Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515203603.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1.

S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. XX, XXX XX E. O., občan SR, 2. C. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. O. XX, XXX XX E. O., občan SR, obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Darinou
Solárovou, advokátkou AK so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2. OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61,
811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, 3. Auctioneer s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881
014, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Petrom Gromom, advokátom AK so sídlom Cukrová
14, 813 39 Bratislava, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i k a z u j e žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako:
- rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX,
- parc. reg. „C“ č. 1533/6 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2104 m2,
- parc. reg. „C“ č. 1533/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2,
- parc. reg. „C“ č. 1533/31 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2
a

nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako:
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2100 m2 o podiele 1/1-ina k celku,
všetko vedené Okresným úradnom D. P., katastrálny odbor, pre k.ú. E. O..

II. Súd žalobu vo vzťahu ku žalovanému v 1. a 3. rade z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade nárok náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania vo výške 100 %.

V. Súd žalovanému v 1. rade náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobným návrhom domáhali, aby súd prikázal žalovaným v 1. až 3. rade
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalobcovia ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
uzatvorili dňa 02.06.2008 zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. XXX/XXXX/XXHSU a
na základe nej bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 255.261,24 eur a spotrebný úver vo výške176.259,71 eur. Súčasťou tejto zmluvy bola aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 02.02.2010 oznámil žalobcom mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne,
že ak v lehote 7 dní dlžnú sumu neuhradia, pristúpi k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 20.03.2012 oznámil žalobcom, že mu žalovaný v 1. rade postúpil
spornú pohľadávku a dňa 28.03.2013 predložil notársku zápisnicu N197/2013 o uznaní dlhu, ako aj 2
dohody o splátkach, obe z 28.03.2013. Tak z notárskej zápisnice, ani z dohôd o splátkach nevyplýva,
žeby žalovaný v 2. rade žalobcov poučil o tom, že pohľadávka sa stala premlčanou. Poukázal na ust. §
100 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého záložné právo má k zabezpečovanému právnemu vzťahu akcesorickú

povahu, teda vznik, trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou pohľadávkou a
nemožno s nimi samostatne nakladať. Záložné právo, ako aj majetkové sa premlčuje vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe a v prípade, ak žalobcovia vzniesli námietku premlčania ako dlžníci, záložný
veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli záložcu, uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné
právo je premlčané. Dňa 17.06.2015 sa uskutočnila opakovaná, v poradí druhá dobrovoľná dražba,
predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V notárskej zápisnici o vykonaní dražby N550/2015 je

nesprávne uvedené, že predmet výkonu záložného práva neslúži žalobcom ako obydlie. Žalobcovia v
ňom bývajú a majú tam aj vedený trvalý pobyt. Žalovaný v 3. rade uvedením tohto nesprávneho údaju
porušil ust. § 33 Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách.

3. Pr. zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia

nesplácali úver v súlade s úverovými zmluvami a banka v zmysle čl. IX. bod 2 písm. e/ zmluvy o úvere
vyhlásila úver za predčasne splatný a oznámila začatie výkonu záložného práva žalobcom listom zo dňa
02.02.2010. Žalobcovia boli povinní uhradiť záväzok do 10 dní odo dňa doručenia predmetného listu.
Keďže žalobcovia nevyrovnali svoj záväzok do stanoveného termínu, nastala účinnosť vyhlásenia úveru
za predčasne splatný. Tvrdenia žalobcov týkajúce sa premlčania pohľadávky sa nezakladajú na pravde.

Ku žalobe predložili dohodu uzavretú dňa 28.03.2013 a notársku zápisnicu k nej o uznaní dlhu, ako aj
dohody o splátkach, všetky z uvedeného dňa, pričom podľa ich tvrdenia všetky tri dohody o splátkach
v čase, keď ich podpisovali, bola pohľadávka premlčaná. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, pretože
žalobca v 2. rade dňa 25.06.2012, teda počas plynutia premlčacej doby so žalovaným v 2. rade uzatvoril
dohodu o splátkach č. XXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, súčasťou ktorej v zmysle bodu 2.2 je

aj uznanie dlhu. Ďalej uviedol, že ak by žalobcovia namietali neplatnosť tohto úkonu, keďže ho učinil iba
žalobca v 2. rade, treba zobrať do úvahy ust. § 145 ods. 1 OZ, kde bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého
manžela a ktorý nie je vybavením bežnej veci sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto ním bol dotknutý

