Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214221088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: J. R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., M.
XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno,
Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Blažek, proti
žalovanému: Mesto Komárno, so sídlom Komárno, Námestie gen. Klapku 1, IČO: 00 306 525, zastúpený

Advokátskou kanceláriou AKAK s. r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236
230, o zaplatenie 11 568,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 3. októbra 2017, č. k. 9C/42/2014-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) uznesením zo dňa 03. 10. 2017, č. k. 9C/42/2014-101, zastavil konanie a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Ďalším výrokom vrátil žalobcovi zo
zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 687,06 eura (slovom: šesťstoosemdesiatsedem eur a
šesť eurocentov) cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom

Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, §
256 ods. 1 CSP, § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca dňa 25. 11. 2014 podal na Okresný súd Komárno
žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 568,94 eura
spolu s príslušenstvom. Súd uznesením č. k. 9C/42/2014-13 zo dňa 19. 01. 2015 prerušil konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/55/2012. Následne
uznesením č. k. 9C/42/2014-37 zo dňa 7. 10. 2015 súd konanie prerušil do skončenia dovolacieho
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/55/2012. Žalobca dňa 22. 09. 2017

doručil súdu späťvzatie žaloby, žiadal konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok. Vzhľadom k tomu, že
žalobca zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu, a to skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie, súd rozhodol tak, ako uviedol v prvej výrokovej vete uznesenia.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, zavinil
zastavenie konania. Súd preto rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %.5. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 694 eur a žalobu zobral späť v celom rozsahu pred
prvým pojednávaním vo veci, súd prvej inštancie rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo
výške 687,06 eura, teda zaplatený súdny poplatok krátený o 1 % (6,94 eura) tak, ako uviedol v tretej

výrokovej vete uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Namietal, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a §

256 ods. 1 CSP. Žalobca má za preukázané, že súd prvej inštancie nemal priznať žalovanému trovy
konania s poukazom na § 251 CSP, pretože z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žiadne odôvodnené a
ani účelne vynaložené výdavky. Teoreticky možno hovoriť o trovách právneho zastupovania žalovaného.
Vzhľadom k tomu, že konanie bolo po celý čas jeho trvania prerušené, nejde o odôvodnené a ani účelne
vynaložené výdavky.

7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že sa s dôvodmi uvedenými žalobcom
v odvolaní nestotožňuje a má za preukázané, že prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozhodol
správne, keď žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. Poukázal na to,
že jediným prípadom, kedy Civilný sporový poriadok umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, je
aplikácia ustanovenia § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP predstavuje odklon od zásady zodpovednosti za

výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorého súd, a to výnimočne a z dôvodov
hodných osobitého zreteľa neprizná strane, ktoré mala úspech vo veci náhradu trov konania. Dodal,
že len samotná existencia dôvodov hodných osobitého zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP nepostačuje,
ale je potrebné zároveň dôvodiť výnimočnosť, ktorá predstavuje druhú z kumulatívnych podmienok. V
predmetnej veci nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a nie je daná ani tvrdená

výnimočnosť prípadu, pre ktorú by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. Zdôraznil, že v
predmetnom prípade neprichádza do úvahy ani odklon zo sociálnych dôvodov, pretože žalobca v tomto
smere nijako uvedené nenaznačil a v konečnom dôsledku sa v tomto smere ani neviedlo dokazovanie,
a to ani vo vzťahu k žalobcovi, a ani vo vzťahu k žalovanému.

8. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nie sú splnené zákonné podmienky pre nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanému, a teda prvoinštančný súd rozhodol správne, keď žalovanému priznal
ich náhradu. Zdôraznil, že žalobca (dominus litis) je tou stranou v konaní, ktorá má prevenčnú povinnosť,
spočívajúcu v bdelosti a v zvážení možných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a v
konečnom dôsledku rozhodnutiu sa podať žalobu, čo je elementárny dispozičný úkon civilného konania.

Inak povedené, je na žalobcovi, ktorý musí zvážiť všetky za a všetky proti, a v konečnom dôsledku konať
na vlastné nebezpečenstvo, a byť si vedomý procesnej sankcie, obsiahnutej v inštitúte trovy konania,
resp. nároku na ich náhradu. Predmetný spor vzišiel z iniciatívy žalobcu, ktorý skôr ako podal žalobu, mal
možnosť zvážiť všetky okolnosti vrátane zodpovednosti za výsledok, pre prípad neúspechu, nehovoriac
o tom, že žalobca bol v tomto spore zastúpený advokátom.

