Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221822
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: P. F., A..

XX.XX.XXXX, W. O. XXX, XXX XX O., právne zastúpený: Eva Petránová, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Obec Kokošovce, 082 52 Kokošovce
76, právne zastúpený JUDr. Ivana Orosová, advokátka, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 1 029,60 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 04.10.2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 1

029,60 € s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania.
1.1. Žalobkyňa uviedla, že dňa 13.01.2017 o 13:00 hod. sa jej stal úraz v dôsledku závady na miestnej
komunikácii spočívajúcej v neodrhnutí snehu. Žalobkyňa titulom úrazu utrpela zlomeninu dolného
konca vretennej kosti s posunom. Z lekárskej správy vyplýva, že doba liečenia bola od 13.01.2017
do 28.03.2017. Úraz žalobkyne sa stal na neodhrnutej ceste v obci Kokošovce, parc. reg. „C“ č. XXX
o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve obce Kokošovce, teda
žalovaného. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody za bolesť uplatňuje podľa lekárskeho posudku o

bolestnom zo dňa 28.03.2017 vyhotoveným P.. H. S. - traumatológom.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.02.2018 (č. l. 44-50). Vo
svojom vyjadrení uviedol aké sú podľa neho podmienky vzniku občiansko-právnej zodpovednosti. Ďalej
vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v žalobnom návrhu síce datuje a popisuje vznik predmetnej
škody, pokiaľ však ide o skutkové preukázanie skutočnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním (v tomto prípade konkrétne v existencii možnej závady na miestnej komunikácii) a vznikom

škody, toto nepreukazuje. Žalovaný uvádza, že nenastali skutočnosti, ktoré by tento vzťah príčiny a
následku jednak vyvolali a preukazovali. Žalovaný pokračuje v tom, že bezprostredne po nahlásení
samotného úrazu starosta obce skontroloval potrebnú oblasť danej miestnej komunikácie, kde sa mal
uvedený úraz žalobkyne odohrať, no počas vykonaného šetrenia jeho osobou neboli na tejto miestnej
komunikácii nájdené žiadne znaky, či stopy miesta, ktoré by mohli preukazovať a dosvedčovať možný
predchádzajúci pád, resp. iný úraz. Taktiež pri tomto šetrení neboli nájdené ani žiadne iné stopy na
prípadnom udupanom snehu z dôsledku chôdze, pádu, či stopy, otlačku ležiaceho človeka. Nenašli

sa ani žiadne znaky nasvedčujúce, že zranenej prišiel niekto po úraze poskytnúť pomoc. Zároveň pri
výkone uvedeného šetrenia osobou starostu obce bolo ohliadkou zistené, že k odhrnutiu snehu nedošlo
ani na pozemku samotnej žalobkyne. Zároveň obec prostredníctvom svojho starostu bezprostredne
po nahlásení predmetného úrazu oboznámila príbuzných žalobkyne so skutočnosťou, že je potrebnézdokumentovať miesto úrazu ako aj obuv, prípadne všetky iné významné skutočnosti vrátane svedkov,
preukazujúce súvislosť medzi škodou a nepriaznivým stavom miestnej komunikácie. Žiadne skutočnosti
a dôkazy, ktoré by preukazovali túto súvislosť, neboli obci poskytnuté. Žalovanému neboli oznámené

teda žiadne skutočnosti, ktoré by hodnoverne preukázali, kde v skutočnosti došlo k úrazu a teda vzniku
škody, ani to, kto je za uvedený vznik škody priamo zodpovedný. Žalovaný teda má za to, že ku
vzniku samotnej škody nedošlo ani na mieste, ktoré tvorí súčasť danej miestnej komunikácie a k vzniku
danej škody nedošlo ani v príčinnej súvislosti so stavom aktuálnej situácie na miestnej komunikácii.
Žalovaný má za to, že preukázanie príčinnej súvislosti je skutkovou otázkou, pričom dôkazné bremeno