sa jeho neplatnosti nedovolá. V danom prípade nejde o absolútnu neplatnosť, ale relatívnu, nakoľko
právodovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonusapremlčujevovšeobecnejtrojročnejpremlčacej
lehote. Žalobkyňa v 1. rade stratila právo úspešne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dňa 25.06.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V danom prípade začala plynúť nová 10-
ročná premlčacia doba, v rámci ktorej žalobcovia podpísali notársku zápisnicu N197/2013 a dohodu o

uznaní, ako aj dohody o splátkach k nej, všetky z 28.03.2013. Keďže v čase podpisu tohto právneho
úkonu nárok žalovaného v 2. rade nebol premlčaný, nevyžadovala sa poučovacia povinnosť žalobcov
o premlčaní nároku tak, ako to oni tvrdia. Pokiaľ ide o samotný návrh, ktorým sa žalobcovia domáhajú
uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva, teda povinnosti zdržať
sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva, jeho obsahom vychádzajúc z charakteru zálohu,

je oprávnenie veriteľa, aby záloh až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca nie je
obmedzený k dispozícii s predmetom záložného práva. Ono má iba zabezpečovaciu funkciu a funkciu
uhradzovaciu, ak zročná pohľadávka nie je riadne a včas splatená. Žalobcovia nepopreli, že ich zročná
pohľadávka voči žalovanému v 2. rade nie je riadne a včas uplatnená, nepopreli existenciu, ani výšku
svojho dlhu, namietali iba jeho premlčanie, pričom žalovaný v 2. rade túto výhradu žalobcov vyvrátil

vyššie uvedenými skutočnosťami. Žalovaný v 2. rade nemôže súhlasiť s takto široko koncipovanou
povinnosťou veriteľovi zdržať sa akéhokoľvek, bez časového obmedzenia výkonu záložného práva,
ktoré je podporným zdrojom uspokojenia jeho existujúcej pohľadávky, pretože takýto neobmedzený
zásahdozákonnéhoprávažalobcovianijakýmrelevantnýmspôsobomneodôvodňujú.Žalobcoviatvrdia,
že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by sa súd prejudiciálne zaoberal

skúmaním ich existencie, čo by malo za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie celej
zmluvy, vo vzťahu k navrhovanému žalobnému petitu, ide o skutočnosť právne irelevantnú. Žalobcovia
sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, pričom z výkladu tohto pojmu je
zrejmé, že pod zdržaním treba rozumieť zastavenie, obmedzenie, nedovolenie, niečo neuskutočniť apodobne. Ak žalobcovia nepreukázali neexistenciu neplatný vznik záložného práva a zabezpečovacej
pohľadávky žalovaného v 2. rade na ich zánik súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva v zmysle žalobného návrhu bez časového obmedzenia na neobmedzený a

vopred neurčený čas. Vyhovenie takej žalobe by znamenalo obmedzenie záložného veriteľa pri realizácii
uhradzovacejfunkciizáložnéhoprávanadrámecpotrebnejmiery.Ztohodôvodunavrhol,abysúdžalobu
zamietol.
K výkonu záložného práva je aktívne legitimovaný len záložný veriteľ, v danom prípade žalovaný v 2.
rade a preto nie je možné uložiť žalovanému v 3. rade ako dražobníkovi povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou. Je treba dôsledne rozlíšiť výkon dražby a výkon záložného
práva. Úpravu výkonu záložného práva obsahuje OZ v ust. § 151a a nasl., Zákon č. 527/2002 o
dobrovoľných dražbách upravuje výkon dražby na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, nie
však výkon záložného práva. Dražobník je osoba, ktorá organizuje a vykonáva dražbu. Ak sa má
obmedziť postup dražobníka v súvislosti s nakladaním s predmetom dražby, uložená povinnosť musí byť
adekvátna, zákonom stanoveným úkonom pre dražobníka, medzi ktoré výkon záložného práva nepatrí.

Pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade nebolo by možné návrhu vyhovieť.
Ak sa žalobcovia chceli domáhať zdržania výkonu dražby, je nevyhnutné, aby tomu zodpovedal návrh
výkonuvovecisamej.Zdôvodunedostatkuvecnejpasívnejlegitimácienavrhol,abysúdzastavilkonanie
voči žalovanému v 3. rade a rozhodol o náhrade jeho trov konania.

4. Žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 27.08.2015 vzniesol námietku nedostatku svojej
vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní s poukazom na to, že pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o
úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 20.4.2011, zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpila spoločnosť OTP Faktoring Slovensko s.r.o. žalovanému v 2. rade. Postúpením
pohľadávky došlo ku zmene záložného veriteľa a tým pádom aj ku zániku zmluvného vzťahu medzi

žalobcami a žalovaným v 1. rade.

