Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114218859.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou, v právnej veci sporu žalobkyne: Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava,
proti žalovanej: Tate & Lyle Boleraz, s.r.o., (predtým pod obchodným menom AMYLUM SLOVAKIA, spol.
s r.o.), IČO: 31 411 011, 919 08 Boleráz, zastúpená: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B,
Bratislava, o zaplatenie 7.148,60 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 5.361,45 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Znalecký ústav m á voči žalovanej n á r o k na zaplatenie znalečného v rozsahu 75% súdom
priznaného znalečného.

V. Znalecký ústav m á voči žalobkyni n á r o k na zaplatenie znalečného v rozsahu 25% súdom
priznaného znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.07.2014, doručenou súdu dňa 11.07.2014, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 7.148,60 eura.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 37Rob/54/2014-13 zo dňa
21.07.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odpor s odôvodnením vo
veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (v znení účinnom do 30.06.2016) v plnom rozsahu zrušil.

3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe Protokolu Inšpektorátu práce Trnava zo
dňa 25.10.2012, č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12 bola žalovaná uznaná vinnou z nedodržania povinnosti
uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1
v nadväznosti na Prílohu č. 1 bod 2.12. NV SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, čím spôsobil poistencovi žalobkyne,

poškodenému V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, F., zranenia, na základe ktorých menovanému
vznikolnároknavýplatudávokznemocenskéhopoisteniaodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX.Zaobdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatila žalobkyňa poškodenému dávky nemocenského poistenia vo
formenemocenskéhovovýške7.148,60eura.Podľaustanovenia§238ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnom poistení má Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Protiprávnosť konania žalovanej
je podľa žalobkyne jednoznačne preukázaná v uvedenom Protokole Inšpektorátu práce Trnava zo

dňa 25.10.2012, č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa výzvou č.
1/0263/2014 zo dňa 10.04.2014 vyzvala žalovanú na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť
dávky poskytnuté žalobkyňou poškodenému z nemocenského poistenia vo forme nemocenského vo
výške 7.148,60 eura. Žalovaná do dňa spísania žaloby svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila. K odporu
podanému žalovanou žalobkyňa uviedla, že tvrdenia v odpore považuje za účelové, sú v zjavnom

rozpore s Protokolom Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.10.2012 v spojitosti a s Dodatkom č.1
k uvedenému protokolu zo dňa 22.01.2013. Žalovaná obdobnou argumentáciou namietala závery
Inšpektorátu práce Trnava, ktoré boli uvedené v Protokole zo dňa 25.10.2012. Inšpektorát práce
Trnava vo svojom Dodatku č. 1 k protokolu ITA-55-03-2.2/P-J2-12 podrobne odpovedá na obdobnú
argumentáciu žalovanej, pričom dospel k rovnakým záverom - nedostatkom zo strany zamestnávateľa,
ktorých sa dopustil. Nedošlo k zmene príčiny pracovného úrazu, bol určený tak, ako bol uvedený v

Protokole č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12, teda kódom 2 - Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenia
a zabezpečenie. K zmene došlo len v časti kvalifikácie pracovného úrazu ako registrovaný pracovný
úraz, k tejto zmene kvalifikácie došlo na základe vyjadrenia súdneho znalca U. R. F.. Vyššie uvedeným
Dodatkom č. 1 inšpektori práce uzatvorili predmetný Protokol a vyšetrovanie pracovného úrazu bolo
zo strany Inšpektorátu práce Trnava ukončené. Žalovaná mohla využiť svoje právo napadnúť závery

Inšpektorátu práce Trnava uvedené vo vyššie uvedenom Protokole a Dodatku č. 1 a domáhať sa
zmeny určenia zodpovedného za pracovný úraz zo dňa 06.09.2012 na súde. Toto právo nevyužila.
Žalobkyňa nie je oprávnená ani kompetentná posudzovať, koho zavinením došlo k pracovnému úrazu,
avšak dovolí si tvrdiť, že závery Inšpektorátu práce Trnava uvedené v Protokole zo dňa 25.10.2012
v spojitosti s Dodatkom č.1 zo dňa 22.01.2013 k protokolu sú jednoznačné, žalovaná bola v nich

uznaná vinnou z nedodržania povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v
nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 v nadväznosti na Prílohu č. 1 bod 2.12. NV SR č. 392/2006
Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že rebrík nemohol byť v dvoch rôznych
polohách postavený tak, aby vykonávanie práce z neho bolo bezpečné. Zamestnanci nemali možnosť

bezpečne sa pridŕžať rebríka, alebo inej pevnej konštrukcie (pričom pridržiavanie sa obruče rezínovej
nádrže nie je určené na bezpečné pridržiavanie sa). E-mailová správa od vedúceho sirupárne bola
zaslaná pánovi V. X. dňa XX.XX.XXXX a k pracovnému úrazu došlo dňa XX.XX.XXXX. Z veľkého
časového rozostupu je zrejmé, že pracovná inštrukcia na postup prác nebola aktuálna, a teda nesúvisela
s danou opravou, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu. Je zrejmé, že pán V. X. nemohol žiadať

spresnenie pracovného postupu od vedúceho sirupárne. Samotný Inšpektorát práce v Dodatku č.1
uvádza, že pán V. X. nebol povinný ani spôsobilý určovať si kotviaci bod pre bezpečné uchytenie
bezpečnostného postroja. K jeho pádu z rebríka prišlo pri schádzaní z rebríka, použitie bezpečnostného
postroja by v tomto prípade nezaručovalo ochranu zamestnanca pred pádom. Ohľadom bezpečného
umiestnenia rebríka t.j. úplného roztvorenia je v zápisnici o výsledku vyšetrovacieho pokusu uvedené,

že úplne roztvorenie rebríka tak, aby bolo možné bezpečne dosiahnuť na prírubu rezínovej nádrže,
nie je možné, z čoho je zrejmé, že pri použití rebríka, ako bolo určené na danú opravu, zamestnanci
nemohli vykonať opravu bez vystaveniu sa rizika pádu. Na základe uvedeného je zrejmé, že použitie
dvojitého rebríka nebolo v tomto pracovnom prostredí vhodným pracovným prostriedkom na daný
druh práce. Zamestnanci nemali možnosť bezpečne sa pridržiavať rebríka, prípadne inej vhodnej

konštrukcie.Základnýmnedostatkombolo,žestrednábunkaA1zariadeniaSTDCSEPnebolavybavená
pracovnou plošinou, preto zamestnanci vykonávali práce na tejto bunke pri výmene rezínu a údržbe za
použitia dvojitého rebríka. Podľa žalobkyne je v protokole v bode G. Zistené nedostatky jednoznačne
určená príčinná súvislosť medzi zranením pána V. X. a nedostatkami na strane zamestnávateľa, kde
je jednoznačne preukázané porušenie povinnosti zamestnávateľa, v tom, že nedostatočne zabezpečil

pracovisko na výmenu rezínovej bunky A1 na zariadení F. CSEP ochranným zariadením, čim nevytvoril
bezpečné pracovné podmienky. Určený pracovný prostriedok dvojitý rebrík nebolo možné v stiesnených
priestorových podmienkach zariadenia použiť v bezpečnej polohe tak, aby bol zaistený v úplnom
rozovretí, čím by bola eliminovaná jeho nestabilita. Zo strany poškodeného V. X. neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by súviseli s pracovným úrazom, ktorý sa mu stal. Inšpektorát práce Tmava v protokole

v bode V. Opatrenia nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok tak, aby bola trvale zaistená
bezpečnosť zamestnancov pri vykonávaní nevyhnutných prác na všetkých zariadeniach STD CSEP
aplikovaním vhodného ochranného zariadenia a následne bola zamestnávateľovi uložená povinnosť
doručiť Inšpektorátu práce Trnava do 10.12.2012 písomnú správu o splnení opatrenia na odstráneniezisteného porušenia. Podľa žalobkyne závery Inšpektorátu práce Trnava uvedené v protokole v spojitosti
s Dodatkom č.1 sú jednoznačné, bolo v nich preukázané zavinenie žalovanej a príčinná súvislosť medzi
porušením jej povinností a pracovným úrazom. Po vykonaní znaleckého dokazovania sa žalobkyňa

vyjadrila, že závery znaleckého posudku jednoznačne preukázali porušenie povinností na strane
zamestnávateľa, tým že na základe technických parametrov pracoviska zamestnávateľ nesprávne
určil pracovný prostriedok (rebrík), pevné záchytné lano na bezpečnostnom postroji nebolo správne
navrhnuté, pevné kotviace lano by nezabránilo pádu pri vzostupe a zostupe, slúži len na ukotvenie
pri samotnom výkone práce, správne malo byť navrhnuté záchytné lano, ktoré sa pri vzostupe a

zostupe na miesto výkonu práce odvíja a navíja, zamestnávateľ neurčil miesto kotviaceho bodu, tvrdenie
zamestnávateľa, že poškodený sa pri výkone pracovnej činnosti mohol pridržiavať okolia, znalec určil
ako nebezpečný pracovný postup, ktorý je možné vykonať iba pri samotnom výkone práce a nie pri
vzostupe a zostupe. Poškodený vykonal pracovnú činnosť na základe príkazu nadriadeného, a tým
spôsobom ako bola v danej prevádzke dlhodobo vykonávaná. Pracovný postroj, ktorý mu bol k dispozícii
s pevným kotviacim lanom nepoužil z dôvodu, že nebol určený kotviaci bod, ako bolo preukázané

znaleckým posudkom a samotné použitie by v danom prípade nezabránilo pracovnému úrazu, ktorý sa
mu stal.

4. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-55-03-2.2/
P-J2-12 zo dňa 25.10.2012, Potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou

za obdobie od 16.09.2012 do 04.09.2013, Výzvu č. 1/0263/2014 zo dňa 10.04.2014, kópiu doručenky,
Dodatok č. 1 k protokolu č. ITA-55-03-2.2/P-J4-12 zo dňa 22.01.2013, Záznam o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 10.09.2012.

5. Žalovaná sa v podanom odpore proti platobnému rozkazu k veci vyjadrila v tom zmysle, že dňa

01.04.1996 uzavrela s V. X., nar. XX.XX.XXXX, pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa
XX.XX.XXXX. V. X. dňa XX.XX.XXXX v súlade s pracovnou zmluvou a dodatkami k nej vykonával druh
práce „vedúci zmeny" od 01.05.2011, čo je zaznamenané i v písomnom protokole zo dňa XX.XX.XXXX.
P. E. I. ako vedúci sirupárne určil v e-mailovom pokyne z 15.06.2011 spôsob vykonania konkrétnej práce
s tým, že je potrebné použiť pri práci na rebríku bezpečnostný postroj podľa zásad práce vo výškach;

uvedený pokyn obdržal i zamestnanec V. X.. Žalovaná ako zamestnávateľ viedla Záznamovú knihu
z opakovaného oboznamovania vedúcich zamestnancov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Vedúci zamestnanci absolvovali školenie BOZP dňa 13.09.2011; školenie absolvoval aj V. X. ako
vedúci zmeny (resp. zmenový majster), ktorý dňa 13.09.2011 úspešne vykonal skúšku. V. X. bol podľa
posudku o zdravotnej starostlivosti na výkon činnosti zo dňa 08.02.2012, pracovné zaradenie - zmenový

majster sirupárne a škrobárne, uznaný spôsobilým na výkon konkrétnej činnosti. Dňa 06.09.2012 o
19.30 hod. došlo u žalovanej ako zamestnávateľa k pracovnému úrazu, poškodeným bol zamestnanec
V. X., u poškodeného nebola zistená prítomnosť hladiny alkoholu v krvi. Charakteristika deja úrazu
je opísaná v protokole Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-55-03-2.2/P/J2-12 zo dňa 25.10.2012. Ďalej
žalovaná uviedla, že V. X. dňa 06.09.2012 vykonával práce, ktoré sa opakujú, a mal postupovať

podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktoré mu boli známe už od 15.06.2011, kedy obdržal od
vedúceho zamestnanca pokyny na spôsob vykonania týchto prác vrátane dodržania bezpečnostných
predpisov (e-mail 15.06.2011). V. X. bol oboznámený aj s návodom na použitie hliníkových rebríkov
a schodíkov vyrobených v ALVE Slovakia spol. s r.o.. Žalovaná poukázala na to, že sa k protokolu
vyjadrila listom zo dňa 02.11.2012, kde zdôraznila, že V. X., ako zmenový majster, predstavoval jediného

vedúceho zamestnanca na danej pracovnej zmene a mal dodržať pokyn nadriadeného a určiť detailný
pracovný postup tak, ako to bolo určené e-mailom vedúceho zamestnanca z 15.05.2011. Zmenový
majster Branislav Varga nerešpektoval pokyn nadriadeného zamestnanca, nakoľko pri prácach nepoužil
bezpečnostný istiaci postroj a rebrík umiestnil v rozpore s návodom na jeho použitie. Zmenového majstra
považuje žalovaná za zodpovednú osobu schopnú určiť detailný postup prác za dodržania podmienok

určených vedúcim zamestnancom. V prípade, ak by zmenový majster rešpektoval pokyn vedúceho
sirupárne a súčasne by nebol schopný určiť detailný postup výkonu prác, bol oprávnený a súčasne
povinný odmietnuť vykonať danú prácu alebo vyžiadať si spresnenie pracovného postupu, čo však
neurobil. Podľa žalovanej vyšetrovacím pokusom zo dňa 15.01.2013 bolo preukázané, že rebrík je
možné umiestniť v zariadení tak, aby bol úplne rozovretý v zmysle návrhu na použitie. V zápisnici sa

konštatuje, že z tejto polohy pravdepodobne zamestnanci nedosiahli na prírubu bunky, a preto zvolili
spôsob umiestnenia rebríka uvedený v bode 1. Názory inšpektorov práce a C.. R. D., autorizovaného
technika žalovanej, sa rozchádzali, nakoľko autorizovaný bezpečnostný technik zamestnávateľa vyjadril
svoj názor, že zamestnanci mali možnosť pridŕžať sa okolitých konštrukcií, napr. spoja obruče rezinovejnádrže. K protokolu Inšpektorátu práce z 25.10.2012 bol spísaný dodatok č. 1 dňa 22.01.2013, v ktorom
bol vyhodnotený vyšetrovací pokus a stanovisko inšpektorov k vyjadreniu žalovanej. Z dodatku č. l
z 22.01.2013 je zrejmé, že názory žalovanej ako zamestnávateľa a Inšpektorátu práce Trnava, čo

sa týka príčin úrazu (chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie zo strany
zamestnávateľa) ostali protichodné a každá zo strán zotrvávala na svojich tvrdeniach, pričom žalovaná
zotrvávala na svojom stanovisku, že príčinou pracovného úrazu nebolo chýbajúce alebo nedostatočné
ochranné zariadenie a zabezpečenie zo strany zamestnávateľa, ale pochybenie zamestnanca V. X..
Inšpektorát práce Trnava v dodatku č. 1 zmenil kvalifikáciu pracovného úrazu na registrovaný pracovný

úraz (z pôvodne ťažkej ujmy na zdraví). Žalovaná ďalej uviedla, že je nesporné, že u zamestnanca
V. X. došlo k pracovnému úrazu. Žalovaná má však za to, že zamestnanec svojim zavinením porušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, a zavinené porušenie
právnych predpisov zamestnancom bolo jedinou príčinou škody (§ 196 ods. 1 písm. a) ZP). V prípade,

ak sa nepreukážu skutočnosti uvedené v § 196 ods. 1 písm. a) ZP, žalovaná poukazuje na ustanovenie
§ 196 ods. 2 písm. a), c) ZP, čím sa žalovaná zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze
sčasti. Žalovaná má za to, že zamestnanec V. X. porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci tým, že pri vykonávaní prác v rozpore s príkazom nadriadeného zamestnanca
(e-mail z 15.06.2011) použil pri práci rebrík, ktorý nepoužil v súlade s návodom na jeho použitie a

pri práci nepoužil bezpečnostný zaisťovací postroj podľa zásad pre práce vo výškach. Podľa názoru
žalovanej porušenie povinnosti zamestnanca bolo jedinou príčinou vzniku škody. Žalovaná poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 19/2008 z 21.09.2009. Žalovaná má za to, že
v danom prípade ide o osobitnú zodpovednosť, a preto prvok zavinenia, a v prípade, ak sa zavinenie
žalovanej ako tretej osoby preukáže, aj mieru zavinenia žalovanej ako tretej osoby, musí súd v konaní

o priznanie nároku podľa § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. vždy preukázať. Mieru zavinenia tretej
osoby musí súd skúmať v každom prípade, nakoľko podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám. Keďže žalovaná má jednoznačne za to, že škoda, ktorá žalobkyni vznikla výplatou
dávok nemocenského V. X., nevznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanej, a preto

navrhuje, aby súd žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania žalovanej. V priebehu konania tiež žalovaná uviedla, že Inšpektorát práce Trnava nezisťoval
vinu žalovanej. V protokole z 25.10.2012 konštatoval len nedostatky zistené v príčinnej súvislosti
s udalosťou na strane zamestnávateľa ako porušenie povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d)
zák.č. 124/2006 Z.z. a nasl.. Žiadne konštatovanie „viny" žalovanej nebolo ani predmetom dodatku

č. l k protokolu z 22.01.2013. Žalovaná zdôrazňuje, že ani Inšpektorát práce Trnava ani žalobkyňa
neposudzovali, koho zavinením došlo k pracovnému úrazu. Domáhať sa zmeny „protokolov" na súde
voči Inšpektorátu práce žalovaná nemohla, nakoľko nejde o rozhodnutia, voči ktorým by bol prípustný
opravnýprostriedok.Žiadneustanoveniezákonaneukladážalovanejpovinnosťpodaťžalobunaurčenie,
že sa zbavuje zodpovednosti za škodu podľa § 196 ods. l a 2 Zákonníka práce. Žalovaná ďalej uviedla,

že v protokoloch z 25.10.2012 a 22.01.2013 nielenže nebola žalovaná uznaná vinnou za nedodržanie
zákonnej povinnosti, ale z týchto protokolov jednoznačným a iný výklad nepripúšťajúcim spôsobom
nevyplýva ani to, že úraz sa stal v príčinnej súvislosti s údajným porušením zákonnej povinnosti
žalovanej ako zamestnávateľa. Po vykonaní znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že nesúhlasí
s konštatovaním znalca na str. 52, 5. ods. ZP, že poškodený ako aj zamestnávateľ o tejto situácii

(výkon práce prostredníctvom rebríka, ktorý nebol v úplnom rozovretí) mali vedomosť. Je nesporné,
že poškodený o tejto skutočnosti vedomosť mal, o tejto skutočnosti však zamestnávateľa nikdy
neinformoval. V pokyne C. nebolo uvedené, aký typ rebríka má byť použitý, takéto rozhodnutie o použití
typu rebríka patrilo do právomoci poškodeného ako vedúceho zamestnanca (zmenového majstra).
Zamestnávateľ ako právnická osoba (fikcia) môže kontrolovať pracovné postupy len prostredníctvom

svojich zamestnancov. V danom prípade bol zodpovedným za dodržiavanie pracovného postupu a jeho
kontrolu poškodený, ako vedúci zamestnanec zamestnávateľa. Z dokazovania jednoznačne vyplýva,
že práce riadil poškodený, ktorý bol povinný určiť miesto upevnenia (teda kotviaci bod). Poškodený
porušil Návod na použitie rebríka ALVE Slovakia. Z vykonaného dokazovania a zo záverov znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že poškodený stál na druhej priečke rebríka od hora, čím porušil predpis

o používaní rebríka. Výber typu rebríka bol v kompetencii vedúceho zamestnanca, v danom prípade
poškodeného a poškodený určil na prácu tento typ rebríka s vedomím, že porušuje návod na jeho
použitie. Znalec konštatuje, že na rebríku možno pracovať len v bezpečnej vzdialenosti najviac 0,5 m od
konca rebríka, poškodený porušil povinnosť, nakoľko pri práci stál vo výške cca 0,42 m od konca rebríka.Žalovaná ďalej uviedla, že určiť bezpečný pracovný postup v intenciách pokynu C.. I. z 15.06.2011 bolo
povinnosťoupoškodeného,zabrániťvychýleniurebríkajemožnélentým,žeosoba,ktorárebríkpoužíva,
sa riadi návodom na jeho použitie, napr. nerobí pohyby, ktorými sa vykláňa do strán, resp. prenáša svoje

ťažisko nedovoleným spôsobom. Zamestnávateľ nemohol prehodnotiť použitie samonavíjacej klapky k
bezpečnostnému postroju oproti brzdiacemu lanu, nakoľko jeho vedúci zamestnanec - poškodený, ktorý
predmetné práce riadil a kontroloval, nielenže neoznámil bezprostredne nadriadenému zamestnancovi
takúto potrebu, ale bezpečnostný postroj sám vedome nepoužíval a nepožadoval jeho používanie ani
v prípade ním riadených podriadených zamestnancov. Odpoveď znalca na otázku č. 3 len potvrdzuje

tvrdenie žalovanej, že k sklopeniu rebríka došlo pravdepodobne zmenou polohy tela poškodeného do
takej miery, že ťažisko tela poškodeného bolo na strane dielu na ktorom poškodený nestál. To, že k tomu
došlo svedčí o tom, že poškodený porušil návod na použitie rebríka. K odpovedi znalca na otázku č.
4 zamestnávateľ udáva, že v pokyne z 15.06.2011 určil na výkon práce jednoducho rebrík, bez toho,
aby presne označil typ rebríka. Poškodený ako vedúci zamestnanec sám zvolil typ rebríka - dvojitý
rebrík, dôvodiac (na rozdiel od záverov znalca), že dvojitý rebrík bol vhodnejší na výkon práce než

rebríkjednoduchý.Určeniekonkrétnehotypurebríkabolovkompetenciipoškodeného.Podľavyhláškyč.
374/1990 Zb., § 50 ods. 9, ak ide o jednoduché práce, pre ktoré nie je potrebné vypracovať technologický
postup, alebo o situácie, ktoré nemohli byť zohľadnené v technologickom postupe, miesto upevnenia,
prípadne vhodný prostriedok osobného zabezpečenia určí pracovník, ktorý práce vo výškach riadi, teda
v danom prípade poškodený. Žalovaná má za to, že poškodený ako vedúci zmeny (zmenový majster)

bol ako vedúci zamestnanec žalovanej, zodpovedný: za stanovenie konkrétneho pracovného postupu
pre výmenu rezínu, za vyhodnotenie a posúdenie rizík pri vykonávaní konkrétnej pracovnej činnosti, za
stanovenie,čisabudepoužívaťdvojitýalebojednoduchýrebrík(akmalvedomosťotom,žedvojitýrebrík
sa nedá úplne rozovrieť, mal dať príkaz na použitie jednoduchého rebríka s tým, že bude zabezpečený
proti posunutiu a pošmyknutiu, aby bola zaistená jeho stabilita), za prijatie preventívnych a účinných

opatrení pri vykonávanej činnosti (napr. bezpečné upevnenie rebríka či už dvojitého alebo jednoduchého
protipošmyknutiuapod.),zazabezpečenie,žezamestnancibudúpoužívaťpredpísanéOOPPpreprácu
vo výške (napr. bezpečnostný postroj - ak sa domnieval, že bezpečnostný postroj nie je postačujúci a
práca je nebezpečná, bol povinný odmietnuť vykonávať túto prácu a predmetnú skutočnosť nahlásiť
svojmu nadriadenému), za stanovenie kotviaceho bodu pre uchytenie bezpečnostného postroja (na

uvedené práce nebola povinnosť spracovať technologický postup prác). Žalovaná ako zamestnávateľ
v „Registri nebezpečenstiev a nežiadúcich udalostí spracovaných pre operátorov sirupárne" vyhodnotil
nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré vzniknú pri práci vo výške (napr. zaistenie bezpečných prostriedkov
pre výstupy na zvýšené miesta - rebríky; dodržiavať zákaz nebezpečného vykláňania z rebríka do strany
a tiež práce pracovníka príliš blízko horného konca rebríka, kedy dochádza ku zníženiu stability rebríka;

pri práci vo výške používať prostriedky osobného zabezpečenia a pod.) a zamestnanci boli povinní
práce vykonávať tak, aby tieto riziká a ohrozenia eliminovali. Žalovaná má za to, že poškodený, ako
vedúci zamestnanec, neoznámil nadriadenému zamestnancovi, že pracovný postup, ktorý používajú
pri výmene rezínu je nebezpečný (napr. že používajú dvojitý rebrík, ktorý sa nedá úplne roztvoriť, že
nie je stanovený kotviaci bod na uchytenie bezpečnostného postroja a pod.). Poškodený vykonával

prácu, pri ktorej utrpel pracovný úraz, bez príkazu žalobcu ako zamestnávateľa, na základe svojho
vlastného rozhodnutia (prácu mal len riadiť a kontrolovať, a nie priamo vykonávať). Poškodený ako
vedúci zamestnanec nemal dovoliť vykonávať práce svojim podriadeným zamestnancom v rozpore s
právnymiaostatnýmipredpisminazaistenieBOZP. Žalovanátiežupozorňujenaskutočnosť,žeprotokol
č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12 zo 25.10.2012 neobsahuje náležitosti požadované v ustanoveniach § 13 a §