nesie rovnako ako pri preukazovaní porušenia povinností a vzniku škody práve poškodený. Pokiaľ
ide o odpratanie snehu z miestnej komunikácie, žalovaný poukázal na to, že odpratanie snehu na
všetkých komunikáciách nie je naraz objektívne možné. Preto postupuje od komunikácií najdôležitejších
až po komunikácie najmenej dôležité. Obec si túto svoju povinnosť odstraňovať sneh z komunikácií
plnila tým, že postupovala spôsobom vyššie uvedeným. Za týmto účelom má obec uzatvorenú zmluvu
s pánom D., ktorý prostredníctvom ním vlastneného stroja vykonáva odhŕňanie snehu z miestnych

komunikácií. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nevzala do úvahy výstrahy SHMÚ a vydala sa na
zasneženú cestu aj v čase vyhlásenej výstrahy. Toto konanie považuje vo veľkej miere za neobozretné,
keďže neexistoval žiadny nevyhnutný dôvod zo strany žalobkyne, ktorý by ju viedol k nevyhnutnosti
vstupovať na zasneženú miestnu komunikáciu. Na zachovanie všeobecnej preventívnej povinnosti sa
vyžadovalo len počkať minimálny nevyhnutný čas, pokiaľ obec vykoná údržbu na všetkých potrebných

cestách, keďže s odhrňovaním snehu v tom čase riadne a v potrebný čas začala. Zároveň poukazuje na
to, že obec poskytuje starším občanom aj potrebnú pomoc, napr. v prípade potreby donesenie nákupu
z miestneho obchodu.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 10.04.2018 (č. l. 56-58), kde

reagovala na jednotlivé námietky žalovaného. Na rozdiel od žaloby, v tomto vyjadrení žalobkyňa uviedla,
že k pádu žalobkyne došlo na ceste, ktorá bola nielen pokrytá snehom ale aj zľadovatená. Žalobkyňa si
šla ako obvykle nakúpiť do obchodu, neponáhľala sa, pretože videla, že na ceste je sneh a domnievala
sa, že tam môže byť aj ľad, a preto šla veľmi opatrne a pomaly so zreteľom na svoj vek. Obuté mala
pritom čižmy bez opätku s vrúbkovanou podrážkou. Žalobkyňa má za to, že zodpovednosť žalovaného

je daná na objektívnom princípe, a tento porušil zákonnú povinnosť upravenú v § 9 ods. 2 zákona
č. 135/1961 Zb. a to z dôvodu, že si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z cestného zákona, pretože
nezabezpečil schodnosť predmetnej komunikácie, keď nevykonal zodpovedajúcu údržbu. Žalobkyňa
má za to, že možnosti žalovaného odstrániť závady schodnosti chodníka je potrebné posudzovať a
vnímať z objektívneho hľadiska a nie z hľadiska subjektívnej možnosti konkrétnej obce. Žalovaný je

správcom miestnej komunikácie, teda cesty, ktorá nebola posypaná, zbavená snehu a ľadu v čase
úrazu, a preto sa žalobkyňa domáha zaplatenia predmetného nároku od žalovaného. K poškodeniu
zdraviažalobkynedošlovýlučnevdôsledkuporušeniapovinnostižalovanéhovyplývajúcemuzcestného
zákona. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že pokiaľ ide o zmluvu o odpratávaní snehu z cesty, túto
považuje za neplatnú z dôvodu, že nebola zverejnená spôsobom stanoveným Občianskym zákonníkom

a zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobkyňa má za to, že žalovaný neurobil všetky
nevyhnutné opatrenia k odstráneniu snehu na miestnych komunikáciách na území obce, ktoré boli v
daný moment objektívne možné, a preto žalovaný zodpovedá ako správca miestnej komunikácie za
škodu na zdraví, ktorú v dôsledku pádu dňa 13.01.2017 žalobkyňa utrpela. Pokiaľ žalovaný vo svojom
vyjadrení uvádza, že G.. Q. G. ako starosta obce sa mal dostaviť na miesto úrazu a skontrolovať toto