5. Súd po vykonaní dokazovania návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v 1.
a 2. rade odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením 3Co/43/2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu
a vec vrátil na nové konanie. Úlohou súdu bolo po doplnení dokazovania posúdiť:

a) žalobu podľa jej obsahu
b) opätovne preskúmať vznesenú námietku premlčania rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov
c) zmluvu o vykonaní dražby.

6. Súd po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie úverovou

zmluvou uzavretou medzi stranami sporu, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o
zosplatnení pohľadávky, dohodami o splátkach úveru, notárskymi zápisnicami, výsluchom žalobcov,
právnej zástupkyne žalobcov, právnych zástupcov žalovaných, zmluvou o vykonaní dobrovoľnej dražby
zo dňa 16.09.2014, rámcovou zmluvou o vykonaní dražieb zo dňa 16.01.2012, ako aj obsahom celého
spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 02.06.2008 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu
o úvere č. XXX/XXXX/XXESH, v zmysle ktorej im bol v článku II. poskytnutý hypotekárny úver vo
výške 7.690.000,- Sk a v článku III. spotrebný úver 3.310.000, - Sk. Žalobcovia sa dohodli tento úver
žalovanému v 1. rade splácať za podmienok dohodnutých v čl. VI. predmetnej zmluvy. Žalobcovia svoj

zmluvný záväzok prestali plniť a preto ich žalovaný v 1. rade vyzval listom zo dňa 02.02.2010 na splnenie
si svojej povinnosti v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade, ak nedôjde ku zaplateniu
zvyšnej dlžnej sumy, oznámil súčasne začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia si povinnosť zaplatiť
zvyšok dlhu nesplnili. Následne žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku z nesplateného úveru na
žalovaného v 2. rade a túto skutočnosť oznámil žalobcom listom zo dňa 20.03.2012. Žalobcovia si svoju

povinnosť doplatiť zvyšok dlhu nesplnili a preto žalovaný v 2. rade začal s výkonom záložného práva,
voči ktorému sa žalobcovia bránia v tomto konaní, najskôr predbežným opatrením a súčasne s ním aj
totožnou žalobou vo veci samej.

8. Strany sporu a pr. zástupcovia doplnili svoje predchádzajúce výpovede v konaní pred súdom takto:

9. Žalobkyňa v 1. rade v konaní pred súdom uviedla, že v roku 2013 im dal žalobca podpísať notársku
zápisnicu, aby sa predĺžila premlčacia doba a keby ju neboli podpísali, tak dnes by bol už nárok žalobcupremlčaný. Spochybnila platnosť uznaní dlhu z 25.6.2012, pretože tie mali byť podľa nej notársky
overené.

10. Žalobca v 2. rade uviedol, že nevie, či podpisoval zmluvy, a keď aj podpísal, tak do rúk ich nedostal.
Často chodil do Bratislavy, pretože podnikal. Po vzniku krízy hľadal spôsob, ako bude realizovať splátky.
Dlh splácal v rámci svojich možností a veriteľ mu sľúbil, že spíšu novú dohodu o splátkach. Poslednú
splátku uhradil asi v roku 2015. V čase, keď uzatváral spornú úverovú zmluvu, mal dom na bývanie a
ten vlastnil v D. P., na ulici B., kde býval spolu s rodinou. Perspektívne ale kúpil aj nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom tohto sporu v O. s úmyslom, že v D. P. dom predá, presťahuje sa do O., prípade v ňom
bude podnikať. V čase kúpy nehnuteľnosti sa mu darilo v podnikaní, mal zákazky, zámočnícku dielňu,
zamestnaných ľudí, tak preto aj nehnuteľnosť kupoval.

11. Právna zástupkyňa žalobcov v konaní pred súdom po zrušení prvotného rozhodnutia odvolacím
Krajským súdom v Prešove uviedla, že predmetom tohto sporu má byť len zdržanie sa výkonu záložného

práva, teda žalobcovia v 1. a 2. rade sa touto žalobou domáhajú iba tohto nároku, aby súd uložil
povinnosť,resp.prikázalžalovanýmzdržaťsavýkonuzáložnéhopráva.Vpôvodnejžalobesažalobcovia
domáhaliajvyslovenianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,alevzhľadomnaaktuálnynálezÚstavného
súdu SR a zmenu okolností od podania žaloby doposiaľ, už na tomto návrhu netrvá, jedine, čo súd pri
rozhodovaní o tomto nároku má zobrať do úvahy je platnosť, prípadne neplatnosť dohôd o splátkach,

