tam pokladňa,

vyplácanie miezd, stravné lístky, prijímanie hotovosti z miestnych daní a poplatkov, taktiež účtovné
doklady a účtovné knihy, čo sa týka oddelenia daní, poplatkov a podnikania tak čo sa týka daní a
poplatkov riadia sa zákonom o miestnych daniach a poplatkoch a taktiež podľa daňového poriadku a
čo sa týka podnikania tak ide o prevádzkové hodiny najmä pre obchod a prevádzka služieb, kde sariadime mestským všeobecno-záväzným nariadením a taktiež druhá takáto nosná časť tohto oddelenia
sú trhoviská a trhové poriadky. Nevedela uviesť, kto mal na starosti túto agendu pred ňou, nakoľko
nemala žiaden vzťah k mestu. Jej nástupný plat bol okolo 1.500 Eur plus 200 Eur bolo osobné mzdové

ohodnotenie pridelené zamestnávateľom, pričom aktuálne je jej plat spolu so mzdovým ohodnotením
vo výške cca do 1.800 Eur v hrubom.

14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom 3.10.2017 uviedla, že zotrvávame na podanej
žalobe tak ako bola doručená súdu, podľa jej právneho názoru organizačná zmena nespočívala v

potrebe žalovaného riešiť svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu ani zefektívňovať procesy, rozhodnutie
žalovaného spočívalo len vo formálnej zmene útvarov, čo nie je relevantná zmena, resp. dôvod
pre nadbytočnosť, zo strany žalovaného neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré nemôže
zamestnanca t.j. v tomto konaní žalobcu spravodlivo zamestnávať, po organizačnej zmene došlo k
nárastu mzdových nákladov za rok 2015, pričom v roku 2015 bolo výpoveďou skončené len pracovné
miesto žalobcu, u niektorých iných zamestnancov boli pracovné zmluvy, resp. ich pracovné pomery

skončené dohodou. Je otázka či si vôbec žalovaný splnil ponukovú povinnosť. Boli vytvorené nové
pracovné miesta vedúcich oddelení, ktoré však neboli žalobcovi ponúknuté. Už v novembri 2014 boli v
médiách publikované informácie, ktorí zamestnanci budú musieť odísť, čo je podľa jej názoru v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla žalobe v
celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Vo vzťahu k dokazovaniu

zotrvala na tom, aby žalovaný predložil pozvánky na zasadnutie Mestského zastupiteľstva za rok 2014,
ktorými chce preukázať, že materiály, ktoré predkladal počas trvania jeho pracovného pomeru pred
Mestskúradu,resp.Mestskézastupiteľstvožalobcasúidentickésmateriálmi,ktoréaktuálnepredkladajú
dnes prítomní svedkovia.

15. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovaniaanávrhnadoplneniedokazovaniazostranyprávnejzástupkynežalobcunavrholzamietnuť
z toho dôvodu, že nie je v súlade s doterajšou argumentáciou žalobcu, pričom nespochybnil, že ide o
spor s ochranou slabšej strany, avšak tento dôkaz by nepriniesol žiadne relevantné výsledky vo vzťahu
k predmetu sporu. Dôvodil, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a podľa jeho názoru nedošlo k

zmene skutkového ani právneho stavu, došlo k organizačnej zmene, ktorá bola reálna, pričom zotrval
na argumentoch vedených v záverečnej reči zo dňa 7.7.2016. Rozhodnutie o organizačnej zmene
nepodlieha preskúmavaniu súdu podľa právneho názoru právneho zástupcu žalovaného. Nedošlo len
k prerozdeleniu činnosti ale došlo k rozšíreniu činnosti novovzniknutých odborov a oddelení, napr.
na úseku podnikania alebo vzniklo oddelenie podporných činností. Zefektívnenie procesov nie je

podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov. Poukázal na to, že svedkovia S.. K. B. A.. O.
uviedli, že došlo k zmene riadenia zo 4-stupňového na 3-stupňové pričom došlo k zrušeniu sekcií, pričom
4-stupňové riadenie majú na Slovensku len mesta Bratislava, Košice, ktoré majú aj na to samostatný
zákon. Vo vzťahu k ponukovej povinnosti uviedol, že bola určite splnená nakoľko bolo ponúknutých
žalobcovi 14 pracovných pozícií, ktoré neprijal, resp. ich prijal s výhradou čo sa nepovažuje za prijatie

za predpokladu, že mu bude hradená mesačná mzda vo výške 2.000 Eur. Žalobca sa sám zúčastňoval
výberových konaní, teda akceptoval aj zmenu organizačnej štruktúry, čo sa týka zvýšenia výdavkov tieto
boli spôsobené jednak vyplatením mzdy hlavného kontrolóra, jednak valorizáciou a jednak výplatami
dôchodcov. Vo vzťahu k neudeleniu súhlasu odborovým orgánom PARITA sám žalobca vypovedal, že
táto odborová organizácia bola založená viac-menej za účelom ochrany pred skončením pracovného

pomeru a z tohto dôvodu považuje právny zástupca žalovaného výpoveď za platnú. Navrhol žalobu
zamietnuť a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového stav súd prvej inštancie právne uzatvára :

17. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočnýmvzhľadomnaskončeniedočasnéhoprideleniapodľa§58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na
určitú dobu.

