Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221671
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113221671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 1.582,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/167/2016-71 zo dňa 13.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 264,32 eura.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 127,07 eura s úrokom z omeškania 9 % od 02.11.2012 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 1.582,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 103,64 eura a úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.333,40 eura od 25.04.2013 do zaplatenia. Pohľadávka vznikla z
dôvodu neplnenia povinností žalovaným, vyplývajúcich o zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2005

medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu a bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.06.2012. Žalovaná suma pozostávala z istiny úveru vo výške 1.333,40 eura a
z riadneho úroku vo výške 249,32 eura. Úrok z omeškania za obdobie od 02.11.2012 do 24.04.2013
predstavoval sumu 103,64 eura. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.09.2012 dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaný ako dlžník uznal čo do dôvodu a výšky záväzok
voči veriteľovi v celkovej výške 2.366,70 eura a zaviazal sa ho splácať v splátkach. Posudzovaný právny
vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol

v postavení dodávateľa a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany
spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a §
101 Občianskeho zákonníka s tým, že pohľadávka žalobcu je v prípade splátok splatných v mesiaci júl,
august, september 2010, premlčaná. Vychádzal z toho, že dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a
uznaní záväzku je absolútne neplatnou zmluvou a nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho

zákonníka. Konanie žalobcu zhodnotil, aj s prihliadnutím na okolnosti uzatvorenia dohody, 2 roky po
splatnosti úveru, ako konanie ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávané pri poskytovaní služby. Konanie žalobcu,
ktorý dal podpísať žalovanému predmetnú dohodu, ktorej žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťounerozumel, nevykazuje znaky čestnosti, zvyklosti a praxe. Žalobca týmto spôsobom využil najmä
omyl, lesť, nevedomosť spotrebiteľa, čím došlo k výraznej nerovnosti zmluvných strán a k porušeniu
zmluvnej slobody. Možno mať vážne pochybnosti, že skutočný prejav vôle žalovaného nezodpovedá

obsahu dohody a že žalovaný sa cítil v postavení slabšej strany, ktorý neuvedomujúc si obsah dohody, ju
podpísal. Posúdiac dohodu o splátkovom kalendári ako absolútne neplatnú, súd vychádzal pri posúdení
premlčania nároku žalobcu zo splatnosti jednotlivých splátok úveru a z dátumu, kedy bola žaloba podaná
na súd, t. j. 27.06.2013. Žalobcovi tak priznal nárok na zaplatenie troch mesačných nepremlčaných
splátok za mesiace júl, august, september 2010, spolu vo výške 127,07 eura, a úrok z omeškania vo

výške 9 % ročne od 02.11.2012, pretože žalovaný bol s plnením v omeškaní. Vo zvyšku žalobu zamietol
a z dôvodu späťvzatia žaloby v časti sumy 264,32 eura, konanie podľa § 144 CSP zastavil. Výrok o
trovách konania, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania, súd odôvodnil podľa § 256 CSP
s tým, že mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal

rozsudokvtejtočastizrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,resp.zmeniťažalobevyhovieť
v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Záver súdu prvej inštancie o rozpore s
dobrými mravmi, lesti, využití omylu, nevedomosti spotrebiteľa a pochybnostiach ohľadom toho, či prejav
vôle žalovaného zodpovedá obsahu dohody, sú bez náležitého preskúmania vôle účastníkov dohody
a okolností uzatvorenia dohody, predčasné a nepreskúmateľné. Žalovaný mal možnosť si dohodu v

pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom,
vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odoslať mu ju, čo aj urobil, resp. mohol ju aj odmietnuť,
nepodpísať a neodoslať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Zastáva názor, že v danom prípade žalovaný uznal
záväzok v súlade s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka čo do dôvodu a výšky. V súvislosti
s otázkou platnosti dohody o uznaní záväzku zo strany dlžníka poukázal na rozhodnutia iných súdov.

Súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil, keď posúdil dohodu ako neplatný právny úkon. Takýmto
prístupom súdu dochádza k úplnému popretiu procesnej zásady rovnosti strán sporu a k neprimeranej
ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu jeho zodpovednosti z plnenia povinností, ktoré mu
zo záväzkového vzťahu vyplývajú.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci

bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti - pri inom právnom
posúdení po splnení si povinnosti podľa § 382 CSP - ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok v prvom vyhovujúcom výroku a v treťom výroku
o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.06.2013 domáhal zaplatenia
sumy 1.582,72 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 14.10.2005
medzi pôvodným veriteľom, Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaným, ktorou veriteľ poskytol žalovanému
úver vo výške 48.000 Sk (1.593,31 eura), pričom žalovaný sa úver zaviazal uhrádzať v mesačných

splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.09.2010. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal,
veriteľ postúpil pohľadávku vo výške 2.169,28 eura zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012
na žalobcu. Žalovanému túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 17.07.2012. Dňa 04.09.2012 uzatvoril
žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalovaný
uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 14.10.2005 vo výške 2.366,70

eura.

6. Odvolací súd v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žiadna zo strán sa však k prípadnej aplikácii tohto ustanovenia nevyjadrila.

7. Odvolací súd, viazaný prvým a tretím právoplatným výrokom rozsudku, rozhodujúc o odvolaní
žalobcu proti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
správne, keď žalobu vo zvyšku zamietol; zamietnutie žaloby však bolo potrebné z právneho hľadiskaodôvodniť inak. Bolo totiž potrebné skúmať, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol
platným právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné,
že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na

ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou,kedyideosporsochranouslabšejstrany,tedaospor,vktoromjesúdpovinnýaplikovaťodlišné
procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej
úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je

odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych
vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa,
ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa
ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ
môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz.

8. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 27.06.2012):
„Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

9. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany
veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky
a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, musí banka pred samotným postúpením pohľadávky preukázateľne

vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) dlžnej sumy (v tomto prípade
na zaplatenie celej nesplatenej pohľadávky voči žalovanému, pretože medzičasom nastala konečná
splatnosť dlhu). Ak by dlžník na výzvu nereagoval a je splnená podmienka, že je nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku na inú osobu, teda aj na takú, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu dlžníka. Banka vo

všeobecnosti musí vždy - pred samotným postúpením - zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a
dodržať aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorní spotrebiteľa, že po 15 dňoch
si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť
dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka.

11. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné
predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná.V konaní totiž bolo preukázané len oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nebolo
preukázané, že by pôvodný veriteľ postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky

a že by pred samotným postúpením pohľadávky žalovaného vyzval na splnenie dlhu. Žalovanému až
po postúpení pohľadávky oznámil, že k postúpeniu pohľadávky došlo a že bola postúpená na žalobcu,
ktorému má žalovaný plniť záväzky vo výške 2.169,28 eura s príslušenstvom.

12. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu

žalobcovi neboli dodržané, odvolací súd urobil záver, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný
pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na tom základe bolo nutné
urobiť záver, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol
aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť
právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju
odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže odvolací súd vyhodnotil postúpenie

pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol
platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Na uvedené nadväzuje
aj inak správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, uzavretej stranami sporu dňa 04.092012. Vzhľadom na to neboli dané podmienky na

vyhovenie odvolaniu žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku, ktorý bol v preskúmavanej zamietajúcej
časti výroku a aj v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny. Z toho dôvodu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v uvedených výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému z toho

dôvodu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu
však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu
nepriznáva.

14. K žiadosti žalovaného o splátkový kalendár z dôvodu, že sumu 1.582,72 eura nemôže vyplatiť

jednorazovo, odvolací súd udáva, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie 127,07 eura spolu s
príslušenstvom, a nie sumy 1.582,72 eura, ako sa mylne domnieva. Keďže žiadna zo strán nepodala
vočivyhovujúcemuvýrokuodvolanie,nadobudoltentovýrokprávoplatnosťaajvykonateľnosť.Žalobcovi
preto zostala povinnosť urýchlene zaplatiť žalobcovi sumu 127,07 eura s 9% úrokom z omeškania do
zaplatenia (ak ju zatiaľ neuhradil), lebo stanovená lehota 3 dní na plnenie už uplynula.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).