Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/488/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214230449
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:1214230449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Obchodná spoločnosť DS - CAR,
s.r.o., so sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, IČO: 36 233 510, právne zastúpený: JUDr. Ernest Csonga,
advokát, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, proti žalovanému: LICITOR factoring,
s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 435 601, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, o vylúčenie veci z exekúcie,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 31.5.2016, sp.zn.
6C/34/2015-104, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie vylúčil hnuteľnú vec: osobné motorové
vozidlo zn. FIAT PUNTO 1,2 HLX ev.č. DS 108 BO, VIN: ZFA18800004204549, farba: biela, z exekúcie
vykonávanej exekútorom Mgr. Angelikou Slopovskou, Exekútorský úrad, Sedlárska 6, Bratislava, na
podklade poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom v Dunajskej Strede dňa
22.07.2011 pod č. 9Er 719/2011 (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania na súdnom poplatku 99,50 eur a trovách právneho zastúpenia 346,78 eur právnemu zástupcovi
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku,
vecne dôvodil, že žalobca (pôvodne AUTOTECHNIKA s.r.o., so sídlom Galantská cesta 2, Dunajská
Streda) sa žalobou zo dňa 29.12.2014 na Okresnom súde Bratislava II domáhal vylúčenia veci z
exekúcie a to osobného motorového vozidla FIAT PUNTO 1,2 HLX ev.č. DS 108 BO proti pôvodnému

žalovanému Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava. V priebehu konania došlo k zmene
účastníka tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.

3. Súd mal z dokazovania zistené, že žalovaný ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi Mgr. Angelike
Slopovskej so sídlom Sedlárska 6, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie EX 209/11 proti povinným:
R. N., G. N. a L. Z.. Pôvodný žalovaný ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie proti povinným
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 5C 91/2010-34

zo dňa 11.02.2011. Súdna exekútorky Mgr. Angelika Slopovská, poverená na vykonanie exekúcie
Okresným súdom Dunajská Streda v exekučnom konaní 9Er/719/2011, vydala dňa 02.09.2011 žiadosť
o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie Ex 209/11 a žiadala Okresný dopravný inšpektorát
Dunajská Streda o zablokovanie motorových vozidiel alebo prípojných vozidiel vo vlastníctve, poprípadedržbe vyššie uvedených povinných, na základe čoho Okresný dopravný inšpektorát Dunajská Streda
vykonal dňa 07.09.2011 blokáciu na osobné motorové vozidlo značky FIAT PUNTO 1,2 HLX, ev.č.
DS 108 BO, VIN: ZFA18800004204549. Predmetné vozidlo bolo a do dnešného dňa je evidované

na Dopravnom inšpektoráte na fyzickú osobu G. N. (vyššie uvedená povinná v 2.rade ). Vlastníkom
motorového vozidla bol však pôvodný žalobca, ktorý ako kupujúci uzavrel dňa 03.09.2008 Zmluvu o
predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla s G. N. ako predávajúcou. Predmetom prevodu bolo
vyššie uvedené motorové vozidlo, ktoré dňa 03.09.2008 žalobca na základe protokolu o odovzdaní a
prevzatí vozidla dňa 03.09.2008 aj prevzal (dôkaz - Zmluva o predaji a kúpe ojazdeného vozidla zo

dňa 03.09.2008, protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 03.09.2008). Vlastnícke
právo k hnuteľným veciam sa nadobúda prevzatím veci, žalobca teda nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva predmetné motorové vozidlo dňa 03.09.2008. Vzhľadom k tomu, že po začatí exekučného
konania došlo k prevodu práv a povinností z exekučného titulu, následne aj súd v predmetnom konaní
sp. zn. 6C 34/2015 pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava
a na jej miesto vstúpil do konania ako žalovaný LICITOR factoring, s.r.o., Žilina a namiesto pôvodného

žalobcu AUTOTECHNIKA, s.r.o., Dunajská Streda vstúpila obchodná spoločnosť DS-CAR , s.r.o., IČO:
36 233 510, so sídlom Dunajská Streda.

