Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky:

H. W., O. XX, XXX XX R., zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s.r.o., so sídlom M.R.
Štefánika 2618, 022 01 Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, 831 03, Bratislava, proti odporcovi: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu sp. zn.: 3694/2015-KaBA, ČRZ.: 19949/2015 zo dňa 25.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 3694/2015-KaBA, ČRZ.: 19949/2015 zo dňa 25.03.2015 zrušuje podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 650,40 eur, na účet právneho
zástupcu navrhovateľky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp. zn.: 3694/2015-KaBA, ČRZ.: 19949/2015 zo dňa 25.03.2015 odporca
podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej
pomoci v právnej veci o náhradu škody na zdraví spôsobenej operačným zákrokom pravého ucha dňa

15.10.2003. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu,
keďže sa možno domnievať, že právo na náhradu škody je už premlčané. Nesplnenie hoci len jedenej z
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie
o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie, ktorým sa domáhala
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedla, že odporca

dospel k nesprávnemu právnemu záveru a to aj na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Namietala, že stanovenie nároku na právnu pomoc iba vo veci o náhradu škody na zdraví
spôsobenej operačným zákrokom pravého ucha dňa 15.10.2003 je nesprávne stanovené, nakoľko sa
jedná aj o nesprávne poskytnutú následnú zdravotnú starostlivosť po výkone operácie. Mala za to,
že premlčacia doba na uplatnenie práva na súde mala začať plynúť až dňa 24.07.2013, vydaním
lekárskej správy MUDr. Jägerom, kde bola potvrdená príčinná súvislosť medzi operáciou a vznikom
ochorenia. Následne konštatovala, že dňom 07.10.2014 bol vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne

ustálený stav o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu a týmto dňom začala plynúť dvojročná
premlčacia doba. Súčasne uviedla, že za deň premlčania nároku na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia by sa mal považovať deň 07.10.2014. Namietala, že odporca sa pri rozhodovaní opieral
o informácie podané v žiadosti a vychádzal z predložených listín, pričom priebeh udalostí odvodil ztrestného oznámenia podaného jej manželom a s ňou odporca nikdy osobne nekomunikoval. Dňa
16.02.2015 sa navrhovateľka dostavila do kancelárie odporcu za účelom podania žiadosti o právnu
pomoc. Vzhľadom na jej zložitý zdravotný stav (záchvat) dokončila žiadosť pracovníčka centra, pričom

následne jej nebolo umožnené podať podrobné vysvetlenie k prípadu. Podľa názoru navrhovateľky ju
odporca mal oboznámiť s možnosťou poskytnúť právnu pomoc už pri vypisovaní žiadosti. Odporca vo
svojom rozhodnutí ďalej neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľka mala za to, že odporca v danej veci prejudikoval
rozhodnutie príslušných súdov.

Odporca vo svojom vyjadrení zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie
právnej pomoci ako aj na dôvodoch uvedeného rozhodnutia a žiadal, aby ho súd ako vecne správne
potvrdil. Skutočnosť, že nárok na náhradu škody by mohol byť premlčaný konštatoval odporca na
základe predložených listín, pričom uviedol, že mu neboli predložené niektoré z dokladov, ktoré boli
súčasťou podaného odvolania. Podľa názoru odporcu bolo vymedzenie uvedeného nároku v rozhodnutí

o nepriznaní nároku dostatočne široké na to, aby mal prípadný určený právny zástupca navrhovateľky
viacero možností aký postup zvoliť v prípade domáhania sa náhrady škody spôsobenej na zdraví
pričom uvedený nárok vyplýva z okolností uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Odporca
nesúhlasil s tvrdením, že by predbežná konzultácia v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. nebola poskytnutá
v súlade s týmto zákonom. Taktiež nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že s ňou nikdy osobne

nekonzultoval. Prvá osobná konzultácia sa uskutočnila dňa 16.02.2015, na ktorej sa zúčastnila s
manželom. Odporca v prípade potreby mohol písomne vyzvať navrhovateľku ako aj ona mala možnosť
obrátiť sa na odporcu s návrhmi na doplnenie spisového materiálu. Poukázal na nie úplne nesprávne
tvrdenie navrhovateľky, že odporca odvodil priebeh udalostí z trestného oznámenia podaného jej
manželom,nakoľkoodporcavychádzalajzinýchpredloženýchlistín.Záveromuviedol,ženavrhovateľka

má zákonnú možnosť podať si žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ak odpadnú dôvody nepriznania
nároku na poskytnutie právnej pomoci, resp. ak je názoru, že odporca si nevyžiadal všetky dokumenty
súvisiace so skutkovým stavom prípadu.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal vec na nariadenom pojednávaní,
preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľky bol podaný dôvodne.

