Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515203603.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/ S.

N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. XX, XXX XX E. O., občan SR, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. O. XX, XXX XX E. Ružbachy, občan SR, obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Darinou
Solárovou, advokátkou AK so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61,
811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, 3/ Auctioneer s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881
014, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Petrom Gromom, advokátom AK so sídlom Cukrová
14, 813 39 Bratislava, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobným návrhom domáhali, aby súd prikázal žalovaným v 1. až 3. rade
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalobcovia ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
uzatvorili dňa 02.06.2008 zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. 011/5009/08HSU a

na základe nej bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 255.261,24 eur a spotrebný úver vo výške
176.259,71 eur. Súčasťou tejto zmluvy bola aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 02.02.2010 oznámil žalobcom mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne,
že ak v lehote 7 dní dlžnú sumu neuhradia, pristúpi k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 20.03.2012 oznámil žalobcom, že mu žalovaný v 1. rade postúpil
spornú pohľadávku a dňa 28.03.2013 predložil notársku zápisnicu N197/2013 o uznaní dlhu, ako aj 2
dohody o splátkach, obe z 28.03.2013. Tak z notárskej zápisnice, ani z dohôd o splátkach nevyplýva,

žeby žalovaný v 2. rade žalobcov poučil o tom, že pohľadávka sa stala premlčanou. Poukázal na ust. §
100 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého záložné právo má k zabezpečovanému právnemu vzťahu akcesorickú
povahu, teda vznik, trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou pohľadávkou a
nemožno s nimi samostatne nakladať. Záložné právo, ako aj majetkové sa premlčuje vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe a v prípade, ak žalobcovia vzniesli námietku premlčania ako dlžníci, záložný
veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli záložcu, uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné
právo je premlčané. Dňa 17.06.2015 sa uskutočnila opakovaná, v poradí druhá dobrovoľná dražba,

predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V notárskej zápisnici o vykonaní dražby N550/2015 je
nesprávne uvedené, že predmet výkonu záložného práva neslúži žalobcom ako obydlie. Žalobcovia v
ňom bývajú a majú tam aj vedený trvalý pobyt. Žalovaný v 3. rade uvedením tohto nesprávneho údaju
porušil ust. § 33 Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách.3. Pr. zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia
nesplácali úver v súlade s úverovými zmluvami a banka v zmysle čl. IX. bod 2 písm. e/ zmluvy o úvere

vyhlásila úver za predčasne splatný a oznámila začatie výkonu záložného práva žalobcom listom zo dňa
02.02.2010. Žalobcovia boli povinní uhradiť záväzok do 10 dní odo dňa doručenia predmetného listu.
Keďže žalobcovia nevyrovnali svoj záväzok do stanoveného termínu, nastala účinnosť vyhlásenia úveru
za predčasne splatný. Tvrdenia žalobcov týkajúce sa premlčania pohľadávky sa nezakladajú na pravde.
Ku žalobe predložili dohodu uzavretú dňa 28.03.2013 a notársku zápisnicu k nej o uznaní dlhu, ako aj

dohody o splátkach, všetky z uvedeného dňa, pričom podľa ich tvrdenia všetky tri dohody o splátkach
v čase, keď ich podpisovali, bola pohľadávka premlčaná. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, pretože
žalobca v 2. rade dňa 25.06.2012, teda počas plynutia premlčacej doby so žalovaným v 2. rade uzatvoril
dohodu o splátkach č. 9934227, č. 99034356, č. 99034357, súčasťou ktorej v zmysle bodu 2.2 je aj
uznanie dlhu. Ďalej uviedol, že ak by žalobcovia namietali neplatnosť tohto úkonu, keďže ho učinil iba
žalobca v 2. rade, treba zobrať do úvahy ust. § 145 ods. 1 OZ, kde bežné veci týkajúce sa spoločných

vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého
manžela a ktorý nie je vybavením bežnej veci sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto ním bol dotknutý
sa jeho neplatnosti nedovolá. V danom prípade nejde o absolútnu neplatnosť, ale relatívnu, nakoľko
právodovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonusapremlčujevovšeobecnejtrojročnejpremlčacej

