Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/374/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413208839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413208839.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom
Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, proti žalovanej: O. K., trvale bytom N. XX, XXX XX E., o
zaplatenie sumy 31,20 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
27. marca 2017 č.k. 7RO/370/2013-29, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o v výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia
§ 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 18cb ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a § 256 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Konštatoval, že žalobca nezaplatil súdny poplatok
za návrh ani po uplynutí stanovenej lehoty, hoci bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku
poučený. Vo veci samejsa ešte konať nezačalo. Výška súdneho poplatku za návrhu predstavovala sumu
16,50 eura. Nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nemožnosti súdu vyrúbiť súdny poplatok za návrh.
Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2008 sp.zn. II. ÚS 148/2008,
ktorým bolo vyslovené porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania,
pričom sa však jednalo o podanie zo dňa 24.07.2006 urobené navrhovateľom elektronickou formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom s tým, že právne účinky podania zostávajú zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Z nálezu vyplýva povinnosť zaoberať sa podaním žalobcu ako
návrhom na začatie konanie. Základným predpokladom pre naplnenie tejto povinnosť je, že žalobca po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky znovu predloží súdu prvej inštancie pôvodné podanie z
roku2006,urobenéelektronickouformouapodpísanézaručenýmelektronickýmpodpisom.Konštatoval,
že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca tak neurobil. Ničím nedoložil, že podanie označené ako žaloba
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 940,- Sk zo dňa 23.03.2006 a doručené dňa 26.03.2013
je identické s tým podaním, doručeným súdu prvej inštancie na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa
vzťahoval citovaný nález. Za tejto situácie tak poplatková povinnosť žalobcovi nevznikla v roku 2006,
ale až dňa 26.03.2013. Preto trojročná lehota na vyrúbenie súdneho poplatku neuplynula. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že nezaplatením
súdneho poplatku zo žaloby žalobcom zavinil zastavenie konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred
súdom, lebo v čase kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo možné vyrubiť podľa
§ 13 zákona o súdnych poplatkoch. Tvrdil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podanýmdňa 30.03.2006 elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom sa voči žalovanej
domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Súd prvej inštancie toto podanie odmietol prijať a DVD
nosiče s takto urobenými podaniami mu vrátil späť. O prípustnosti tohto postupu rozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť rozhodnutím III. ÚS 131/07 odmietol ako oneskorene podanú.
PretosadomáhalvysloveniaporušeniasvojhoprávanaEurópskomsúdepreľudsképrávavŠtrasburgu.
Tentosúddňa16.06.2009ojehosťažnostiachč.3274/08,č.3377/08,č.3505/08,č.3526/08,č.3741/08,
č. 3786/08, č. 3807/08, č. 3824/08, 54252/07, č. 15055/08, č. 29548/08, č. 29551/08, č. 29552/08, č.
29555/08 a č. 29557/08 jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu čl.
6ods.1Dohovoru.Európskysúdpreľudsképrávajednomyseľnerozhodol,žeOkresnýsúdNovéZámky
porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. Preto opätovne doručil predmetné podania súdu
prvej inštancie a v súlade s názorom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu mal za to, že
účinky podania zostali zachované ku dňu 30. 03. 2006. Tvrdil, že v obdobných, resp. skutkovo totožných
konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky, kde nebola sťažnosť podaná oneskorene, vyslovil
Ústavný súd Slovenskej republiky záver, že nepomenovaný okresný súd porušil základné žalobcu
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaučeným elektronickým podpisom. Namietal, že súd
prvej inštancie z predpokladu, že ide o nové podanie a vyzval ho na zaplatenie súdneho poplatku. Tvrdil,
že nie je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t.j. „znovudoručené“ a
nie len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006). Bol to práve súd prvej inštancie, ktorý porušil
jeho právo. Tvrdil, že v istom zmysle je možné tento konajúci súd označiť za škodcu a žalobcu za
poškodeného. Od poškodeného nie je možné spravodlivo očakávať, aby si splnil povinnosť a preukázal,
že žaloby doručované teraz sú tie isté a nie len totožné s tými, ktoré doručoval v roku 2006, ktorú
povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a
zapísal.Dôsledkomporušeniapovinnostiškodcomnemôžebyťvzniknovejpovinnostiprepoškodeného.