4. Žalovaný v konaní spochybňoval skutočnosť, že Zmluva o predaji a kúpe ojazdeného vozidla bola
skutočnepodpísanádňa03.09.2008,akototvrdížalobca.Žalovanýmalpodozrenie,ževdanomprípade

došlo k antidatovaniu zmluvy, pretože hoci má byť žalobca vlastníkom motorového vozidla už viac ako
7 rokov, svojho vlastníckeho práva sa začal domáhať až v roku 2015. Keďže žalobca žalovanému do
dnešného dňa nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že k podpísaniu zmluvy a
protokolu došlo skutočne ešte v dobe, keď na motorovom vozidlo neviazlo exekučné záložné právo, mal
žalovaný dôvodnosť žaloby nepreukázanú. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla povinnosť

platiťdaňzmotorovýchvozidielaanipovinnosťevidovaťvozidlonapríslušnomdopravnominšpektoráte,
keďže ho nekúpil na podnikateľské účely, ale len za účelom jeho ďalšieho predaja, preto navrhol
súdu, aby žalobcu vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich absolvovanie a úhradu emisnej a
technickej kontroly za obdobie od roku 2008 až do dňa blokácie motorového vozidla v exekúcii EX
209/2011, ktorý dôkaz súd nevykonal, keď na základe už doložených listinných dôkazov mal preukázané

na základe Zmluvy o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla uzavretej medzi spoločnosťou
AUTETCHNIKA s.r.o., Dunajská Streda a G. N., bytom N., dňa 03.09.2008 G. N. odpredala predmetné
vozidlo tejto spoločnosti za dojednanú kúpnu cenu 3.916,88 eur. Na základe protokolu odovzdaní a
prevzatí motorového vozidla bolo preukázané, že pôvodný žalobca - spoločnosť AUTOTECHNIKA,
s.r.o., uvedeným dňom prevzal vozidlo predávajúcej G. N.. Keďže vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa

nadobúda prevzatím veci a žalobca vozidlo prevzal dňa 03.09.2008, nadobudol ho v uvedený deň do
svojho výlučného vlastníctva i keď zmena nebola vykonaná na Dopravnom inšpektoráte v Dunajskej
Strede, čo vyplýva aj zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo dňa 29.05.2014.
Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že na sporné vozidlo bolo vedených 5 exekúcií,
traja zo súdnych exekútorov po výzve zo strany žalobcu ihneď vozidlo odblokovali bez akýchkoľvek

námietok, pokiaľ ide o súdnu exekútorku Mgr. Slopovskú, tá požiadavke odblokovať vozidlá nevyhovela
v dvoch veciach s tým, že tunajší súd už vyhovel návrhu v inej veci žalobcu na základe vyššie uvedených
dôkazovktorébolidoloženéajpreúčelytohtokonania.Súdtakmalpreukázané,ževlastníkomosobného
motorového vozidla zn. FIAT PUNTO 1,2, HLX, ev.č. DS 108 BO s účinnosťou od 03.09.2008 bol
žalobca ( pôvodne spoločnosť AUTOTECHNIKA ,s.r.o., v súčasnosti DS-CAR s.r.o., Dunajská Streda),

a nie povinný v exekučnej veci EX 209/2011, preto súd sporné motorové vozidlo vylúčil z predmetnej
exekúcie.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania vzniknuté na súdnom poplatku vo výške 99,50 eur a na právnom zastúpení

vo výške 346,78 eur včas a riadne vyčíslené v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. e), písm. f) Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) , pretože súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že skutočnosť, že
žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva motorové vozidlo dňa 3.9.2008 mal súd zistenú
výlučne zo žalobcom predloženej zmluvy o predaji a kúpe vozidla a Protokolu o prevzatí vozidla
datovaného 3.9.2008, pričom sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, že je pravdepodobné, že vdanom prípade došlo k antidatovaniu oboch dokumentov. Žalovaný považuje zistenie skutkového stavu
za nedostatočné, keďže súd sa nevysporiadal s ním navrhnutými dôkazmi - dokladmi preukazujúcimi
absolvovanie a úhradu emisnej a technickej kontroly za obdobie od roku 2008 až do dňa blokácie

