Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215895
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715215895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu PD-MEFA, s.

r. o., so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom
AK Bratislava, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému O. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A. X. XXXX/XX, XXX XX D., občanovi SR, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou AK Banská
Bystrica so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zriadenia vecného

bremena na pozemky vlastnícky mu patriace.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.

3. Súd výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Z. S., výsluchom žalovaného, na základe ústnych
a písomných prednesov právnych zástupcov účastníkov sporu, ohliadkou miesta samého, listinnými
dôkazmi: výpisu z LV č XXX pre obec a kat úz. Ž., výpisov z LV č. XXX, XXX, XX , XXX, XXX, XXX,

XXX všetko pre obec a kat. úz. Ž., listu žalobcu zo dňa 11. 09. 2014, výpisu z obchodného registra na
spoločnosť žalobcu, snímky katastrálnej mapy, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento
skutkový stav:

4. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba
a predaj poľnohospodárskych výrobkov.

5. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností (stavieb) nachádzajúcich sa v okrese D., v obci Ž., kat. úz. Ž.
zapísaných na LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Krupina - katastrálnom odbore a to:

- dielňa súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/X
- vrátnica súp. č. XX postavená na parc. č. XXX/XX
- olejové hospod. súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/XX

- silážna jama I. súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/XX
- senník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX
- silážna jama II. súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX
- matečník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX- matečník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX
- hnojisko súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX
- garáže súp. č. XX, postavený na prac. č. XXX/XX

- dielňa súp. č. XX, postavený na prac. č. XXX/XX
- senník súp. č. XX, postavený na prac. Č. XXX/XX
- senník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X
- ošipáreň súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X
- kravín súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- teľatník OMD súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X
- koniareň súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X
- ovčín súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X
- sklad súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X.

6. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností (pozemkov), nachádzajúcich sa v okrese D., obec Ž. v kat. úz.

Ž.U. a to:

- parc. č. XX vedená na LV č. XXX o výmere 1248 m2
- parc. č. XX/X vedená na LV č. XXX o výmere 110 m2
- parc. č. XX/X vedená na LV č. XXX o výmere 367 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XX o výmere 1081 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 542 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1084 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1045 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 523 m2

- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 3187 m2
- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 406 m2
- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 410 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 2521 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1267 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1267 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 265 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1326 m2
- parc. č. XXX/XXX vedená na LV č. XXX o výmere 23 m2
- parc. č. XXX/XXX vedená na LV č. XXX o výmere 130 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1931 m2
- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 9674 m2.
Uvedené skutočnosti žalobca preukázal predloženými výpismi dotknutých listov vlastníctva.

7. Žalobca ďalej uviedol, že stavby ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve slúžia jeho podnikateľskej

činnosti a to predovšetkým poľnohospodárskej výrobe. Za týmto účelom je pre žalobcu nevyhnutné
používať cesty ktoré prechádzajú cez pozemky vlastnené žalovaným, aby mal zabezpečený prístup
k stavbám z verejnej komunikácie. Z minulosti družstvom využívané cesty, v súčasnosti využívané
žalobcom, prechádzajúce pozemkami žalovaného boli a sú využívané najmä na prechod a prejazd
poľnohospodárskych strojov a mechanizmov.

8. Žalobca ako vlastník budov nemá zabezpečený prístup k stavbám z verejnej komunikácie, preto
je nevyhnutné, aby mal žalobca zabezpečený právny titul využívania prejazdovej cesty cez priľahlé
pozemky vlastnícky patriace žalovanému, pretože tento účel nie je objektívne možné zabezpečiť inak
(podľa tvrdenia žalobcu). Podľa názoru žalobcu, v danom prípade je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno

nevyhnutnej cesty, nakoľko žalobca nemá zabezpečený prístup na základe obligačného práva a ani
nemôže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.

9. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zásade potvrdil svoj vlastnícky vzťah k
dotknutým pozemkom, ktoré v odôvodnení svojej žaloby uvádza žalobca. Taktiež potvrdil že žalobca

je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Krupina,
odbore katastrálnom pre obec D. a kat. úz. Ž. na LV č. XXX, ktoré žalobca nadobudol na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a O.. D. S. - správkyňou konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodárske družstvo D. so sídlom D., U.: XX XXX XXX. Konkurzné konanie bolo vedené predKrajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 47-24K 470/98. Dotknuté nehnuteľnosti predávala
správkyňa konkurznej podstaty na základe schváleného plánu speňažovania a na základe opatrenia
súdu po jednotlivých strediskách. V danom prípade (podľa žalovaného) sa jedná o zrúcaniny a značne

schátralé hospodárske stavby s narušenými obvodovými múrmi i strechami, senníky, ktoré sú len
kovovými konštrukciami na pätkách. Žalovaný potvrdil, že budovy sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu
a sú postavené na pozemkoch, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré pozemky nadobudol na
základe kúpnej zmluvy od toho istého predávajúceho (správkyňa konkurznej podstaty O.. D. S.), od
ktorého predávajúceho nadobudol stavby žalobca. Následne žalovaný odkúpil aj priľahlé pozemky k

spomínaným pozemkom, pretože mal v úmysle vykonávať na nich poľnohospodársku výrobu.