Namietal, že bolo povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania
pochýb a ak súd prvej inštancie odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich žalobcovi v roku
2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré
žaloby odmietol. Napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento
daj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo. Trval na tom, že je nevyhnutné
v prejednávanej veci pripísať účinky podania k pôvodnému dátumu podania (30.03.2006). Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 70/93 z 30.06.1993. Namietal, že súdny
poplatok sa stal splatným dňa 31.03.2006, preto súdu prvej inštancie uplynula lehota na jeho vyrubenie
dňa 31.12.2009.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.8.Podľa§2ods.1písm.a)zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvzneníúčinnomvčasepodania
žaloby, t.j. od 04. 10. 2012 do 27. 03. 2013 (ďalej len „citovaný zákon“) poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
9. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
10. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
11. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.
12. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žaloba zo dňa 23.03.2006 bola na súd prvej
inštancie podaná dňa 26. 03. 2013. Dátum podania vyplýva aj zo sprievodného listu pod Spr 384/13 (č.l.
6). Z vykonanej lustrácie nevyplýva spojitosť s predchádzajúcim konaním.
13. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50
eura výzvou zo dňa 09.07.2015 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.07.2015. Žalobca
súdny poplatok nezaplatil. Následne súd prvej inštancie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho
poplatku. Súdny poplatok doposiaľ žalobcom zaplatený nebol.
14. Žalobca v odvolaní namietal, že zastavením konania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože v čase, keď bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, už ho nebolo možné vyrubiť podľa
§ 13 zákona o súdnych poplatkoch a teda nebol ani zákonný dôvod na zastavenie konania. Preto bolo
potrebnévodvolacomkonanísavprvomradezaoberaťokamihomzačatiakonaniavprejednávanejveci.
15. Podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní, žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 26.03.2013 je totožná
so žalobou, ktorú pôvodne doručil dňa 30.03.2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči a ktorú súd
prvej inštancie odmietol prijať, čím podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o
sťažnosti žalobcu porušil základné právo žalobcu na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca ďalej uviedol, že v obdobných, resp.
skutkovo totožných konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky, vyslovil Ústavný súd Slovenskej
republiky záver, že nepomenovaný okresný súd porušil základné žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania urobeného elektronickou formou a
podpísaného zaučeným elektronickým podpisom. Žalobca však vo svojom odvolaní neuvádza dátum
vydania alebo spisovú značku takéhoto nálezu(ov) Ústavného súdu Slovenskej republiky. Neuvádza ani
názov okresného súdu, ktorého sa mal tento nález(y) dotýkať. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca
nevedel uviesť ani jeden konkrétny nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom by v skutkovo
a právne obdobnej veci konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky porušenie práv žalobcu.
16. Žalobca ďalej v odvolaní trval na tom, že návrhu na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky
podania k pôvodnému dátumu podania, t.j. ku dňu 30.03.2006, a to z dôvodu, že súdny poplatok už
nemožno vyrubiť, a tiež z dôvodu premlčania pohľadávky uplatnenej žalobcom. Podľa žalobcu on sám
nemá zákonnú povinnosť preukázať, že ide skutočne o žalobu podanú pôvodne v roku 2006 a nie len
totožné žaloby doručené súdu prvýkrát. Napriek uvedenému v odvolaní poukazoval na DVD nosiče
z roku 2006 (30.03.2006-OS083_ NOVE_ZAMKY_001, 30.03.2006-OS083_ NOVE_ZAMKY_002,
24.07.2006-OS083_ NOVE_ZAMKY_001, 24.07.2006-OS083_ NOVE_ZAMKY_002, ktoré predložil
súdu prvej inštancie listom zo dňa 19.02.2014 tvrdiac, že bez akýchkoľvek pochybnosti preukazujú jeho
tvrdenie, že ide o podania z roku 2006.17. Zo sprievodného listu pod Spr 384/13 (č.l. 6) vyplýva, že súdu prvej inštancie bola dňa 26.03.2013
doručená žaloba zo dňa 23.03.2006. Žalobca tvrdil, že ide o totožné podanie, ktoré pôvodne doručil dňa
30.03.2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči a ktorý súd prvej inštancie odmietol prijať. Keďže z
ničoho nevyplývala totožnosť žalobcovho podania z roku 2013 s podaním z roku 2006, nemožno súdu
prvej inštancie vytýkať nesprávny procesný postup pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej veci
nastali právne účinky podania návrhu v deň, keď bolo podanie doručené súdu, teda dňa 26.03.2013.