14 zákona č. 125/2006 Z.z., a to kto za zamestnávateľa sa zúčastnil šetrenia príčin vzniku pracovného
úrazu, protokol nebol prerokovaný so štatutárnym orgánom spoločnosti resp. ním poverenou osobou na
základe plnej moci, v protokole nie je uvedené, že výsledky protokolu boli prerokované s príslušnými
zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a príslušnou odborovou organizáciou, čím došlo k závažným
procesným pochybeniam správneho orgánu - Inšpektorátu práce Trnava.

6. Ako dôkazy žalovaná označila a predložila výpis z obchodného registra žalovanej, Pracovnú zmluvu
zo dňa 01.04.1996, Internú smernicu GR 023 z 12.10.2006, Internú smernicu GR 020 z 12.10.2006,
Register nebezpečenstiev a nežiadúcich udalostí spracovaných pre operátorov sirupárne z 01.09.2008,
e-mail E. I. z 15.06.2011, Prezenčnú listinu zo školenia vykonaného dňa 18.06.2011, Záznamovú

knihu opakovaného oboznamovania vedúcich zamestnancov s BOZP z 13.09.2011, Posudok o
zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti z 08.02.2012, Protokol Inšpektorátu práce Trnava
č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12 z 25.10.2012, Návod na použitie rebríka, Vyjadrenie k protokolu z 02.11.2012,
Znalecký posudok č. 1/2013 z 05.01.2013, Zápisnicu o výsledku vyšetrovacieho pokusu z 15.01.2013,Opravu z 24.01.2013, Výzvu č. 1/0263/2014 z 10.04.2014, Odpoveď na výzvu z 21.05.2014, uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 19/2008 z 21.01.2009, Pracovnú a kvalifikačnú charakteristiku zo dňa
01.05.2011, Dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.07.2007, Správu o vyšetrení príčin a

okolností vzniku závažného pracovného úrazu zo 04.10.2012, Zápisnicu z pojednávania dňa 03.06.2015
v konaní sp.zn. 36Cb/140/2014, Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1.6.2012 - do 31.3.2014, Dodatok č.
1 ku kolektívnej zmluve. Navrhla doplniť dokazovanie spisom Inšpektorátu práce k pracovnému úrazu,
výsluchom svedkov V. X., C.. R. D., C.. E. I., C.. X. X., a navrhla vykonať znalecké dokazovanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovanou,
výsluchom svedkov V. X., C.. R. D., C.. E. I., C.. X. X. a L. G. (v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá OSP
v znení účinnom do 30.06.2016), znaleckým posudkom č. 252/2016, spisom Inšpektorátu práce Trnava
číslo spisu: 2631/2012-P, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z Protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-55-03-2.2/P-J2-12 z 25.10.2012, z Charakteristiky

deja úrazu vyplýva, že V. X. ako zmenový majster realizoval práce zadané mu jeho nadriadeným
zamestnancom E. I.. Medzi prioritami bolo aj skontrolovanie sitiek a výmena rezínov v zariadení STD
CSEP, bunka A1. V. X. ako zmenový majster určil na túto prácu zamestnanca L. T., pričom prácu na
výmene rezínu v bunke vykonávali striedavo asi v 20 minútových intervaloch. Okolo 19.00 hodiny bola
ukončená práca na odčerpaní rezínu z bunky a V. X. z dvojitého rebríka pomocou baterky skontroloval

stav bunky a ochranných sitiek cez odmontovaný vrchný kryt bunky. Po vykonaní kontroly V. začal
zostupovať z rebríka pričom sa nedá dostatočne identifikovať podstata stavu (náhle zovretie dvojitého
rebríka) a okolností, v dôsledku ktorých spadol na podlahu z výšky približne 1,5 - 2,0 m s dopadom
na chrbát. Pri páde utrpel tržné rany na hlave a zlomeninu prvého driekového stavca. Inšpektori práce
stanovili zdroj úrazu kódom IV-45 schody, rebríky, výstupy - pády zamestnancov na nich a z nich.

Príčinu úrazu stanovili kódom 2 - chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie zo
strany zamestnávateľa. Riešenie použitím dvojitého rebríka v tesnom priestore a v polohe, ktorá nebola
bezpečná, nedávalo dostatočné záruky pre bezpečnosť v súvislosti s vykonávanými prácami. Príčinou
pádu zamestnanca z rebríka bolo nedostatočné zabezpečenie ochranným zariadením (t.j. použitie
dvojitého rebríka v nesprávnej polohe, keď nebolo možné jeho úplné rozovretie). Použitie prostriedku

osobného zabezpečenia proti pádu (bezpečnostný postroj) na pracovisku bunky Al zariadenia STD
CSEP nie je vhodným riešením. Bezpečnostný postroj je možné používať za predpokladu, že budú
zvážené možné riziká na pracovisku, že budú zodpovednou osobou určené miesta uchytenia a priestor
pod zamestnancom bude dostatočne voľný, teda nie v stiesnených podmienkach daného pracoviska,
čo v tomto prípade nebolo vykonané. Inšpektorát práce Trnava v protokole ďalej uviedol, že v príčinnej

súvislosti s udalosťou neboli zo strany postihnutého V. X. zistené nedostatky. V príčinnej súvislosti
s udalosťou zistili nedostatky na strane zamestnávateľa, a to porušenie povinnosti zamestnávateľa v
tom, že nedostatočne zabezpečil pracovisko na výmenu rezínov v bunke Al na zariadení STD CSEP
ochranným zariadením, čím nevytvoril bezpečné pracovné podmienky. Určený pracovný prostriedok -
dvojitý rebrík, nebolo možné v stiesnených priestorových podmienkach zariadenia použiť v bezpečnej

polohe tak, aby bol zaistený v úplnom rozovretí, čím by bola eliminovaná jeho nestabilita. Inšpektor
nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok tak, aby bola trvale zaistená bezpečnosť
zamestnancov pri vykonávaní nevyhnutných prác na všetkých zariadeniach STD CSEP aplikovaním
vhodného ochranného zariadenia.

9. Z Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplýva, že V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, F., boli v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 7.148,60 eura.

10. ZoznaleckéhoposudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilineč.252/2016vyplýva,

že k pracovnému úrazu mohlo dôjsť tak, že poškodený V. X. počas pohybu na dvojdielnom univerzálnom
rebríkuvtvare„A"s10-timipriečkami,ktorýbolumiestnenývpriestoremedzitechnologickýmzariadením
výrobnej haly sirupárne na zariadení STD CSEP bunka A 1, kde nebolo technicky možné rebrík
rozovrieť na maximálnu šírku, aby boli popruhy napnuté, keď stál obkročmo na druhej priečke od vrchnej
časti rebríka (podľa svedka L.) s najväčšou pravdepodobnosťou pri naklonení tela mimo os rebríka,

či už z dôvodu predkladania nohy alebo prechytávania sa od okolitých predmetov a rebríka stratil
stabilitu a spadol na zem. Znalecký ústav identifikoval podstatu stavu a okolnosti, v dôsledku ktorých
došlo k pádu poškodeného z rebríka tak, že poškodený vystúpil na rebrík, ktorý nebol rozovretý na
maximálnu šírku. Z dôvodu svojej telesnej výšky stál na druhej priečke rebríka od vrchu, aby moholvykonať kontrolu technologického procesu. Nemal technickú možnosť sa držať pevných držadiel, v
čase keď stál nad postrannicami rebríka a teda nemal stabilitu tela. Nemal rebrík upravený tak, aby
bola zaistená jeho stabilita a nevychyľoval sa. V čase zdržiavania sa na rebríku nepoužíval osobné

ochranné pracovné prostriedky, ktoré mal k dispozícii na prácu vo výške. Ako vedúci zamestnanec
bezodkladne neoznámil svojmu vedúcemu zamestnancovi zistený nedostatok pri určenom pracovnom
postupe, o ktorom mal vedomosť. Ako vedúci zamestnanec nesprávne riadil svojich zamestnancov a
trpel daný stav pracovného postupu. Ako zamestnanec nechránil svoje zdravie. Zamestnávateľa neurčil
bezpečný pracovný postup na prácu vo výške pri použití rebríka (zaistenie rebríka proti vychýleniu pri

použití dvojitého rebríka ako aj pri použití jednoduchého rebríka, neprehodnotil použitie samonavíjacej
kladky k bezpečnostnému postroju oproti brzdiacemu lanu) a neurčil miesto ukotvenia osobného
ochranného pracovného prostriedku proti pádu z výšky. K zovretiu rebríka smerom k dielu, na ktorom
poškodený nestál, mohlo dôjsť pravdepodobne pri zmene polohy tela poškodeného do takej miery,
že ťažisko tela poškodeného bolo na strane dielu, na ktorom poškodený nestál. Rebrík sa dostal
do náklonu, pravdepodobne sa oprel o prekážku, čím sa uvoľnili obidve pätky dielu, na ktorom stál

poškodený a celá váha rebríka a poškodeného bola na pätkách dielu, na ktorom poškodený nestál. Na
základe technických parametrov pracoviska, kde sa mal vykonávať pracovný proces, zamestnávateľ
nesprávne určil pracovný prostriedok ako vertikálnu komunikáciu - dvojitý rebrík dlhý cca 4 m. Dvojitý
rebrík nebolo možné roztvoriť do maximálnej polohy, rebrík nebol dlhší od vrchnej časti nádrže
tak, aby sa zamestnanci mohli pridržiavať postranníc rebríka pri výstupe, kontrole a zostupe. Na

základe technických parametrov pracoviska a technologického procesu by bol jednoduchý oporný
rebrík bezpečnejším pracovným prostriedkom na vertikálnu komunikáciu pri dodržaní požiadaviek
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe technických parametrov pracoviska a
technologického procesu bezpečnostný celotelový postroj bol správne navrhnutý. Záchytné brzdiace
lano nebolo zo strany zamestnávateľa určené správne, ak sa jedná o lano, ktoré sa pri páde postupne

odtrháva zo zásobníka. Zamestnanec je ohrozený pádom z výšky tak pri výstupe a zostupe po rebríku,
ako aj pri samotnej kontrole technologického procesu. Z uvedeného dôvodu zamestnanec už pred
samotným výstupom na rebrík mal mať povinnosť sa upnúť o samonavíjaciu kladku prostredníctvom
bezpečnostného celotelového postroja, ktorá sa pri pohybe zamestnanca smerom hore navíja a pri
zostupe sa odvíja. Táto samonavíjacia kladka je pripevnená o zamestnávateľom určený kotviaci bod.