lehote. Žalobkyňa v 1. rade stratila právo úspešne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dňa 25.06.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V danom prípade začala plynúť nová 10-
ročná premlčacia doba, v rámci ktorej žalobcovia podpísali notársku zápisnicu N197/2013 a dohodu o
uznaní, ako aj dohody o splátkach k nej, všetky z 28.03.2013. Keďže v čase podpisu tohto právneho
úkonu nárok žalovaného v 2. rade nebol premlčaný, nevyžadovala sa poučovacia povinnosť žalobcov

o premlčaní nároku tak, ako to oni tvrdia. Pokiaľ ide o samotný návrh, ktorým sa žalobcovia domáhajú
uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva, teda povinnosti zdržať sa
realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva. Jeho obsahom vychádzajúc z charakteru zálohu, je
oprávnenie veriteľa, aby záloh až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca nie je
obmedzený k dispozícii s predmetom záložného práva. Ono má iba zabezpečovaciu funkciu a funkciu

uhradzovaciu, ak zročná pohľadávka nie je riadne a včas splatená. Žalobcovia nepopreli, že ich zročná
pohľadávka voči žalovanému v 2. rade nie je riadne a včas uplatnená, nepopreli existenciu, ani výšku
svojho dlhu, namietali iba jeho premlčanie, pričom žalovaný v 2. rade túto výhradu žalobcov vyvrátil
vyššie uvedenými skutočnosťami. Žalovaný v 2. rade nemôže súhlasiť s takto široko koncipovanou
povinnosťou veriteľovi zdržať sa akéhokoľvek, bez časového obmedzenia výkonu záložného práva,

ktoré je podporným zdrojom uspokojenia jeho existujúcej pohľadávky, pretože takýto neobmedzený
zásahdozákonnéhoprávažalobcovianijakýmrelevantnýmspôsobomneodôvodňujú.Žalobcoviatvrdia,
že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by sa súd prejudiciálne zaoberal
skúmaním ich existencie, čo by malo za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie celej
zmluvy, vo vzťahu k navrhovanému žalobnému petitu, ide o skutočnosť právne irelevantnú. Žalobcovia

sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, pričom z výkladu tohto pojmu je
zrejmé, že pod zdržaním treba rozumieť zastavenie, obmedzenie, nedovolenie, niečo neuskutočniť a
podobne. Ak žalobcovia nepreukázali neexistenciu neplatný vznik záložného práva a zabezpečovacej
pohľadávky žalovaného v 2. rade na ich zánik súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva v zmysle žalobného návrhu bez časového obmedzenia na neobmedzený a

vopred neurčený čas. Vyhovenie takej žalobe by znamenalo obmedzenie záložného veriteľa pri realizácii
uhradzovacejfunkciizáložnéhoprávanadrámecpotrebnejmiery.Ztohodôvodunavrhol,abysúdžalobu
zamietol.
K výkonu záložného práva je aktívne legitimovaný len záložný veriteľ, v danom prípade žalovaný v 2.
rade a preto nie je možné uložiť žalovanému v 3. rade ako dražobníkovi povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou. Je treba dôsledne rozlíšiť výkon dražby a výkon záložného
práva. Úpravu výkonu záložného práva obsahuje OZ v ust. § 151a a nasl., Zákon č. 527/2002 o
dobrovoľných dražbách upravuje výkon dražby na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, nie
však výkon záložného práva. Dražobník je osoba, ktorá organizuje a vykonáva dražbu. Ak sa má
obmedziť postup dražobníka v súvislosti s nakladaním s predmetom dražby, uložená povinnosť musí byť

adekvátna, zákonom stanoveným úkonom pre dražobníka, medzi ktoré výkon záložného práva nepatrí.
Pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade nebolo by možné návrhu vyhovieť.
Ak sa žalobcovia chceli domáhať zdržania výkonu dražby, je nevyhnutné, aby tomu zodpovedal návrhvýkonuvovecisamej.Zdôvodunedostatkuvecnejpasívnejlegitimácienavrhol,abysúdzastavilkonanie
voči žalovanému v 3. rade a rozhodol o náhrade jeho trov konania.

4. Žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 27.08.2015 vzniesol námietku nedostatku svojej
vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní s poukazom na to, že pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o
úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 20.4.2011, zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpila spoločnosť OTP Faktoring Slovensko s.r.o. žalovanému v 2. rade. Postúpením
pohľadávky došlo ku zmene záložného veriteľa a tým pádom aj ku zániku zmluvného vzťahu medzi

žalobcami a žalovaným v 1. rade.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie úverovou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu,
oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o zosplatnení pohľadávky, dohodami o splátkach
úveru, notárskymi zápisnicami, výsluchom žalobcov, právnej zástupkyne žalobcov, právneho zástupcu
žalovaných, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 02.06.2008 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu o úvere
č. 011/5009/08ESH, v zmysle ktorej im bol v článku II. poskytnutý hypotekárny úver vo výške 7.690.000,-
Sk a v článku III. spotrebný úver 3.310.000, - Sk. Žalobcovia sa dohodli tento úver žalovanému v 1.
rade splácať za podmienok dohodnutých v čl. VI. predmetnej zmluvy. Žalobcovia svoj zmluvný záväzok

prestali plniť a preto ich žalovaný v 1. rade vyzval listom zo dňa 02.02.2010 na splnenie si svojej
povinnosti v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade, ak nedôjde ku zaplateniu zvyšnej dlžnej
sumy, oznámil súčasne začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia si povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu
nesplnili. Následne žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku z nesplateného úveru na žalovaného
v 2. rade a túto skutočnosť oznámil žalobcom listom zo dňa 20.03.2012. Žalobcovia si svoju povinnosť

doplatiť zvyšok dlhu nesplnili a preto žalovaný v 2. rade začal s výkonom záložného práva, voči ktorému
sa žalobcovia bránia v tomto konaní, najskôr predbežným opatrením a súčasne s ním aj totožnou
žalobou vo veci samej.

7. Žalobkyňa v 1. rade v konaní pred súdom uviedla, že v roku 2013 im dal žalobca podpísať notársku

zápisnicu, aby sa predĺžila premlčacia doba a keby ju neboli podpísali, tak dnes by bol už nárok žalobcu
premlčaný. Spochybnila platnosť uznaní dlhu z 25.6.2012, pretože tie mali byť podľa nej notársky
overené.

8. Žalobca v 2. rade k veci uviedol, že podpísal dohody o splátkach v roku 2012, na ktoré poukazuje pr.

zástupca žalovaných v 2. a 3. rade, ale nevedel o tom, že podpisuje uznanie dlhu a čo to vo vzťahu k
nemu znamená. V čase, keď bral úver, tak podnikal, darilo sa mu a úver splácal, ale keď prišli problémy,
bol nútený so splácaním prestať. Prvé uznanie podpísal sám, pretože manželka sa v tom čase starala
o ich maloleté deti. O týchto úkonoch sa neradil so žiadnym právnikom a nevedel o tom, že má byť
poučený o nejakej povinnosti.

9. Z vyjadrenia pr. zástupkyne žalobcov vyplýva, že v danom prípade žalovaný v 1. rade vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru z 02.02.2010 a táto pohľadávka sa premlčala uplynutím lehoty 3 rokov, teda
02.02.2013. Dohodu o splátkach uzavretú dňa 25.06.2012 medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 2.
rade považuje za neplatný právny úkon, a to pre rozpor s dobrými mravmi, pretože ho žalovaný v 2.

rade uzatvoril na predtlačenom formulári predloženom žalobcovi v 2. rade, pričom o následkoch takého
uznávacieho prejavu a o predĺžení premlčacej doby žalobca v 2. rade nebol oboznámený a teda on
ako priemerný spotrebiteľ nemal vedomosť o prípadných účinkoch spojených s takým vyhlásením, ani
so samotným uznaním záväzku a také konanie veriteľa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi a požiadavkou odbornej starostlivosti v zmysle § 7 Zákona č. 250/2007