načo poukázal aj odvolací súd. Naďalej zotrváva na vznesenej námietke premlčania žalovaného nároku
a má zato, že dohody o splátkach uzavreté medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 2. rade sú absolútne
neplatné z toho dôvodu, že sa jedná o formuláre, ktoré neboli individuálne dojednané so žalobcami
ako spotrebiteľmi a mali vzbudiť u nich dojem, že im bude poskytnutá výhoda v možnosti splácať
úver v splátkach. Nekalou obchodnou praktikou je aj skutočnosť, že žalovaný v 2. rade zakomponoval

do dohôd o splátkach aj uznanie dlhu, o ktoré žalobcovia ako spotrebitelia nemali záujem, pretože
neboli uzrozumení s tým, aké následky má uznanie. Preto všetky dohody sú neplatné a s tým súvisí
aj premlčanie. Žalovaný v 2. rade zosplatnil úver dňa 02.02.2010. Premlčacia lehota začala plynúť dňa
03.02.2010 a uplynula dňa 03.02.2013. Tým sa premlčal aj nárok zo záložnej zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nie je oprávnený nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu vydražiť. Keďže

dohody o splátkach sú absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi. Napokon aj odvolací súd v bode 31., ako aj 38. uznesenia poukazuje na ustálenú judikatúru
súdov, pokiaľ ide o tento problém a naznačuje súdu prvej inštancie svoj právny názor, i to, ako má ďalej
vo veci rozhodnúť. Po predložení zmluvy o dobrovoľnej dražbe uzavretej dňa 16.09.2014 poukázala
na skutočnosť, že táto nespĺňa zákonom predpísané obsahové náležitosti, ktoré zákon sankcionuje

absolútnou neplatnosťou. Konkrétne v bode 6. predpokladané náklady dražby je len údaj a odkaz
na rámcovú zmluvu, pričom zákon hovorí, že priamo v zmluve o vykonaní dražby majú byť uvedené
predpokladané náklady dražobníka. Takisto v bode 7. odmena dražobníka rovnako absentujú prílohy,
ktoré chýbajú celkom a tie by mali byť súčasťou zmluvy o vykonaní dražby. Podobne je tomu aj pri
písomnom vyhlásení dražiteľa, že predmet dražby je možné dražiť.

Pokiaľ ide o námietku vznesenú žalovaným v 2. a 3. rade ohľadom nedostatku ich vecnej pasívnej
legitimácie, poukázala na to, že práve zmluva o vykonaní dražby je uzavretá medzi žalovaným v
2. a 3. rade, ako aj notárska zápisnica o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 17.06.2015 je medzi
týmito žalovanými, teda minimálne v čase podania žaloby boli žalovaní v 2. a 3. rade vecne pasívne
legitimovaní. Keďže v zmysle § 151 ods. 1 CSP nepopreli tvrdenia žalobcu, ich procesné postavenie

je dané.

12. Z výpovede zástupcu žalovaného v 1. rade vyplýva, že predmetom tohto sporu je výlučne uloženie
zdržovacej povinnosti a táto smeruje aj voči žalovanému v 1. rade. Ten však spornú pohľadávku
postúpil a on si vzhľadom na postúpenie pohľadávky nenárokuje žiadne právo vo vzťahu k sporným

nehnuteľnostiam, na ktoré sa vzťahuje záložné právo. Teda opätovne vzniesol námietku nedostatku
svojejvecnejpasívnelegitimácieanavrhol,abyvočinemusúdžalobuzamietol.Napriektejtoskutočnosti
zaujal aj právny názor ku namietaným neprijateľným podmienkam, ktorých sa žalobcovia podanou
žalobou domáhajú z písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru. V čl. VII bod 1. žaloby sa žalobcovia
domnievajú, že púhy odkaz na ustanovenie § 497 ObZ v úvode textu zmluvy je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Neprijateľnou však môže byť iba taká podmienka, ktorá napĺňa definíciu, resp. skutkovú
podstatu neprijateľnej zmluvnej podmienky, buď v zmysle generálnej klauzuly zakotvenej v § 53 ods.
1 OZ, alebo demonštratívne vymenovaných skutkových podstát v § 53 ods. 4 OZ. Ňou môže byť
iba taká podmienka, ktorá zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospechspotrebiteľa. Samotný odkaz na citované znenie § 497 ObZ v žiadnom prípade nemôže byť takou
podmienkou, pretože zmluva iba konštatuje základný rámec zákonnej úpravy zmluvy o úvere a na
tom nie je nič neprijateľné. Ďalej žalobcovia za neprijateľné považujú poplatky za vedenie úverových