Samonavíjacia kladka oproti brzdiacemu lanu je pri takých výškach účinnejšia, pretože už pri veľmi
malom trhnutí (môže byť spôsobené stratou stability zamestnanca už pri výstupe) reaguje a pohyb
sa zastaví. Poškodený porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď
použil na vertikálnu komunikáciu dvojdielny univerzálny rebrík v tvare „A" s 10-timi priečkami dlhý
cca 4 m v priestore, kde nebolo technicky možné rebrík rozovrieť na maximálnu šírku, aby boli

popruhy napnuté a rebrík nebol dlhší od vrchnej časti nádrže tak, aby sa zamestnanci mohli pridržiavať
postranníc rebríka pri výstupe, kontrole technologického procesu a zostupe. Zamestnanci sú povinní
používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky počas výkonu práce, tam kde to bolo určené
bezpečným pracovným postupom. Poškodený vedel o skutočnosti, kde sa bezpečnostný celotelový
postroj nachádza a ako sa používa. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v spise súdu, poškodený sa

vyjadril, že bezpečnostný celotelový postroj vedome nepoužíval. V prípade, že by poškodený použil
bezpečnostný celotelový postroj s brzdiacim lanom, nemal vedomosť o tom, kde sa nachádza kotviaci
bod,oktorýsamôžebezpečneupnúť.Poškodenýsamalmožnosťpridržiavaťokolitéhotechnologického
zariadenia. Tento spôsob výkonu prác nie je bezpečným pracovným postupom, pretože na stabilizáciu
polohy tela pri výkone práce musia byť presne určené pravidlá a postupy s prihliadnutím na jednotlivé

technologické zariadenia.

11. Svedok V. na pojednávaní uviedol, že pri servise zariadenia mal za úlohu ako zmenový majster
skontrolovať, či je bunka vyprázdnená celá. Mal vedúceho sirupárne E., nakázal, že toto musia spraviť,
on to rozvrhol, svedok namietal, že to nemôžu všetko stihnúť, na čo mu tento odpovedal, že im

má pomôcť, že to treba spraviť. Svedok im pomohol, ako sa dalo, pri ukončení prác treba všetko
skontrolovať, ukončil prácu, odchádzal z pracoviska. Z 5 zariadení boli na 3 zariadeniach nainštalované
obslužné plošiny. 15 rokov pred rokom 2012 túto údržbu robievali obvyklým spôsobom, čiže za pomoci
rebríka. Svedok nevie presne, ako z rebríka spadol, čokoľvek by uviedol, by si vymýšľal. U žalovanej
pracuje od roku 1996 a vtedy prebiehali školenia, učili ich technológiu, robievali to týmto systémom -

čiže za pomoci rebríka, obslužné zariadenia do roku 2012 neboli. Obslužné plošiny boli nainštalované
kvôli bezpečnosti práce. To, že tam boli nainštalované obslužné plošiny, bolo podľa svedka zásluhou
svedka D. Hovoril o bezpečnosti tak, že práca na rebríku nebola prípustná, len podľa svedka bol problém
v peniazoch. Preto neboli nainštalované obslužné plošiny aj na zvyšných dvoch zariadeniach. Svedoktento postup nepovažoval za bezpečný, ale boli na toto roky naučení, bolo to obvyklým spôsobom, a
vykonal to na príkaz vedúceho. Ak by mal spočítať, koľko krát kontroloval zariadenie za pomoci rebríka
za obdobie, kedy pracoval u žalovanej, bolo to veľmi veľa krát, najmenej 100 krát. Mali školenie, že

majú používať postroj, v tomto prípade ho nepoužil, avšak toto je bezpredmetné vo vzťahu k úrazu, ktorý
sa mu stal, pretože on už odchádzal z pracoviska. Mali školenie na používanie týchto postrojov napr.
v sirupárni, odkiaľ je možné stále spadnúť, tu je vytvorená jedna koľajnica, kde sa môžu pripnúť. Pri
výkone činnosti, pri ktorej došlo k úrazu, v tomto priestore bol plafón 20 metrov nad zariadením a nebola
tu vytvorená žiadna koľajnica na pripevnenie postroja, pričom v priestore je viacero trubiek, rôznych

materiálov, ktorými pretekalo viacero látok, mohlo by sa stať, že keď sa chytí umelej trubky, táto by to
nemusela vydržať. Tak isto niektorými trubkami pretekali chemikálie. Rebrík mal v ten deň čo najbližšie
k tej bunke, dal si záležať, aby bol roztvorený čo najviac, ako sa dalo, ale opieral sa o bunky a tieto mu
bránili, aby bol roztvorený na maximum. Má dojem, že popruhy na rebríku boli previsnuté. Rebrík bol
aj odkontrolovaný podľa všetkých noriem. U nich bolo nonstop školení, aj svedok robil školenie, aj pán
D. robil školenia. Svedok ďalej uviedol, že sa mu stal úraz nie pri práci vo výškach, ale pri odchode z

pracoviska. Jeho vedúci bol C.. Svedok má za to, že aj v prípade, že by použil postroj, nemalo by to na
úraz vplyv, pretože k tomuto došlo až v čase, keď práca bola ukončená a on odchádzal z pracoviska. Bol
sa pozrieť na mieste bývalého pracoviska, pretože v súčasnosti už na bývalej pozícii nepracuje a videl,
že všade sú už plošiny. Dokonca aj na rebríkoch musia používať ochranné zábradlie a musí ich niekto
dole istiť. Nevie presne uviesť, kedy boli zriadené obslužné plošiny na ostatných bunkách, ale bolo to po

jeho úraze. Na otázky svedok uviedol, že s pokynom vedúceho zamestnanca E. zo dňa 15.06.2011 o
pracovnom postupe pri výmene rezína boli oboznámení všetci, ale vôbec nemá nijakú podstatnú váhu k
tomuúrazu,čosastal.Ďalejuviedol,žeurčeniekotviacehobodubolourčenéprezmenovýchmajstrovaž
po jeho úraze, on dovtedy nemohol určovať kotviace body, potrebovali vedieť všetky trubky v sirupárni,
čo nimi prechádza, či horúca voda, lúh, para, a podobne. Na otázku, či signalizoval zamestnávateľovi

nevhodnosť používaných pracovných pomôcok alebo nemožnosť používania pracovných pomôcok na
výkon tejto práce, svedok uviedol, že za daných podmienok, mal 2 typy rebríka, keď to chcel urobiť,
tento rebrík bol prijateľnejší ako jednoduchý rebrík, ktorý len oprie. Akákoľvek signalizácia nesprávneho
náradia nie je namieste. Rebrík bol certifikovaný. Celý systém bol pomýlený tým, že tam nebola obslužná
plošina. Keby tam bola, toto sa nestane a on je zdravý do dnešného dňa. Na otázku, či signalizoval

zamestnávateľovi prípadné nebezpečenstvo na zdraví zamestnancov pri výkone tejto práce, svedok
uviedol, že zamestnávateľ vedel, ako jednotlivé postupy práce prebiehajú. Veľa krát o tomto hovorili,
boli radi, že majú asi 3 zariadenia miesto piatich. Oficiálne to nikdy nepísal. Neoficiálne sa bavili o tom,
aké nebezpečenstvo je tam a čo sa môže stať, čo všetci vedeli, on je jeden úraz, čo je podstatný pri
tejto činnosti. Pred začatím pracovnej zmeny dňa 06.09.2012 dostal ľudovo povedané bojovú úlohu, že

jeho zmena musí vymeniť rezíny, umyť výmenník, čo fakticky znamená rozobrať a umyť každú jednotlivú
platňu a zložiť tak, aby pasovali gumičky a umyť tiež taký výmenník. Takže svedok argumentoval tým, že
je toho strašne veľa, pretože iné zmeny toľko povinností nemali, ale dostal pokyn, tak ho musel vykonať.
Na otázku, či dostal pokyn od Fabíniho osobne sa podieľať na výkone týchto prác, teda výmene rezínu,
alebo ako vedúci zamestnanec len organizačne zabezpečiť a kontrolovať výkon prác podriadenými

zamestnancami, svedok uviedol, že každý kto je vo výrobe vie, že fyzicky sa to nedá len kontrolovať,
ale aj pracovať. Od pána E. na svedkovu otázku, že sa to nedá stihnúť, dostal odpoveď, „že ty čo budeš
robiť, však im pomôž." Na otázku, prečo nedal pokyn na zastavenie výkonu prác, keď sa mu výkon prác
nezdal bezpečný, svedok uviedol, že výkon práce prebiehal týmto systémom od začiatku sirupárne. Sám
to robil nespočetne veľa krát a nič sa nestalo. Všetci vedeli, že si musia dávať pozor, upozorňoval na to

svojich ľudí. Robil to obvyklým spôsobom ako roky predtým. Na otázku, na základe akých skutočností
sa rozhodol použiť na túto prácu rebrík typu A, a nie jednoduchý rebrík, svedok uviedol, že na základe
toho, že rebrík typu A mu pripadal omnoho bezpečnejší ako jednoduchý rebrík, ktorý sa mohol šmyknúť
a spadnúť a kde sa nedalo poriadne rozkročiť a postaviť. Mimo toho na viacerých činnostiach alebo
prácach, ktoré boli predtým vykonané, sa tento rebrík osvedčil ako najlepší, pretože bol stabilný. Keď bol

úzky rebrík, nebola žiadna istota. Myslí, že na rebríku stál obkročmo. Na otázku, či sa niekedy používal
aj jednoduchý rebrík, svedok uviedol, že jednoduché rebríky sú veľmi úzke, bunka je umelohmotná, z
ktorejsajednoduchýrebríkšmýka,pretobolArebríkjednoznačnenajbezpečnejší.Onjednoduchýrebrík
nepoužíval, ale videl to, keď operátori pracovali, bolo to však nebezpečné, pretože sa rebrík šmýkal o
umelohmotnú stenu bunky.

12. Svedok C. na pojednávaní uviedol, že robí u žalovanej bezpečnostného technika, on osobne pri
pracovnomúrazenebol.Svedokkeďprišielnamiestoúrazu,príčinaúrazumunebolazrejmá.Používanie
A rebríka nebolo vyslovene zakázané a ani prikázané. Tam záležalo na Branislavovi Vargovi, akovedúcom pracovníkovi, aký typ rebríka sa má použiť. V čase, keď sa stal úraz, žiadna zo stredných
buniek nemala obslužnú plošinu. V tomto čase už majú všetky stredné bunky obslužnú plošinu. Toto
sa uskutočnilo po úraze. V zákone o BOZP je uvedené, že po úraze musí firma prijať také opatrenia,

aby sa takýto úraz už nestal, preto boli vybudované obslužné plošiny na stredné bunky. V súčasnosti
sa už rebrík nepoužíva. Za p. Vargom bol na 2 alebo 3 deň po úraze, pýtal sa ho na celú postupnosť
dňa, a keď sa rozprávali k tomto deji, stál na rebríku, svietil si baterkou na sitká, či nie sú náhodou
roztrhnuté alebo podobne, povedal, že išiel prechytiť ruku z príruby o rebrík, vtedy sa mu tá strana
rebríka, na ktorej stál pohla k tej druhej a následne spadol, nešlo im to pochopiť. Podľa svedka nemal p..

ako vedúci pracovník vykonávať túto prácu, mal iba kontrolovať a riadiť. Čo sa týka pohybu po rebríku,
tiež nedodržal riziká, ktoré sú popísané v analýze rizík pre pracovnú činnosť alebo pracovné pomôcky.
Nesmie sa vykláňať z rebríka, nesmie sa nahýnať tak, aby sa mohlo presunúť ťažisko mimo os rebríka.
Na otázku, ako sa vykonávala obvykle výmena rezínu v týchto nádržiach, svedok uviedol, že nebol
pri tom, keď to vykonávali, ale stredné bunky sa vykonávali z rebríka. Z akého rebríka sa tieto opravy
vykonávajú, dovtedy neskúmali. Podľa svedka sa výmena rezínu dá vykonať bezpečným spôsobom.

