Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/294/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214216756.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Československá
obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha, IČO: 00001350, so sídlom Miletičova 21,
Bratislava, IČ: 43 222 838, v konaní zastúpená JUDr. Pavelom Novákom, advokát so sídlom Bratislava,
811 07, Fazuľová 1, proti žalovaným: 1. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, 2. Q. P., nar. XX.X.XXXX,

bytom Q. XX, 3. A. P., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, 4. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie
263.044,79 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
13C/10/2016- 133 zo dňa 9. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti kapitalizovaného úroku nad sumu
15.276,89 Kč zastavil. Žalovaných v 1. až v 4.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 225.151,73 Kč s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 18.910,05 Kč a s 8,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do 29.12.2014 a s 8,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 225.151,73 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 225.151,73 Kč, ako aj v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania a v časti kapitalizovaného úroku, ako aj v časti 16,9% úroku ročne zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. až v 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne 60,84 % náhradu trov konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov
konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 23 ods. 2 písm. a) veta prvá, písm. b), c) zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom

úvere a o zmene niektorých zákonov), ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 262 ods. 4, § 497, § 503 ods. 1, §
504 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 565 ods. 1, § 517 ods.
1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), §1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. a § 2 nariadenia
vlády ČR č. 351/2013 Sb., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 21.7.2011 uzavretá typová zmluva, a to Smlouva o úvěru č.
004367024R,ktorouposkytolžalovanýmúvervovýške250.000,-Kč.Čerpanýúversažalovanízaviazali

splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 3.139,- Kč, splatnými vždy k 1. dňu v mesiaci, pričom prvá
splátka bola splatná 1.8.2011 a posledná splátka bola splatná 1.7.2021 a celkom mali žalovaní uhradiť
sumu 408.518,- Kč. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená
úrokovou sadzbou 8,90% ročne pri ročnej percentuálnej sadzbe nákladov (RPSN) vo výške 11,51%
ročne s tým, že pokiaľ klienti do 6 mesiacov nepredložia žalobcovi doklady preukazujúce použitie úveru,
vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 16,90% ročne. Žalobca po tom,

ako 5.5.2013 vyzýval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 13.401,34 Kč, prípisom z 3.7.2013
žalovaným oznámil predčasné spoplatnenie úveru k 2.7.2013 s tým, že žalovaných súčasne vyzvalk úhrade sumy vo výške 223.393,86 Kč. Podľa výpisu z účtu žalovaných pohľadávka žalovaných k
2.7.2013 predstavovala sumu vo výške 229.496,42 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo výške 225.748,82
Kč, úroku vo výške 3.293,88 Kč, úroku z omeškania vo výške 149,72 Kč a poplatok vo výške 304,-

Kč. Ku dňu 8.9.2014 žalobca podľa výpisu z účtu žalovaných vyčíslil pohľadávku žalovaných vo výške
263.044,79 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo výške 225.357,85 Kč, úroku vo výške 18.776,89 Kč a úroku
z omeškania vo výške 18.910,05 Kč. Žalobcu súdu oznámil, že po podaní žaloby v dňoch 23.9.2014,
18.11.2014 a 29.12.2014 uhradili žalovaní sumy po 1.000,- Kč a dňa 27.10.2014 uhradili sumu 500,- Kč.
Uvedené úhrady žalovaných boli započítané na zmluvné úroky a z uvedeného dôvodu žalobca zobral

žalobu späť v časti kapitalizovaného úroku prevyšujúceho sumu vo výške 15.276,89 Kč.
1.2 Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú konštatujúc, že nepreukázaným
zostal nárok žalobcu na úrok vo výške 16,90% ročne zo sumy dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho
po rozhodnutí o predčasnej splatnosti úveru dňa 2.7.2013, ku ktorému dňu bol dlh žalovaných na úroku
vo výške 3.293,88 Kč. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj
poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k 2.7.2013 má veriteľ dlžníka nárok už len

na úrok z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 2.7.2013 (deň, ku ktorému bol predčasne
zosplatnený úver). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 16,90% úroku nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.