V predmetnej veci je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť centra, keďže
ide o občianskoprávnu vec.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej

účasti.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a

právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obč. zák.“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. l O.s.p.).

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje
i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z. keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom

je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát
potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto

forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v
prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok
poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/
zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania
vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba

považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o
zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať
dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva
uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľvyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom
konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného
prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,

čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci demonštratívne uvádza,
na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok
pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p.
všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení
žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005
Z.z. je tento pojem demonštratívne vymedzený slovom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u
ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence
neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha
centra.

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci označenej navrhovateľkou
ako náhrada škody - ťažká ujma na zdraví možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č.
327/2005 Z.z.), ktorá ju vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o
bezplatnej právnej pomoci.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka doručila odporcovi dňa 16.02.2015 žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci kde povahu sporu vymedzila ako náhrada škody - ťažká ujma na zdraví. Z
predložených listín a žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že navrhovateľka dňa 15.10.2003
podstúpila operačný zákrok pravého ucha vo FNsP Bratislava, ORL klinika, pracovisko Antolská. Po

operačnom zákroku u nej nastali vážne zdravotné komplikácie, závraty a kolapsy, stav bezvedomia,
zvracanie, tonicko - klonické kŕče. V roku 2006 sa uskutočnila jej reoperácia a bol odstránený piston
(protéza). Navrhovateľka sa viackrát obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prvý
krát dňa 08.04.2005 z dôvodu nespokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou pri operačnom
zákroku. Toto podanie bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. S výsledkom šetrenia sa nestotožnila,

a preto sa obrátila listom zo dňa 15.08.2007 na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
ktoré podnet postúpilo na priame vybavenie úradu. O zaujatie stanoviska bol požiadaný aj odborník
z príslušného medicínskeho odboru z Fakultnej nemocnice Olomouc, ktorý preverením operačného
postupu a následného diagnostického a liečebného postupu zo strany poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti nezistil žiadne pochybenia. Uvedené stanovisko následne prerokovala aj potvrdila odborná

komisia predsedu úradu o čom navrhovateľku vyrozumela listom. Dňa 04.03.2010 prijal úrad ďalšie
podanie navrhovateľky, pričom konštatoval, že pri vybavovaní jej podnetov postupoval podľa zákona
č. 581/2004 Z.z. a využil všetky zákonné podmienky na preverenie jej podnetov ako aj podkladov a
informácií, ktoré predložila. Na základe žiadosti bola dňa 27.05.2013 navrhovateľka aj s manželom
osobne prijatá riaditeľkou Sekcie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá im vysvetlila

na základe akých skutočností a dôkazov úrad dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť bola
navrhovateľke poskytnutá správne. V súvislosti s touto vecou bolo vedené aj trestné konanie v
roku 2007 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Petržalka, ktoré bolo podľa tvrdenia manžela
navrhovateľky zastavené a bolo rozhodnuté na základe falošných dokladov. Dňa 06.02.2015 podal
manželnavrhovateľkyopätovnetrestnéoznámenie,ktorébolospísanénaNárodnejkriminálnejagentúre

Prezídia Policajného zboru. Navrhovateľka je toho názoru, že spôsobom vykonania operačného zákroku
pravého ucha a následným postupom lekárov jej boli spôsobené zdravotné ťažkosti, ktoré trvajú
doposiaľ, a preto sa chce domáhať náhrady škody spôsobenej na zdraví súdnou cestou.