Dôvodom pre zavedenie obslužných plošín bola povinnosť, ktorú mali ako zamestnávateľ po úraze a
tiež to vyplývalo z filozofie zamestnávateľa, sú nadnárodná spoločnosť, dodržiavajú určitý štandardy.
Kotviaci bod určuje zamestnávateľ. V tomto prípade bol zamestnávateľom pán X.. Nie je možné, aby
vedúci pracovník skontroloval výmenu rezínov bez toho aby sa fyzicky pozrel do nádrže a bez toho, aby
použil rebrík. S tým, že opakuje, že mal mať bezpečnostný postroj podľa pokynu nadriadeného. Funkcia

vedúceho pracovníka je o tom, že má dbať na to, že práca bude bezpečná, aj keď bude trvať dlhšie.
Takže si zľahčil prácu. Podľa názoru svedka, ak by použil bezpečnostný postroj vo fáze, ktorú opisoval,
ako padal z rebríka, by ho postroj zachytil. Svedok nevidel postup, pri ktorom došlo k pracovnému úrazu
predtým, až pri rekonštrukcii. On ako bezpečnostný technik nebol povinný kontrolovať postup pri výmene
rezínov v stredných bunkách, na to sú vedúci, aby určili pracovný postup. Nikto zo zamestnancov mu

nehlásil, že sa im zdá nebezpečná práca z rebríka pri strednej bunke. Po tom, čo bol svedkovi prečítaný
výňatok z výpovede F. o tom, že plošiny v roku 2012 boli nainštalované z iniciatívy svedka C., a že práca
z rebríka nie je prípustná, svedok uviedol, že takéto tvrdenie neurobil. Pričom dodal, že práca z rebríka
je bežná. Nevie sa vyjadriť k tomu, či sa pri postupe, pri ktorom došlo k pracovnému úrazu, používal
aj iný rebrík ako typu A. Dovtedy nikto nehlásil, že by bola práca pri tomto type rebríka nebezpečná,

tým pádom to nikto neskúmal. Ani p. X. ani iný pracovník neoznámil, že nevie určiť kotviaci bod. Tak
isto pán X. a ani iný zmenový majster ich neinformoval o tom, že by bola táto činnosť nebezpečná. Oni
motivujú zamestnancov, aby nahlasovali nebezpečné udalosti, následne sa snažia toto odstrániť. Keby
vedeli o tom dopredu, tak príjmu nejaké iné opatrenia. Na základe toho, čo povedal pán Branislav Varga,
keď za ním boli v nemocnici, tak logické pre svedka vysvetlenie je, že úraz sa mohol stať len vtedy,

keď bol v hornej časti rebríka a vyklonil sa tak, že presunul svoje ťažisko mimo os rebríka. Keby mal
postroj, v tomto momente by bol ešte stále zaistený pred pádom. Postroj by odopol z kotviaceho bodu
až v momente, keby stál pevne na rebríku. Pričom vyššie uvedené predpokladá.

13. Svedok C. pri výsluchu uviedol, že p. X. a jeho team prichádzali na poobedňajšiu smenu, svedok bol

na doobednej smene, zavolal si tento team, povedal, že prioritou je výmena rezínu, pričom bolo viacero
vecí, čo bolo treba spraviť, ale prioritou bolo toto. Pánovi X. povedal, aby dozoroval tieto veci a aby
prerozdelil uvedené činnosti, mal kontrolovať priebeh prác, či môže stiahnuť ľudí z iného miesta, hlavne
ho upozorňoval, aby tam nešiel on sám, pretože mal tendenciu sa všetkého chytať, bol ako taký starý
gazda. Povedal mu, že T. má robiť výmenu rezínu, nie že to bude robiť on. S tým, že bolo potrebné,

aby mu ešte jeden človek pomáhal, s tým, že pán X. má rozhodnúť, kto to bude. Pán X. stiahol na
uvedenú činnosť ešte pána G.. Neinformoval ho p. X. alebo iný zamestnanec, že výkon práce pomocou
rebríka je nebezpečný. Každý rok mali školenie ohľadom bezpečnosti práce a preskúšanie pracovníkov
BOZP. Aj v rámci testu na konci takéhoto školenia bola otázka, ak zamestnanec zistí nedostatky,
ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie

života a zdravia, je povinný ich oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo
podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému
inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. Svedok ďalej na otázky uviedol, že nedal p. X.
pokyn, že musí pracovať spolu so zamestnancami na prácach. Mal problém s V. X. a U. O., že títo
boli predtým operátori a zostali im návyky robiť operátorov, čo im vysvetľoval. V. aj vysvetľoval, že má

rok lehotu, aby zmenil svoje návyky, potom zvažoval jeho výmenu. Na otázku, či svedok kontroloval
používanie bezpečnostného postroja, svedok uviedol, že vždy keď bol na zmene, toto kontroloval, robil si
obchôdzku, robil si bezpečnostné audity, aj z ostatných prevádzok chodili na bezpečnostné audity k nim.
Kontrolovalo sa, ako sa dodržiava bezpečnosť, ako sa používajú bezpečnostné pomôcky, kontrolovalisa expiračné doby a podobne. Bezpečnostný postroj sa nachádzal v sirupárni, tento bol určený pre
oddelenie. Výmena rezínu sa robí asi raz kvartálne, na tejto činnosti sa striedajú viacerí. Svedok osobne
nevidel, že bol pri tejto výmene použitý bezpečnostný postroj, nakoľko výmena sa robievala najčastejšie

na poobednej a nočnej smene, keď je menej ľudí. Kotviaci bod nie je možné vždy určiť, nakoľko potrubie
môže kdekoľvek prasknúť. Zmenový majster je tam na to, aby to zorganizoval, aby určil kotviaci bod.
V rámci školenia BOZP vo výškach bolo školenie ohľadom bezpečnostného postroja, s čím súvisí aj
určenie kotviaceho bodu. Na otázku, prečo svedok dával pracovné pokyny k vykonaniu týchto prác viac
ako rok predtým, ako sa táto údržba mala vykonať, svedok uviedol, že zariadenie prišlo nové, potom

nebol dôvod meniť postup prác. Na otázku, že zasielal e-mail, v ktorom uviedol, že majú pri výmene
rezínu použiť rebrík a bezpečnostný postroj, ale neurčil kotviaci bod, pričom v priestore bolo viacero
trubiek, cez ktoré pretekali rôzne kvapaliny a p. X. uviedol, že nebolo možné kotviaci bod určiť, svedok
uviedol, že v tom prípade bolo potrebné použiť postup podľa školenia BOZP, bolo treba prácu prerušiť,
podľa systémového postupu 110. Na otázku, aký bol obvyklý postup kontroly, či nádrž neobsahuje
rezíny a je schopná na ďalšiu prácu, svedok uviedol, že zamestnanec vyjde sa po rebríku, ukotví sa,

vykoná kontrolu, po vykonaní kontroly odopne bezpečnostný postroj a schádza dole. Nevie odpovedať
na otázku, či keď zamestnanec schádza dole z rebríka, má mať odopnutý postroj. Nie je možné opustiť
pracovisko na rebríku, pri tom, že je pracovník ukotvený, ale zároveň ani nemôže spadnúť, keď sa
nevykláňa z rebríka.

14. Svedok L. pri výsluchu uviedol, že bol prítomný pri úraze, v čase úrazu bol na linke, V. X. ho
zavolal, aby prišiel odstaviť vodu. Vrátil sa za roh zastaviť vodu, počul hrmot vtedy, vrátil sa a uvidel,
ako bol spadnutý dole. V tom čase mu nerozprával pán X. nič o tom, ako sa mu úraz stal. Neskôr s
ním svedok nebol, maródoval. Svedok aj t.č. pracuje na rovnakom pracovisku. Aj on robieva výmenu
rezínov. Táto činnosť sa robievala z plošiny a stredná bunka z rebríka, používali dvojitý hliníkový rebrík.

Nebol žiaden pokyn, že majú použiť dvojitý rebrík, ale bola to jediná možnosť, pretože jednoduchý
rebrík sa nedal použiť z dôvodu, že bunky sú guľaté, šmykľavé. Bezpečnostný postroj pri tejto práci
nepoužívali, pretože sa nebolo kde ukotviť. Nevie sa vyjadriť, či zamestnávateľ vedel, že nepoužívajú
bezpečnostný postroj. Pri práci na strednej bunke sa rebrík nedal úplne roztvoriť, nie je miesto na to, aby
sa rebrík postavil tak, že by bol úplne roztvorený. Do času úrazu svedok na takto postavenom rebríku

pracoval asi 2, 3 krát. V súčasnosti je už na strednej bunke plošina, táto bola namontovaná po úraze. V
súčasnosti už nie je bunka, pri ktorej by sa používal rebrík. Oni nehlásili zamestnávateľovi, že sa rebrík
pristrednejbunkenedáúplneroztvoriť,totosavšeobecnevedelo.Totovedúcemunehlásili.Tentopostup
sa svedkovi nezdal bezpečný, ale iný spôsob nebol. Na otázku, či on zamestnávateľa alebo priameho
nadriadeného upozornil, že podľa neho nie je práca bezpečná a že nevie určiť kotviaci bod, svedok

uviedol, že neupozornil. Bol školený na BOZP, bol informovaný o tom, že ak sa mu výkon práce zdá
nebezpečný, že má prácu prerušiť. Neprerušil prácu z týchto dôvodov. Svedok priebeh pádu nevidel.

15. Svedok C. pri výsluchu uviedol, že je zamestnaný na Inšpektoráte práce Trnava, vyšetroval
pracovný úraz. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu sú povinní zistiť všetky skutočnosti, zdokumentovať si

miesto úrazu, zistiť v akom stave bolo pracovisko, zamestnávateľ predloží dokumentáciu, ktorú žiadajú,
napríklad školenia, potom sa pýtajú postihnutého prípadne svedkov úrazu, ktorý by im niečo vedeli
povedať o úraze, spíšu zápisnicu o úraze a potom zo všetkých podkladov im vyjde príčina úrazu, teda
z ktorej strany boli porušené, či zo strany zamestnávateľa alebo zo strany postihnutého, ale môže byť
aj zo strany iných osôb, v tomto prípade dospeli k záveru, ktorý je uvedený v protokole, čiže bod 2,

nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie zo strany zamestnávateľa. Usúdili, že ten rebrík
nebol za daných okolností a na danom pracovisku vhodný pracovný prostriedok. Mala tam byť, ako bolo
na vedľajších pracoviskách, nejaká plošina, kde by mohol pracovník pevne stáť. Poškodený im sám
nevedel povedať, ako sa to stalo, nevedel či sa pošmykol, či sa mu podlomili kolená, bolo to medzi
rúrami a technologickými zariadeniami, konkrétne čo sa mu pošmyklo, či do strany, to sám nevedel

povedať, zošmykol sa, spadol, o vyčnievajúcu konštrukciu si zranil chrbticu, konkrétne ale ako, nezistili.
Skúšali aj na mieste samom vyšetrovací pokus, zdalo sa im, že tam boli stiesnené pracovné podmienky,
toto uviedli aj do protokolu. Ak rebrík roztvorili tak, že popruhy boli úplne natiahnuté, dospeli k záveru,
že z rebríka nebolo pohodlné a bezpečné vykonávať prácu, musel by sa z rebríka moc nakloniť. Na
rekonštrukciách boli určite dvakrát minimálne. Postroj nebol bezpečný a vhodný na dané pracovisko.

