Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221076
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ E. S.F., J..

X.X.XXXX, G. X. XX, XXX XX X.,
2/ S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. X.H. XX, XXX XX X., 3/ Ľ. O.H., J.. X.X.XXXX, G. X. XX, XXX XX X., p r o
t i žalovanému: Z. S. J.. X.X.XXXX, G. X. XXX, XXX XX X., o určenie rozsahu dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nebohý S. S., J.. XX.XX.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXX, J. G. X. XX, L.. X.XX.XXXX, bol
ku dňu smrti výlučným vlastníkom parcely registra ,,D.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne
porasty o výmere 5182 m2, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX k. ú. X., obec X., okres K. pod
G. v podiele 1/1 na mene nebohého S. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. X.XX.XXXX.

II. Žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.9.2017 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali určenia, že nebohý
S. S., J.. XX.XX.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXX, J. G. X. XX, L.. X.XX.XXXX bol ku dňu smrti výlučným
vlastníkom parcely registra ,,D.“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty,
o výmere 5182 m2, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX, k. ú. X., obec X., okres K., pod G. v
podiele 1/1 na mene nebohého S. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. X.XX.XXXX.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že podľa zápisu na LV č. XXX, k. ú. X., obec X., okres K. je v časti M.
majetková podstata zapísaná parcela registra ,,D.“ s parcelným číslom XXXX/X druh pozemku - trvalé
trávnaté porasty, o výmere 5182 m2, ku ktorej v časti ,,G.: Vlastníci“ vedené výlučné vlastnícke právo
v prospech S. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. X.XX.XXXX, v podiele 1/1, t.j. v celosti. Dôvodili, že vlastník
S. S., zomrel bez zanechania závetu a k dedeniu zo zákona boli povolané deti Z. S., Ľ. O., V.. S.,
S. S. a pozostalá manželka E. S., ktorí tvoria okruh účastníkov tohto konania. Uviedli, že pôvodné

dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 26D/2237/2002 a ďalšie konanie pod sp. zn. 26D/1327/2013
a neukončené dedičské konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 35D/1/2015, v ktorom navrhovateľ S. S.
žiadal prejednať novoobjavený majetok - pozemky zapísané na mene poručiteľa v k. ú. X., na LV č.
XXX, parcela H.-D. XXXX/X a na LV č. XXX, parcela H.-D. XXXX/X, H.-D. XXXX/XX. V priebehu konania
novoobjaveného majetku dedič Z. S. vyhlásil, že pozemok na LV č. XXX, k. ú. X.Í., H.-D. XXXX/X o
výmere 5182 m2 nemá byť predmetom dedičského konania, pretože poručiteľ tento pozemok ešte v
roku 1992 previedol na vnuka O. S., preto nesúhlasil s tým, aby bol tento pozemok zaradený do súpisu

aktív dedičstva. Medzi ostatnými dedičmi nebolo sporu o tom, že tento pozemok patril v čase smrti
poručiteľadojehovlastníctvavcelosti.Žalobcoviaodvodilisvojnaliehavýprávnyzáujemz§198CMPna
určenie, ktorého sa domáhajú, keďže bez tohto určenia nemôže byť majetok poručiteľa evidovaný na LV
č.XXX,k.ú.X.,akoparcelaH.-D.XXXX/Xavyporiadanýmedzidedičovvdedičskomkonaní.Žalobcoviaodporovali tvrdeniu, že poručiteľ ešte za života previedol predmetný pozemok darovacou zmluvou na
vnukaO.S.,nakoľkožalobkyňav1.radepozostalámanželkanevieoexistenciižiadnejdarovacejzmluvy
medzi nebohým manželom a ich vnukom. Žalovaný Z. S. takúto zmluvu nikdy spoludedičom nepredložil.

Ďalej žalobcovia uviedli, že poručiteľ nadobudol do výlučného vlastníctva predmetný pozemok zmluvou
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorenej v roku 1993 a zavkladovaná pod I.-
XX/XX. Uviedli, že ak by aj takúto zmluvu poručiteľ uzatvoril nenadobudla počas jeho života vecno-
právne účinky vkladom do katastra, pričom poručiteľ zomrel 10 rokov od údajného spísania darovacej
zmluvy, počas ktorých nebol do katastra podaný návrh na vkladové konanie o zmene vlastníckeho práva

k parcele H.-D. XXXX/X. Poukázali na to, že z výpisu LV č. XXX nepochybne vyplýva, že v čase smrti
bolo evidované v prospech poručiteľa vlastnícke právo k parcele H.-D. XXXX/X, teda v súlade s § 70
zák. č. 162/1995 Zb. katastrálny zákon.

3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 23.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
žalobcovia v 1. až 3. rade nemajú právny dôvod na podanie tejto žaloby, nakoľko otec bol vlastníkom

spornej parcely aj v dnešnej dobe je vedená na jeho mene a stačí podať návrh na náhradné dedičské
konanie.

