Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201111
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318201111.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: L. E., M. X.X.XXXX, Q. G. XXX, M. R., zastúpená JUDr. Jánom
Falisom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej zo

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20.9.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd ukladá žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia podať proti žalovanému na Okresnom súde Levice žalobu o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20.9.2011.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7Csp/27/2018 vedie konanie v spore žalobkyne: L. E., M.

X.X.XXXX, Q. G. XXX, M. R., zastúpená JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom Lermontovova 14,
Bratislava, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02,
IČO: 31 340 890, o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu podanom dňa 13.3.2018 domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy

žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
20.9.2011 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom. V podanom návrhu žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa
20.9.2011 Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej boli zo
strany žalovaného žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000,00 eura. Žalobkyňa sa v
Zmluve zaviazala vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver v 120 mesačných

splátkach po 234,96 eura.

3. Žalovaný (prostredníctvom spoločnosti Bencont Investments, s.r.o.- poverená vymáhať predmetnú
pohľadávku) predložil zamestnávateľovi žalobkyne - Železničná spoločnosť, a.s., so sídlom Rožňavská
1, 83272 Bratislava, IČO: 35914939 (ďalej ako Zamestnávateľ) žiadosť o zrážky zo mzdy, na základe
ktorej zamestnávateľ žalobkyni strháva mesačne zrážky vo výške 239,00 eura mesačne. Žalovaný

odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanému zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorý ku dňu 24.2.2017 predstavuje 16.905,78 eura a naďalej úročí. Spolu so žiadosťouo vykonanie zrážok zo mzdy predložil žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne aj Zmluvu o úvere, ktorej
súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy.

4. V podanom žalobnom návrhu žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo
mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne
dojednaná, a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a na to, že považuje za neplatné
zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť
odmietnuť (v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dané odôvodnila žalobkyňa tým, že

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom
spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je podľa žalobkyne platná jedine v prípade,
ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej
zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej

podmienky. Žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že v tomto prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu
zmluvnej podmienky, opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred
formulovaná žalovaným a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti
akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej
podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými

stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa
za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp.
vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade nemala žalobkyňa, podľa svojho vyjadrenia,
reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemala možnosť zmeniť
jej obsah, ani ju odmietnuť. Podľa názoru žalobkyne je takéto konanie v priamom rozpore so zmyslom

a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou
Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si
takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal
možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže
veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktoré reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na

ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy
táto stráca právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho
základu.

5. Zároveň žalobkyňa poukazuje na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým

právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. I Občianskeho zákonníka, pretože táto neuvádza
výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka
určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného tak má žalobkyňa za to, že samotné zabezpečenie
záväzku žalobkyne ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku

poskytovateľa úveru. Zároveň poukazuje na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone
rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa
ustanovenia § 37 ods. I Občianskeho zákonníka takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný.

6. V uvedenej súvislosti žalobkyňa tiež poukazuje na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy

o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického
vzdelania nedokázala vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani
nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých
zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia

nezávislým súdom. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovatel' úveru alebo veriteľ
sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj
v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný
právny vzťah.

7. Zároveň má žalobkyňa za to, že takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S touto zmluvnou podmienkou žalobkyňa priuzatváraní predmetnej zmluvy o úvere nebola oboznámená a nebol jej objasnený inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v
rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na

úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo.

8. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa poukazuje na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého účelom je bránenie uplatňovaniu takej
vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalost'

zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo
mzdy, alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

9. Žalobkyňa taktiež poukazuje na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v

tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

10. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o akú ide aj
v prejednávanom prípade, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o. i. aj Komisiou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo

rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu,
ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú.

Je tiež toho názoru, že na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii
zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Žalobkyňa zároveň na podporu svojich tvrdení
poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie predmetného
úveru prostredníctvom takejto dohody považuje za neplatné taktiež s odkazom na ustanovenie § 5a
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Z citovaného

znenia ustanovenia § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa nesporne vyplýva, že zabezpečenie pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, ak spotrebiteľ nebol poučený
o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal možnost ju odmietnuť. Žalobkyňa v uvedenej súvislosti
poukazuje na to, že o takýchto následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy poučená nebola, len
jejtátobolapredloženánapodpisbezmožnostijejzmenyaleboodmietnutia,pričomakžalobkyňachcela

uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu, musela pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred
predformulovaná vo formulárovej zmluve o úvere. Na základe uvedeného tak má za to, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa neplatná, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol poučený o dôsledkoch jej
uzatvorenia a nemal taktickú možnosť ju odmietnuť.