Pokiaľ zamestnávateľ určí, že by mal zamestnanec používať tento prostriedok osobného zabezpečenia,
tak by mal určiť aj miesto ukotvenia, tak aby sa mohol pri pohybe prechytiť a ukotviť na iné miesto, musí
mať určené, aby sa kotviaci bod neutrhol. Na otázku, či zistili nejaké nedostatky zo strany postihnutého,
svedok uviedol, že v protokole nie sú uvedené, čiže ich nezistili. Na otázku, koho vypočuli po pracovnomúraze v sídle zamestnávateľa, svedok uviedol, že V. X., E. I., na ďalších si nespomenie. Na otázku, prečo
v spise inšpektorátu nie je záznam o výsluchu pána I., svedok uviedol, že nevie, prečo nie je v spise,
ale keď ho vypočuli, majú v spise určite záznam. Na otázku, či k pádu mohlo prísť aj tak, že poškodený

stál na rebríku, že urobil nejaký pohyb do strany, svedok uviedol, že mohlo. Ďalej svedok uviedol, že
zamestnávateľ by mal vyhodnotiť riziko, aké vznikne pri konkrétnej práci a na základe toho by mal určiť
opatrenia, aby mohli zamestnanci bezpečne vykonávať prácu, či už kolektívne opatrenie alebo osobný
prostriedok zabezpečenia. Na otázku, či považuje za dostatočné pracovné inštrukcie ako vykonať prácu
e-mail,ktorýjeviacakorokstarý,svedokuviedol,žepokiaľtobolomyslené,žezamestnanecbudeprácu

vykonávať opakovane vo výške, vo všeobecnosti by ho mal použiť. Keď to robí opakovane v priebehu
roka,asiniejepotrebnéoboznamovaťopakovane,pretožesajednáotúistúprácualebopodobnúprácu,
tak stačí jeden raz oboznámiť. Rebrík sa používa na krátkodobé jednoduché práce. Použitie rebríka je
na zhodnotení zamestnávateľa alebo zamestnanca, či je rebrík vhodné použiť.

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP"), sociálna
poisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhraduškody,ktorájejvzniklavýplatoudávokvdôsledkuich
zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. (1) Škoda podľa odseku 1 nie je

dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. (2)

19. Podľa § 238 ods. 6 ZoSP, právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v
súdnom konaní podľa osobitného predpisu (Civilný sporový poriadok).

20. Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. (1) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (2)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)

21. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP"), zamestnávateľ

sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola
spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

23. Podľa § 196 ods. 2 písm. a) a c) ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

24. Podľa § 196 ods. 5 ZP, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať
bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.25. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1)
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3)

26. Podľa § 9 ods. 3 ZP, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých
stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom
zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel
záväzné pokyny.

27. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá ZP, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych
predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení
zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.

28. Podľa § 147 ods. 1 a 2 ZP, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné
opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie
ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. (1) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. (2)

29. Podľa § 148 ods. 1 a 2 ZP, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia
a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť

a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. (1) Ďalšie práva a povinnosti
zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. (2)

30. Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len
„ZoBOZP"), tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných
úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

31. Podľa§2ods.1ZoBOZP,tentozákonsavzťahujenazamestnávateľovazamestnancovvovšetkých
odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

32. Podľa § 6 ods. 1 písm. a), b), c), d), i), j) ZoBOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci je povinný
a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa
skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení
rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,

výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
i) určovať bezpečné pracovné postupy,
j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a
zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

33. Podľa § 6 ods. 8 a 10 ZoBOZP, úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu
úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných
povinností. (8) Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri

vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (10)

34. Podľa § 12 ods. 2 písm. a), c) bod 1., j) ZoBOZP, zamestnanec je povinnýa) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými

bol riadne a preukázateľne oboznámený,
c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné
prostriedky v súlade s
1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému

technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre
bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by
pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo
zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní.

35. Podľa § 12 ods. 5 ZoBOZP, vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie
potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností.

36. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z., o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nar. vlády SR č. 392/2006

Z.z."), zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý
zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho
používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný
prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na
nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá,

ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. (1) Ak pri používaní pracovného
prostriedku nie je možné v plnom rozsahu zamestnancovi zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia,
zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo.1) (2)

37. V konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 ZoSP, ktorá škoda jej

vznikla vyplatením dávok nemocenského poistenia vo forme nemocenského zamestnancovi žalovanej,
ktorý utrpel u žalovanej dňa 06.09.2012 pracovný úraz pádom z dvojitého rebríka pri kontrole obsahu
strednej bunky. Za obdobie od 16.09.2012 do 04.09.2013 boli poškodenému zamestnancovi vyplatené
nemocenské dávky v celkovej výške vo výške 7.148,60 eura, pričom výšku vyplatených dávok žalovaná
nespochybňovala. Súd mal za preukázané, že poškodený zamestnanec bol zamestnaný u žalovanej

ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.1996, pričom v čase pracovného úrazu
vykonával pracovnú funkciu vedúci zmeny, zmenový majster, a teda bol vedúcim zamestnancom, čo
vyplýva jednak z protokolu inšpektorátu práce, ako aj z Dohody o zmene pracovných podmienok, a
tiež z výpovede poškodeného zamestnanca ako svedka. Tieto skutočnosti v konaní ani neboli sporné.
Sporným bolo, či škoda vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanej, resp. aká bola

miera zavinenia žalovanej ako tretej osoby.

38. Ustanovenie § 238 ods. 1 ZoSP vytvára hmotnoprávny základ pre uplatnenie práva žalobkyne
na náhradu škody vzniknutej výplatou nemocenských dávok, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia
má Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok v

dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej
poisťovne podľa uvedeného zákonného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky
nemocenského poistenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho
konania tretej osoby. Ak bola poistencovi poskytnutá dávka, ale vznik jeho nároku na dávku nebol
zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle vyššie

uvedeného zákonného ustanovenia regresné právo na náhradu dávky (škody). Z uvedeného vyplýva, že
tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom
je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi
vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na
poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne, v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením

poistenca, tretia osoba nezodpovedá.

39. Nárok podľa ustanovenia § 238 ods. 1 ZoSP nie je nárokom na náhradu škody na zdraví
poškodenému podľa Občianskeho zákonníka, či Zákonníka práce, ale je svojím charakteromsamostatným nárokom na náhradu škody. Ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho
ustanovenia vo vzťahu k všeobecným predpisom, t.j. k Občianskemu zákonníku, či Zákonníku práce,
čo znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú

ním upravené, riadi ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody. Mieru zavinenia tretej
osoby musí súd skúmať v každom prípade, nakoľko podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám. Podporne súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo/19/2008 zo dňa
21.01.2009, podľa ktorého „pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok"

resp. „náhrady škody") vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie
uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v
nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania"), a to bez zreteľa
na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu
do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho

zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné
predpisy (zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)
otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo
všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka). Prichádza preto do úvahy napríklad aj
možnosť zbavenia sa zodpovednosti."

40. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáha náhrady škody podľa § 238 ods. 1 ZoSP, preto
dôvodnosť tohto nároku závisela predovšetkým od posúdenia, či na strane žalovanej ako tretej osoby je
dané zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s vyplatením dávok nemocenského poistenia
žalobkyňou za konkrétne obdobie, teda či žalovaná zodpovedá, prípadne v akom rozsahu, za pracovný

úraz, ktorý sa stal jej zamestnancovi V. dňa 06.09.2012. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že žalovaná mala napadnúť závery protokolu a domáhať sa zmeny určenia zodpovedného za pracovný
úraz na súde, nakoľko žiadne ustanovenie zákona neukladá žalovanej takúto povinnosť. Napokon,
zákon v ustanovení § 238 ods. 6 ZoSP predpokladá, že žalobkyňa si právo na náhradu škody podľa
§ 238 ods. 1 ZoSP uplatní v občianskom súdnom konaní, a preto nič nebráni tomu, aby sa žalovaná

zodpovednosti zbavila, či už celkom alebo sčasti, práve v tomto konaní.

41. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že príčinou vzniku pracovného úrazu bolo
porušenie bezpečnostných predpisov ako zo strany žalovanej ako zamestnávateľa, tak aj poškodeného
zamestnanca, hoci u tohto v nižšej miere.

42. V konaní žalovaná poukazovala na to, že poškodený zamestnanec nemal činnosť, pri
ktorej došlo k pracovnému úrazu, vykonávať, avšak súd vzhľadom na nižšie uvedené, nemohol
uznať argumentáciu žalovanej, ohľadom prekročenia príkazu nadriadeného zamestnanca zo strany
poškodeného zamestnanca, za opodstatnenú.

43. Súd mal za to, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že poškodený zamestnanec ako vedúci
zamestnanec nemal prácu - kontrolu obsahu nádrže - vykonávať, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo
ničímpreukázané.VkonaníbolvypočutýakosvedokpoškodenýzamestnanecV.X.,zktoréhovýpovede
vyplynulo, že nadriadený zamestnanec od neho očakával aj výkon potrebnej práce pri výmene rezínu,

a tiež bol vypočutý ako svedok nadriadený zamestnanec C.. I., ktorý naopak uviedol, že poškodeného
zamestnanca upozorňoval, aby tam nešiel on sám. Výpovede svedkov si navzájom odporujú, v konaní
na odstránenie tohto rozporu nebol navrhnutý ďalší dôkaz, napríklad ich konfrontácia. Pokiaľ ide o
výpoveď C.. D., súd jeho výpoveď o tom, že V. X. nemal ako vedúci pracovník vykonávať túto prácu,
mal iba kontrolovať a riadiť, nepovažoval za hodnovernú, keďže uvedený svedok vykonával funkciu

bezpečnostného technika, nebol priamo nadriadený poškodenému zamestnancovi, keď zároveň z
výpovede tohto svedka tiež vyplynulo, že ani nemal vedomosť, aký bol postup, pri ktorom došlo k
pracovnému úrazu, keďže ho videl až pri rekonštrukcii, a preto sa nemohol ani hodnovernej vyjadrovať
k tomu, akú činnosť má alebo nemá vykonávať zmenový majster pri výmene rezínu. Najmä však tento
svedok následne, v priamom rozpore so skôr uvedeným, uviedol, že nie je možné, aby vedúci pracovník

skontroloval výmenu rezínov bez toho, aby sa fyzicky pozrel do nádrže a bez toho, aby použil rebrík,
čím naopak potvrdil, že vedúci pracovník skontrolovať obsah nádrže má. Zároveň súd poukazuje na
vyjadrenie svedka V. X., že túto činnosť (t.j. kontrolu obsahu bunky z rebríka) vykonával nespočetne
veľakrát (najmenej XXX krát), keď zároveň tento už od roku 2007 bol zradený ako vedúci zmeny (viďDohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.07.2007 na č.l. 167), a teda kontrolu obsahu nádrže
obvykle vykonával.

44. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že pracovný úraz sa stal pri kontrolnej činnosti v závere
prác, išlo o kontrolu technologického procesu výmeny rezínu, v rámci ktorej sa kontroloval obsah nádrže
(viď. protokol - „okolo 19.00 hodiny bola ukončená práca na odčerpaní rezínu z bunky a V. X. z
dvojitého rebríka pomocou baterky skontroloval stav bunky a ochranných sitiek cez odmontovaný vrchný
kryt bunky"), teda o činnosť kontrolnú, ktorá je priamo v náplni práce poškodeného ako vedúceho

zamestnanca (viď. Pracovná a kvalifikačná charakteristika na č.l. 166). Svedok C.. I. neuviedol, akú
konkrétnu činnosť poškodenému zamestnancovi zakázal vykonávať, keď zároveň svedok X. vypovedal
o viacerých konkrétnych činnostiach, ktoré sa pri výmene rezínu vykonávajú (umytie výmenníka, čo
znamená rozobratie a umytie každej jednotlivej platne a zloženie tak, aby pasovali gumičky a následne
umytie výmenníka), a preto v spojení s tým, že kontrola výmeny rezínu je sama o sebe činnosťou
kontrolnou, ale najmä v porovnaní s ostatnými vyššie menovanými činnosťami, nie je možné dospieť

k záveru, že by poškodený zamestnanec nebol oprávnený a povinný kontrolu výmeny rezínu v deň
pracovného úrazu vykonať. Rozpory vo výpovedi poškodeného zamestnanca, na ktoré poukazovala
žalovaná (či kontroloval alebo sa striedal v činnosti s p. T.), súd považuje za bezpredmetné, pretože
nepotvrdzujú tvrdenie žalovanej, že by mal uvedenú činnosť kontroly výmeny rezínu výslovne zakázanú.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že poškodený zamestnanec mal

výslovný zákaz vykonať pracovnú činnosť - kontrolu obsahu strednej bunky - vychádza súd z toho, že
uvedené patrilo do jeho obvyklej pracovnej náplne a bol k tomu oprávnený a povinný.

