Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207440
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816207440.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: N. N., T..

XX.XX.XXXX, H. S. XXX/XX, H., zast. JUDr. Matúš Fabian, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Námestie sv.Egídia 93, Poprad, IČO: 42421161, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j erozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta
15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2016 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu prostredníctvom
právneho zástupcu odôvodnil tým, že dňa 06.07.2016 bol žalobcovi doručený Rozhodcovský rozsudok
sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením

právnickýchosôbAsociáciaprearbitráž,sosídlomRusovskácesta15,85101Bratislava,IČO:45744971
( ďalej len Rozhodcovský súd) v právnej veci žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 651,54 eur s
prísl., predmetom ktorého bol záväzok žalobcu ( v konaní pred Rozhodcovským súdom v postavení
žalovaného) uhradiť úrok v sume 306,31 eur a úrok z omeškania v sume 16,08 eur, zmluvnú pokutu
33 eur, trovy mediačného konania 227,27 eur a poplatok za upomienku 10 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 147,78 eur. Dňa 04.04.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom uzatvorená Rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej sa rozhodcovským súdom na účely

Rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01
Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
01 Bratislava, IČO: 35 922 761. V zmysle č. II Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava s tým, že následne citoval ust. § 45 ods. 1 písm. d) a § 3
ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené

má žalobca za to, že Rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 má byť zrušený v súlade
s § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko
rozhodcovský súd, ktorý vydal predmetný rozhodcovský rozsudok bol ustanovený v rozpore s § 3 ods. 1
zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,keďžerozhodcovskýrozsudoksp.zn.SRSAspA 03322/16 nebol v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaný stálym rozhodcovským
súdom určeným v Rozhodcovskej zmluve. V zmysle č.II Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 medzi žalovaným

ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom mali byť riešené pred Stálym rozhodcovským súdom so
sídlom Karloveské rameno8, 841 01 Bratislava, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
a nie iným subjektom a teda Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Ako ďalší dôvod zrušenia uviedol, že dňa 04.04.2014 bola medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

901701947, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi vo výške
600 eur ( ďalej len Zmluva o úvere). Veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe zmluvy
o úvere, ktorá sa spravuje režimom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoSÚ) a
zároveň sa spravuje režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Predmetná zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ neobsahuje

náležitosti požadované ZoSÚ, pričom v predmetnej zmluve absentuje náležitosť v súlade s písm. k)
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ vyplýva, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „ výška, počet a termíny“ sa
viaže k zložkám splátky spotrebiteľského zloženého z „ istiny, úrokov a poplatkov“ vždy samostatne.
Každá zložka „ splátky spotrebiteľského úveru“, ktorá je zložená zo „splátky istiny“, „ splátky úroku“

prípadne aj splátok „ iných poplatkov“ môže byť zložená z týchto zložiek vždy v inom pomere, v čoho
dôsledku žiadna splátka spotrebiteľského úveru nemusí byť zložená „zo splátky istiny“ a „splátky
úroku“ prípadne „splátky iných poplatkov“ v rovnakom pomere, práve preto zákonné ustanovenie ako
je vyjadrené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné vykladať v tom zmysle, že každý z atribútov
vyjadrený slovami „ výška, počet a termíny“ sa viaže ku každej v zákone definovanej zložke splátky

spotrebiteľského úveru a to „ istine, úroku a poplatku“. Zákonná požiadavka na to, aby v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne
tak k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom vyplýva z úvahy zákonodarcu, ku ktorej zákonodarca
pristúpil po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach spotrebiteľov z dôvodov, že sa stávalo, že
veritelia si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy

na istinu, touto právnou úpravou sa malo takémuto konaniu veriteľov predchádzať, aby spotrebiteľ mal
možnosť vidieť akým spôsobom spláca poskytnutú istinu svojho spotrebiteľského úveru. Len takýto
výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva to zvýšená pozornosť venovaná ochrane
spotrebiteľa ( ktorý by takto nemal byť zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého
nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy poskytnutého úveru a teda i celková

cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Tomuto výkladu sa prikláňa
rozhodovacia prax prvostupňových, ako aj druhostupňových všeobecných súdov v rámci celého územia
SR a teda žalobca zastáva názor, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ z dôvodu absencie podstatnej
náležitosti v zmluve o úvere sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na

uvedené má žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 03322/16 má byť zrušený v
súlade s § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne ZoSÚ, keďže priznal žalovanému príslušenstvo zo Zmluvy o úvere
v rozpore s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Ako posledný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol,