10. Ďalej poukázal na to, že žalobca do marca 2016 užíval bezplatne pri svojom podnikaní pozemky, na
ktorých sú postavené stavby v jeho výlučnom vlastníctve. Napriek viacerým výzvam neprejavil žiadny
záujem na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že nikdy nebránil žalobcovi v prechode a
prejazde cez pozemky ktoré mu vlastnícka patria, dokonca 08. marca 2016 žalobca vstúpil na jeho

pozemky so svojimi mechanizmami a odvážal si seno, ktoré mal uskladnené na pozemkoch, ktoré sú
opäť vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V minulosti existovala aj medzi sporovými stranami ústna
dohoda, na základe ktorej žalovaný umožnil žalobcovi prejazd, vstup a užívanie predmetných pozemkov
a nepožadoval od žalobcu žiaden nájom za užívanie pozemkov a žalobca nepožadoval nájomné
za užívanie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorom sú postavené budovy vo vlastníctve

spoločnosti G. S.. X.. F.., ktorej bol spoločníkom. Neskôr však došlo k zmene štatutárnych zástupcoch
v spoločnosti žalobcu, žalobca prestal rešpektovať ústnu dohodu a začal požadovať nájomné a to aj
súdnou žalobou.

11. Za účelom vyporiadania vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami sa so žalovaným

kontaktoval právny zástupca žalobcu, ktorému oznámil zase údaje svojho právneho zástupcu s tým,
aby sa k danej veci skontaktoval priamo s právnym zástupcom žalovaného a s ním viedol odborné
konzultácie. Žalobca a ani jeho právny zástupca však uvedenú požiadavku žalovaného nerešpektovali
a neustále sa snažili jeho kontaktovať a to bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. V priebehu
roku 2014 prejavil žalobca záujem o odkúpenie obchodného podielu žalovaného spoločnosti G. S..

X.. F.. Následne došlo k rokovaniam, pričom v rámci nich chcel žalovaný vysporiadať aj vzájomné
práva a povinnosti, pokiaľ ide o predmetné pozemky a ich užívanie a to uzavretím zámennej zmluvy.
Nároky žalobcu sa stupňovali, predkladal podmienky, ktoré už neskôr žalovaný rešpektovať nemohol.
Žalobcova predstava usporiadania užívacích vzťahov pozemkom bola taká, že uzavrie len nájomnú
zmluvu so žalovaným, ktorého predmetom bude prenájom priľahlých pozemkov, nemal však záujem

nájomnú zmluvu na prenájom pozemkov, ktoré sú zastavané budovami vlastnícky patriacimi žalobcovi.
Žalovanému žalobca ponúkol nájomné vo výške 21,- Eur za ha/1 rok. Na druhej strane však on sám
požadoval nájomné za pozemky v jeho vlastníctve, na ktorých sú postavené budovy spoločnosti G.
S.. X.. F.. a ktoré užíva spoločnosť G. S.. X.. F.. vo výške 0,24 Eur za m2/1 rok. Porovnaním je teda
zrejmé, že žalobca chcel uhradiť v prospech žalovaného nájomné za pôdu vo výmere 2 ha vo výške

42,- Eur ročne, avšak on sám požadoval od neho nájomné za nájom pôdy takej istej výmery vo výške
57.600,- Eur ročne.

12. Ďalej žalovaný poukázal na obsah citácie zákonného ustanovenia § 151ods. 3 Občianskeho
zákonníka, o ktoré ustanovenie žalobca právne „opieral“ svoju žalobu na zriadenie vecného bremena,

kde žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že tento nemá údajne zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam
v jeho vlastníctve iným spôsobom len tým, ako to navrhoval, pretože prístup žalobcu k jeho budovám
je možné zabezpečiť aj iným spôsobom a to buď uzavretím vzájomnej zmluvy, uzavretím nájomnej
zmluvy, vecné bremeno vo forme zriadenia prístupovej komunikácie, trasovanej čo najhospodárnejšie
(najkratšie) s tým, aby spĺňal svoj hlavný účel, teda aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať

na verejnú komunikáciu.