45. Z vykonaného znaleckého dokazovania navrhnutého žalovanou v spojení so svedeckými
výpoveďami mal súd za preukázané, že na strane žalovanej došlo k protiprávnemu konaniu

tým, že žalovaná ako zamestnávateľ zanedbala predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Predovšetkým, žalovaná ako zamestnávateľ mala vedomosť, že na strednej bunke sa práce pri
výmene rezínu a údržbe dlhodobo vykonávajú za pomoci rebríka, nakoľko podľa výpovede svedka
X. od roku 2012 prikročila k montáži obslužných plošín na bunkách, pričom do času úrazu len
stredná bunka zostala prístupná z rebríka. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že zamestnávateľ nemal

vedomosť o výkone práce prostredníctvom rebríka, ktorý nebol v úplnom rozovretí, s odôvodnením,
že tomu tak bolo preto, že poškodený zamestnanec toto zamestnávateľovi ako právnickej osobe
neoznámil. Je totiž mimo pochybností, že montáž obslužných plošín na okolitých bunkách nebola
samoúčelná, že mala dôvod, a tým bolo práve zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov
pri obsluhe bunky. Uvedené vyplýva z výpovede svedka X., ktorý uviedol, že obslužné plošiny boli

nainštalované kvôli bezpečnosti práce. Hoci svedok C.. D. poprel vyjadrenie svedka X. že obslužné
plošiny zabezpečil on ako bezpečnostný technik, iný dôvod montáže plošín (ako zvýšenie bezpečnosti)
nebol tvrdený, z vykonaného dokazovania nevyplynul a ani sa logicky iné vysvetlenie nepodáva. Ak teda
aj zamestnávateľ nevedel, že nebolo možné použiť dvojitý rebrík v úplnom rozovretí, vedel, že práce
na strednej bunke sa vykonávajú bez plošiny, pomocou rebríka (vyplýva to aj z výpovedí svedkov C..

D. a C.. I.). J. zamestnávateľa pritom bolo, ak aj nezabezpečil montáž obslužnej plošiny na strednej
bunke, zabezpečiť, aby pracovné postupy pri obsluhe strednej bunky neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a zlepšiť tak pracovné podmienky výrobných zamestnancov (§ 6 ods. 1 písm. b), d)
ZoBOZP). Súd poukazuje na vyjadrenie znaleckého ústavu v posudkovej časti (č.l. 303), s ktorým
sa stotožňuje, podľa ktorého síce zamestnávateľ prostredníctvom vedúceho zamestnanca C.. I. určil

pracovnýpostupe-mailomzodňaXX.XX.XXXX,aletentopracovnýpostupnebolspracovanýnazáklade
skutkového stavu pracoviska, pretože ak by zamestnávateľ skontroloval pracovný postup, ktorý zadal,
zistil by, že ak zamestnanci použijú dvojitý rebrík, že tento nie je možné použiť v danom priestore
v úplnom rozovretí, že musia vystúpiť na také stupne, kde nie je možnosť sa pridržiavať postranníc
rebríka, že pri pohybe po rebríku sa musia pridržiavať okolitých predmetov, čím dochádza k možnému

vychýleniu tela zamestnanca s osou rebríka. Rovnako by zamestnávateľ podľa názoru súdu zistil,
že vzhľadom k stenám bunky, ktoré podľa svedeckých výpovedí svedkov X. a G. boli šmykľavé,
ani použitie jednoduchého rebríka bez ďalších prijatých opatrení nepredstavuje bezpečný pracovný
postup. Ak by zamestnávateľ skontroloval pracovný postup, ktorý zadal prostredníctvom vedúceho
zamestnanca C.. I., zistil by vyššie uvedené skutočnosti technologického postupu a po posúdení rizika

by musel dospieť k názoru, že je potrebné prijať účinné opatrenia na odstránenie nebezpečenstva
a ohrozenia zamestnancov pri tejto pracovnej činnosti na akceptovateľnú mieru. Súd má pritom za
to, že zamestnávateľ k takémuto záveru aj prišiel, a preto zabezpečil montáž obslužných plošín na
okolitých bunkách, pričom z akýchkoľvek dôvodov (z výpovede svedka X. pritom vyplýva, že z dôvodovfinančných) nevybavil aj strednú bunku obslužnou plošinou. Ak však aj túto strednú bunku plošinou
nevybavil,bolojehopovinnosťouvzmysle§6ods.1písm.a),c),i)ZoBOZPvykonaťpotrebnéopatrenia,
aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo pri pohybe po rebríku. Preto bolo, vychádzajúc zo znaleckého

posudku, jeho povinnosťou určiť použitie jednoduchého alebo dvojitého rebríka, zabezpečiť zaistenie
koncov rebríka za účelom zabránenia prípadnému vychýleniu rebríka, určiť pracovný postup a v rámci
neho určiť, kedy zamestnanec už pri výstupe na rebrík bol povinný sa zapnúť o ukotvenú samonavíjaciu
kladku s telovým bezpečnostným postrojom. Hoci sa použitie rebríka javí ako jednoduchý pracovný
postup,vzhľadomnašpecifickosťprostredia(obmedzenépriestorymedzibunkami,vyčnievajúcekovové

konštrukcie, vlhké prostredie, šmykľavá stena bunky) bolo zo strany zamestnávateľa povinnosťou
postupovať vyššie uvedeným spôsobom, ktorý uviedol znalecký ústav v znaleckom posudku. Žalovaná
však ako zamestnávateľ neposúdila riziko pre činnosť, ktorú zamestnancom zadala a nevykonala
potrebné opatrenia, aby čo najviac obmedzila nebezpečenstvo pri pohybe po rebríku, trpela stav
používania dvojitého univerzálneho rebríka v priestore, kde nebolo technicky možné rebrík rozovrieť na
maximálnu šírku, aby boli popruhy napnuté, nezabezpečila namontovanie ochranného zariadenia, ktoré

by zastavilo pád z výšky zamestnanca, ktorý sa pohybuje po rebríku (§ 6 ods. 1 písm. j) ZoBOZP). K
námietkam žalovanej, že znalec neoznačil rebrík na nedovolený ani za nevhodný pracovný prostriedok,
súd poukazuje na to zistenie znaleckého ústavu, že zamestnávateľ neurčil prostredníctvom vedúceho
zamestnanca C.. I. bezpečný pracovný postup, keď sa obmedzil na pokyn použitia rebríka s postrojom,
ktorýpostupbezďalšieho(zaisteniekoncovrebríkaprotivychýleniu,určeniemomentuzapnutiapostroja,

zabezpečenie samonavíjacej kladky) nebol bezpečný. Súd má za to, že vzhľadom k špecifikám
prostredia, v ktorom sa práce na rebríku vykonávali (ktoré sú uvedené vyššie), ako aj vzhľadom k
tomu, že išlo o práce, ktoré boli vykonávané pravidelne v rámci výrobného procesu žalovanej, bolo
povinnosťou žalovanej ako zamestnávateľa stanoviť zodpovedajúci a bezpečný pracovný postup. Len
pokyn zamestnávateľa na použitie rebríka a postroja bez bližšie určeného postupu uvedenú požiadavku

nespĺňal. Okrem znaleckého posudku súd poukazuje na Správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku
závažného pracovného úrazu zo dňa 04.10.2012 (č.l. 193), v ktorom žalovaná ako zamestnávateľ po
prešetrení pracovného úrazu medzi príčinami vzniku úrazu sama uviedla o.i. že zamestnávateľ neurčil
presný typ pracovného prostriedku - jednoduchý rebrík, a tiež, že rebrík neposkytuje dostatočnú mieru
ochrany pred pádom z výšky.

46. Vyššie uvedeným konaním, resp. opomenutím konania, žalovaná ako zamestnávateľ porušila
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), b), c), d), i), j) ZoBOZP, pretože v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci nevykonala opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce
pri výmene rezínu v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci; nezlepšila pracovné podmienky na strednej bunke, pričom to bolo v jej možnostiach; nezisťovala
nebezpečenstvá hroziace zamestnancom pri obsluhe strednej bunky; nezabezpečila, aby pracovný
postup neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov; neurčila bezpečný pracovný postup pri práci
na strednej bunke; neurčila a nezabezpečila ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

47. Zodpovednosť zamestnávateľa však nie je absolútna a možno sa jej zbaviť celkom alebo sčasti, a
to vtedy, ak škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a
ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Súd z vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žalovaná ako zamestnávateľ sa zodpovednosti čiastočne zbavila, nakoľko v konaní bolo
znaleckým dokazovaním preukázané, že jednou z príčin poškodenia zdravia zamestnanca v dôsledku
pracovného úrazu, a teda následne jednou z príčin vyplatenia dávok nemocenského poistenia, bola
skutočnosť, že aj zo strany zamestnanca došlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci.

48. Poškodený ako vedúci zamestnanec čiastočne zodpovedá za pracovný úraz z dôvodu, že neriadil
práce tak, aby bola dodržaná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, k čomu ako vedúci zamestnanec
bol povinný, pretože jeho povinnosťou ako vedúceho zamestnanca bolo nielen dodržiavať bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci v záujme svojho zdravia, ale zaisťovať ich aj pre podriadených zamestnancov.

Poškodený zamestnanec nedodržal zásady bezpečnej práce a nechránil si svoje zdravie, keď vykonával
práce na rebríku, ktorý nebol rozovretý na maximálny rozsah a nepostačoval svojou výškou na
danú pracovnú činnosť (z ktorého dôvodu aj došlo k nedovolenému vychýleniu tela poškodeného
zamestnanca), pričom tento použil v rozpore s návodom na jeho použitie. Zároveň podľa záveruznaleckého ústavu bol na prácu na strednej bunke vhodnejší jednoduchý rebrík, a teda poškodený
zamestnanec si zvolil nevhodný pracovný prostriedok na danú činnosť. Nevhodnosť výberu dvojitého
rebríka mala byť poškodenému zamestnancovi zrejmá zo skutočnosti, že dvojitý rebrík nie je možné

použiť v súlade s návodom na jeho použitie, nakoľko ho nebolo možné rozovrieť tak, aby boli jeho
popruhy napnuté. Ak poškodený zamestnanec nepoužil jednoduchý rebrík s odôvodnením, že tento nie
je možné bezpečne oprieť, mal požiadať podriadeného zamestnanca o pridržanie rebríka, ktorý postup
by bol bezpečnejší, ako použitie dvojitého rebríka nedostatočne rozovreného bez potrebnej stability.
Ak poškodený zamestnanec dospel k záveru, že nie je možné vykonať prácu bezpečným spôsobom,

či už za použitia jednoduchého alebo dvojitého rebríka, bol povinný uvedené nahlásiť nadriadenému
zamestnancovi, a mal výkon práce odmietnuť. Aj z vyjadrenia poškodeného zamestnanca je pritom
zrejmé, že sám si nebezpečnosť pracovného postupu uvedomoval, ale sa spoliehal, že sa nič nestane,
keďže uvedenú činnosť už viackrát vykonával. Pokiaľ ide o nepoužitie bezpečnostného postroja, hoci
tento mal poškodený zamestnanec k dispozícii, jeho nepoužitie nemožno hodnotiť ako porušenie
povinnosti, nakoľko zo znaleckého dokazovania vyplýva, že zamestnanec už pred samotným výstupom

na rebrík mal mať povinnosť sa upnúť o samonavíjaciu kladku prostredníctvom bezpečnostného
celotelového postroja, ktorá sa pri pohybe zamestnanca smerom hore navíja a pri zostupe sa odvíja,
ktorá samonavíjacia kladka je pripevnená o zamestnávateľom určený kotviaci bod. Takéto zabezpečenie
však na danom mieste k dispozícii nebolo, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej (č.l. 443 - zamestnávateľ
nemohol prehodnotiť použitie samonavíjacej kladky). Samotná možnosť použiť bezpečnostný postroj je

potom bez významu, ak zamestnávateľ v rámci svojich povinností, špecifikovaných vyššie, nezabezpečil
samonavíjaciu kladku k bezpečnostnému postroju a neurčil kotviaci bod, ktoré istenie by jediné malo
význam počas výstupu na rebrík aj zostupu z neho a zabránilo by pracovnému úrazu.

