Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205103
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716205103.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej

republiky, Bratislava v skrátenej forme „ ŽSR „ so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava,
IČO: 31364501 vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky Železnice slovenskej republiky - Stredisko
hospodárenia s majetkom Bratislava, proti žalovanej: O. T., D.. XX.X.XXXX, N. O.. F.. Š. XXX/X, XXX
XX Ž. D. C. o odstránení stavieb takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná odstrániť stavby v katastrálnom území: Čremošné, okres: H. H., P. Č.F., zapísané
na liste vlastníctve č. XXX, a to dielne nachádzajúce sa parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX/
X, ako aj stavby zapísané na liste vlastníctve č. XXX, a to ubytovňa - sauna nachádzajúca sa na parcele

registra „C“ pod parcelným číslom 605/5, hospodárska budova nachádzajúca sa na parcele registra „C“
pod parcelným číslom XXX/X, kotolňa nachádzajúca sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom
XXX/X, a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd
rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.5.2016 domáhal odstránenia stavieb vo vlastníctve žalovanej
zapísaných na LV č. XXX V. Č.. XXX. V odôvodnení uviedol, že je správcom majetku Slovenskej
republiky, a to pozemkov parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcich sa v k. ú. Čremošné, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX. Žalovaná vlastní v k. ú. Čremošné stavby bez súpisného čísla, a to ubytovňa - sauna,
hospodárska budova, dielne a kotolňa, ktoré stoja na parcelách žalobcu uvedených v žalobe. Stavby
sú zapísané na LV č. XXX V. XXX. Žalovaná užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca sa
opakovane od roku 2014 pokúšal uzatvoriť so žalovanou nájomnú zmluvu, ako aj dohodu o uznaní dlhu
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná so žalobcom neuzavrela dodnes žiadnu dohodu,
ktorá by ju oprávňovala užívať predmetné pozemky. Na základe toho, že žalovaná nemá žiaden právny

vzťah k pozemkom žalobcu a fakticky pozemky užíva tým, že má na nich umiestnené vlastné stavby
žalobca sa touto žalobou domáha podľa § 126 ods. 1. a 2 v spojitosti s § 135c) Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) ochrany proti žalovanej, ktorá do jeho práva neoprávnene zasahuje užívaním pozemkov
žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca sa teda domáha odstránenia stavieb žalovanej z pozemkov
vedených ako parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, XXX/X V. XXX/X, XXX/X.

X. Z. Ž. N. V. S. F. A. A. Ú., listinné dôkazy a to výpis z listu vlastníctva č. XXX ( č. l. 2), č. XXX ( č. l. 3),

č. XXX ( č. l.4). Ďalej list adresovaný žalovanej v súvislosti s uzavretím dohody o prenájme pozemku z
9.5.2014, kde prílohou bola nájomná zmluva a dohoda o uznaní dlhu ( č. l. 5) spolu s doručenkou, ako
aj listinné dôkazy preukazujúce návrhy nájomnej zmluvy, dohody o uznaní dlhu ( č. l. 6 až 9), pokus ozmier ( č. l. 10) a ďalšie dohody o uznaní dlhu a návrhy nájomných zmlúv ( č. l.11 až 18), ako aj
výpočet nájomného ( č. l. 19).

3. Predmetná žaloba bola doručovaná žalovanej, aby sa k nej vyjadrila dňa 12.4.2017. Žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila, hoci jej bola riadne doručená. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 16.8.2017, ktoré
vykonal v neprítomnosti žalovanej. Táto prevzala predvolanie na pojednávanie náhradným doručením.
Svoju neúčasť súdu neospravedlnila. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil na deň 11.10.2017 a vyzval
žalovanú, aby sa zúčastnila predmetného pojednávania. Tento prípis, ako aj termín pojednávania

žalovaná prevzala s tým, že pojednávania sa nezúčastnila, ani svoju neúčasť súdu neospravedlnila.
Posledné pojednávanie súd vykonal dňa 29.11.2017, kde žalovaná opätovne prevzala predvolanie na
pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnila. Z tohto dôvodu žalobca trval na podanom návrhu a súd
na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodol.

4. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

5. Súd zo skutkových tvrdení žalobcu má za preukázané, že tento je správcom majetku Slovenskej

republiky, a to pozemkov vedených ako parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa v k. ú. Č. V. R. D. U. Č..
XXX ( č. l. 2). Ďalej mal súd z skutkových tvrdení ako aj doložených listinných dôkazov preukázané, že
žalobkyňa je vlastníkom stavieb, teda nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX V. Č.. XXX, a to ubytovňa
- sauna, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, hospodárskej budovy,

nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X , dielne nachádzajúce sa na
parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X a kotolne nachádzajúce sa na parcele registra „C“ pod
parcelnýmčíslomXXX/X.Nazákladetýchtoskutkovýchtvrdení,ktorébolidoplnenéajlistinnýmidôkazmi
( č. l. 3, 4) je zrejmé, že žalovaná mala umiestnené stavby v jej výlučnom vlastníctve na pozemkoch,
ktoré sú vo vlastníctve, resp. v správe žalobcu ako správcu majetku Slovenskej republiky. Ďalej mal

súd za preukázané zo skutkových tvrdení žalobcu, že tento vyzýval niekoľkokrát žalovanú, aby uzavrela
nájomnú zmluvu vo vzťahu k pozemkom, na ktorých má umiestnené predmetné stavby, ktoré sú vo
vlastníctve, resp. v správe žalobcu ako správcu majetku SR. Uvedené bolo preukázané aj listom zo dňa
9.5.2014, súčasťou ktorého bol aj návrh nájomnej zmluvy a dohoda o uznaní dlhu ( č. l. 5 až č. l. 9).
Rovnako súd mal preukázané z ďalšieho listu - pokusu o zmier zo dňa 17.7.2014 ( č.l. 10) , v ktorom

opätovne žalobca vyzval žalovanú na podpísanie a vrátenie dohody o uznaní dlhu a návrhu nájomnej
zmluvy, aby sa doriešil užívací vzťah k pozemku, a to v lehote do 25.7.2014. Pokus o zmier rovnako
aj dohodu o uznaní dlhu, ako aj nájomnú zmluvu prevzala riadne žalovaná, avšak na uzavretie tejto
nájomnej zmluvy žiadnym spôsobom podľa vyjadrenia žalobcu nereagovala.

6. Podľa § 135c) ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil ( ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa § 135c) ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c) ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

7. V konaní mal súd preukázané, že žalovaná je vlastníčkou stavieb, ktoré boli neoprávnené zriadené
na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Ustanovenie § 135c) OZ sa týka tzv. neoprávnenej
stavby. Upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k vlastníckym žalobám upravenýchv § 126 OZ. OZ v § 135c) ustanovuje spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu, a
to odstránenie stavby na náklady jej vlastníka ( § 135c) ods. 1 OZ) , prikázanie stavby za náhradu do
vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí

( § 135 c) ods. 2 OZ ) inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu
( § 135c) ods. 3 OZ). V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich preferenčná
postupnosť. Súd teda vždy musí najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie
stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že bola niekoľkokrát žalovaná predvolaná na pojednávanie za účelom jej vypočutia v

súvislosti s vyporiadaním neoprávnených stavieb, ktorých je vlastníčkou. Pojednávania sa nezúčastnila,
čím súd má za to, že s predmetným návrhom na odstránenie stavieb, ktoré sú na cudzom pozemku,
čiže ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu nerozporuje, súhlasí. Žalovaná žiadne vyjadrenie k
predmetnej žalobe nedala, nerozporovala ani listinné dôkazy. Súd ju vyzýval na účasť na nariadených
pojednávaniach, aby sa vedela vyjadriť aj k možnému inému spôsobu vyporiadania neoprávnenej
stavby, avšak pojednávaní sa nezúčastnila. Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení k veci uviedol,

že sú podávané neustále sťažnosti na zanedbaný areál budov žalobkyne a dospel k záveru, že nemá
záujem na zachovanie cudzích budov na svojom pozemku. To znamená, že trvá na podanej žalobe.
Keďže teda žalovaná nerozporovala predmetnú žalobu, skutkové tvrdenia v nej uvedené, ani listinné
dôkazy, a súd mal dostatočne preukázaná žalovaný nárok, žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil
žalovanej povinnosť odstrániť stavby v jej vlastníctve z pozemkov žalobcu.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.