Odporcavnapadnutomrozhodnutíuviedol,žeškoda(následkyublíženianazdraví)saprejavovalaužpo

vykonanom operačnom zákroku, respektíve v roku 2005 kedy navrhovateľka prvý krát požiadala úrad o
prešetrenie. Navrhovateľka teda mala vedomosť o tom, že operačný zákrok dňa 15.10.2003 s ohľadom
na jej následky nemusel prebehnúť v poriadku a že pochybením lekárov jej bola spôsobená ujma na
zdraví a od tohto momentu začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na náhraduškody na súde. V prípade ak by sa brali do úvahy tvrdenia o CT vyšetrení a jeho výsledkoch v roku
2006, na základe ktorého malo byť preukázané pochybenie lekárov pri operačnom zákroku pravého
ucha, premlčacia doba by aj v tomto prípade uplynula.

Súdmázato,pokiaľideoprávonanáhraduškodyspôsobenejnazdraví,platílensubjektívnapremlčacia
doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu
týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na
požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.

Pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na
náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky uvedené nároky sú podľa súdnej praxe celkom
samostatné, lebo predpoklady ich vzniku sú odchylné a tiež sa môžu časovo odchylne napĺňať (napr.
strata na zárobku počas práceneschopnosti vzniká vyplatením poslednej dávky nemocenského, strata

nazárobkupriinvaliditevznikádoručenímrozhodnutiaopriznaníinvalidnéhodôchodku,bolestnésazistí
po skončení liečebného procesu, o sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď
škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony, a pod.). Tieto skutočnosti
treba mať preto na zreteli pri posudzovaní ich prípadného premlčania, hoci zrejme len z pragmatického
hľadiska sa svojou povahou jednotné právo na náhradu ujmy spôsobenej na zdraví štiepi na čiastkové

práva (nároky) samostatnej povahy, čo je v neprospech poškodeného, ktorému sa tým skracuje už aj
tak krátka subjektívna premlčacia doba.

V danom prípade sa súd nestotožnil so závermi odporcu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť
sporu z dôvodu premlčania práva na náhradu škody. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže
byť vyhovené. S poukazom na zložitý skutkový stav v právnej veci navrhovateľky o náhradu škody nie je
možné konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu. O návrhu navrhovateľky je príslušný rozhodnúť iba súd
a centrum v tomto prípade prekročilo právomoc vyplývajúcu mu zo zákona o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a prejudikovalo rozhodnutie súdu. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o

priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu
ochranu garantovaného ústavou, a preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy Slovenskej
republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so
zákonom. Podľa názoru súdu odporca rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a
preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a)

O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Súd priznal úspešnej navrhovateľke podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania vo výške 650,40 eur, predstavujúce odmenu advokáta.
Odmena bola priznaná podľa § 11 ods. 4 Vyhl. č. 65/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom zo dňa 08.04.2015 vo výške 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur, t.j. v celkovej sume
72,92 eur a písomné podanie na súd zo dňa 20.04.2015 vo výške 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur,
t.j. v celkovej sume 72,92 eur); za 2 úkony právnej služby ( písomné podanie na súd zo dňa 26.02.2017
vo výške 68 eur + režijný paušál 8,84 eur, t.j. v celkovej sume 76,84 eur a písomné podanie na súd zo

dňa 21.10.2017 vo výške 68 eur + režijný paušál 8,84 eur, t.j. v celkovej sume 76,84 eur); za 1 úkon
právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 29.05.2018 vo výške 70,85 eur + režijný paušál 9,21 eur, t.j.
v celkovej sume 80,06 eur). Náhrady hotových výdavkov a náhrady straty času ( § 15 ods. 1 a § 17
ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní dňa 29.05.2018 - cestovné náklady za cestu
motorovým vozidlom z miesta sídla advokátskej kancelárie do sídla Krajského súdu v Bratislave a späť

(452 km) pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 5,81/km (priemerná cena pohonných hmôt 1,32 eur/
L), 10 začatých polhodín za cestu na pojednávanie a späť) boli priznané v sume 270,82 eur. Spolu teda
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 650,40 eur ( 72,92 eur + 72,92 eur + 76,84 eur + 76,84
eur, 80,06 eur + 270,82 eur).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).