Z.z. Z toho dôvodu je tento úkon absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ a
preto nemohli nastať ani účinky jeho uznania záväzku učinené žalobcom v 2. rade. Taktiež poukázala na
rozdielyvovýpočteúrokuzúveru,ktorésúvrozdielnejvýškesozosplatnenímúveruzodňa02.02.2010a
v dohodách o splátkach, ktoré po sčítaní predstavujú čiastku omnoho vyššiu, pričom podľa jej názoru už
nie je možné po zosplatnení účtovať úroky z úveru, iba úroky. Podobne namietala absolútne neprijateľné

poplatky vyčíslené žalovaným v 2. rade vo výške 804,32 eur. Týmito nárokmi žalovaného v 1. rade, ktoré
sú v rozpore so zákonom by v prípade výkonu dobrovoľnej dražby žalovaný v 2. rade by si uspokojil
aj nároky, na ktoré mu nevzniklo právo. Žalobca v 2. rade nemal vôľu uznať svoj dlh čo do dôvodu
a výšky, pretože žiadal žalovaného v 2. rade iba o splátkový kalendár listom zo dňa 19.07.2011. Kuvýhradám žalovaného v 1. rade uviedla, že zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným v 1. rade. Tá obsahuje neprijateľné podmienky, na ktoré súd ex offo musí prihliadať a z toho
dôvodu je namieste, aby žalovaným v 1. rade bol pôvodný veriteľ. Pokiaľ ide o účastníctvo žalovaného

v 3. rade, predpokladá, že ten uzatvoril zmluvu so žalovaným v 2. rade o vykonaní dražby, ale touto
nedisponuje žalujúca strana a preto má zato, že má byť účastníkom tohto sporu.

10. Pr. zástupca žalovaného v 2. a 3. rade navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že konanie žalovaného v 1. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi a pri

uzatváraní sporných zmlúv a ďalších právnych úkonov išlo o nečestnosť, vyhrážky, omyl atď., ide len
o ich subjektívne tvrdenie, ktoré žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali. Žalovaný v 1. rade použil
len právne inštitúty, ktoré boli tradične a bežne používané a aplikovateľné v príslušnom odvetví pri
poskytovaní úverov. Nie je možné používanie legálnych právnych prostriedkov vyhodnocovať ako rozpor
s dobrými mravmi vo všetkých prípadoch. Písomné uznanie dlhu žalobcu v 2. rade za žiadnych okolností
nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi, lebo len s uvedením odôvodnenia, že žalobcovia

požadovali splátkový kalendár a nenavrhli zároveň uznanie dlhu, nemožno súhlasiť. Písomné uznanie p.
N.z25.06.2012nebolozichstranyspochybnené.Zapochybnépovažujúakurátto,žeprávnyúkonnebol
podpísaný N. ako žalobkyňou v 1. rade, overenie podpisu žalobcu v 2. rade a zamestnanca žalovaného
Ing. E. D.. Pokiaľ ide o overenie podpisov, tieto v skutočnosti nie sú podstatnou záležitosťou takého
úkonu,akoanipodpisžalobcu,abybolúradneoverený.Pokiaľtentoprávnyúkonnepodpísalažalobkyňa

v 1. rade ako manželka žalobcu v 2. rade, v danom prípade možno hovoriť maximálne o relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený žalobcom v 2. rade bez súhlasu manželky, pričom ona
mala možnosť v zákonnej lehote 3 rokov domáhať sa tejto neplatnosti a ak túto zákonnú možnosť
nevyužila, potom sa na takýto právny úkon hľadí ako na platný. Od podpisu tohto uznania začala plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba, ktorá neuplynula ani v čase ďalšieho uznania uskutočneného v roku