miesto, popiera pravdivosť tohto tvrdenia žalovaného. Žalobkyňa sa pošmykla a spadla na snehom
neodhrnutej a neposypanej miestnej komunikácií dňa 13.01.2017 cca o 13:00 hod., keď kráčala z domu
do obchodu. Po páde pomáhal žalobkyni jej vnuk X.H. P., ktorý bol v tom čase doma po nočnej a
začul krik žalobkyne, na čo vybehol von a pomáhal jej prejsť z miesta úrazu do svojho rodičovského
domu, kde spoločne počkali na syna žalobkyne, ktorý ju urýchlene odviezol do nemocnice v Prešove.

Následne vnuk žalobkyne X. P. o tomto úraze telefonicky informoval starostu obce s tým, že predmetný
úraz sa stal z dôvodu neodhrnutej a neposypanej miestnej komunikácie. Túto skutočnosť potvrdzuje vo
svojom vyjadrení aj žalovaný, ktorý uvádza, že bezprostredne po nahlásení samotného úrazu starosta
skontroloval potrebnú oblasť danej miestnej komunikácie a nenašiel tam žiadne stopy pádu. Toto
tvrdenie sa však už nezakladá na pravde, nakoľko starosta obce sa na miesto úrazu prišiel pozrieť až

večer, a následne až vo večerných hodinách sa začalo s odhŕňaním snehu z ulice. Vzhľadom na to, že
starosta sa na miesto pádu dostavil až večer, pričom po mieste pádu žalobkyne prešlo počas celého
dňa niekoľko áut, nepovažuje tvrdenie žalovaného, že sa žiadne stopy po páde v snehu nenachádzali
za správne.4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom spisu, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov a zistil nasledujúce:

4.1. Žalobkyňa na č. l. 6-7 spisu predložila čiernobiele fotky, ktoré zachytávajú cestu od jej domu smerom
k obchodu, na ktorej mala utrpieť pád. Tieto fotky sú však neurčité a nevyplýva z nich konkrétne žiadne
miesto, na ktorom by k tvrdenému úrazu malo dôjsť.
4.2. Žalobkyňa súdu predložila lekárske správy od P.. P. Q. - chirurga a od P.. H. S. - traumatológa,
o utrpenom poškodení zdravia a jeho liečení. Žalobkyňa rovnako súdu predložila lekársky posudok

o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého utrpela zlomeninu dolného konca
vretennej kosti s posunom, ktorá ako položka 147c je ohodnotená počtom bodov 60.
4.3. Z LV č. XXX pre k. ú. Kokošovce vyplýva, že parcela XXX, na ktorej sa mal úraz stať, je pozemkom
umiestneným v zastavanom území obce, a zároveň pozemkom, na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti.

4.4. Ďalej žalobkyňa súdu predložila listinnú komunikáciu so žalovaným, ktorou ho žiadala o
odškodnenie úrazu s tým, že obec s týmto odškodnením nesúhlasí.
4.5. Ako prílohu k podaniu zo dňa 10.04.2018 žalobkyňa súdu predložila fotografie cesty, na ktorej mala
utrpieť úraz za denného svetla ako aj za tmy, pričom však znova z týchto fotografií nie je zrejmé presne,
na ktorom mieste k úrazu došlo.

4.6. Súd vykonal výsluch žalobkyne, ktorá uviedla, že v inkriminovaný deň 13.01.2017 sa vybrala do
obchodu kúpiť kapustu, ktorú chcela uvariť vnukovi. Mala obuté zimné čižmy s tým, že takúto cestu
vykonáva bežne. Vediac, že vonku je sneh, ktorý nebol odhrnutý, z opatrnosti zvolila cestu po tej časti
cesty, kde nebol ujazdený sneh. Následne sa pošmykla a utrpela zlomeninu ruky. Na jej krik jej dobehol
pomôcť jej vnuk X. P.. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že počul krik svojej starej mamy, a preto vybehol