vozidla v exekúcii Ex 209/11, hoci jedine týmito je možné zistiť rozhodujúcu skutočnosť, a to, či k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy i podpísaniu protokolu o prevzatí vozidla došlo v čase pred uskutočnením
blokácie vozidla. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal aj na údaje o stave najazdených kilometrov počas
prvého polroka roku 2008, ktoré údaje sú verejne dostupné na internetovej stránke J.. , podľa ktorých
počas prvého polroka roku 2008 malo najazdených menej ako 100 000 km, koncom roka 2008 bol počas

absolvovania STK stav na odometri zaznamenaný ako nepresahujúci 80 000 km, a koncom roka 2010,
resp. začiatkom roka 2011 mal stav odometra zodpovedať cca 105 000 až 110 000 najazdených km.
Podľa kúpnej zmluvy mal byť stav odometra ku dňu podpisu zmluvy 106 000 km (na zmluve je mylne
uvedený ako stav tachometra), ktorý stav podľa výpisu z vyhľadávania kontroly originality zodpovedá
stavu odometra v roku 2011. Pokiaľ by boli tieto zápisy správne, z týchto údajov jednoznačne vyvstáva
pochybnosť, že kúpna zmluva a protokol o prevzatí mali byť uzatvorené a podpísané v roku 2008. Práve

z dokladov o absolvovaní emisnej a technickej kontroly je potom možné zistiť, či žalobca absolvoval a
zaplatil tietokontrolyalebotakučinilaeštepovinná v2.radeajetakmožnézistiťobdobie,kedyskutočne
došlo k uzatvoreniu zmluvy a k prevzatiu vozidla. Pokiaľ súd potom len automaticky bez akejkoľvek
verifikácie prevzal tvrdenia žalobcu a dospel k záveru, že vlastnícke právo na žalobcu prešlo dňa
3.9.2008, dopustil sa pochybenia pri zisťovaní skutkového stavu. Preto odvolateľ navrhol, aby krajský

súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a súčasne poukázal
na nesprávnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy podľa jeho názoru malo byť aplikované
ustanovenie § 257 CSP vo vzťahu k žalovanému.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozsudok za vecne správny, navrhol

ho potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie žalovaného, že došlo k
antidatovaniukúpnejzmluvyaprotokoluoprevzatímotorovéhovozidla,považovalzaničímnepodložené
a účelové, vozidlo bolo blokované viacerými exekútormi, ktorí po oboznámení sa s Kúpnou zmluvou
zo dňa 3.9.2008 bez akýchkoľvek pochybností vozidlo odblokovali a zmluvu uznali za hodnoverný
dôkaz prevodu vlastníckeho práva. Súdny exekútor JUDr. Albín Božek, na žiadosť ktorého bol predmet

sporu blokovaný po prvý krát od 19.11.2018, t.j. 2 mesiace od podpísania kúpnej zmluvy a prevode
vlastníckehoprávanažalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcu,taktiežbezakýchkoľveknámietokuznal
Kúpnu zmluvu zo dňa 3.9.2008 a vozidlo odblokoval. Dôkazom, že kúpna zmluva nemôže byť a ani nie
je antidatovaná, sú aj listiny založené v spise a to príjemka č. 2008/03/00123 s dátumom vyhotovenia a
dodania 3.9.2008, na ktorej ako dodávateľ je označená pani N. (povinná v 2. rade v exekučnom konaní

