Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205272
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205272.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716,
korešpondenčná adresa: Vajnorská č.100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: R. M., C.. T., W..

XX.X.XXXX, M. F. M. Č.. XXX/XX, XXX XX U. N., o vymoženie 3.379,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2 Er/384/2015-34 zo dňa 11. novembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zo dňa 9.7.2015 pod č. X. XXXX/XXXX podľa ustanovení § 41 ods.2 písm. d/, §
44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
spojení s § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb..

2)Vdôvodochuzneseniauviedol,žepopreskúmanísúdnymexekútorompredloženejžiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodcovského

rozsudku pod sp.zn. K.-Z. zo dňa 23.7.2012, Zmluvy o úvere zo dňa 1.3.2010, uzavretej medzi
T. F. E..L.. - predchodcom oprávneného a povinnou a napokon obchodných podmienok, vyhodnotil
vzťah účastníkov, založený úverovou zmluvou ako spotrebiteľský, s nutnosťou aplikácie príslušných
právnych noriem spotrebiteľského práva. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného spotrebiteľa. Je v rozpore s príslušnými

ustanoveniami § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ako aj Smernice Rady 93/13/EHS.

3) Proti uzneseniu podal právny zástupca oprávneného odvolanie. Navrhol, aby krajský súd uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné
limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky
rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudokmárovnaképrávneúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,mánímbyťexekučnýsúdviazaný

rovnako. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Doručený rozhodcovskýrozsudok už nemožno preskúmať a podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právny
predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý ukladal bankám

povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bola daná možnosť aj
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS
a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom na základe jeho postavenia.

4) K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila, rovnako ako k exekučnému konaniu samotnému.

5) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ďalej uvádza:

6) Oprávnený viedol exekúciu proti povinnej na základe rozhodcovského rozsudku vydaného

Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s.. Dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku bol
predchádzajúci úverový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného T. F., E..L.., a povinnou
ako dlžníkom, kde podľa Úverovej zmluvy z 3.3.2010 mal byť povinnej ako dlžníkovi poskytnutý úver
3.500,- eur. V texte zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodnuté v súlade s

rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné
obchodné podmienky v čl. 10 bodu 2 Riešenie sporov, v podbode 10.2.2 uviedli, že banka a klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov, pričom nie je uvedený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý má prejednať spory
účastníkov. Je potrebné podotknúť aj to, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú žalovanou

podpísané. Možno konštatovať, že nedošlo k písomnej dohode o vyriešení sporu v rozhodcovskom
konaní medzi pôvodným veriteľom - T. F., E..L.., a povinnou ako dlžníkom. Odvolací súd má pochybnosť
otom,čitvrdenádohodaorozhodcovskomsúdemedziprávnympredchodcomoprávnenéhoadlžníkom,
a to povinnou, v prípade postúpenia pohľadávky zaväzuje terajších účastníkov, a naviac, nemožno
opomenúť závery Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, že vnútroštátne súdy sú povinné ex offo

skúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, v danom prípade s narážkou na nekalú podmienku v
zmluve pri dojednávaní výlučnej právomoci súdu, ktorý sa nachádza v obvode sídla predajcu alebo
dodávateľa služieb. Tu vo veci rozhodoval rozhodcovský súd v F., t.j. v sídle poskytovateľa služieb T.
F.. Dojednanie rozhodcovského súdu podľa sídla dodávateľa služieb je nekalou obchodnou praktikou a
nemožno hovoriť, že by došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi pôvodným veriteľom

a dlžníkom, že spor má rozhodovať Stály rozhodcovský súd so sídlom v F.. Naviac, čo zdôrazňuje
odvolací súd, nedošlo ku konkrétnemu dojednaniu príslušného rozhodcovského súdu, pretože doložené
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v časti 10.2 Riešenie sporov neuvádzajú, ktorý rozhodcovský
súd spor účastníkov rozhodne. Naviac, takáto dohoda o rozhodcovskom súde po postúpení pohľadávky
na oprávneného nemôže zaväzovať teraz oprávneného s povinnou. Takýto vzťah by zaväzoval výlučne

pôvodného veriteľa T. F., E..L.., a dlžníka - povinnú. Skúmanie podmienky uzavretia rozhodcovskej
zmluvy pri spotrebiteľských úveroch patrí do právomoci súdov, pričom toto preskúmavanie majú súdy
robiť z úradnej moci. Sú pochybnosti o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy z hľadiska § 53
ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak sú pochybnosti o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, potom z hľadiska rozhodovania Súdneho dvora vo veci
Pannon možno konštatovať, že prípadné dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluvy a je neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu krajský

súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.7) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).