po ňu a odviedol ju späť do domu, kde počkali jej syna, ktorý ju odviezol do nemocnice. Svedok P.
uviedol, že cesta nebola odhrnutá od snehu, nebola žiadnym spôsobom ani posypaná. Na mieste, kde
našiel babku ležať na zemi sa mu zdalo, že sa nachádza aj ľad, avšak po ostatnej časti cesty sa mu
išlo dobre a žiaden ľad pod snehom necítil. Súd ďalej ako svedka vypočul dcéru žalobkyne, ktorá sa
taktiež na základe telefonického oznámenia zo strany rodinných príslušníkov dostavila do domu svojej

matky, pričom rovnako ako svedok P. uviedla, že na ceste sa nachádzala súvislá snehová pokrývka
bez odhrnutia a jej sa zdalo, že pod snehom sa nachádza aj súvislá ľadová pokrývka, pretože sneh sa
čiastočne rozpustil a opäť zamrzol.

5. Rozhodujúca právna úprava ku dňu poškodenia zdravia 13.01.2017. Zákon č. 135/1961 Zb. o

pozemných komunikáciách (cestný zákon).

§ 9 - Zabezpečenie zjazdnosti a schodnosti

(1) Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich

správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií,
ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných
komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
(2) Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch
ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov,

sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých
k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou
komunikáciou,súpovinníbezprieťahovodstraňovaťvlastníci,správcoviaaleboužívatelianehnuteľností,
pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
(3) Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi

všeobecne záväznými nariadeniami.

§ 9a - Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

(1) Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá

im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych
komunikácií.(2) Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

(3) Správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti
na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a
obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že
preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť.

(4) Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s
cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti
na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov
odstránené.

Vyhláška č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o cestných komunikáciách

§ 12 (k § 9 zákona)

(1) Zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje
bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto
komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

(2) Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto
komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej
stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne

uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z

okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
(3) Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, na
ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité
miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.).
(4) Schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez

mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií,
ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a
ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.
(5) Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a
priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné

závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti
chodcov.
(6) Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne
schodnosť komunikácie, sú najmä
a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,

b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky,
c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,
d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,
e) hmly a odmäky,
f) mrznúci dážď a mrholenie.

§ 13 (k § 9a zákona)

(1) Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň
opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou

údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).
(2) Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické
znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony azakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad,
nadmorská výška a pod.).

6. Relevantná judikatúra NS ČR vzhľadom k obdobnej právnej úprave a vzhľadom na nedostatok
judikatúry NS SR.
25Cdo/2731/2008 - Předpokladem objektivní odpovědnosti za škodu způsobenou závadou ve
schůdnosti, popř. sjízdnosti podle ustanovení § 27 odst. 4 zákona č. 13/1997 Sb., o pozemních
komunikacích, je pouze takový stav na komunikaci, který tvoří závadu ve schůdnosti, s tím, že právě

tato závada byla příčinou, popř. alespoň jednou z hlavních příčin vzniklé škody. Závadou ve schůdnosti
je přitom třeba rozumět nepředvídatelnou změnu ve schůdnosti komunikace způsobenou vnějšími vlivy;
samotná skutečnost, že kluzká komunikace nebyla v době nehody posypána, závadu ve schůdnosti
nepředstavuje. Otázkou odpovědnosti za škodu způsobenou závadou ve schůdnosti, popř. sjízdnosti, se
dovolací soud opakovaně zabýval a obsah pojmu tohoto pojmu ve svých rozhodnutích vyložil. Objektivní
odpovědnost podle § 27 odst. 4 silničního zákona je spojována jen s takovým stavem na komunikaci,

který tvoří závadu ve schůdnosti. Podstatné tedy je, zda na komunikaci existovala konkrétní závada,
jejíž charakter odpovídá pojmu závady ve schůdnosti, a zda právě tato závada byla příčinou, popř.
alespoň jednou z hlavních příčin vzniklé škody (srov. např. 25 Cdo 1495/2003, 25 Cdo 1697/98, 25
Cdo 2101/2000, 25 Cdo 1713/2008). Již ze znění § 26 odst. 7 cit. zák. vyplývá, že v zásadě jde
o nepředvídatelnou změnu ve schůdnosti komunikace, způsobenou vnějšími vlivy. Samotné vědomí

