Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206538
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117206538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alena Paveleková v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia

s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47243368, v konaní právne zastúpený Mgr. Henrich
Schindler, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, IČO: 40887481, proti žalovanému: U.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X , XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie 335 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 335 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
12. 7. 2015 do 13. 9. 2015 zo sumy 350 EUR a od 14. 9. 2015 do zaplatenia zo sumy 335 EUR, všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9. 3. 2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 335 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12. 7. 2015 do 13. 9.
2015 zo sumy 350 EUR a od 14. 9. 2015 do zaplatenia zo sumy 335 EUR.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo

dňa 10. 6. 2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 350 EUR, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Uviedol, že predpokladom
vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola registrácia
žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom
žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiadal poukázať
peňažné prostriedky. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii iný dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nezachovala sa mu zmluva o poskytnutí úveru, ani iná písomná

zmluva, žiadal, aby súd na základe z týchto skutočností rozhodol, uviedol, že nepožaduje od žalovaného
zaplatenie odplaty za poskytnutie pôžičky ani úhradu iných poplatkov, žiadal len vrátenie istiny. Uviedol,
že do dnešného dňa uhradil žalovaný iba sumu 15 EUR, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 13. 9.
2015.

3. Žalobca predložil výpis z bankového účtu, na ktorý bola poukázaná suma 350 EUR.

4. Podľa § 106 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných
prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti
a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miestapobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na
adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

5. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

6. Podľa § § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa

ods.1,zverejnísúdoznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovejstránkepríslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

7. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky, preto mu táto bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 297 veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

9. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra, profil žalovaného z internetu,
výpis z účtu ku dňu 11. 6. 2015.

10.Zlistín,ktorépredložilžalobca,malsúdzistené,žedňa11.6.2015nazákladevzájomnejinternetovej
komunikácie poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet

spotrebiteľa sumu 350 EUR.

11. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vrátil z uvedenej sumy 15 EUR, žalovaný túto skutočnosť
nerozporoval.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy

o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, §6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až
11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
nadiaľku“)zmluvounadiaľkusaúčelytohtozákonarozumiezmluvamedzidodávateľomaspotrebiteľom

o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

20. Podľa § 2 písm. b) bod 7 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely
tohtozákonasarozumiefinančnouslužbouslužbaposkytovanáveriteľom,ktorýposkytujespotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania.

21. Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa dodávateľom
rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa spotrebiteľom

rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe
zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo
podnikania.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď sa žalobca domáhal nároku na vrátenie
sumy titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške.

32. V danej právnej veci súd vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 335 EUR, nakoľko mal za preukázané,
že táto suma bola žalovanému poskytnutá žalobcom a žalovaný nepreukázal, žeby vrátil tieto finančné

prostriedky.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je upravená kogentne výška úrokov z omeškania ku konkrétnemu dňuomeškania. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v správnej výške, súd mu ho v zmysle žalobného
petitu priznal.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V danej právnej veci žalobca bol plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.