účtov, ale v čase uzavretia zmluvy nimi uvádzané ustanovenie § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách nebolo účinné a toto nadobudlo účinnosť až omnoho neskôr v júni 2013. Navyše poplatky sú
súčasťou ceny úveru a v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ako aj čl. 4 ods. 2 smernice 93/2013 EHS vylúčené
z prieskumu neprijateľnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.03.2017
v konaní 18Co/311/2015, ktorým Krajský súd v Prešove prekonáva svoju doterajšiu judikatúru, ktorá

bola v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 OZ. Takisto je tomu pri poplatku za upomienku, ktorý je
v súlade s nariadením vlády 87/2005 Zb. Namietaná rozhodcovská doložka zakotvená v čl. X bod 7.
zmluvybymohlabyťneprijateľnouibaakbyvylučovalaprávospotrebiteľaobrátiťsasuplatnenímsvojich
práv na všeobecnom súde, čo v danom prípade žalobcom vylúčené nebolo. Teda zmluva je perfektná,
neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a bola uzavretá na základe slobodnej vôle zmluvných strán.

13. Pr. zástupca žalovaných v 2. a 3. rade, v prvom rade opätovne vzniesol námietku nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade v tomto konaní, pretože zo strany záložného veriteľa
ide len o objednávku organizácie dražby ako jedného zo spôsobu realizácie výkonu záložného práva.
Právo predať záloh na dražbe je právom záložného veriteľa a toho je možné obmedziť pri výkone
jeho záložného práva. Nie je možné zakázať výkon záložného práva subjektu, ktorý nie je záložným

veriteľom. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného v 2. rade a aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove,
niektorézrozhodnutíKrajskéhosúduvPrešoveniesúpredanýprípadaplikovateľné,naktorépoukazuje
odvolací súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí, napríklad preto, že riešia a rozhodujú v prípadoch,
kedy došlo ku uznaniu dlhu z pohľadávky, ktorá v čase uznania už bola premlčaná. Naďalej zastáva
názor, že pohľadávka v čase uznania dlhu zo strany žalobcu v 2. rade premlčaná nebola. Dohody o

splátkach boli pre spotrebiteľa výhodné, možnosti splácať úver neskôr, ako bola pôvodná splatnosť, ako
aj vyhnúť sa súdnemu sporu o zaplatenie dlžnej sumy, pričom pre veriteľa dohoda predstavuje nevýhodu
takej dohody a ten chcel nie v nerovnovážnom stave kompenzovať negatívne dopady dohody na svoje
hospodárske a oprávnené záujmy v podobe predĺženia premlčacej doby v dôsledku uznania dlhu. Teda
dohodu, ktorá obsahovala splátkový kalendár i uznanie dlhu nepovažuje za hrubú nerovnováhu, ale

za spravodlivú. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že je možné sa odkloniť od judikatúry spomínanej
žalobcami v tomto konaní, aj judikatúry, ktorá rieši prípady premlčaného dlhu v čase uznania. Napokon
treba vziať do úvahy aj postup žalobcu v 2. rade, ktorý opakovane vstupoval do kontaktu so žalovaným v
2. rade, sám sa domáhal úpravy pomerov medzi dlžníkom a veriteľom a preto nemožno z tohto správania
usúdiť, že konanie žalovaného v 2. rade pri koncipovaní dlhu bolo konanie skryté. Uznanie dlhu bolo v

zmluve formulované jasne a zreteľne, nijakým spôsobom nebol jeho text kamuflovaný, zmenšený text,
nezrozumiteľné formulácie, ani nič podobné. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť, opätovne poukazuje
na to, že žiadna takáto povinnosť pre veriteľa neexistovala, pretože pri nepremlčanom dlhu neexistuje
poučovacia povinnosť, aby sa dotazoval veriteľ na dlžníkov, či majú vedomosť o následkoch uznania
dlhu. Je to diametrálne odlišná situácia od prípadu, kedy ide o premlčaný dlh. V prípade, ak má ísť o

uznanie platné, zákonodarca ukladá veriteľovi povinnosť uniesť dôkazné bremeno o tom, že dlžník mal
vedomosť o premlčaní pohľadávky. Z toho dôvodu žalovaný v 2. rade je oprávnený vykonať záložné
právo, jednak preto, že záložné právo nebolo premlčané, nakoľko záložné práva sa nepremlčujú skôr,
než samotná zabezpečená pohľadávka, ako aj z toho dôvodu, že zákon umožňuje uspokojenie aj
premlčanej pohľadávky, hoci on premlčanie v každom prípade spochybňuje. Pokiaľ sa žalobca v 2. rade