13. Sudca vykonal ohliadku miesta samého za účasti sporových strán, ktorej výsledok zdokumentoval
priamo fotografickými snímkami areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva D. v obci Ž.. Už zo
samotných snímkov je zrejmé, že budovy vlastnícky patriace žalobcovi - mnohé z nich - sú v zlom

technickom stave, sú neudržiavané, pričom minimálne na dvoch snímkach je zrejmé, že žalobca má
možnosť sa k budovám dostať aj z „hornej strany“ situovanej ako bývalá prístupová komunikácia
využívaná PD D. v minulosti z pohľadu zdola smerom na areál z ľavej strany popri oplotení. Aj na
snímkach je viditeľná vybudovaná vstupná bránička z oceľovej konštrukcie vyplnená pletivom.14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Právo cesty ako vecné bremeno existuje už niekoľko storočí. To čo je v súčasnosti zadefinované
ako „vecné bremeno“ má od čias rímskeho práva pomenovanie „služobnosť“. Už Občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb. zaviedol úpravu „vecných bremien“, pričom súčasne zrušil kazuistickú úpravu, ktorá

popisným spôsobom upravovala jednotlivé druhy a formy služobností ako napr. služobnosť domova,
poľná, osobná a pod. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, zriadenie vecného
bremena cesty súdom prichádza do úvahy len vtedy, ak „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“.
Zákon teda pripúšťa iné formy zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty. V dotknutom
právnom ustanovení je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby, ktoré

spočíva v jeho budúcom práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je však vo vlastníctve inej osoby.
Zákon výslovne neriešil otázku o akú stavbu sa musí jednať, akú má mať stavba povahu, musí ísť
jednoznačne však o stavbu s charakterom nehnuteľnosti (stavba spojená so zemou pevným základom).
Súčasne musí ísť o stavbu oprávnenú. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli
nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k

verejnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým
pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero
pozemkov tak, aby vlastník pozemkov mal prístup k svojej stavbe. Z povahy veci vyplýva, že cesta
cez priľahlý pozemok (obmedzujúci absolútny výkon vlastníckeho práva vlastníka dotknutého pozemku),
ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby musí byť trasovaná takým spôsobom, aby čo

najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Línia
cesty teda musí byť čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne by mala splniť svoj hlavný účel a to,
aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu.

18. Aby bol žalobca v spore o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena úspešný, musí jeho

žaloba okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj základné hmotnoprávne podmienky a to že:
1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a
2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Pokiaľ ide o podmienku zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že prístup
k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a to teda najmä na základe zmluvy uzavretej medzi vlastníkom

budovy a vlastníkom pozemkov a priľahlých pozemkov.

19. Z platnej aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok
(ako závažný negatívny zásah do absolútneho práva vlastníka nakladať s predmetom vlastníctva v
zmysle zákona) je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k

stavbe na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak nie
je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby že mu
pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu.

20. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že takáto možnosť/snaha žalovaného bola v minulosti

adresovaná žalobcovi, tento však bez uvedenia logického dôvodu s takouto formou riešenia vzniknutej
situácie nesúhlasil.21. S poukazom na zhora uvedené, ako aj možnosť trasovania prístupovej cesty žalobcom „citlivejším“
spôsobom a to zrekonštruovaním a sfunkčnením pôvodnej prístupovej cesty z ľavej strany oplotenia
areálu; ako aj vzhľadom k tomu že žalobca bez uvedenia relevantného dôvodu odmietol uzavrieť či

už nájomnú zmluvu so žalovaným, resp. odmietol odkúpiť pozemky, cez ktoré by si mohol spraviť
prístupovú cestu k svojim stavbám - súd žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o práve cesty vždy musí
vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o veľmi vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy
zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou,
ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi pozemku, ktorý by bol dotknutou cestou zaťažený.

22. V neposlednom rade, pokiaľ žalobca tvrdil, že prístupovú cestu cez pozemky žalovaného k svojim
stavbám potrebuje z dôvodu ich užívania, ustajnenia hospodárskych zvierat a pod. - právne relevantným
spôsobom ničím nepreukázal, že vlastní nejaké hospodárske zvieratá, o aký druh zvierat sa jedná, aký
počet; nepreukázal žiaden zámerový plán poľnohospodárskeho, či iného hospodárskeho využitia budov,
ktoré sa nachádzajú v dotknutom areáli. Za účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07.

2016, v typicky sporových veciach je práve na žalobcovi právne presvedčivým spôsobom a dôkazmi
preukázať svoje tvrdenia, ako aj naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe.

23. S poukazom na zhora uvedené potom súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia a výsledok súdneho rozhodnutia, súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).