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa §
58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť

pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

20. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže

použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

22. Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa
odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto
dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru

splnené a súd v spore podľa § 77
zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
pracovná. Následne došlo k výpovedi tejto zmluvy žalovaným. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu sa pri rozhodovaní v predmetnom spore riadil nasledovnými úvahami:

27. Počet zamestnancov žalovaného osciloval v rozhodnom období rokov 2013 - 2015 v rozpätí
od 235 do 242 zamestnancov, pričom súd poukazuje na judikatúru (R 57/1968), podľa ktorej nie je
rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť pracovníka podmienené absolútnym
znížením počtu pracovníkov, naopak môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu pracovníkov; organizácii

nezáleží totiž len na počte pracovníkov, ale tiež na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie, pričom
na tento fakt poukázal žalovaný vo svojom písomnom stanovisku. Je vecou zamestnávateľa, akým
spôsobom sa bude snažiť zefektívniť celový výkon práce, z čoho nepochybne vyplýva aj možnosť meniť
organizačnú štruktúru riadiacu jednotlivé procesy. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že došlo
k zmene riadenia zo štvorstupňového na trojstupňové, z čoho vyplynuli efektívnejšie pracovné procesy

u žalovaného - zamestnávateľa.

28. Žalobca uvádzal, že žalovaný mu mohol do uskutočnenia výberových konaní dočasne ponúknuť
pracovné miesto vedúceho zamestnanca, avšak išlo o fakultatívnu možnosť žalovaného akozamestnávateľa ponúknuť mu toto miesto, nie obligatórne danú povinnosť. Navyše je potrebné
akcentovať tiež fakt, že v čase doručenia výpovede zamestnancovi - žalobcovi, t. j. 9.4.2015 žalovaný
nedisponoval voľným pracovným miestom vedúceho odboru ekonomiky a podnikania, teda ho ani

nemohol na obdobie 6 mesiacov ponúknuť žalobcovi, pretože nové miesta vedúcich oddelení v čase
podania výpovede neboli voľnými pracovnými miestami, pretože boli obsadené zamestnancami mesta
na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy od 1.3.2015. Napokon nič nenasvedčuje skutočnosti,
že výberového konania sa nemohol zúčastniť aj žalobca, ktorý sa, ako je uvedené nižšie aj zúčastnil
výberových konaní, o ktoré mal záujem.

29. Z výpovedí svedkov A.. Z. Z. a P.. Z. E. vyplynulo, že výberových konaní na pozície, na ktorých
aktuálne pracujú, sa zúčastnil aj žalobca. V prípade úspechu vo výberovom konaní mal teda žalobca
možnosť sa u žalovaného zamestnať na pozícii, o ktorú mal záujem.

30. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne

žalobcu, aby žalovaný predložil pozvánky na zasadnutie Mestského zastupiteľstva za rok 2014, ktorými
chce preukázať, že materiály, ktoré predkladal počas trvania jeho pracovného pomeru pred Mestskú
radu, resp. Mestské zastupiteľstvo žalobca sú identické s materiálmi, ktoré aktuálne predkladajú
svedkovia A.. Z. Z. a P.. Z. E., pretože procesy žalovaného sa zmenili vo vzťahu k hierarchickej štruktúre
jednotlivýchstupňov,nievovzťahukúplnejobsahovejzmene,všetkovosvetleprežalobcuneúspešných

výberových konaní, ktorých sa zúčastnil. Je teda logické, že obdobné materiály predkladajú zo svojich
pracovných pozícii aj uvedení svedkovia. Vykonanie tohto dôkazu by teda podľa názoru súdu prvej
inštancie len neúmerne predĺžilo súdne konanie, pričom uvedené je v rozpore so zásadou hospodárnosti
a nenavyšovania ďalších trov konania..

31. K odvolacej námietke žalobcu, že výška ním požadovanej mzdy 2.000 eur, ktorou podmieňoval
akceptovanie ponúkaných pracovných miest súd prvej inštancie uvádza, že podľa Poriadku
odmeňovania zamestnancov mesta Prešov (č. l. 77 a nasl. spisu) bolo najvyššie rozpätie základnej mzdy
pri 100 % pracovnom úväzku od 1.400 do 1.850 eur. Z výpovedi svedkov A.. Z. a P.. E.E. tiež vyplynulo,
že ich mzdy aj pri zohľadnení osobného mzdového ohodnotenia vo výške 1.650 eur, resp. do 1.800 eur.

32. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež novinovým článkom „Ktoré hlavy padnú“, na ktorý poukazovala
právny zástupkyňa žalobcu, avšak dospel k názoru, že v článku boli prezentované subjektívne úvahy a
postrehy novinára, pričom vo vzťahu k žalovanému tam bolo uvedené, že „šéfa financií Z. D. (žalobca)
budúca primátorka z poslaneckých lavíc kritizovala, svoj post asi neustojí“. Nemožno preto dávať do

súvisu skončenie pracovného pomeru žalobcu s názorom autora článku. Hodnotiaci úsudok novinára
a záveru z článku vyplývajúce nemôžu byť hodnotiacimi východiskami pre zamestnávateľa vo vzťahu
k tomu - ktorému zamestnancovi.