snaží preukázať svoju nespôsobilosť konať a rozumieť základným právnym úkonom, domnieva sa, že
ide o neúprimné prejavy, nakoľko v minulosti z právnych úkonov žalovaného v 2. rade, ktorý svojimi
úkonmi bol schopný nadobúdať do svojho vlastníctva nehnuteľnosti významnej hodnoty, bol schopný
uzatvárať úverové zmluvy na poskytnutie úverovo významnej hodnoty, bol schopný začať prevádzkovať
aj ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Teda ide o osobu, ktorej právne povedomie je na vyššej než

bežnej, prípadne primeranej úrovni, spravodlivo očakávanej od bežného občana. Keďže nešlo o túto
situáciu, žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania.

14. V novom konaní bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť podanú žalobu, predovšetkým podľa jej
obsahu. V zmysle takto vysloveného právneho názoru, súd dotazom na právnu zástupkyňu žalobcov

zisťoval, či a čo má byť predmetom preskúmania po zrušení veci, pričom pr. zástupkyňa žalobcov
jednoznačne uviedla, tak vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2018, ako aj 14.03.2018, že
žalobcovia trvajú na povinnosti prikázať žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva a v súvislosti s
tým, aby sa súd zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou dohôd o splátkach a v zmysle rozhodnutiaKrajského súdu v Prešove. Pokiaľ ide o ďalšie nároky vyplývajúce z podanej žaloby týkajúce sa
prijateľnýchzmluvnýchpodmienoknažalobevtomtosmereužnetrvávzhľadomnaaktuálnystavanález
Ústavného súdu SR pojednávajúci túto problematiku. Teda po spresnení žaloby právnou zástupkyňou

žalobcu je zrejmé, že predmetom konania má byť zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou.

15. Súd po zhodnotení doplneného vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcov je
dôvodný.

16. Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

17. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo

vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.

19. Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako

aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.

20. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 151j ods. 2 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas slnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

22. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

24. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a

, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právnyúkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. V zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

27. V zmysle § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

28. V zmysle § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. V zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

30. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

33. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

36. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom od 01.06.2014,
dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným
právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur.

38. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, opakovaná dražba sa
uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby
predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby
nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom, dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať
novýodhadpredmetudražby,akmákdispozíciiodhadniestaršíakojedenrokpredkonanímopakovanej

dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice
o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.39. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcami zmluvu o
poskytnutí úveru, ktorá je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a na ňu sa vzťahujú osobitné právne
predpisy. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú

ustanovenia OZ aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

40. Žalobcovia si neplnili povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, a preto žalovaný v 1. rade vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru dňa 02.02.2010 a súčasne oznámil začatie výkonu záložného práva
žalobcom. Nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz, teda právo bolo možné

odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Nie je v danom prípade rozhodujúce, z akého dôvodu tak
žalovaný v 1. rade neurobil. Avšak následne žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku na žalovaného
v 2. rade a túto skutočnosť písomne oznámil žalobcom listom zo dňa 20.03.2012.

41. Napokon bolo úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania
nároku žalobcu rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov.

42. Žalovaný v 1. rade pristúpil k zosplatneniu dlhu 02.02.2010 listom, ktorým vyzval žalobcov na úhradu
ich peňažnej povinnosti. Trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po tejto udalosti -
03.02.2010 a uplynula 03.02.2013. Žalobca v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade dňa 25.06.2012
dohody o splátkach č. XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXXX, z ktorej žalovaný v 2. rade vyvodzuje

základ a výšku svojho nároku. Jedná sa však o formulárovú dohodu pripravenú žalovaným, ktorý návrh
vopred pripravil pre dlžníkov. Vzhľadom ku predformulovanému obsahu dohody o splátkach, ktoré v
bode 2.2 obsahujú súčasne uznanie dlhu, možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav
vôle dlžníkov nezodpovedá jej obsahu. Dohody boli podpísané spotrebiteľmi na podnet veriteľa. Súd
je toho názoru, že pri podpise týchto dohôd, chýbala vôľa žalobcov uznať sporný dlh. Z textu dohôd

o splátkach nevyplýva vedomosť žalobcov o predĺžení premlčacej doby, teda nemožno predpokladať,
žeby pri uznaní dlhu rozpoznali úmysel o vedomosti a následkoch tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu
súd považuje dohody o splátkach, ktorých súčasťou je uznanie dlhu zo dňa 25.06.2012 pre ich rozpor
s dobrými mravmi za absolútne neplatné a preto na ich základe nemôže brať do úvahy nové plynutie
premlčacej doby v rozsahu 10 rokov. Nakoľko medzi spornými stranami ide o spotrebiteľský vzťah, je

potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu,
ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 a §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou o splátkach sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať tieto dohody za tejto súčasť zmluvy.