Ex 209/11 vedenom Mgr. Slopovskou) a odberateľmi AUTOTECHNIKA, s.r.o., teda právny predchodca
žalobcu a tiež výdavkový pokladničný doklad č. 300862 zo dňa 3.9.2008, ktorý potvrdzuje, že pani N.
bola vyplatená suma 118.000,- Sk ako hodnota odkúpeného vozidla. Pokiaľ ide o počet najazdených
kilometrov, táto otázka je z hľadiska predmetnej veci irelevantná, keď predmetom sporu je či žalobca v
rozhodnomčasebolalebonebolvlastníkompredmetusporu.Niejetiežpravdivétvrdeniežalovaného,že

sa žalobca začal domáhať svojho vlastníckeho práva až v roku 2015, keď žalobca ani povinná v 2. rade
v exekučnom konaní Ex 209/11 nemala na to dôvod, pretože v čase podpísania zmluvy motorové vozidlo
nebolo zablokované, a žalobca sa o blokácii vozidla dozvedel až v roku 2010, keď vozidlo predal tretej
osobe F. P., kúpnou zmluvou zo dňa 17.9.2010, za 2.250 eur, ktorý po kúpe vozidla investoval do vozidla
357,39 eur, avšak pri prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte vyšlo najavo, že vozidlo je blokované,

preto k prepisu vozidla na kupujúceho ani nedošlo a žalobca musel odkúpiť vozidlo späť od pána P.
a nahradiť mu aj náklady vzniknuté v súvislosti s opravou motorového vozidla. Spätná kúpa vozidla
sa uskutočnila 23.11.2010 kúpnou zmluvou. Je teda zrejmé, že síce v roku 2010 bol predmet sporu
blokovaný, avšak nie Mgr. Slopovskou ale JUDr. Božekom a Mgr. Tóthom, ktorí ako už bolo preukázané,
na žiadosť žalobcu a po preskúmaní listinných dôkazov vozidlo okamžite deblokovali. Kúpa vozidla od

p. N. ako aj predaj a spätná kúpa toho istého vozidla od pána P. sa uskutočnila teda predtým, ako
súdna exekútorka Mgr. Slopovská, ktorá vymáha pohľadávku právneho predchodcu žalovaného, podala
žiadosť na uskutočnenie blokácie vozidla. Pokiaľ ide o požiadavku žalovaného na aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, žalobca na jeho aplikáciu nevidí dôvod.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorého ustanovenia § 470 ods. 1 CSP zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prváCSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom

rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na
doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam nasledovné:

11. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal ním
navrhnutý listinný dôkaz, preukazujúci kto absolvoval a uhradil technickú a emisnú kontrolu za obdobie
od roku 2008 až do dňa blokácie vozidla v exekúcii Ex 209/11, keď podľa neho jedine týmto je možné
zistiť, či k uzatvoreniu kúpnej zmluvy i podpísaniu protokolu o prevzatí vozidla došlo v čase pred
uskutočnením blokácie vozidla. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie ním navrhnutý dôkaz

nevykonal a rozhodol na prvom pojednávaní po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, predloženými
žalobcom a obsahom exekučného spisu EX 209/2011, ktoré dôkazy súd považoval za postačujúce.

12. S týmto postupom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd, keďže po preskúmaní
obsahu spisu aj odvolací súd zistil, že napriek tomu, že súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným,

už listinné dôkazy predložené žalobcom dávajú spoľahlivý podklad pre náležité zistenie skutkového
stavu a z neho vyplývajúci záver o dôvodnosti podanej žaloby. Obsahom spisu je totiž jednak Zmluva
evidenčné č. 0309/2008 o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 03.09.2008, ktorou
právny predchodca žalobcu, spol. AUTOTECHNIKA s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede, Galantská
cesta 2, zaoberajúci sa v predmete činnosti sprostredkovaním kúpy a predaja motorových vozidiel,

odkúpil od G. N. predmetné motorové vozidlo, ďalej Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
zo dňa 03.09.2008 spísaný tými istými osobami svedčiaci o fyzickom odovzdaní predaného vozidla
kupujúcemu, ale aj daňové doklady a síce príjmový doklad č. 2008/03/00127 zo dňa 03.09.2008 na sumu
118.000,- Sk, označujúci ako dodávateľa G. N. a odberateľa spol. AUTOTECHNIKA s.r.o. a napokon
aj výdavkový pokladničný doklad č. 300862 zo dňa 03.09.2008 so všetkými náležitosťami, z ktorého

vyplýva, že spol. AUTOTECHNIKA s.r.o. vyplatila predávajúcej za kúpu predmetného vozidla sumu
118.000,- Sk.