33. Čo sa týka odvolacej námietky o absencii odôvodnenia, pre ktoré nemožno zamestnanca ďalej

zamestnávať, súd konštatuje, že reálne došlo k zmeny samosprávnej štruktúry teda k zmene riadenia zo
4-stupňového na 3-stupňové pričom došlo k zrušeniu sekcií, pričom vskutku 4-stupňové riadenie majú
na Slovensku len mesta Bratislava a Košice. V rámci novej štruktúry sa, ako už bolo uvedené, žalobca
neúspešne zúčastnil výberových konaní, v ktorých neuspel.

34.Vovzťahuknepredloženiupersonálnehoauditužalovaného,ktorýsanapokonneuskutočnilsúdprvej
inštancie konštatuje, že logicky žalovaný nemôže predložil výstup z tohto auditu, keďže sa nerealizoval,
pričom to, že výberové konanie na tento audit doposiaľ nebolo zrušené nič nemení na uvedenom závere.

35. Pokiaľ ide o stanovisko hlavného kontrolóra mesta Prešov k návrhu záverečného účtu mesta Prešov

za rok 2015, z tohto vyplýva záver, že návrh záverečného účtu mesta obsahuje výsledky hospodárstva
mesta vrátane výsledkov hospodárenia finančných fondov mestskej príspevkovej organizácie správy
mestských bytov a je spracovaný v súlade s ods. 5 § 16 zákona 583/2004 o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy v platnom znení, pričom záverečný výrok znie: ,,Mestské zastupiteľstvo schvaľuje
celoročné hospodárenie mesta Prešov za rok 2015 bez výhrad“.

36. K otázke nesúhlasu odborovej organizácie Parita s výpoveďou zamestnanca - žalobcu súd uvádza,
že v danom prípade žalobca, ktorý bol zakladateľom tejto odborovej organizácie neudelil súhlas k
výpovedi prakticky sám pre seba ako zamestnanca. Samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní11.5.2016 uviedol, že tieto odbory vznikli z dôvodu účinnej obrany voči personálnym zmenám, teda
vzhľadom na dve už existujúce odborové organizácie u tohto zamestnávateľa bolo založenie odborovej
organizácie Parita podľa názoru súdu účelové, čo napokon nepoprel ani sám žalobca. V zmysle § 240

ods. 10 druhá veta Zákonníka práce, ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia
pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, aj napriek
odmietnutiu udelenia súhlasu odborovou organizáciou.

37. Súd prvej inštancie sa opätovne zaoberal aj tzv. ponukovou povinnosťou zamestnávateľa -
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Je nesporné, že žalovaný reálne ponúkol žalobcovi 14 pracovných
pozícii, pričom na každý z týchto ponukových listov s možnosťou „som ochotný/nie som ochotný prejsť
na zamestnávateľom ponúknutú vyššie uvedenú inú vhodnú prácu s uvedenými podmienkami“ reagoval
žalobca tak, že je ochotný prejsť na inú ponúknutú prácu s dodatkom „okrem mzdových - požadujem

minimálne mesačnú mzdu spolu: 2.000 eur, podľa poriadku odmeňovania je moja požiadavky legitímna“.
Žalovaný ponúkol žalobcovi ponuky práce s mzdovým ohodnotením na jednotlivých ponukách od
1.080,31 eur do 1.600,27 eur, pričom žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní 11.5.2016 uviedol,
že jeho mzda predstavovala 2.500 eur, preto vzhľadom na svoje skúsenosti považuje požiadavku na
mzdu 2.000 eur za legitímnu. Súd prvej inštancie je toho názoru, že vzhľadom na podmieňovanie ochoty

žalobcu prejsť na inú vhodnú prácu mzdovými požiadavkami podľa predstavy žalobcu nie je možné
považovať za jeho akceptáciu pracovnej ponuky inej vhodnej práce, keďže žalobca síce akceptoval
ponuku, nie však jej mzdové ohodnotenie, ktoré bolo integrálnou súčasťou tejto ponuky práce.

38. Súd prvej inštancie považuje ponukovú povinnosť za vysoko nadštandardnú, pričom žalobca neprijal

ani jednu zo 14 ponúkaných pracovných pozícii, resp. ich podmieňoval všetky s vyššie uvedenou
výhradou, čo nie je možné považovať za súhlas s touto pracovnou pozíciou. Je potrebné uviesť aj tú
skutočnosť, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu súd zohľadnil aj pozíciu žalobcu ako slabšej strany v
individuálnom pracovnoprávnom spore, pričom dospel k záveru, že práva zamestnanca - žalobcu neboli
porušené.

39. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je potrebné žalobný návrh žalobcu zamietnuť.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, má preto voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.