Pokiaľ žalobca úhrady žalovaných realizované po podaní žaloby v celkovej výške 3.500,- Kč zúčtoval na
úrok z úveru, vzhľadom na súdom zaujatý názor, sumu úhrad žalovaných prevyšujúcu dlh žalovaných
na úroku ku dňu zosplatnenia úveru (3.500 - 3.293,88 = 206,12) vo výške 206,12 Kč, súd započítal na
dlžnú istinu úveru vyčíslenú k 8.9.2013, a tak nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 225.151,73
Kč (225.357,85 - 206,12) titulom dlhu žalovaných na istine úveru a žalobu v časti prevyšujúcej sumu

225.151,73 Kč, ako aj v časti kapitalizovaného úroku a v časti osobitne žalovaného 16,90% úroku ročne,
zamietol. Súd prvej inštancie uzavrel, že z dlžnej a predčasne zosplatnenej istiny úveru vyčíslenej ku
dňu predčasného zosplatnenia sumou vo výške 225.748,82 Kč a ku dňu podania žaloby sumou vo výške
225.357,85 Kč vznikol žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 142/1994
Sb. (za omeškanie do 1.1.2014), resp. s § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. (za omeškania od

1.1.2014) aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si žalobca za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti
do 8.9.2014 vrátane uplatnil vyčíslený sumou vo výške 18.910,- Kč a od 9.9.2014 si ho uplatnil vo výške
8,05% zo sumy 225.357,85 Kč až do zaplatenia. Súd nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania vo
výške 18.910,- Kč považoval za dôvodný a nárok na ďalší úrok z omeškania od 9.9.2014 do 29.12.2014
považoval za dôvodný v žalovaných výškach 8,05% ročne zo sumy 225.357,85 Kč, ktorá suma úhradou

žalovaných, započítanou na dlžnú istinu úveru vo výške 206,12 Kč, klesla na sumu 225.151,73 Kč, z
ktorej súd žalobcovi priznal 8,05% úrok z omeškania od 30.12.2014 až do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca bol
v konaní len čiastočne úspešný (80,42%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti 16,90
% úroku ( po jeho vyčíslení do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci), či úroku z omeškania je úspechom

žalovaných (19,58%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi
priznal 60,84% náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý

žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalobca
napadol časť rozsudku čo do výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného zmluvného
úroku vo výške 15.276,89 Kč, zmluvného úroku vo výške 16,90 % p.a. zo sumy 225.357,85 Kč od
09.09.2014 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 206,12 Kč od 30.12.2014
do zaplatenia ako aj do trov konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

najmä na ust. §502 ods. 1 Obch. zák. č. 513/1991 Sb., podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
stanovenejzákonomalebonazákladezákona.Vtomtoustanoveníjeupravenéodkedyjedlžníkpovinný
platiť úroky z úveru, chýba v ňom však výslovné ustanovenie, ktoré by určovalo, dokedy táto povinnosť
dlžníka trvá. Niet pochybnosti o tom, že táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere. Úrok z úveru

je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník zásadne
platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. V tomto
smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. Zn. 43Cob/186/2013, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1 Co/43/2014-100, akoaj rozhodnutie NS ČR 5Cmo 304/94 zo dňa 20.3.1995 a rozhodnutie 32Cdo 2782/99. Uviedol, že pri
rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky žalobcu je nutné prihliadať aj na judikatúru Českej republiky,
keďže súd sa riadi českou hmotnoprávnou úpravou.

3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o

trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2014 domáhal

od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 225.357,85 Kč s kapitalizovaným úrokom vo
výške 18.776,89 Kč, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 18.910,05 Kč, s úrokom vo výške
16,90% ročne z nezaplatenej sumy vo výške 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do zaplatenia a s 8,05% úrokom
z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovanými v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníkmi uzavrel dňa 21.7.2011 „Smlouvu o úvěru č.

004367024R“,nazákladektorejposkytolžalovanýmúvervovýške250.000,-Kč.Žalovanídňa21.7.2011
vyčerpali poskytnutý úver, za poskytnutie ktorého si žalobca účtoval poplatok vo výške 2.500 Kč.
Čerpaný úver sa žalovaní zaviazali splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 3.139,- Kč, splatnými
vždy k 1. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 1.8.2011 a posledná splátka bola splatná
1.7.2021. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou

sadzbou 8,90% ročne pri ročnej percentuálnej sadzbe nákladov (RPSN) vo výške 11,51% ročne s tým,
že pokiaľ klienti do 6 mesiacov nepredložia žalobcovi doklady preukazujúce použitie úveru, vyčerpaná
nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 16,90% ročne. Žalovaní po vyčerpaní úveru
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, preto ich žalobca upomínal a listom z
2.7.2013 žalovaným oznámil, že pohľadávka z úverovej zmluvy je splatná 2.7.2013 a žalovaných vyzval

k úhrade. Žalovaní splatnú pohľadávku neuhradili a jej výška k 8.9.2014 predstavuje sumu 263.044,79
Kč, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 225.357,87 Kč, z nesplatených úrokov vo
výške 18.776,89 Kč, z úroku z omeškania vo výške 18.910,05 Kč.
Žalobca podaním z 24.4.2015 navrhol pribrať do konania na strane žalovaných aj osoby označené
v záhlaví rozsudku ako žalovaní v 3. a v 4. rade z dôvodu, že pri písaní žaloby nedopatrením