žalobkyně, že chodník byl kluzký, samozřejmě nepostačuje k závěru, že se nemůže jednat o závadu ve
schůdnosti ve smyslu zákona č. 13/1997 Sb., jak namítá dovolatelka. Avšak ani samotná skutečnost, že
kluzká komunikace nebyla v době nehody posypána, neodpovídá pojmu "závada ve sjízdnosti" (srov.
např. 2 Cdon 1172/97 a obdobně - 2 Cdon 279/96) a obdobně to platí i pro závadu ve schůdnosti. Jestliže
podle skutkových zjištění k pádu žalobkyně došlo v lednu na chodníku, který následkem povětrnostních

vlivů byl kluzký (teplota pod nulou a slabý déšť v ranních hodinách), je zřejmé, že takovou okolnost,
jako je kluzký povrch, může chodec předvídat, a také sama žalobkyně, když vyšla z domu, si uvědomila,
že je kluzko. Protože příčinou pádu žalobkyně nebyla změna ve schůdnosti pozemní komunikace ve
smyslu zákona č. 13/1997 Sb., kterou by chodec ani při obezřetné chůzi respektující stav komunikace
a důsledky povětrnostních vlivů nemohl předpokládat, je právní posouzení odpovědnosti žalované

odvolacím soudem v souladu s ustanoveními zákona č. 13/1997 Sb.
25Cdo/1713/2008 - Závadami ve schůdnosti pozemní komunikace se rozumí natolik významné změny
(zhoršení) schůdnosti komunikace, že chodec ani při obezřetné chůzi respektující stav komunikace či
důsledky povětrnostních vlivů nemůže jejich výskyt předpokládat a účinně na ně reagovat. Zásadně je
třeba vycházet z toho, že objektivní odpovědnost správce komunikace za škody způsobené závadou ve

schůdnosti podle zák. č. 13/1997 Sb. je spojována s takovým stavem na vozovce, který tvoří závadu
ve schůdnosti ve smyslu § 26 cit. zák. Závada ve schůdnosti je v podstatě nepředvídatelnou změnou
ve schůdnosti komunikace, způsobenou vnějšími vlivy. Jestliže v daném případě se podle skutkových
zjištění nevyskytovaly v době úrazu na komunikaci změny, mající charakter závady ve schůdnosti, a
příčinou pádu žalobce tedy nebyla závada ve schůdnosti, jak je vymezena v zákoně, nejedná se o

objektivní odpovědnost vlastníka místní komunikace. S odkazem na rozsudek Nejvyššího soudu ze dne
26. 7. 2007, sp. zn. 25 Cdo 1257/2005 (v němž byla řešena otázka závady ve sjízdnosti komunikace),
je třeba dodat, že zákon č. 13/1997 Sb. ani jeho prováděcí předpis (vyhl. č. 104/1997 Sb.) na rozdíl od
předchozí právní úpravy (srov. 12 odst. 2 vyhl. č. 35/1984 Sb.) neuvádí ani příkladmo skutečnosti, které
tutozávadutvoří(např.ojedinělémístosnáledímvzniklýmnámrazou).Závadamiveschůdnostipozemní

komunikace se rozumí natolik významné změny (zhoršení) schůdnosti komunikace, že chodec ani při
obezřetné chůzi respektující stav komunikace či důsledky povětrnostních vlivů nemůže jejich výskyt
předpokládat a účinně na ně reagovat (obdobně srov. např. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 30. 6.
2003, sp. zn. 25 Cdo 1495/2003, publikované v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu pod č. C 2751).
Odvolací soud dospěl k závěru, že žalovaný neodpovídá podle silničního zákona za škodu vzniklou