9. Moderný civilný proces kladie zvýšené nároky na strany sporu, a to nie len počas jeho konania, ale
najmä v jeho prípravnej fáze, t. j. pred podaním žaloby, kedy ľahkomyseľnosť žalobcu je dôvodom na
jeho postih, nielen samotným zamietnutím žaloby, ale i vo forme procesnej sankcie, v podobe zaviazania
ho na náhradu trov konania. Navyše žalobca proti žalovanému opakovane podáva nedôvodné žaloby.

Prvé konanie iniciované žalobcom voči žalovanému bolo vedené Okresným súdom Komárno pod
sp. zn. 8C/55/2012; v uvedenom konaní súd rozsudkom zo dňa 08. 09. 2014, č. k. 8C/55/2012-153
v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 10. 2014, č. k. 8C/55/2012-159 v celom rozsahu
zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému vo veci samej a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania
žalovanému. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 05. 2015

sp. zn. 6Co/730/2014; dovolanie podané žalobcom proti rozsudku odvolacieho súdu bolo uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 08. 2017, č. k. 1Cdo/171/2016 odmietnuté. Následne
podal žalobca voči žalovanému žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie (vedené Okresným
súdom Komárno pod sp. zn. 9C/42/2014). Predmetné konanie súd zastavil, a to na základe späťvzatia
žaloby žalobcom. V oboch uvedených konaniach ide pritom o obdobné právne veci s totožnými stranami

sporu i predmetom sporu s tým rozdielom, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody
za odlišné obdobia. Tretí krát sa žalobca voči žalovanému opätovne domáha úhrady sumy 11 568,94
eura (sumy zhodnej so sumou žalovanou v tomto konaní) na základe listu zo dňa 03. 11. 2017, a to z
rovnakého právneho dôvodu, tento krát však za obdobie od 16. 03. 2016 do 16. 03. 2017. Ako vyplývaz uvedeného listu, v prípade, ak žalovaný požadovanú sumu žalobcovi v primeranej lehote nezaplatí,
žalobca vec postúpi súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca opakovane podáva voči žalovanému
tendenčné, šikanózne a nedôvodné žaloby, pričom práve preventívna funkcia náhrady trov konania má

podobným konaniam zabrániť.

10. S ohľadom na podanú žalobu a s ohľadom na svoj charakter musel žalovaný (žalovaný je
mestom, ktoré je v zmysle zákona povinné viesť evidenciu sporov) vyčleniť zo svojho rozpočtu finančné
prostriedky vo výške žalovanej sumy pre prípad úspechu žalobcu v spore. Žalobca však napriek

uvedenému podáva proti žalovanému nedôvodné žaloby, a práve preto je dôvodné, aby súd žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania. Práve náhrada trov konania v predmetnom prípade môže na žalobcu
pôsobiť preventívne aj do budúcna tak, aby proti žalovanému nepodával nedôvodné žaloby, a tak plniť
i svoju prevenčnú funkciu.

11. V súvislosti s namietanou neúčelnosťou úkonov právnej služby žalovaný poznamenal, že v

predmetnom konaní bol žalovaný činný, aktívne využíval prostriedky procesnej obrany. Po doručení
žaloby žalovaný analyzoval jej dôvodnosť, za účelom bránenia svojho práva si zvoli právneho zástupcu.
Po odpadnutí dôvodu, pre ktoré bolo predmetné konanie prerušené, právny zástupca žalovaného v
záujem rýchlosti a hospodárnosti konania podal návrh na pokračovanie v konaní, a to najmä z dôvodu,
aby bolo predmetné konanie právoplatne ukončené, žalovaným vyradené z evidencie pasívnych sporov,

tak aby žalovaný mohol zmenšiť finančnú rezervu a túto použiť na iné, najmä verejnoprospešné záujmy.
Ak žalobca poukazuje na nedôvodnosť, resp. neúčelnosť vynaložených výdavkov žalovaného, v tejto
súvislosti poukázal na to, že po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, bude o výške trov
konania rozhodovať súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, v ktorom zároveň uvedie, ktoré zo
žalovaným vyčíslených úkonov, resp. výdavkov považuje za dôvodné a účelne vynaložené. Súd teda

žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému len za také úkony, ktoré bude súd považovať za dôvodné
a účelne vynaložené. Samotná dôvodnosť a účelnosť výdavkov bude posudzovaná až následne, po
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, prípadná nedôvodnosť, resp. neúčelnosť niektorých výdavkov
však nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia tak, ako to navrhol žalobca v odvolaní, t. j. nie
dôvodom na vydanie rozhodnutia, ktorým súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Aj napriek

tomu, že predmetné konanie bolo istý čas prerušené, žalovanému v súvislosti s bránením svojho práva
voči žalobcovi vznikli trovy konania, a to minimálne trovy konania za úkon právnej služby - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, resp. prípadne aj ďalšie, ktoré budú vyčíslené po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 25. 11. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11

568,94 eura spolu s príslušenstvom. Súd uznesením č. k. 9C/42/2014-13 zo dňa 19. 01. 2015 prerušil
konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/55/2012.
Následneuznesenímč.k.9C/42/2014-37zodňa07.10.2015konanieprerušildoskončeniadovolacieho
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/55/2012. V konaní vedenom pod
sp. zn. 8C/55/2012 rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08. 09. 2014, č. k. 8C/55/2012-153

v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 10. 2014, č. k. 8C/55/2012-159 tak, že zamietol žalobu
žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 568,18 eura, a to do
30dníodprávoplatnostirozsudku.Protitomutorozsudkupodalžalobcaodvolania,oktoromodvolacísúd
rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 05. 2015, č. k. 6Co/730/2014-192, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 334,28 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku odvolacieho súdu
podal žalobca dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16. 08. 2017, č. k. 1 Cdo 171/2016
odmietol. Žalobca dňa 22. 09. 2017 doručil súdu späťvzatie žaloby, žiadal konanie zastaviť a vrátiť
súdny poplatok. O späťvzatí žaloby súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konaniezastavil a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalším
výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 687,06 eur cestou Slovenskej pošty a. s.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové

výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktorými namietal priznanie náhrady trov
konania žalovanému, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,

inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

18. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred

všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

19. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej

strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

20. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.

júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

21. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol,
keď dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo
predbežné prejednanie sporu. Odvolací súd teda nevzhliadol dôvodnosť námietok žalobcu, ktoré by

odôvodňovali procesný postup v zmysle § 388 CSP tak, ako to navrhoval žalobca v podanom odvolaní.

23. Odvolací súd však poznamenáva, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP.
Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom

späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému (R 11/1998).

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej

inštancie s tým, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď o trovách konania rozhodol v zmysle § 256
ods. 1 CSP, a teda že náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, teda
žalovanému. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256 ods. 1, keďže zistil,
že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného

žalobcovi. Žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Späťvzatie žaloby takýmto
spôsobom, teda bez odôvodnenia bolo výlučne na rozhodnutí žalobcu, preto musí v zmysle právnej
úpravy niesť aj následky takéhoto svojho konania vo forme povinnosti nahradiť trovy konania protistrane,
keďže zapríčinil zastavenie konania.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti bolo teda zavinenie na strane žalobcu, ktorá a nie na strane
žalovaného, ktorý by po podaní žaloby na súd prvej inštancie dobrovoľne plnil to, čoho sa žalobca
domáhal. Žalobca sa bez uvedenia dôvodu rozhodol, že netrvá na podanej žalobe, ktorú vzal späť v
celom rozsahu.26. Odvolací súd teda dospejúc k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania keď v priebehu konania
vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, ktoré nespôsobil svojim správaním sa žalovaný,

mu teda súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu
doposiaľ v konaní vznikli. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný
má právo na náhradu trov zastaveného konania, keďže bolo zistené zavinenie na strane žalobcu.

27. V súvislosti s namietanou neúčelnosťou uplatnených trov konania odvolací súd poznamenáva,

že preskúmanie účelnosti jednotlivých trov žalovaného, ktoré si uplatnil, bude predmetom súdneho
prieskumu v ďalšom konaní, v ktorom bude súd obsadený súdnym úradníkom rozhodovať o samotnej
výške trov konania, ktoré v konečnom dôsledku žalovanému prizná.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods.

1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s CSP § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).