žepredmetnázmluvaoúverezároveňobsahujeustanovenie,ktoréjeabsolútneneplatnýmustanovením
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Rovnako je predmetné ustanovenia
absolútne neplatným ustanovením aj v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere
uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96 % podstatne prevyšovala odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase, čo

potvrdzuje aj fakt, že je viac ako dvojnásobná oproti výške priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorej výška predstavovala ku dňu podpisu zmluvy o úvere 44,79 %. Vzhľadom na vyššie
uvedené má žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. SrSAspA 03322/16 má byť zrušený v
súlade s §45 ods.1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko
rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na

plnenie právom nedovolené, ktoré odporuje dobrým mravom, keďže zaviazal žalobcu na úhradu úrokov
a iných nákladov, napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy o úvere a to vo výške
odporujúcej dobrým mravom. Na základe zmluvy o úvere žalobca čerpal od žalovaného úver vo výške
600 eur. do dnešného dňa uhradil 990 eur. z uvedeného vyplýva, že ak žalobca čerpal úver vo výške 600eur a do dnešného dňa uhradil sumu 990 eur ( 850 eur + 3 x 35 eur), potom sa žalovaný na úkor žalobcu
z titulu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov bezdôvodne obohatil vo výške 390 eur.

2. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať na náhradu trov
konania. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2016 uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje
s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Vzhľadom na uvedený rozsah žaloby má za to, že tvrdenia
žalobcu si nenachádzajú potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia.
Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom poukazuje na nesprávne vyhodnotenie

spotrebiteľskej zmluvy a nárokov, ktoré z nej boli priznané. Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu
rozhodcovského súdu, čo však neoznámil a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle
§ 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo 28.12.2015 doručené žalobcovi. V zmysle rozhodcovskej zmluvy
článku II- predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory
vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. ( ďalej len rozhodcovský súd) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukazuje sa mylné tvrdenie žalobcu,
kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé
znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola
predložená len jediná možnosť a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská
zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany majú možnosť obrátiť sa podľa písm. b) na

všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný
sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu
je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom
prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobca tento pocit nadobudol mal možnosť v lehote
10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, čo opäť naznačuje skutočnosť, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie a
to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto
lehotu nestihol mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu
priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek
svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď

doručená súdu nikdy nebola, pričom poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn.
14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/107/2015
a rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 19C/289/2014. Ročná percentuálna miera nákladov je
stanovená v zmluve o úvere č. 901701947 vo výške 96 % . RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne
a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru,
čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. 901701947.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere je poplatok pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 341,10
eur čo predstavuje RPMN vo výške 96 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu

podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,79 %. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.júnom
2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných
do 31.mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.05.2014 obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty

sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnýchprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to detailom príkazu
z EB, kópiami potvrdení pre klienta z Poštovej banky, Rozhodcovskou zmluvou, súhrnnými
informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.štvrťrok 2013,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SRSAspA 03322/16, písomným vyjadrením žalovaného, písomnými
vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.4. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.02.2017 prostredníctvom právneho zástupcu
k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca v žalobe o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn.;
SRSAspA 03322/16 vydaného dňa 16.06.2016 zrušenie uvedeného rozsudku opiera o skutkové

a právne dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. d), i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na to, že žalovaný vo
svojomvyjadrenízodňa30.12.2016nijakýmspôsobomnerozporovaldôvodyzrušeniaRozhodcovského
rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 v zmysle § 45 ods. 1 písm. i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov, nepoukázal na žiadne

nové skutkové, či právne okolnosti týkajúce sa uvedených dôvodov zrušenia Rozhodcovského rozsudku
sp.zn.: SRSAspA 03322/16, žalobca opätovne poukazuje na dôvodnosť a opodstatnenosť zrušenia
Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 v súlade s dôvodmi uvedenými v žalobe o
zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SRSAspA 03322/16 zo dňa 28.09.2016 týkajúci sa zrušenia
uvedeného rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Teda žalobca poukazuje na to, že

stály rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.: SRSAspA 03322/16 rozhodol v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne
ZoSÚ, keďže priznal žalovanému príslušenstvo zo Zmluvy o úvere v rozpore s § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ (absencia podstatnej náležitosti v Zmluve o úvere - § 9 ods. 2 písm. k). Zároveň stály
rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.: SRSAspA 03322/16 zaviazal žalobcu ako

účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené, ktoré odporuje
dobrým mravom, keďže zaviazal žalobcu na úhradu úrokov a iných nákladov, napriek bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy o úvere a to vo výške odporujúcej dobrým mravom. V Zmluve
o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96% podstatne prevyšovala odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase,

čo potvrdzuje aj fakt, že je viac ako dvojnásobná oproti výške priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorej výška predstavovala ku dňu podpisu Zmluvy o úvere 44,79 % ( rozpor s § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka). V Zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške
96% je zároveň ustanovením, ktoré je absolútne neplatným ustanovením v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

5. V podaní zo dňa 18.09.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne uviedol, že
v celom rozsahu nesúhlasí s procesnou obranou žalovaného vyjadreného vo vyjadrení žalobcu k
žalobe zo dňa 30.12.2016 a zároveň udávajú, že boli naplnené dôvody pre zrušenie Rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri Asociácii pre arbitráž v súlade s § 45 ods. 1 písm. i) a j) zákona. Vzhľadom na doposiaľ v konaní
uvedených skutočnostiach trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Dňa 04.04.2014 došlo medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi

spotrebiteľský úver vo výške 600 eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 1176 eur a to do 14.04.2015. V zmysle zmluvy spotrebiteľ zároveň berie na vedomie, že
výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96 %.

7. Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 04.04.2014 k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy vyhotovenej
na formulárovom tlačive, v ktorej v čl. II bod 1 bolo uvedené, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných

vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné
veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení
pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úverena všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s

vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

9.ZdetailupríkazuzEBzodňa16.11.2015,akoajpotvrdeníklientazPoštovejbankyzodňa14.07.2015,
14.09.2015 a dňa 19.10.2015 vyplýva, že žalobca na predmetný úver uhradil celkovo sumu 955 eur.

10. V zmysle súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
4.štvrťrok 2013 výška RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch do 1500 eur vrátane so splatnosťou
od 06 do 12 mesiacov predstavovala výšku 44,79 %.

11. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
sp.zn. SRSAspA 03322/16 zo dňa 16.06.2016 bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému úrok v sume

306,31 eur, úrok z omeškania v sume 16,08 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného
konania 227,27 eur a poplatok za upomienku vo výške 10 eur. Zároveň bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 147,78 eur.

12. V odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku bolo uvedené, že Stály rozhodcovský súd

dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho
orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a
teda nebola žalovanému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách uvedeného nie je podľa názoru Stáleho
rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku a rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzatvorenú.

13. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ( § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.20.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno,

priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

26. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol
právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu o úvere so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom.

28. Predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľským úverom, preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nielen Smernici rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak
sú pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na
neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach

použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Ak by na daný právny vzťah by bol použitý
režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom
právnom vzťahu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

31. Podľa ustanovenia §73 ods. 1 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní),
ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred

1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

32. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.04.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

33. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok,
súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd
(29.01.2016), teda podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle predmetného

zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

34. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

35. Žalobca v rozhodcovskom konaní prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 06.07.2016 a žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na tunajšom súde dňa 30.09.2016. Žalobu teda podal v
lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorú skutočnosť v danom prípade
nenamietal ani žalovaný.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia

rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

37. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

38. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, aka) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd

zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti
riešiťpredmetsporuvspotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníalebozdôvodu,žesarozhodolspor,ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

40. Podľa § 47 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva
v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený
rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví

nový rozhodca.

41. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú
uvedené v ustanovení §45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie
ustanovení upravujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku v §45 až §47 zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie
k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský
rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.

42.Zatiaľčoprizrušenírozhodcovskéhorozsudku,napríkladzdôvoduporušeniavšeobecnýchprávnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci
rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc. Preto z
dôvodu hospodárnosti konania sa súd zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, keďže v prípade
jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na

ochranu spotrebiteľa, bolo nadbytočné, pretože tieto otázky by súd riešil tak či tak v konaní vo veci
samej za predpokladu, že by niektorý z účastníkov konania podal návrh podľa §47 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská
zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje
neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom za neprijateľnú

možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná.

44. Priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný,
pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne
v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto

nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami
a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem
spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii.

45. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia
spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom

vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a
dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie
sám veriteľ.

46. Kreovanie rozhodcovského súdu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia

neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na
škodu spotrebiteľa.

47. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má formu samostatnej
listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere a bola uzatvorená na

začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Treba poukázať
na to, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom
SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského
súdu). Zmluvná možnosť dlžníka na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od jej
uzatvorenia, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od

absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
súd vidí vtom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je
v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, na
základe ktorej rozhodcovský súd si založil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto

neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy.
Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

48. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom

veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

49. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovskýmsúdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu, si svoj osud v
tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.

50.Rozhodcovskázmluvanebola,napriekjejformulácii,skutočnoualternatívnou,keďževeriteľpodaním
žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere
už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným
súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24. 2.

2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu

príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

51. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde,
pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa dôkladne nezaoberal neprijateľnými
podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty, či skutočne sú splnené všetky náležitosti
obligatórne vyžadované pre spotrebiteľský úver ani výškou dohodnutého úroku z úveru.

52. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je neprijateľnou
podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto

je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej
kontrole podľa spotrebiteľského práva.

53. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd zrušil

rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Podľa § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na súd podať návrh na pokračovanie v konaní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

54. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.