žalobci pádem na chodníku vzhledem k tomu, že konkrétní zjištěné skutečnosti o stavu komunikace
v době a v místě úrazu neodpovídají pojmu závady ve schůdnosti ve smyslu zákona č. 13/1997 Sb.
Právní názor odvolacího soudu na odpovědnost vlastníka komunikace za škodu způsobenou závadou
ve schůdnosti je správný. Za této situace námitky dovolatele, zda měl žalovaný dostatek času k ošetření
namrzlých komunikací, a tedy zda by se mohl zprostit odpovědnosti, nemohou být právně relevantní.

25 Cdo/1535/2011 - Objektivní odpovědnost vlastníka místní komunikace podle ustanovení § 27 odst.
3 zákona č. 13/1997 Sb. je spojována s takovým stavem na komunikaci, který tvoří závadu ve
schůdnosti. Touto závadou se ve smyslu ustanovení § 26 zákona č. 13/1997 Sb. rozumí nepředvídatelná
změna ve schůdnosti komunikace způsobená vnějšími vlivy, a to změna natolik významná, že chodecani při obezřetné chůzi respektující stav komunikace či důsledky povětrnostních vlivů nemůže její
výskyt předpokládat a účinně na ni reagovat. Jestliže se v daném případě podle skutkových zjištění
nevyskytovaly v době úrazu na komunikaci změny mající charakter závady ve schůdnosti, které by

žalobkyně nemohla zjistit a přizpůsobit svoji chůzi jejímu stavu, nebyla příčinou pádu žalobkyně závada
ve schůdnosti, jak je vymezena v zákoně, a proto se nejedná o objektivní odpovědnost vlastníka místní
komunikace. Za této situace námitky dovolatelky, že předmětná komunikace nebyla řádně ošetřena proti
námraze, přestože žalovaný měl dostatek času k jejímu ošetření, a že tedy se žalovaný nemohl zprostit
odpovědnosti, nemohou být právně relevantní.

25 Cdo/1158/2013 - Závadami ve schůdnosti pozemní komunikace se rozumí natolik významné změny
(zhoršení) schůdnosti komunikace, že chodec ani při obezřetné chůzi respektující stav komunikace či
důsledky povětrnostních vlivů nemůže jejich výskyt předpokládat a účinně na ně reagovat. V podstatě
jde o nepředvídatelnou změnu ve schůdnosti způsobenou vnějšími vlivy, kterou chodec nemůže
předpokládat.
25 Cdo/3042/2016 - Závadami ve schůdnosti pozemní komunikace jsou myšleny takové změny nebo-

li zhoršení schůdnosti komunikace, že chodec ani při opatrné chůzi respektující stav komunikace či
důsledky povětrnostních vlivů nemůže jejich výskyt předpokládat a účinně na ně reagovat. Musí tedy jít o
nepředvídatelnou změnu ve schůdnosti pozemní komunikace způsobenou vnějšími vlivy, kterou chodec
nemůže předpokládat.
R - 113/1967 - Odpovědnost za škodu, kterou utrpěla žalobkyně pádem na rozježděné a zledovatělé

cestě, je nutno zkoumat podle speciálního předpisu (zák. č. 135/1961 Sb.), nikoli z hlediska ustanovení
občanského zákoníku.
NS ČR 1Cz/30/89 - Ustanovení § 9a odst. 2 silničního zákona zakládá odpovědnost správců komunikací
za škody, jejichž příčinou byly závady ve sjízdnosti, ve vztahu ke všem uživatelům tam uvedených
komunikací, tedy i k chodcům.