2013. To znamená, že pri podpise notárskej zápisnice z 28.03.2013 neuplynula premlčacia doba a teda
neexistovala ani povinnosť žalovaného v 2. rade akokoľvek poučovať žalobcov ako dlžníkov o tom,
že prípadný dlh je premlčaný. V čase začatia výkonu záložného práva dlh takisto premlčaný nebol.
Nemožno súhlasiť s námietkou žalobcov, že v časti úroku z omeškania ide o duplicitný návrh žalovaného
v 2. rade, pretože že aj po zosplatnení úveru veriteľ má nárok požadovať tak zaplatenie úroku, ako aj

úroku z omeškania. Žalovaný v 2. rade ako veriteľ prihliadal na psychologické aspekty neprerušovania
kontaktu s dlžníkmi a z toho dôvodu opakovanými dohodami o splátkach o uznaní dlhu pripomínal
platobnú povinnosť žalobcov.
Pokiaľ ide o procesné postavenie žalovaného v 3. rade, ten je len organizátorom dražby a nemá právne
postavenie záložného veriteľa a preto nie je potrebné, aby dražobná spoločnosť bola obmedzená či

už neodkladným opatrením alebo rozhodnutím v merite veci. Preto vo vzťahu k nemu je nevyhnutné
žalobu zamietnuť. Rovnako tak súd zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Súd mal za
preukázané, že ešte pred podaním samotnej žaloby došlo zmluvou zo dňa 20. 4. 2011 k postúpeniu
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere medzi žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovaným
v 2. rade ako postupníkom. Do práv a povinností veriteľa pohľadávky tak vstúpil žalovaný v 2. rade,

ktorý je v predmetom konaní v postavení pasívne legitimovanej strany sporu. Súd sa preto v ďalšej
časti odôvodnenia zaoberal dôvodnosťou žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a po zhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcov nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje

pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

12. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

13. Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.14. Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej

vznik závisí od splnenia podmienky.

15. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu

na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

18. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník

postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

19. Podľa § 528 ods. 1 Obč. zák. ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,
ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla.

20. V zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

21. V zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a

povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,

kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

23. V zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

24. V zmysle § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. V zmysle § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. V zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžníkpísomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

27. Uznanie dlhu je samostatným druhom zabezpečovacieho inštitútu pohľadávok. Jeho
zabezpečovacia povaha sa prejavuje v tom, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu v čase
jeho uznania. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pričom možnosť uznania
dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi, nie jeho povinnosťou.
Ak má mať tento jednostranný právny úkon dlžníka zákonom predpokladané právne dôsledky v podobe

vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania a v podobe prerušenia plynutia premlčacej
doby, musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä čo do jeho určitosti
a zrozumiteľnosti, ktoré sú dané obsahom listiny, na ktorej je zaznamenávaný. Určitosť obligatórne
písomného uznania dlhu je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle dlžníka by nemal vzbudzovať
dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Zákon nevylučuje pojatie prejavu vôle dlžníka
spočívajúceho v uznaní dlhu ani do notárskej zápisnice o právnom úkone, ktorá sa v zmysle exekučného

poriadku pri splnení zákonom stanovených náležitostí stáva exekučným titulom. V takom prípade sa
zvyšuje vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, ktorý nemusí podávať osobitnú žalobu za účelom získania
vykonateľného exekučného titulu. Obsahom prejavu vôle dlžníka pri uznaní existujúceho a platného
záväzku resp. dlhu je jeho uznanie čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie dlhu čo do dôvodu, v
zmysle platnej judikatúry nemusí byť tento v listine o uznaní dlhu vždy výslovne uvedený, ale musí byť

vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní výslovný odkaz. Rovnako tak uznanie dlhu čo do
výšky musí byť vyjadrené tak, aby bola výška dlhu objektívne zistiteľná. Pre uznanie príslušenstva je
potrebné uznanie dlhu formulovať tak, že aj príslušenstvo je predmetom uznania. Uznaním pohľadávky
je uznané aj záložné právo za podmienky, že dlžníkom a súčasne záložcom je jeden a ten istý subjekt.
Ďalšounáležitosťouuznaniadlhujevyjadrenieprísľubudlžníkazaplatiťdlh.Nadruhejstrane,konštantná

judikatúra nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave vôle výslovne zaviazal na plnenie, ale stačí,
že z obsahu listiny o uznaní si je svojej povinnosti vedomý, čo, okrem iného, vyplýva aj zo samotnej
existencie dlhu ako takého. Poslednou z náležitostí uznania dlhu je podpísanie listiny zo strany dlžníka
(§ 40 ods. 3 OZ). Zákon potvrdenie resp. osvedčenie podpisu treťou osobu nevyžaduje.
Súd na záver inštitútu uznania dlhu podotýka, že uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať

námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa prostredníctvom občianskeho súdneho
konania.