Preto nie je možné prijať záver, že súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok za návrh po
uplynutílehotystanovenejvustanovení§13zákonaosúdnychpoplatkoch,podľaktoréhopoplatokalebo
doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal
splatným. V zmysle uvedeného ustanovenia pri návrhu na začatie konania podanom dňa 26.03.2013
zákonná lehota na vyrubenie súdneho poplatku za návrh uplynula až 31.12.2016.
18.Pokiaľsúdprvejinštancievychádzalztoho,žepoplatkovápovinnosťžalobcuvzniklapodanímžaloby
dňa 26.03.2013 a žalobca v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh, hoci bol poučený,
že konanie bude inak zastavané, boli splnené predpoklady na zastavenie konania, preto bol postup
súdu prvej inštancie správny. Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných
veciach, ktorý vo svojich rozhodnutiach odmietol dovolania žalobcu proti uzneseniam krajských
súdov (napr. 3Cdo336/2013, 3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 3 Cdo 374/2013, 3Cdo
4/2014,3Cdo 436/2013), ktorými potvrdili rozhodnutia súdov prvej inštancie o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku pri totožnej použitej právnej argumentácii žalobcu.
19. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 16.06.2009 týkajúcich sa
sťažností č. 54252/07, č. 3274/08, č. 3377/08, č. 3505/08, č. 3526/08, č. 3741/08, č.
3786/08, č. 3807/08, č. 3824/08 (týkala sa Okresného súdu Lučenec), č. 15055/08, č.
29548/08, č. 29551/08, č. 29552/08, č. 29555/08 a č. 29557/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.11.2009, vyplýva, že okresný súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania v roku 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z
bodov 54 a 55 odôvodnenia rozsudku zo skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie žalobcu
tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil žalobcovi späť hoci možnosť podania návrhu na začatie
konania elektronickou formou bola do právneho poriadku zakotvená už v roku 2002); Európsky súd pre
ľudské práva v rámci odôvodnenia rozsudku o náhrade škody zdôraznil, že najprimeranejším spôsobom
odstránenia porušenia práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie by bolo zaevidovanie pôvodných
podaní, ako keby boli podané v deň, kedy ich žalobca po prvýkrát doručil okresnému súdu a naložiť s
nimi so zachovaním všetkých predpokladov spravodlivého procesu.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie odporučenia Európskeho súdu pre ľudské práva na
odstránenie porušenia práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, aby okresný súd o podaní žalobcu
konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a pripísal mu účinky, ako keby bolo
podané v roku 2006, bol žalobca povinný preukázať, že žaloby doručené okresnému súdu v roku 2013
sú totožné so žalobami doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad predložením originálneho
nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom
alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju povinnosť si žalobca nesplnil.
21. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 25. 09. 2012 vo veci sťažnosti
č. 50645/2008 žalobcu a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd
jednomyseľne spojil všetkých 24 sťažností žalobcu na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol
ako neprijateľné; žalobca sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach
pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov žalobcu bolo aj tvrdenie,
že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne
DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené
k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými
sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické
kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia);
na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je
výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti;žalobca napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; žalobca o ich vrátenie
nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto
neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).
22. Ak potom súd prvej inštancie za danej procesnej situácie vychádzal z toho, že poplatková povinnosť
žalobcuvznikladoručenímžalobyvroku2013,taksprávnepostupoval,keďvyzvalžalobcunazaplatenie
súdneho poplatku za podanú žalobu. Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať
záver, že súd prvej inštancie žalobcovi vyrubil súdny poplatok za podanú žalobu oneskorene, t.j. v
rozpore s lehotou zakotvenou v § 13 zákona o súdnych poplatkoch, keďže lehota bola dodržaná.
Pretože žalobca nerešpektoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na
zastavenie konania.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
27. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.