13. Obrana žalovaného, spočívajúca v jeho podozrení na antidatovanie predmetnej kúpnej zmluvy
sa vo svetle žalobcom predložených dôkazov javí ako účelová a ničím nepodložená, keď žiaden z

predložených dokladov nie je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý vyvolať reálne podozrenie z
falšovania dátumu prevodu vozidla, naopak tieto vo svojom súhrne presvedčivo podporujú tvrdenia
žalobcu a svedčia o tom, že Zmluva o predaji a kúpe vozidla bola skutočne uzavretá dňa 03.09.2008,
vlastníkom od uvedeného dňa preto nebola G. N.. Pokiaľ potom neskôr bola voči menovanej vedená
exekúcia, bol tu preto dôvod na vylúčenie vozidla z exekúcie.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne, pričom odvolací dôvod bol posúdený ako
neopodstatnený, pretože ani vykonávanie ďalších dôkazov nemohlo privodiť iné rozhodnutie vo veci,
bolo by nadbytočné a v rozpore s princípom hospodárnosti súdneho procesu.

15. Odvolateľ v odvolaní namietal aj správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, majúc za to, že
súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať vo vzťahu k žalovanému
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd však tento názor odvolateľa nezdieľa keď v tomto prípade
nevidel žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali.16.Podľa§150ods.1O.s.p.,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

17. Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania ( a to aj

v prípade, ak by hradenie nákladov prináležalo podľa § 146 O.s.p.), avšak súd dôjde k záveru, že sú tu
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj

v konaní. Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby

neodporovalo dobrým mravom.. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

18.Dôvodyaplikácie§150ods.1O.s.p.podľažalovanéhomajúvtomtoprípadespočívaťvokolnostiach,
ktoré predchádzali podaniu žalobného návrhu a správanie strán pred jeho podaním a po jeho podaní,

s tým, že keby sa žalobca pokúsil pred podaním žaloby o komunikáciu so žalovaným a preukázal
mu relevantnými dokladmi prevod vlastníckeho práva k vozidlu na jeho osobu, bol by žalovaný
súhlasil s odblokovaním vozidla a nemuselo k sporu dôjsť. Odvolací súd ale v posudzovanom prípade
nevidel žiadne výnimočné okolnosti. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nepokúsil o mimosúdne
vyriešenie sporu, nezakladá dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Z postoja žalovaného

v prebiehajúcom konaní ( ktorý žalobcom predložené dôkazy odmieta uznať ) navyše možno dôvodne
usudzovať, že ak by aj bol žalobca pokus o mimosúdne vyriešenie sporu urobil, žalovaný by zrejme
nebol akceptoval ním predložené dôkazy tak, ako ich odmietol akceptovať po podaní žaloby a v
podstate ich neuznáva doposiaľ, o čom svedčí skutočnosť, že podal vo veci odvolanie, hoci súd po
vykonaní dokazovania považuje nárok žalobcu za dostatočne preukázaný. Keďže potom z obsahu spisu

nevyplýva ani žiadna iná výnimočná okolnosť, musel odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným
dospieť k záveru, že tu niet dôvodu na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konania.

19. Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov hodných osobitného zreteľa, posúdil odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti rozhodnutia o trovách konania ako správne,
keďže žalobca ako plne úspešný v tomto spore mal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti neúspešnému žalovanému. Na základe uvedeného
odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako neopodstatnené a keďže výpočet priznanej
náhrady trov odvolateľ nenamietal a zároveň neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej

inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 2 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).