49. Vzhľadom na uvedené potom, aj keď inšpektorát práce pri vyšetrovaní príčin a okolností pracovného

úrazu nezistil porušenia zákona zo strany zamestnanca, poškodený zamestnanec vychádzajúc zo
znaleckého posudku porušil, resp. zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia §12 ods.
2 písm. a), c) bod 1., j) ZoBOZP, a síce, nedodržal právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania

na pracovisku, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený; nepoužil pracovný prostriedok -
rebrík v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, keďže
použil dvojitý rebrík na mieste, kde nemohol byť úplne rozovretý; neoznámil bez zbytočného odkladu
vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému
bezpečnostnémutechnikovi,zástupcovizamestnancovprebezpečnosť,príslušnémuinšpektorátupráce

alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo
zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, čím je naplnený zákonný dôvod
čiastočnej liberácie zamestnávateľa za pracovný úraz v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a) ZP.

50. Pokiaľ ide o Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 10.09.2012, od ktorého žalobkyňa

odvodzovala 100%-ný rozsah zodpovednosti žalovanej ako zamestnávateľa, je potrebné prihliadnuť na
to, že záznam bol spísaný len 3 dni po pracovnom úraze, v čase, keď neboli riadne vyšetrené príčiny
pracovného úrazu. Miera zodpovednosti žalovanej ako zamestnávateľa bola predmetom znaleckého
dokazovania v tomto konaní, pričom bolo zistené, že miera zodpovednosti žalovanej za pracovný
úraz bola znížená z dôvodu miery zodpovednosti aj poškodeného zamestnanca, a preto rozsah

zodpovednosti zamestnávateľa je nižší ako 100%.

51. Na druhej strane, k poukazovaniu žalovanej na skutočnosť, že poškodený zamestnanec bol vedúcim
zmeny, a teda vedúcim zamestnancom, súd uvádza, že poškodený zamestnanec bol zaradený na
pozícii výrobného zamestnanca, nie na pozícii vedúceho zamestnanca na úrovni managementu, a preto

nemožno vzťahovať všetky povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP na jeho osobu, pretože by išlo
o nedôvodné zbavovanie sa zodpovednosti zamestnávateľa. Súd vychádzal z toho, že organizačné
opatrenia, vytváranie podmienok pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu, odstránenie zistených
nedostatkov, zabezpečenie dodržiavania predpisov je v kompetencii oveľa širšieho rámca vedúcich
zamestnancov, a najmä v kompetencii vedúcich zamestnancov na vyššej úrovni riadenia. Preto

poškodený zamestnanec ako výrobný zamestnanec nemôže zodpovedať za to, že zamestnávateľ,
pre sirupáreň reprezentovaný nadriadeným zamestnancom C., sa buď nedostatočne zaoberal rizikami
vyplývajúcimi z roky zaužívaného pracovného postupu, alebo sa nimi zaoberal, ale ich správne
nevyhodnotil a neprijal opatrenia v zmysle stanovenia konkrétneho a bezpečného pracovného postupuv špecifických podmienkach sirupárne. Zodpovedným za porušenie povinností stanovených v § 6 ods.
1 písm. a), b), c), d), i), j) ZoBOZP môže byť podľa názoru súdu len zamestnávateľ reprezentovaný
vedúcim zamestnancom na vyššom stupni riadenia, nie na úrovni zmenového majstra. Uvedené

vyplýva aj z toho, že pracovný postup pri výmene rezínu (hoci nedôsledne) určil vedúci sirupárne
vo svojom e-maily, a teda tento pracovný postup nebol ponechaný na zmenového majstra. Prijatie
argumentácie žalovanej, že zamestnávateľ bol v čase pracovného úrazu reprezentovaný práve
poškodeným zamestnancom z titulu jeho postavenia vedúceho zmeny by, dovedené ad absurdum,
viedlo k tomu, že zodpovedným za akýkoľvek pracovný úraz vo výrobe by bol prítomný zmenový majster.

52. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že taxatívne vymedzené dôvody, pre ktoré sa
zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz celkom v zmysle ustanovenia § 196 ods.
1 písmena a) a b) ZP neboli naplnené a zamestnávateľom preukázané. Zamestnanec síce porušil
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s ktorými bol riadne oboznámený, avšak
uvedená skutočnosť nebola jedinou príčinou škody, nakoľko došlo k porušeniu povinností taktiež zo

strany zamestnávateľa (§ 196 ods. 2 písm. a) ZP).

53. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd vyhodnotil mieru zodpovednosti
poškodeného zamestnanca vo vzťahu k jeho zavineniu oproti porušeniu povinností zamestnávateľa,
pričom dospel k miere zavinenia žalovanej na vzniknutom pracovnom úraze v podiele 75 % a

miere zavinenia poškodeného zamestnanca v podiele 25 %. Súd u žalovanej ako zamestnávateľa
ustálil vyššiu mieru zavinenia z dôvodu, že na porušenie povinností zamestnávateľa je potrebné
hľadieť prísnejšie, nakoľko je to on, kto je povinný zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky pre
svojich zamestnancov vykonaním potrebných opatrení, ktoré zo znaleckého dokazovania vyplynuli
ako nevyhnutné. Zamestnávateľ dlhodobo trpel nebezpečným spôsobom vykonávanú obsluhu strednej

bunky z rebríka, pričom vedel alebo mal vedieť, že zaužívaný postup nie je bezpečný, o čom svedčí
postupná montáž obslužných plošín. Ak by zamestnávateľ svoje povinnosti dodržal, a po posúdení
rizika vyplývajúceho z obsluhy strednej bunky túto vybavil obslužnou plošinou alebo rebríkom so
zaistenými koncami za účelom jeho stabilizácie a zabezpečil samonavíjaciu kladku, o ktorú by sa
upínal bezpečnostný postroj, k pracovnému úrazu by neprišlo. Porušenie povinností poškodeného

zamestnanca je potrebné posudzovať miernejšie z dôvodu, že pracovný postup, pri ktorom sa úraz
stal, sa takým spôsobom vykonával dlhodobo, s vedomím zamestnávateľa, a účinným prostriedkom,
ktorým by sa poškodený zamestnanec ochránil pred pracovným úrazom, by bolo iba odmietnutie
výkonu práce. I keby totiž poškodený zamestnanec použil jednoduchý rebrík zaistený napr. podriadeným
zamestnancom, nebola k dispozícii samonavíjacia kladka, o ktorú by si upol bezpečnostný postroj,

aby tak bol chránený pri výstupe a zostupe. Z vykonaného dokazovania teda dospel súd k záveru,
že žalovaná ako zamestnávateľ sa dopustila zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo v priamej
príčinnej súvislosti so vznikom úrazu poškodeného zamestnanca, pričom zbaviť zodpovednosti sa jej
podarilo iba sčasti, a to v rozsahu 25%. Stanovená miera zodpovednosti žalovanej ako zamestnávateľa
v rozsahu 75%, zodpovedajúca 25%-nej miere zavinenia aj samotného poškodeného zamestnanca na

vzniku úrazu, je podľa názoru súdu primeraná miere zistených porušení predpisov o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa s prihliadnutím na mieru zodpovednosti samotného
zamestnanca.

54. V prejednávanej veci došlo k porušeniu právnych predpisov aj zo strany žalovanej ako

zamestnávateľa, a preto nie je možná jej úplná liberácia, ale žalovaná nesie z väčšej časti zodpovednosť
za vznik pracovného úrazu, a tým aj čiastočnú zodpovednosť za škodu vzniknutú výplatou dávok z
nemocenského poistenia. Nakoľko súd ustálil mieru zavinenia žalovanej pri vzniku škody pracovným
úrazom v rozsahu 75%, žalovaná zodpovedá za náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla vyplatením
dávok za obdobie od 16.09.2012 do 04.09.2013 v rozsahu 75 %, čo zodpovedá sume 5.361,45 eura.

Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy žalobkyni vo výroku I. tohto rozsudku. Nad
uvedenú sumu, ktorá zodpovedá 25 % - nej miere zavinenia poškodeného zamestnanca bolo potrebné
žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietnuť, s poukázaním na § 238 ods. 2 ZoSP, podľa ktorého škoda
podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho
konania.

55.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 5.361,45 eura, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II.
zamietol.56. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

57. Vzhľadom k výške istiny, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, súd určil žalovanej na plnenie
primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

61. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

62. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo sumy 7.148,60 eura priznaná
suma 5.361,45 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 75% a hrubý úspech žalovanej 25%,
a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 50% (75 - 25). To v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50% trov
konania. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne trovy nevznikli (od súdneho poplatku je oslobodená,

v konaní právne zastúpená nebola, náklady na cestovné jej nevznikli, v žalobe si nárok na náhradu
trov konania neuplatnila), pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd jej vo výroku III. s poukazom na
ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej nepriznal.

63. O nároku znaleckého ústavu na zaplatenie znalečného rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, za použitia analogie legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, keď žalobkyni
bola zo sumy 7.148,60 eura priznaná suma 5.361,45 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne
75% a hrubý úspech žalovanej 25%, čo predstavuje výsledok konania relevantný pre rozhodnutie o
nároku znaleckého ústavu, a to v zmysle neúspechu žalobkyne v konaní v rozsahu 25% a žalovanej

v rozsahu 75%. V takom rozsahu súd potom vo výrokoch IV. a V. rozsudku rozhodol o nároku na
znalečné, keď priznal znaleckému ústavu voči žalovanej nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 75%
súdom priznaného znalečného a voči žalobkyni nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 25% súdom
priznaného znalečného.

64. Pri rozhodovaní o nároku na znalečné pritom súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní
o náhrade trov konania strán sporu, uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo
pritom možné prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov,
nakoľko od účinnosti CSP je možné prihliadať na oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade
ukladania povinnosti strane zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP).

Zároveň súd nevidel dôvod na analogické použitie ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného
zreteľa), ktorého použitie je možné len vo výnimočných prípadoch.65. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/220/2016 zo dňa
18.07.2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a v časti týkajúcej sa trov konania štátu, v ktorého

odôvodnení odvolací súd uviedol, že „k argumentom žalobcu, že v danom konaní výška plnenia závisela
od znaleckého posudku, odvolací súd dodáva, že nový Civilný sporový poriadok, ktorý bolo potrebné
v zmysle § 470 ods. 1 na danú vec aplikovať, nemá ustanovenie zodpovedajúce pôvodnému ust. §
142 ods. 3 OSP (účinného do 01. 07. 2016 ....ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku). Správne preto súd prvej inštancie vychádzal vyslovene len z pomeru úspechu strán vo veci

(teraz § 235 ods. 1 CSP - pozn. súdu správne § 255 ...). Keďže podľa § 148 ods. 1 OSP (účinného do
30. 06. 2016) má štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil a v napadnutom uznesení súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách štátu, v dôsledku
odvolania podaného v časti trov konania žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, súd preskúmaval aj výrok
napadnutého uznesenia o trovách štátu, pričom vzhľadom k už uvedenému záveru odvolacieho súdu v
časti trov konania odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie

vecne správne, keďže kopíruje trovy konania účastníkov (R 34/1979), preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania štátu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil."

66. O výške priznaného znalečného (výroky IV. a V.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).