28. Po preskúmaní žalobcami spochybňovaného uznania dlhu v rámci dohody o splátkach č. 99034356
zo dňa 25. 6. 2012, č. 99034357 zo dňa 25. 6. 2012 a č. 99034227 zo dňa 25. 6. 2012 má súd za to, že

zo strany žalobcu v 2. rade došlo k platnému uznaniu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere čo do jeho
dôvodu a výšky. Jednostranné prejavy vôle žalobcu v 2. rade upravené v bodoch 2.1 a 2.2 jednotlivých
dohôd o splátkach spĺňajú všetky vyššie uvedené atribúty pre to, aby boli posúdené ako platné. Zároveň
žalobcom v 2. rade uznané dlhy, pozostávajúce z istín a príslušenstva, neboli v zmysle ustanovenia §
100 ods. 1 OZ a s prihliadnutím na mimoriadnu splatnosť úveru oznámenú žalobcom dňa 2. 2. 2010

premlčané. Žalovanému v 2. rade preto vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade povinnosť upozorniť ho na
premlčanie uznávaného nároku nevznikla, pretože žalobca v 2. rade uznával nepremlčaný dlh. Hoci boli
jednotlivé uznania dlhu súčasťou dohôd o splátkach a predpripravené žalovaným v 2. rade, žalobca v 2.
rade mal možnosť s obsahom uznania dlhov podrobne sa oboznámiť pred samotným podpisom tej ktorej
dohody. Zákon totiž nevylučuje, aby bol jednostranný prejav vôle dlžníka o uznaní jeho dlhu súčasťou

inej listiny (t. j. napr. ako v uvedenom prípade dohody o splátkach), ak súčasne takýto prejav vôle dlžníka
nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho obsahu jednak u účastníkov podpísaných na listine ako ani
u tretích osôb.
V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou ochrany žalobcov v postavení spotrebiteľov zmluvy o úvere,
a teda či podľa obsahu zmluvy o úvere neboli niektorým z ustanovení priamo viazaní povinnosťou svoj

dlh v prípade jeho nesplnenia riadne a včas uznať tak, aby bolo súdom takéto ustanovenie následne
posúdené ako neplatné. V zmysle článku IX. zmluvy o úvere - porušenie zmluvných povinností, bod
2 písm. d), si žalovaný v 1. rade (ako právny predchodca žalovaného v 2. rade) upravil oprávnenie
žiadať od dlžníkov uznanie záväzku v zmysle právnych predpisov pri podstatnom porušení zmluvných
povinností. V danom prípade išlo, podľa názoru súdu, o platné dojednanie zmluvnej podmienky,

pretože ide jednak o oprávnenie žalobcu v 1. rade, ktoré nemusel využiť, a jednak je uznanie záväzku
formulované ako žiadosť, ktorá pre svoju platnosť v každom prípade vyžaduje prejav vôle toho ktorého
dlžníka, ktorý o uznanie svojho dlhu prejaví záujem. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobcovia
neboli k uznaniu dlhu viazaní povinnosťou v čase, kedy ešte žiaden dlh neexistoval.Ako už súd uviedol vyššie, uznanie dlhu má predovšetkým právne účinky na plynutie a dĺžku premlčacej
doby (§ 110 ods. 1 OZ ), a to tak, že uznanie
dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Namiesto doteraz

