Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Roman Lajoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206818
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. P., V. XX.XX.XXXX, P. K. XX, v konaní
o zaplatenie 351,61 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 177,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne:
zo sumy 31,99 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia,
zo sumy 31,98 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia,

zo sumy 26,99 Eur od 29.12.2015 do zaplatenia,
zo sumy 27,00 Eur od 26.1.2016 do zaplatenia,
zo sumy 28,48 Eur od 26.2.2016 do zaplatenia,
a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
zo sumy 30,89 Eur od 30.3.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.12.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
351,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 31,99 Eur od 27.10.2015
do zaplatenia, zo sumy 31,98 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,99 Eur od 29.12.2015
do zaplatenia, zo sumy 27,00 Eur od 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 28,48 Eur od 26.2.2016 do
zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 30,89 Eur od 30.3.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 postúpil postupca
Slovak Telekom, a.s.. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzavrel dňa 10.7.2015
so žalovaným zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy tak postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za
poskytnuté služby ich cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca následne vyúčtoval žalovanému

cenu za poskytnuté služby, a to faktúrou č. 7508794496 splatnou dňa 26.10.2015 vo výške 36,69 Eur, č.
7509763840 splatnou dňa 25.11.2015 vo výške 33,48 Eur, č. 7510723450 splatnou dňa 28.12.2015 vo
výške 33,48 Eur, č. 7600118877 splatnou dňa 25.1.2016 vo výške 53,28 Eur, č. 7601075022 splatnou
dňa 25.2.2016 vo výške 33,48 Eur a č. 7602044001 splatnou dňa 29.3.2016 vo výške 52,18 Eur, č.7607814492 splatnou dňa 26.9.2016 vo výške 174,28 Eur. Tvrdil, že postupca a žalovaný sa dohodli,
že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty,
ktorá okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej

postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol
žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov
za poskytnuté telekomunikačné služby aj zľava z ceny mobilného telefónu a sú uvedené v zmluve alebo
v cenníku. Uviedol vzorec na výpočet zmluvnej pokuty, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti.

3.Žalovanývovyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa2.3.2018uviedol,žezdôvodujehoinsolventnosti
asi tri mesiace pred ukončením viazanosti zmluvy túto chcel zrušiť, ale spoločnosť mu pohrozila veľkou
zmluvnou pokutou a zmluvu mu nezrušila. Nebol schopný úhrady splácať.

4. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v
spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka

uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.

5. Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.7.2015 spolu s dodatkom k nej, Všeobecnými podmienkami

pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
Cenníkom, jednotlivými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, a s obsahom
ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou

Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že na jej základe bola
pohľadávka obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpená na žalobcu. Z prílohy k tejto zmluve
vyplýva špecifikácia postúpenej pohľadávky. Žalobcovi tak svedčí aktívna legitimácia v tomto spore,
ktorú mal súd za preukázanú vyššie citovanou zmluvou.

7. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
10.7.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu služieb Happy XL volania NAJ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
riadne a včas cenu poskytnutých služieb s dobou viazanosti zmluvy 24 mesiacov a zmluvnou pokutou v

prípade porušenia svojich povinností uvedených v bode 2 dodatku vo výške 260 Eur. Žalovaný si nesplnil
povinnosť riadne a včas zaplatiť cenu za poskytnuté služby vyúčtované mu faktúrou č. 7508794496
splatnou dňa 26.10.2015 vo výške 36,69 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 31,99
Eur, č. 7509763840 splatnou dňa 25.11.2015 vo výške 33,48 Eur, z ktorej si uplatnil právo na zaplatenie
sumy 31,98 Eur, č. 7510723450 splatnou dňa 28.12.2015 vo výške 33,48 Eur, z ktorej si uplatnil právo

na zaplatenie sumy 26,99 Eur, č. 7600118877 splatnou dňa 25.1.2016 vo výške 53,28 Eur, z ktorej si
uplatnil právo na zaplatenie sumy 27 Eur, č. 7601075022 splatnou dňa 25.2.2016 vo výške 33,48 Eur,
z ktorej si uplatnil právo na zaplatenie sumy 28,48 Eur a č. 7602044001 splatnou dňa 29.3.2016 vo
výške 52,18 Eur, z ktorej si uplatnil právo na zaplatenie sumy 30,89 Eur. Následne bola žalovanému
vyúčtovaná zmluvná pokuta faktúrou č. 7607814492 splatnou dňa 26.9.2016 vo výške 174,28 Eur.

8. Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzkuplnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa§
59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez udania dôvodu.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,

odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez
súhlasu druhej strany.

14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.15.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 10.7.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom k nej, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného

programu služieb za mesačné poplatky, pričom žalovaný sa zaviazal za tieto poskytnuté služby
uhrádzať dohodnutú cenu. Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom
na povahu jej účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom
formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu za
účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve
identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom

a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania
verejných telekomunikačných služieb.

17. Žalovaný neodporoval tvrdeniam žalobcu, že povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy platiť
za dodané služby nesplnil, pretože využíval telekomunikačné služby žalobcu, na základe čoho mu

žalobca vystavil vyššie citované faktúry v celkovej sume 177,33 Eur. Žalovaný naopak potvrdil, že nebol
schopný úhrady splácať. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola
podaná dôvodne, ale len v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté telekomunikačné služby
vo výške 177,33 Eur, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel.

18. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

19. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 Občianskeho

zákonníka s tým, že priznal úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa faktúr od nasledujúceho dňa po
dni splatnosti uvedenom vo faktúre, t.j. vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 31,99 Eur od 27.10.2015
do zaplatenia, zo sumy 31,98 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,99 Eur od 29.12.2015
do zaplatenia, zo sumy 27,00 Eur od 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 28,48 Eur od 26.2.2016 do
zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 30,89 Eur od 30.3.2016 do zaplatenia.

21. Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob

jej určenia.

22. Podľa ustanovenia § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou, aj po jej zaplatení.

23. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorýnesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

25. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Z bodu 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.7.2018 označeného
ako záväzok viazanosti vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1
zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa
zmluvy v znení dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením viazanosti preto je výpoveď zmluvy

účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku, ak v dôsledku tejto
žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od
zmluvy. Porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ktorá bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet

počasplynutiadobyviazanostiaždodňaukončeniazmluvy.Zmluvnápokutajesplatnávlehoteuvedenej
vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku
viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z vyššie citovaného bodu 3 dodatku k

zmluve o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy
sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky

ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom

štátu.

29. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

30. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka

zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

31. Zmluvná pokuta v predmetnej veci bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorým
sa rozumie i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny
za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť

časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia
doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že
spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Euro.Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto
vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia
povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k

zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku
zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv
na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje
poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

32. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

33. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani
aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu
na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty
ako nedôvodnú zamietol.

34. Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 177,33 Eur spolu s
prislúchajúcim úrokom z omeškania považoval za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j.
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 174,28 Eur spolu s príslušenstvom súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k výške priznanej sumy z pôvodne žalovanej sumy nepovažoval za

dôvodné žalovanému umožniť úhradu dlhu v splátkach, ako to navrhoval vo svojom vyjadrení k žalobe
z 23.2.2018.

35. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §

262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že úspech strán v konaní je približne rovnaký, t.j. úspech žalobcu
50,43 % (177,33 Eur) a úspech žalovaného v rozsahu 49,57 % (174,28 Eur), súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.