Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/470/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713207695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713207695.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. A. C. nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym
opatrovníkom O. I., C. G. A. B. N. dieťaťa rodičov Q. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na W. XXX a
K. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. XXX zast. advokátom JUDr. Slavomírom Hrubišákom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Humennom na Pugačevovej 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.9.2013 č.k. 17P 135/2013- 66 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 4.92013 č.k. 17P 135/2013-66 zmenil rozsudok Okresného súdu
Michalovce z 30.9.2011 č.k. 2P 180/2011-46 a zvýšil výživné od otca pre mal. A. zo sumy 30 % zo
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na 50,- € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať
vždydo15.dňavmesiacidopredumatkedieťaťaod1.5.2013.Dlžnévýživné96,-€od1.5.2013dokonca

augusta 2013 uložil otcovi zaplatiť do konca októbra matke dieťaťa (navrhovateľke). V prevyšujúcej časti
návrh matky zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 sa
podstatne zmenili pomery na strane maloletého zvýšením jeho odôvodnených potrieb, nástupom do
prvého ročníka strednej školy, ale aj všeobecne nárastom cien a na strane matky tým, že jej skončila
rodičovská dovolenka a nemá žiaden príjem. Na strane otca vychádzal zo zistenia, že v roku 2011
bol nezamestnaný a v čase rozhodovania súdu začal podnikať, ale jeho príjem nebolo možné presne

zistiť, pretože jeho podnikateľská činnosť je v začiatkoch a v prevažnej miere má ešte väčšie výdavky.
Pri výdavkoch musí počítať so splátkou úveru na osobné motorové vozidlo 8.000,- € ročne a okrem
toho má ďalšie nevyhnutné náklady súvisiace s prevádzkovaním mäsiarstva. Po zohľadnení osobných
výdavkov rodiny a nevyhnutných potrieb maloletých detí, ako aj nákladov na domácnosti dospel k
záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. A. mierne zvýšeným výživným 50,- €
mesačne s odôvodnením, že ak má pomerne vysoké výdavky s prevádzkovaním podnikateľskej činnosti

musí počítať aj s výživou na všetky svoje maloleté deti. Zvýšenie výživného od podania návrhu matky
odôvodnil tým, že už v tom čase bola preukázaná zmena pomerov. Dlžné výživné 96,- € určil ako rozdiel
medzi výživným, ktoré platil otec po 26,- € mesačne a terajším výživným 50,- €, ktoré ho zaviazal zaplatiť
do konca októbra 2013.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, v ktorom konštatovala, že otec dieťaťa napriek

tomu, že ho zastupoval advokát a zobrali na vedomie súdom uloženú povinnosť predložiť leasingovú
zmluvu a k nahliadnutiu knihu príjmov a výdajov, ak otec z podnikateľskej činnosti ešte nepodal daňové
priznanie, ani jedno z týchto potvrdení nepredložili. Otec dva roky zavádzal súdy, že nikde nepracuje,
pričom pracoval u svojej manželky a je viac než zaujímavé, že od februára 2013 po kontrole G. W. Q.,
ktorú spolu s O. I. upozornili na pracovnú činnosť otca, ten nielen, že našiel prácu, ale hneď sa stal z
neho konateľ firmy. Taktiež je viac než zaujímavé, že otec má na nové auto v hodnote 24.000,- €, ale

na potreby dieťaťa finančné prostriedky nemá. Zavádzal súd aj v tom, že mu klesli tržby, lebo sa blízko
jeho prevádzky otvorila nová predajňa s tým istým tovarom, čo sa nezakladá na pravde, pretože tátopredajňa tam bola otvorená ešte v čase, keď otec nepodnikal. Otec v prípade, ako tvrdil, že mu klesli
tržby, mohol si kúpiť oveľa lacnejšie ojazdené auto s oveľa nižšími splátkami a určite by prevádzku v
takomto prípade nerozširoval. Vyjadrila názor, že otec úmyselne nepredložil súdom požadované doklady

a vytkla konajúcemu súdu, že určiť výživné na dospievajúceho syna 50,- € v dnešnej dobe a len na
základe tvrdenia otca o jeho príjme, určite nie je v záujme dieťaťa. Poukázal aj na to, že dala zaviazať
otca platiť výživné do 5. dňa v mesiaci, keďže podľa doterajšieho rozhodnutia si neplní vyživovaciu
povinnosť ani do 15. dňa a výživné jej prichádza až 18. - 19. v mesiaci (čo už rieši aj exekútorsky úrad).
Lehotu splatnosti do 5. dňa žiadala preto, že maloletý syn musí mať vyplatené obedy v škole do 10.

dňa. V tejto súvislosti poukázal na postoj konajúcej sudkyne, ktorá rozhodla do 15. dňa na základe
otcom prejavenej vôle na pojednávaní. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
a zaviazal otca prispievať na maloletého syna A. C. 130,- € mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci a dlžné
výživné zaviazať otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol zvýšiť výživné pre mal. A. podľa pôvodného návrhu
matky s poukazom na to, že odôvodnené potreby dieťaťa sa neustále zvyšujú.

Odvolacísúdsabeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.preskúmalrozsudoksúduprvého

stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a
písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa§221ods.1písm.h/O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ods. 2 cit. zák. ust.
vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach Obchodného
registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný

vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu uvedenú ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania

jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania,
môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej
časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej
nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu
a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho

dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj
rozpornosťoujednotlivýchvýrokovrozhodnutia.Vydaniezmätočnéhorozhodnutiabezďalšienemásvoje
právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva
na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované
formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti
a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.Odvolací súd vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust. a uvedených úvah po preskúmaní spisu a konania, ktoré
predchádzalo vyhlásenému rozsudku dospel k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil uvedenými

ustanoveniami, predovšetkým ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať všetky
dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci účastníci ich nenavrhli (zásada
vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dokazovania zakotvená v ust. § 132 O.s.p. neznamená,
že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie,
alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie, a ktoré opomenie. Súdy sú podľa

§ 132 O.s.p. povinné vypsoriadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah
k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú tým, že sa so zistenými skutočnosťami
nezaoberajú vôbec alebo sa nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu
konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces a súdnu
ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení uviesť,
ktoréskutočnostibolidokazovaním,zhodnýmitvrdeniamiúčastníkov,aleboinýmzákonomustanoveným

spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel súd svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam
každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci a v odôvodnení ho
uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Jasným a výstižným vysvetlením, ktoré skutočnosti konajúci súd považoval

za preukázané a ktoré nie, sa rozumie postup, v ktorom súd musí potrebné údaje, výklady a závery
formulovať v odôvodnení rozhodnutia vlastnými slovami, iba tak môže byť odôvodnenie stručné, jasné
a v odvolacom konaní preskúmateľné a nie postup, ktorým iba deklaruje dôkazy a doslova opíše
výpovede účastníkov konania bez ich dôsledného vyhodnotenia. Konajúci súd sa dopustil aj ďalšieho
pochybenia,akoužbolovyššiekonštatované,vrozporesust.§120ods.2O.s.p.,ktoréplatíprekonania,

ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj toto konanie, v ktorom mal súd povinnosť
zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, že vykonal vo veci v celku
rozsiahle dokazovanie, dôsledne nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie
o výživnom, nota bene o rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozhodol na hypotetickom podklade,
v dôsledku čoho je záver súdu o príjmových, majetkových a rodinných pomeroch otca (účastníkov

konania) predčasný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci dôsledne nerešpektoval
právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru
a v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, neuviedol akými úvahami sa riadil, ak zvýšil výživné na 50,- € mesačne a prečo

nevyhovel návrhu matky, prípadne, prečo neurčil výživné vo vyššom rozsahu, z akého reálneho príjmu
otca vychádzal pri hodnotení jeho možností a schopností prispievať na výživu maloletého práve 50,- €
mesačne, ktoré výdavky otca a z akého dôvodu uznal a ktoré nie, účastnícke výpovede nekonfrontoval
s listinnými dôkazmi, s ktorými sa v odôvodnení nevyporiadal napriek tomu, že sú pre rozhodnutie
relevantné. Konajúci súd preto tým, že vydal nepreskúmateľné a neurčité rozhodnutie, ktoré je na

základe chýbajúceho skutkového základu nezrozumiteľné, odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v
naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa
ust.§221ods.1písm.h/O.s.p.,pretožesúdprvéhostupňadôslednenevykonaldokazovanienazistenie
podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre mal. A., a preto vec nesprávne

právne posúdil. Odvolací súd musel preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou náležite zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť účastnícke
výpovede a tieto náležite skonfrontovať s listinnými dôkazmi a tieto tiež náležite vyhodnotiť, doplniť
dokazovanieavšetkýmidostupnýmispôsobmizistiťpríjmovéamajetkovépomeryotca,vyžiadaťdaňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby resp. právnickej osoby otca, dôsledne vyhodnotiť pomer príjmov

a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, posúdiť opodstatnenosť výdavkov, dôsledne sa
vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami matky a rovnako nepochybne zistiť príjmové, majetkové
a rodinné pomery matky dieťaťa, ako aj rozsah odôvodnených potrieb mal. A. od podania návrhu matky
(17.5.2013),prípadnedoplniťdokazovanievširšomrozsahu,aksaukážebyťpotrebným,všetkyzískané
dôkazy opäť vyhodnotiť podľa ust. § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa relevantných

ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o návrhu matky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho
výrokoch (vrátane počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti) v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby
bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.