7. Na základe vyššie citovaných právnych predpisov a ich výkladu formou rozhodovacej činnosti NS
ČR je zrejmé, že predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie - žalovaného podľa cestného
zákona je a) závada v zjazdnosti, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi závadou v zjazdnosti a
vznikom škody. V prejednávanej veci je nesporné, že ku škode - poškodeniu zdravia došlo na miestnej

komunikácii malého významu (nejde o prejazdný úsek cesty cez obec ale cestu vedúcu iba k dvom
domom), ktorá bola pokrytá súvislou snehovou pokrývkou. O snehovej pokrývke žalovaná nesporne
vedela, keďže snežilo už niekoľko dní. Žalobkyňa vedela aj o tom, že cesta nie je upravená - odhrnutím
snehu a posypom. Žalobkyňa sa tak vybrala do obchodu (za účelom kúpy kapusty - nešlo o záležitosť
neodkladnú) za zhoršených podmienok zjazdnosti a schodnosti komunikácie, pričom vzhľadom k týmto

podmienkam a svojmu veku, si musela uvedomovať, že riziko pádu je nepochybne vyššie ako na
upravenej ceste a to napriek tomu, že z jej výpovede vyplynulo, že takéto cesty absolvovala bežne,
keďže napriek vyššiemu veku je ešte sebestačná.
7.1. Na základe vyššie citovaných právnych predpisov ako aj judikatúry je nutné dospieť k záveru,
že samotná zasnežená a neodhrnutá, resp. neposýpaná cesta nepredstavuje prekážku v zjazdnosti a

schodnosti. Na to, aby o takúto prekážku išlo, by tu musela pristúpiť okolnosť, ktorú žalobkyňa nemohla
ani napriek existujúcim poveternostným podmienkam predvídať. Takouto okolnosťou mohol byť podľa
§ 12 ods.2 vyhlášky ojedinelý výtlk, výmoľ alebo hrboľ, prípadne ojedinelé miesto s námrazou. Je totiž
všeobecne známe, že pri chôdzi po súvislej snehovej pokrývke je riziko pošmyknutia väčšie ale touto
všeobecnouznámosťouniejekrytámožnáexistenciaojedineléhovýtlku,výmoľu,hrboľaaleboojedinelej

poľadovice pod snehom. Vnuk žalobkyne síce tvrdil, že na mieste pádu žalobkyne sa nachádzala
poľadovica, z jeho výpovede sa skôr javí, že išlo o vyšmýkanie z dôvodu snahy žalobkyne postaviť sa.
V konečnom dôsledku však ani toto tvrdenie žalobkyni neprospelo, keďže matka žalobkyne uviedla, že
podľa jej názoru sa poľadovica nachádzala na celom úseku cesty a teda v takomto prípade nešlo o
závadu v zjazdnosti v zmysle vyššie uvedeného.

8. Na základe vykonaného dokazovania tak súd žalobu zamietol, nakoľko prekážka v zjazdnosti
komunikácie a teda zodpovednosť žalovaného preukázaná nebola. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že
na mieste pádu okrem snehovej pokrývky existovala vada, ktorá by zodpovedala závade v zjazdnosti
a schodnosti. Žalobkyňa okrem tvrdenia nepreukázala ani vhodnosť zvolenej obuvi a neexistuje ani

dokumentácia miesta úrazu. Nedostatočné preukázanie podmienok pre možné vyhovenie žalobe bolo
nepochybne ovplyvnené aj nesprávne zaujatým právnym názorom, že zodpovednosť žalovaného je
daná už samotným neodhrnutím snehu z komunikácie. Iné dôkazy ako boli vykonané, žalobkyňa
vykonať nenavrhla a súd dôkazy vykonávať ex offo nemôže. Súd tak uzatvára, že na základedôkazov vykonaných na návrh žalobkyne, nebola zodpovednosť žalovaného za jej poškodenie zdravia
preukázaná.
Podľa NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 - „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola

nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva,
ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva
a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná

nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalovanému v konaní úspešnému súd náhradu trov konania nepriznal, majúc za to, že dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa sú vek žalobkyne, príjem spočívajúci iba v starobnom dôchodku a to, že k
jej poškodeniu zdravia naozaj došlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.