opomenul zažalovať všetkých dlžníkov z predmetného úverového vzťahu, o ktorom návrhu súd rozhodol
uznesením zo dňa 18.8.2016 č.k. 13C/10/2016- 93 tak, že mu vyhovel. Žalobca súčasne špecifikoval
svoju žalobu, keď po podaní žaloby v dňoch 23.9.2014, 18.11.2014 a 29.12.2014 uhradili žalovaní
sumy po 1.000,- Kč a dňa 27.10.2014 uhradili sumu 500,- Kč, t.j. spolu 3500,- Kč. Uvedené úhrady
žalovaných boli započítané na zmluvné úroky a z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobu späť v časti

kapitalizovaného úroku prevyšujúceho sumu vo výške 15.276,89 Kč.

6. Podľa § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

8. Podľa § 506 Obchodního zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.

9. Do vyhovujúceho výroku rozsudku žalovaní odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho
konania bol iba zamietajúci výrok, ktorý napadol odvolaním žalobca a to v časti týkajúcej sakapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 15.276,89 Kč, zmluvného úroku vo výške 16,90 % p.a.
zo sumy 225.357,85 Kč od 09.09.2014 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo
sumy 206,12 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia ako aj do trov konania. Súd prvej inštancie v tejto časti

nárokžalobcuzamietolpoukazujúcnato,žežalobcasiuplatňovalzmluvnýúrokpovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru a podľa súdnej praxe ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - R 59/98) dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania.

10. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre
ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne a aj nedostatočne odôvodnené. Záväzkovo
právnym vzťahom, ktorý vznikol medzi stranami sporu je Smlouva o úvěru ( Zmluva o úvere) zo dňa
21.7.2011uzavretápodľa§497anasl.Obchodníhozákonníka.ČeskýObchodnýzákonníknemápriamu
úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia
úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až doby konečného vrátenia peňažných

prostriedkov dlžníkom. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu
úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale
aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodního
zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani

omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

11. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom
poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie

v tomto smere neuviedol akým právnym predpisom sa riadil a na základe čoho prijal záver, že po
zosplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok a je možné mu priznať iba úrok z
omeškania. Predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníkov riadne
poskytnutý úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť
úroky,potombyveriteľovinebolapriznanáodplata(odmena)azaposkytnutiefinančnýchprostriedkovby

už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka.
Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu
(odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za
akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si
zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli

úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi),
teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v
zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou
a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné
úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu

úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho
vrátenia,atočiužvlehotealebovomeškaní.Narozdielodtohoúrokyzomeškaniapredstavujúzákonnú
sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané. Pritom
platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014,
33Cdo/1401/2014 zo dňa 24.7.2014 ).

12. Odvolací súd je toho názoru, že keď súd prvej inštancie vychádzal z právnej úpravy platnej
v Českej republike, mal pri rozhodovaní vychádzať aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej
republiky aplikovateľnej na prejednávanú vec. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
33Odo/657/2005 a sp.zn. 33Cdo/1401/2014 sú aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu, že riešia

právnu otázku, či je možný súbeh zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po splatnosti pohľadávky
zo zmluvy o úvere. Z rozhodnutia 33Cdo/1401/2014 výslovne vyplýva, že tento súbeh je možný aj v
občianskoprávnych veciach.

13. Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že český Obchodní zákonník

a ani zákon č. 145/2010 Zb. o spotrebiteľskom úvere neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri
úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinností dlžníka platiť
úroky z úveru až do splatenia úveru. Podľa bodu 1.1 predmetnej zmluvy o úvere, súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.6.2010 aVšeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.4.2011. Odvolací súd zistil, že v spise sa nachádzajú
Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, avšak chýbajú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské
úvery zo dňa 1.6.2010, preto ani súd prvej inštancie nemohol posúdiť to, či žalobca má zmluvnou

podmienkou upravený prípadný nárok na zmluvné úročenie istiny po zosplatnení úveru.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za predčasný a teda aj nesprávny záver súdu prvej
inštancie o tom, že žalobcovi ako veriteľovi z úverového vzťahu bez ďalšieho (teda bez ohľadu na obsah
dohodnutých zmluvných podmienok) nárok na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po predčasnom

zosplatnení úveru nepatrí. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c ) CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
opätovne posúdi sporný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po predčasnom
zosplatnení úveru a bude vychádzať pritom aj z dohodnutých zmluvných podmienok v úverovej zmluve,
ako aj vyššie spomenutých Všeobecných obchodných podmienok ČSOB a Obchodných podmienok pre

ČSOB spotrebiteľské úvery. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie
riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.
2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).