Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205136
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3615205136.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobcu: J.. W.

K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., o
zaplatenie 1.600,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2015 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.600,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.08.2014
žalovanému na základe dohody o pôžičke z tohto dňa požičal sumu 1.600,- € na jeho osobnú spotrebu.

Pri tejto pôžičke, ktorú mu osobne odovzdal uvedenú sumu za prítomnosti svedkov V. K. a P. Ď. mu
mal žalovaný zaplatiť do 22.08.2014. Pretože dohodnutá lehota uplynula a žalovaný žalobcovi do dňa
podania žaloby uvedenú čiastku nezaplatil, je od 23.08.2014 v omeškaní. Na osobné ako aj písomné
výzvy nereaguje.

(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2016 tak, že namietol
svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že v žalobe je pri mene Q. W. uvedené, že tento sa mal narodiť

XX.XX.XXXX a mal mať trvalé bydlisko v W., N. B. XXX, on sa narodil XX.XX.XXXX a jeho trvalé bydlisko
je B. XXX/X. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by si dňa 14.08.2014 požičal sumu 1.600,- €. K žalobe
sú priložené dve čestné vyhlásenia a to jedno nepodpísané od P. Ď., ktorým nie je potrebné sa zaoberať
a k čestnému prehláseniu od V. K. uviedol, že je nepravdivé a v jej prípade ide o manželku žalobcu.
Osobu žalobcu pozná, dokonca medzi nimi existuje záväzkový zmluvný vzťah a síce zmluva o pôžičke,
táto však má písomnú formu, znie na inú sumu a záväzok z nej je riadne plnený. Ide o zmluvu o pôžičke
zo dňa 15.07.2014, na základe ktorej mu žalobca poskytol pôžičku vo výše 1.670,- €, ktorú má žalobcovi

vrátiť do troch rokov a spláca ju v mesačných splátkach vo výške po 45,- € vždy ku koncu konkrétneho
mesiaca. Prvú splátku žalobcovi vrátil k jeho rukám už v mesiaci august 2014 a odvtedy sa ešte nikdy
neomeškal. Ku dňu 20.05.2016 z uvedenej sumy zaplatil 21 splátok po 45,- €, spolu teda 945,- € a
ostáva mu ešte zaplatiť sumu 725,- €.

(3) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.11.2017 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom podanej žaloby a obsahom ostatného spisového materiálu,

z ktorých zistil tento skutkový stav:

(4) Žalobca a žalovaný mali dňa 14.08.2014 uzatvoriť ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal
žalobca požičať žalovanému sumu 1.600,- €, ktoré mal žalovaný vrátiť do 22.08.2014.(5) Z nepodpísaného čestného vyhlásenia P. Ď. a podpísaného čestného vyhlásenia V. K.R. vyplýva, že
títo boli osobne prítomní stretnutia J.. W. K. a Q. W., ktorý si za ich prítomnosti prevzal od J.. W. K. sumu

1.600,-€ s tým, že mu ich osobne odovzdá do 7 dní od prevzatia uvedenej sumy.

(6) Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2014 vyplýva, že dňa 15.07.2014 J.. W. K. požičiava Q.N. W.,
bytom B. XXX/X, r.č. XXXXXX/XXXX sumu 1.670,- €.

(7) Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ") zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

(8) Podľa čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

(9) Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

(10) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, strana
sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného
práva, jeho podstata spočíva v tom, že umožňuje súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť v spore rozhodná nebola preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti určitej skutočnosti, ale ani záver o tom, že
by bola nepravdivá. Súd aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v
záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Žalobca je povinný k žalobe
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania

navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením tzv. dôkazného bremena. Zásadne má dôkazné bremeno ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo

jeho tvrdenie dokázané).

(11) V prejednávanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.600,- € na základe
zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre
uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k

jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

(12)Žalobcavžalobetvrdil,žedňa14.08.2014došlomedzistranamisporukuzavretiuzmluvyopôžičke,
pričom žalovanému mal odovzdať sumu 1.600,- € za prítomnosti svedkov V. K. a P. Ď.. Z bremena

tvrdenia mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu
z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Toto žalobca deklaroval dvomi čestným vyhláseniami, pričom P. Ď.
toto čestné vyhlásenie nepodpísal, druhé čestné vyhlásenie bolo podpísané V. K., ktorá je manželkou
žalobcu a teda jeho blízkou osobou. Iný dôkaz žalobca súdu nenavrhol vykonať. Naopak žalovaný vo
svojom vyjadrení spochybnil, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke tak, ako to tvrdí žalobca a uviedol,

že medzi stranami sporu existuje iný zmluvný vzťah zo zmluvy o pôžičke a to písomná zmluva o pôžičke
zo dňa 15.07.2017, predmetom ktorej bola suma 1.670,- €. Žalovaný svoje tvrdenie, že medzi stranami
sporu existuje iný záväzok preukázal fotokópiou zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2014. Od strany sporu
nemožno spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie tvrdenej skutočnosti, teda ak žalovaný tvrdí,že nedošlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke tak, ako to tvrdí žalobca, dôkazné bremeno existencie
tvrdeného zmluvného vzťahu zaťažuje žalobcu.

(13) Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Žalobca svoj nárok opiera len o vlastné vyjadrenie a čestné vyhlásenie podpísané jeho manželkou. Súd
má za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke tak, ako to tvrdí. Na základe
vykonaného dokazovania súd nemal preukázaný žalobcom tvrdený skutkový základ, a preto súd žalobu
zamietol.

(14) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(15) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(16) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, vo dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.

1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.