12. Žalobkyňa poukazuje, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na úhradu
úrokov a poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že predmetná zmluva
o úvere neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov. Ďalej
je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa a taktiež zmluva o úvere

neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, ktorý je uvedený v nesprávnej výške V zmluve o úvere je
celková výška nákladov určená sumou 11.258,77 eura. Úver však mal byť splácaný v 120 mesačných
splátkach po 234,96 eura. Celkové náklady spotrebiteľa tak predstavujú sumu 13.195,20 eura. Podľa
žalobkyne tak došlo k oklamaniu žalobkyne ako spotrebiteľky o celkových nákladoch na úver. Výška
RMN v zmluve o úvere je uvedená vo výške 13,35 %. Výpočtom podľa internetovej stránky skutočná

výška RPMN na úver predstavuje 15,07 %. RPMN je teda v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej
výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa je toho názoru, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, je ich absencia
ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťoua bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný sa však prostredníctvom vykonávaných zrážok zo
mzdy domáha prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne aj uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy,
na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemá, podľa žalobkyne, žiaden právny nárok.

13. Žalobkyňa argumentuje tým, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX nebola uzavretá v písomnej
forme a z tohto dôvodu je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní zmluvy
o úvere sa účastníci zmluvy správali spôsobom vymedzeným v zmluvných dojednaniach zmluvy o
úvere, ktoré boli vyhotovené žalovaným. Podľa článku 3, bod 3.1. zmluvných dojednaní, dlžník ako

žiadateľ o úver navrhuje Banke uzatvorenie ZoÚ na základe Návrhu. Návrh na uzatvorenie ZoÚ je dlžník
povinný vlastnoručne podpísať. Podaný návrh sa považuje za návrh na uzatvorenie zmluvy zo strany
Dlžníka. Žalovaná je toho názoru, že sám žalovaný týmto potvrdzuje, že žalobkyňou vyplnená žiadosť o
poskytnutie úveru zo dňa 4.8.2011 je len návrhom na uzavretie zmluvy podľa §43a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý môže adresát návrhu (veriteľ) včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas
prijať (§ 43c ods. 1 OZ), čím by v zmysle § 44 ods. 1 došlo k uzavretiu zmluvy okamihom prijatia návrhu.

Zo spôsobu konania žalovaného, ktorý odpovedal žalobkyni na návrh na uzavretie zmluvy tak, že zmenil
výšku úveru (žiadosť žalobkyne - 17.000 €, zmena návrhu na 15.000 €), doplnil po podpise návrhu na
uzatvorenie zmluvy o úvere celú časť zmluvy bod 3.1 obsahujúci skoro všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je jednoznačne novým návrhom, ktorý musí byť prijatý aj druhou
stranou zmluvy podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po doručení doplnenej a zmenenej zmluvy

o úvere dlžníkovi už navrhovateľka žiaden úkon smerujúci k prijatiu návrhu zmluvy zo strany veriteľa
neuskutočnila. Ak žalobkyňa mienila prijať návrh žalovanej na uzavretie zmluvy, nebola oprávnenou
jednostranne meniť alebo doplniť žiadny údaj týkajúci sa úveru.

14. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX L.usela mať podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010Z. z. písomnú

formu. K uzavretiu písomnej formy zmluvy o úvere nedošlo a z tohto dôvodu je zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka.

15. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z
dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia žalobkyne v danom prípade nepomôže

a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Zároveň
poukazuje na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi
namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený
zrážkami zo mzdy aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Má tak za to, že ide preto o neprijateľnú a
neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1) a 5) Občianskeho zákonníka

je neplatnou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky by tak dochádzalo a aj dochádza pravidelne každý mesiac k
neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým žalovaný sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám
ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak nudilo dochádzať k tak závažným
zásahomdoprávžalobkyne,ževýraznýmspôsobomtakmôžedôjsťksťažovaniu,baažznemožňovaniu

zabezpečovania základných potrieb žalobkyne, ako aj jej rodiny.

16. Žalobkyňa navyše poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov medzi
stranami konania. Na základe uvedeného tak žalobkyňa žiada súd, aby v zmysle ustanovenia § 325
ods. 1) a ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdyvykonávanéhonazákladepredmetnejdohodyozrážkachzomzdy.Potrebuvydanianeodkladného
opatrenia žalobkyňa odôvodňuje tým, že v prípade ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude tak aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do
práv žalobkyne prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane

žalovaného na úkor žalobkyne.

17. Žalobkyňa zároveň má za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej
úprave pomerov medzi stranami, nakoľko na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by

žalovaný ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a na základe toho by nebolo možné,
aby na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne, k
neoprávneným zásahom do majetku žalobkyne a teda k porušeniu jej Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na majetok, ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobkynei jej rodiny. Žalobkyňa navyše poukazuje na tú skutočnosť, že na základe takto predloženej dohody
o zrážkach zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše
absolútne nemá žiadny právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo

mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. K uvedenému by došlo
aj v tomto prípade. Žalobkyňa sa domnieva, že žalovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy využíva
najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobkyne (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť
vymáhanej pohľadávky. Ak je mu zo strany veriteľa predložená dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy, je povinný zrážať zo mzdy dlžníka v prospech veriteľa, až kým sa takýto

výkon zrážok sám veriteľ nerozhodne ukončiť. Naopak, ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný
domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole a
podľa názoru žalobkyne je dosť pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako neopodstatnené tak,
ako tomu bolo v mnohých prípadoch, v ktorých súdy Slovenskej republiky rozhodli v sporoch, v ktorých
sa konalo o nárokoch z obdobných zmlúv žalovaného.