Uzavretie následných dohôd o splátkach zo dňa 28.03.2013, ktorými žalobcovia opäť uznali svoj dlh,
vykazujú znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať súdnu ochranu, ibaže by veriteľ
preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že dojednaním tejto dohody o splátkach sa predlžuje
premlčacia doba jeho záväzku na 10 rokov, je si vedomý následkov tohto uznania dlhu a teda že
preukazuje úplný a vážny úmysel plniť svoj záväzok v podmienkach takéhoto predĺženia premlčacej

doby. Uzatvorenie týchto dohôd je v priamom rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní dohody zjavne neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti. V uvedených dokumentoch vôbec nie je uvedené, že premlčacia doba sa žalobcovým
podpisom predlžuje od jej uzatvorenia na dobu 10 rokov a teda uznaním svojho dlhu žalobca nemohol o
tejto novej skutočnosti vedieť. Nie je čestné, ak sa možnosť spotrebiteľa splácať svoj peňažný záväzok

v splátkach súčasne zneužije na predĺženie premlčacej doby a je v zmysle judikatúry súdov považované
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorým môže spotrebiteľovi privodiť ujmu.
Taktiež v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto nie je možné v zmysle § 401 Obchodného zákonníka ani
prípadné písomné predĺženie premlčacej doby pohľadávky na 10 rokov, keďže uvedené ustanovenie je

možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch. Nakoľko v tomto prípade ide o čisto spotrebiteľský
vzťah, o ktorom je potrebné rozhodnúť v intenciách občianskoprávnym noriem, zo strany žalobcu
nemohlo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa obchodného
zákonníka.
Z uvedených dôvodov je preto potrebné považovať dohodu o splátkach uzatvorenú medzi žalobcom v

2. rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 25.06.2012 ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, na ktorého zmluvné dojednania súd nebude prihliadať.43. Notárska zápisnica a dohody o splátkach zo dňa 28.03.2013, ktorými žalobcovia vyhlásením uznali
svoj dlh, bola spísaná až po premlčaní peňažného záväzku žalovaných (premlčacia doba uplynula
03.02.2013). V zmysle § 100 obč. zákonníka sa s výnimkou vlastníckeho práva premlčujú všetky práva.

V prípade premlčania zabezpečenej pohľadávky sa premlčí aj záložné právo. Nakoľko je pohľadávka
žalobcov premlčaná podľa vyššie uvedených skutočností a v zmysle cit. zákonných ustanovení, je
premlčané aj právo záložného veriteľa a preto súd žalovanému v 2. rade prikázal zdržať sa jeho výkonu
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

44. V zmysle návrhu pr. zástupkyne žalobcov, pr. zástupca žalovaného v 2. a 3. rade predložil súdu
zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby uzavretú dňa 16.09.2014 medzi žalovaným v 2. a 3. rade,
ako aj rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb zo dňa 16.01.2012. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu, pr.
zástupkyňa žalobcov namietala neplatnosť niektorých jej ustanovení, a to v bode 6. a 7. a absencie
príloh k nej. Podľa názoru súdu však táto zmluva bola zrejme uzavretá pri prvej dražbe, ktorá sa
mala vykonať na sporné nehnuteľnosti. Predmetom sporu mala byť v poradí druhá dobrovoľná dražba,

ktorá sa uskutočnila dňa 17.06.2015 ako opakovaná a na jej realizáciu mala byť v zmysle § 22 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z.z. uzavretá taktiež písomná zmluva za podmienok stanovených v odseku 1
citovaného zákonného ustanovenia. Takáto však súdu predložená nebola a možno predpokladať, že
buď nedopatrením ju nedoložil pr. zástupca žalovaného v 2. a 3. rade alebo k jej písomnému uzavretiu
nedošlo.Vdanomprípadevšakjeprávneirelevantnépodľanázorusúduzaoberaťsaobsahomčiužtejto

alebo predchádzajúcej zmluvy, prípadne jej nedostatkami, pretože toto by malo význam za predpokladu,
ak by predmetom sporu bolo určenie platnosti, resp. neplatnosti dražby. Ale keďže žalobcovia sa
domáhajú zdržania realizácii ďalšej dražby, ktorá by mala nasledovať po neúspešnej opakovanej zo dňa
17.06.2015, súd nevidí dôvod skúmať, či predchádzajúce zmluvy boli platné alebo, resp. niektoré ich
dojednania, keďže k naplneniu týchto zmlúv nedošlo.

