Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204069
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617204069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, (zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, oddiel Po, vložka č. 1922/B), právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: R. N., V. XX.X. XXXX, P. O. J. XXX, XXX
XX T., o zaplatenie 341,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie
Okresného súdu Svidník zo dňa 10.01.2018, č. k. 4C/28/2017-19 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„ I. Žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 91,24 eura, náhradu poštovného v sume 1,40 eura
na účet č.: T. vedený v Š.B. Y., L. XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v rozsahu priznanej
istiny o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. zákona č. 340/2012 Z. z. a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalovanú sumu voči žalovanej uplatnil z titulu nezaplatenia
úhrady za služby verejnosti, a to za obdobie od 1.4. 2008 do 31.12. 2015 vo výške 341,80 eura. Výška
žalobného nároku predstavuje sumu 341,80 eura z čoho suma 324,80 eura je istina a pokuta v sume
17,- eur. Predmet sporu má spotrebiteľský charakter, a preto súd prvej inštancie z úradnej povinnosti

prihliadolnanámietkupremlčaniavsúladesustanovením zákonač.250/2007Z.z.,vdôsledkučohosúd
priznal žalobcovi iba nepremlčaný nárok, a to nárok za obdobie od 09/2014 do 12/2015 v rozsahu 74,24
eura vrátane pokuty 17,00 eura (74,24 + 17,- = 91,24 eur). Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovanej bez toho, aby vo veci nariaďoval pojednávanie. O trovách konanie rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku,

ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym záverom. Vzťah nemožno posúdiť ako spotrebiteľský, a pokiaľ súd prihliadol ex
offo na premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky, konal v rozpore so zákonom a nad rámec svojej
kompetencie. Žalobca má za to, že v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka vzťah medzi žalobcoma žalovanou založený na ustanoveniach zákona č. 340/2012 Z. z. nemožno klasifikovať ako vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovanej platiť koncesionárske poplatky, na
ktorú je viazaný ust. § 3 a ust. § 6 zákona č. 340/2012 Z. z. a žalobca a žalovaná neuzatvorili žiaden

formulárový typ zmluvy. Tiež namietal, že konanie trpí vadou, pre ktorú je rozsudok súdu nesprávny.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatý na verejnom zasadnutí pléna 7. februára
2018, ktorým rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice
II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky takto: Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je
v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok v jeho
napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Podstatou rozsudku pre
zmeškaniejezmeškaniepríležitostižalovanéhoaktívnesabrániť,keďsúdvychádzazprocesnéhoútoku
žalobcu, na ktorý žalovaný procesnou obranou nereagoval. To však nijako nebráni súdu, aby aj v rámci

tohto inštitútu zamietol žalobu v časti, ktorá je nedôvodná. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej
časti, rozsudok pre zmeškanie nijako nepopiera právo účastníkov konania na súdnu ochranu, vrátane
využitia opravného prostriedku.

9. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu nezaplatenia úhrady za služby

verejnosti v zmysle ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10. Podľa § 7 ods. 1 a 2 z. č. 340/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť úhradu
vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa

osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť
platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť
do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

11.Podľa§10citovanéhozákona,platiteľ,ktorýnezaplatíúhradupodľa§7,jevomeškanísozaplatením

úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne
vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové

sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu
a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a),
b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b),
c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c),

d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d),
e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e).
Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových
sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanej nárok spočívajúci
v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012. Je nepochybné, že predmetom

žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z., resp. zo zákona č. 68/2008
ohľadom nárokov splatných do 31.12.2015. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov súvisiacu
s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom a žalovanou nesprávne

právne posúdil ako spotrebiteľský. Odvolací súd posúdil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Súd
prvej inštancie správne ustálil, že vzťah žalobcu a žalovanej je vzťahom spotrebiteľským, a to s
poukazom na zákon č. 340/2012 Z. z. priamo nadväzujúcim na zákon č. 251/2012. Súd prvej inštancie
tak správne postupoval, keď uplatnený nárok žalobcu posúdil aj z hľadiska premlčania v zmysle ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. Citované ustanovenie bolo v čase podania žaloby ako aj v čase vydania
napadnutého rozsudku platné a účinné, a preto nebol daný dôvod, aby ho súd prvej inštancie pri

posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu neaplikoval.

14.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževydaniekontumačnéhorozsudkuvspotrebiteľskomsporevneprospech
spotrebiteľa je v novej právnej úprave, t. j. v Civilnom sporovom poriadku už vylúčené. Ide o vylúčenie
dvoch možných situácií, a to vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,

ak je žalovaným spotrebiteľ, a vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
ak je žalobcom spotrebiteľ. Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je podľa
zákonodarcu prejavom protektívnej funkcie v spotrebiteľských sporoch.

15. V kontexte uvedeného odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aj pri

vyhlásení rozsudku pre zmeškanie žalovanej, ktorá v tomto zmluvnom vzťahu je spotrebiteľkou, jej
poskytol ochranu, ktorú zákonodarca sledoval a ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

16. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. je platiteľ úhrad za služby verejnosti povinný
tieto uhrádzať mesačne vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a s tým, že ak

ich v zákonom stanovenej lehote nezaplatí v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného zákona, je v
omeškaní.

17. Vzhľadom na zákonom určenú dobu ich splatnosti v súlade s ustanovením § 101 v spojení s
ustanovením § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je tak začiatok plynutia premlčacej doby určený

dňom nasledujúcim po splatnosti každej z mesačných úhrad za služby verejnosti.

18. Ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. upravuje procesný postup vyberateľa pre účely
uplatnenia si nároku na zaplatenie úhrad poštových sadzieb, ako aj pokút na súde, no nemá vplyv na
určenie začiatku a plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie úhrad určenej v súlade

s ustanovením § 101 a 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 7 zákona č.
340/2012 Z. z.

19. Žalobca si uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 341,80 eur, ktorá pozostáva z 70
neuhradených mesačných predpisov za obdobie od 01.04.2008 do 31.12.2015. Pohľadávka žalobcu vo

výške 341,80 eur pozostáva z istiny, ktorá činí 324,80 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Návrh na začatie
konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 21.09.2017.

20. S ohľadom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd ustálil, že všetky nároky
žalobcu na zaplatenie úhrady za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. do 20.09.2014

sú premlčané. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal právo na zaplatenie
úhrady za služby verejnosti za obdobie od 21.09.2014 do 31.12.2015, ktoré v čase podania žaloby ešte
premlčané neboli. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti za 16 mesiacov,
pričom výška úhrady za služby verejnosti za jeden kalendárny mesiac činí 4,64 eur. Žalobca má tiež
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur. V kontexte uvedeného je zrejmé, že súd prvej

inštancie správne ustálil výšku pohľadávky, na ktorú má žalobca voči žalovanej nárok, t. j. 91,24 eur.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každúnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.

Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).