18. Žalobkyňa dôrazne poukazuje aj na fakt, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán
nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil,
škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobkyne, nakoľko žalovaný zjavne nezákonným
výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne bude zasahovať do jej majetku, bezdôvodne sa na jej úkor
obohacovať a spôsobovať jej tak značné finančné ťažkosti. Na základe uvedeného tak má žalobkyňa

za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade je nevyhnutné, nakoľko len
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne, sa zabezpečí, že žalovaný nebude môcť neoprávnenými zásahmi do majetku žalobkyne
porušovať základné práva žalobkyne.

19. V súlade s uvedeným preto v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1), ods. 2 písm. d) a na základe
ustanovenia§336ods.1)poslednejvetyžiadažalobkyňasúd,abynariadilneodkladnéopatrenie,ktorým
by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho
z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve, a to bez uloženia povinnosti
žalobkyne podať žalobu vo veci samej. Uvedené odôvodňuje tým, že týmto neodkladným opatrením

môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať
všetky nároky strán, napr. ne/platnosť a ne/prijateľnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a všetko
ostatné, čo by inak bolo preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení
neodkladného opatrenie tak podľa názoru žalobkyne nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a
v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia

by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné
prostriedky na konanie o „niečom, o čom už by bolo rozhodnuté.“ Na základe uvedeného preto má
žalovaná za to, že nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi
stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

20. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.3.2018 (doručený
tunajšiemu súdu dňa 13.3.2018), so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy (čl. 11),
Zmluvou o úvere - lepšia splátky- ďalej len „Zmluva“ (čl. 12,13), Potvrdením o vykonaných zrážkach
zo mzdy (čl. 14) a Žiadosťou o vyrozumenie (čl. 15). Zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa
20.9.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto Zmluvy

žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 15.000 eur, žalobkyňa sa zaviazala na jeho splácanie v 120-
tich mesačných splátkach vo výške 234,96 eura pri RPMN 13,35 %. Strany sporu uzavreli zároveň so
zmluvou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením
pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s príslušným bodom OP / bod 3.9 Zmluvy o
úvere /. Zo žiadosti o realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 16.9.2014, ktorá bola doručená zamestnávateľovi

žalobkyne - Železničná spoločnosť, a.s. vyplýva, že žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon
zrážok zo mzdy vo výške 239,00 eura mesačne. Z Potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy vyplýva,
že ku dňu 22.2.2018 boli vykonané zo mzdy žalobkyne zrážky v sume 3.879,84 eura.

21. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

28. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

29. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Nariadiť neodkladné opatrenie môže súd na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno uložiť
strane sporu podľa § 325 ods. 2 CSP aby niečo konala, alebo sa zdržala nejakého konania. Stranami

sporu v predmetnej veci sú ako aktívne legitimovaný žalobca a pasívne legitimovaný je žalovaný. Platiteľ
mzdy žalobcu nie je stranou sporu, preto mu nie je možné ukladať povinnosti, spôsob konania alebo
zdržania sa nejakého konania.

35. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto

procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv
a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom
neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.

36. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie
z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie
exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je
ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečujeexekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať
preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

37. Žalobca ako spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. Dohody o zrážkach zo mzdy) v právnom vzťahu k

dodávateľovi (žalovanému) a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty
v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej
neplatnosť nikto neurčil.

38. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS z

myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, G. Y. V. J. P. V., K.-XXX/XX J. K.-XXX/XX,
S.. P.. I.-XXXX, Q. XX, J. S. XX. G. XXXX, L. K., K.-XXX/XX, S.. P.. I.-XXXXX, Q. XX, ako aj uznesenie

Pohotovosť, bod 37).

39. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

40. Súd skúmal, či žalobkyňa tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčila, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel

ochrany poskytovanej súdom, teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd pred nariadením
neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky
skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená.

41. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu,
a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa / neprijateľné
zmluvné podmienky /. Súd mal za preukázané, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by boli
ohrozené životné pomery žalobkyne, ktorá sa iným spôsobom nevie brániť proti vykonávaniu zrážok zo
mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia je tak jediným účinným prostriedkom na ochranu jej práv.

42. Súd zaviazal žalobkyňu na podanie žaloby v zmysle § 336 ods. 1 CSP z dôvodu, že doposiaľ nebolo
právoplatne preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je skutočne neplatnou. Súdu pre preukázanie
daného nestačí len jednostranné vyhlásenie a presvedčenie žalobkyne. Súd považuje za nevyhnutné v
riadnom súdnom konaní preskúmať platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože ak by tak neurobil,

oslabilo by sa právo žalovaného a nemohol by si riadne zabezpečiť úhradu svojej pohľadávky, ktorej
neplatnosť doposiaľ nebola riadne preukázaná.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov
konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 OCSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.