uplynulej premlčacej doby začína plynúť nová, a to 10-ročná premlčacia doba odo dňa, keď došlo k
uznaniu resp. od uplynutia lehoty na plnenie, ak je uvedená v uznávacom prejave. Uznanie dlhov zo
strany žalobcu v 2. rade zo dňa 25. 6. 2012 preto v zmysle uvedeného spôsobilo začatie plynutia novej
10-ročnej premlčacej doby odo dňa uplynutia lehoty na ich plnenie v zmysle rozpisu v bodoch 3.1
jednotlivých dohôd o splátkach. Ďalším z následkov platného uznania dlhov v rámci dohôd o splátkach

uzatváraných dňa 25. 6. 2012 je aj to, že k platnému uznaniu dlhov zo strany žalobcu v 2. rade došlo
aj v rámci dohôd o splátkach uzatváraných dňa 28. 3. 2013 a rovnako tak aj v rámci uznania formou
notárskej zápisnice zo dňa 28. 3. 2013, pretože žalobca v 2. rade opätovne uznával dlh, ktorý
nebol premlčaný.
V súvislosti s uznaním dlhu len zo strany žalobcu v 2. rade, ako jedným z dvoch dlžníkov v zmysle
zmluvy o úvere poskytovanej za účelom financovania bývania manželov, sa súd zaoberal aj otázkou jeho

platnosti čo do skutočnosti, že druhý z dlžníkov resp. spoludlžník uznanie dlhu nepodpísal. Súd sa plne
stotožnil s obranou žalovaného v 2. rade a uznanie dlhu žalobcu v 2. rade posúdil aj bez uznania dlhu
zo strany druhého z manželov ako spoludlžníka za platný. Podľa znenia ustanovenia § 145 ods. 1 OZ,
v prípade uznania dlhu len jedným z manželov môže právny úkon zaväzovať oboch v prípade, ak ide o
ich spoločný dlh a ak taký úkon možno u nich považovať za bežnú vec. V ostatných (resp. nie bežných)

veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V zmysle ustanovenia § 40a
je neplatnosť takto urobeného právneho úkonu subsumovaná pod tzv. relatívnu, čo má za následok to,
že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, ktorý je takým spôsobom dotknutý, jeho neplatnosti
nedovolá. V uvedenom prípade mal možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti uznania dlhu žalobca v
1. rade, čo však najneskôr do uplynutia zákonom stanovenej všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty

neurobil (všeobecná trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti začala plynúť
dňom nasledujúcim po uznaní dlhu, t. j. dňa 26. 6. 2012 a uplynula dňa 26. 6. 2015). Následkom toho
je skutočnosť, že uznanie dlhu zo strany žalobcu v 2. rade je aj bez súhlasu žalobcu v 1. rade, ako
druhého z manželov, platné.
Pretože záložné právo má k zmluve o úvere ako k hlavnému záväzkovému vzťahu akcesorickú povahu,

uznaním pohľadávky zo strany žalobcu v 2. rade, ako dlžníka a zároveň záložcu, došlo aj k uznaniu
záložného práva, ktorého zdržanie sa výkonu bolo predmetom tak aj predbežného opatrenia (teraz
neodkladného opatrenia), ako aj je predmetom veci samej. Keďže v čase podpisu dohôd o splátkach z
28.03.2013 nárok žalovaného v 2. rade nebol premlčaný, nebola povinnosť žalovaného poúčať žalobcov
o jeho premlčaní.

29. V rámci prebiehajúceho konania sa žalobcovia opakovane dovolávali aj neplatnosti resp.
neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok v časti úrokov z omeškania, poplatkov a pod.
Vzhľadom na petit žaloby, ktorý spočíva v uložení povinnosti žalovanému v 1., 2. a 3. rade zdržať sa
výkonu záložného práva sporných nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, má súd za to, že posudzovanie

platnosti zmluvných dojednaní je pri takto formulovanom petite podanej žaloby právne irelevantné a svoj
význam by nadobudlo pri tzv. určovacom type žalobe, kde zákon súčasne požaduje preukázanie tzv.
naliehavého právneho záujmu.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 2

CSP tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
mal za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobcovia sú preto povinní žalovaným v 1. až
3. rade nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti uznesenia rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže

podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.