45. Pokiaľ ide o procesné postavenia žalovaného v 1. rade, súd sa stotožňuje s výhradou zástupcu tohto
účastníka, že ten v danom prípade nie je vecne pasívne legitimovaný v prípade takého druhu žaloby.
Žalovaný v 1. rade zmluvou o postúpení pohľadávky na žalovaného v 2. rade prestal byť vlastníkom
spornejpohľadávky,tútovcelomrozsahupostúpilžalovanémuv2.radeatedajehoprocesnépostavenie

v tomto konaní je právne bezvýznamné, bez ohľadu na to, či by sa súd zaoberal otázkou neprijateľných
zmluvných podmienok zakotvených v úverovej a záložnej zmluve alebo bez tohto nároku, ktorý právna
zástupkyňa koncipovala v posledných svojich vyjadreniach, kde už nežiada o revíziu týchto podmienok
zmlúv. I keby súd zistil, že niektoré zo zmluvne dojednaných podmienok, boli neprijateľné vo vzťahu
k žalovanému už je to právne bezvýznamné zistenie, pretože on postúpením všetkých svojich práv a

povinností z tohto zmluvného vzťahu na žalovaného v 2. rade nemá žiaden dosah na ním uzavretú
úverovú zmluvu so žalobcami.

46. Pokiaľ ide o procesné postavenie žalovaného v 3. rade, ide o dražobníka a jeho postavenie
je upravené zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zákonom č. 455/1991 Z.z. o

živnostenskom podnikaní odvodené výlučne od existencie záložného práva veriteľa, ktorý sa ho
rozhodne realizovať. Z právnej úpravy je zrejmé, že ide v podstate o subjekt, ktorý záložné právo
vykonáva a realizuje v prospech jeho nositeľa, pričom je na záložnom veriteľovi, akého dražobníka si
zvolíapoužijenavýkonzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Natejskutočnostiničnemení,anirozsah
vzájomných práv a povinností, akým si žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade upravili svoje vzájomné

vzťahy v rámcovej zmluve o vykonaní dražby. Žalovaný v 3. rade nie je účastníkom právneho vzťahu
zabezpečovanej povahy, ktorý vznikol uzatvorením záložnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v 1.
rade ako záložcom a teda nie je nositeľom žiadnych práv a povinností z predmetnej zmluvy. Jediným
možným riešením v danom prípade je zamietnutie žaloby vo vzťahu ku žalovanému v 3. rade z dôvodu
nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Výrok, ktorým by súd dražobníka zaviazal zdržať sa výkonu práva,

ktoré mu nesvedčí, by bol bez akéhokoľvek právneho dôsledku.

47. S výhradou právnej zástupkyne žalobcov, že žalovaný v 2. rade porušil ustanovenie § 33 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách tým, že neupozornil dražobníka na skutočnosť, že ide o
nehnuteľnosťurčenúnabývanieprežalobcov,súdnemôžesúhlasiť,pretoževčaseuzatváraniaúverovej

zmluvy i dohôd o splátkach boli žalobcovia vlastníkmi iného rodinného domu v D. P., v ktorom bývali
a do sporného vo E. O. sa presťahovali až keď im bol dom v D.j P. exekuovaný, čo je súdu zrejmé z
doteraz prebiehajúcich iných súdnych sporov vedených na tunajšom súde. O zmene pomerov na strane
žalobcov nemusel mať vedomosť žalovaný v 2. rade.48. Žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva citovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia súd
vyhovel, pretože toto je jediným prostriedkom konečnej ochrany vlastníckeho práva obydlia žalobcov.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľacitovanéhoustanovenia §255ods.1CSP
tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2. rade bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný
žalobcom v 1. a 2. rade nahradiť vzniknuté trovy prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému v 3. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
%. Žalobcovia boli v spore vo vzťahu k žalovanému v 3. rade neúspešní, teda sú povinní žalovanému v 3.
rade nahradiť vzniknuté trovy prvoinštančného konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

54.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľacitovanéhoustanovenia §255ods.1CSP
tak, že žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Žalobcovia v 1.
a 2. rade boli v spore voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu neúspešní, a teda by mali žalovanému
v 1. rade nahradiť trovy konania. Žalovaný v 1. rade si však žiadne trovy prvoinštančného konania

neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s bránením práva
vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže
podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.