4. Na toto vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia písomným podaním doručeným súdu 13.11.2017,
v ktorom uviedli, že je prekvapivý obsah vyjadrenia žalovaného, nakoľko práve sporná parcela bola

vylúčená z prejednania dedičstva pre namietanú spornosť vlastníckeho práva nebohého S. S. zo strany
žalovaného ako spoludediča žalobcov. Poukázali aj na uznesenie KS PO č. k. 7CoD/4/2016-34 z
26.9.2016, vydané v pôvodnom konaní pod sp. zn. 35D/1/2015, kde sú uvedené skutočnosti potvrdené.
Namietali, že terajšiemu postoju žalovaného nemožno dôverovať v tom zmysle, že by po opätovnom
podaní návrhu na novoobjavený majetok poručiteľa k parcele č. XXXX/X žalovaný opätovne nevzniesol

námietku vlastníckeho práva poručiteľa a tým by len znova zabránil v jeho ďalšom pokračovaní. Uviedli,
že pokiaľ vyjadrenie žalovaného má byť chápané ako uznanie vlastníckeho práva poručiteľa navrhli,
aby súd vydal rozsudok pre uznanie a rozhodol o trovách konania tak, že prizná žalobcom ich náhradu
v rozsahu 100%. Keďže je preukázané, že žalovaný zavinil, že žalobcovia museli o ním namietané
vlastnícke právo vyvolať súdny spor o určenie vlastníctva.

5. K tomuto vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu 30.1.2018,
v ktorom rozpísal rôzne finančné čiastky, ktoré mali dostať deti poručiteľa od neho počas života ako aj
rôzne hnuteľné veci.

6. Písomným podaním doručeným súdu 16.2.2018 sa ešte k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrili
žalobcovia, ktorí uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa
nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 sa nachádza výpis LV č. XXX, k. ú. X., obec X., okres K., na

č. l. 6 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35D/1/2015-52 zo dňa 13.6.2017, na č. l. 12 sa
nachádza vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.10.2017, na č. l. 15 sa nachádza vyjadrenie žalobcov v I. a
II. rade k vyjadreniu žalovaného doručené súdu 13.11.2017, na č. l. 16 a nasl. sa nachádza uznesenie
KS PO č. k. 7CoD/4/2016-34 zo dňa 26.9.2016, na č. l. 22 sa nachádza vyjadrenie žalovaného zo dňa
22.12.2017, ktorým žiadal o predlženie lehoty, aby uviedol ďalšie dôkazy a skutočnosti na preukázanie

svojich tvrdení, na č. l. 25 sa nachádza vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.1.2018 k žalobe spolu s
prílohami a napokon na č. l. 44 sa nachádza vyjadrenie žalobcu v I. a II. rade k vyjadreniu žalovaného k
žalobe, na č. l. 48 je lekárska správa žalovaného, na č. l. 49 je úradný záznam, v ktorom je konštatované,
žepojednávanievytýčenéna24.4.2018bolozrušenézdôvodunahláseniabombynaokresnomsúde,na
č. l. 50 je výpis z LV č. XXX, na č. l. 51 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 35D/1/2015, Dnot

28/2005 zo dňa 2112.2015, na č. l. 53 je uznesenie KS PO č. k. 7CoD/4/2016-34 zo dňa 2.6.9.2016, na č.
l. 55 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35D/1/2015-52, Dnot 28/2005 zo dňa 13.6.2017 a na
č. l. 57 a nasl. je uznesenie KS PO č. k. 7CoD/2/2017-84 zo dňa 26.3.2018, na č. l. 61 sa ešte nachádza
oznámenie o ukončení právneho zastúpenia JUDr. Daniely Strakovej, ktorá bola právnou zástupkyňou
žalobcov v I. a II. rade, napokon súd ešte oboznamuje úradný záznam z dnešného dňa, ktorým sa

ospravedlnila žalobkyňa v 3. rade z neúčasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie oboznámil aj obsah
dedičského spisu po nebohom poručiteľovi vedený pod sp. zn. 35D/1/2015, konštatovaním, že na č. l. 1
a nasl. je návrh na prejednanie nehnuteľnosti po poručiteľovi, na č. l. 4 sa nachádza výpis z LV č. XXX,
okres K., obec X., na č. l. 20 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. kn. 35D/1/2015-20, Dnot 28/2005zo dňa 21.12.2015, na č. l. 34 sa nachádza už spomenuté uznesenie KS PO č. k. 7CoD/4/2016-34 zo
dňa 26.9.2016, na č. l. 52 tohto spisu sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35D/1/2015-52, Dnot
28/2005 zo dňa 13.6.2017, na č. l. 84 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 7CoD/2/2017-84 zo dňa

26.3.2018, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. X.Í., obec X., okres K. vyplýva, že v časti ,,M.“ majetková podstata je uvedená
parcela registra ,,D.“ s parc. č. XXXX/X o výmere
5182 m2 s označením trvalé trávnaté porasty, pričom v časti ,,G.“ je ako vlastník v celosti uvedený

S. S., V.. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. X.XX.XXXX, pričom titulom nadobudnutia je zmluva o zrušení
spoluvlastníctva k pozemkom
J. XXX/XX, I. XX/XX - I..L..X/XX - Š. K. LV č. XXX bod G..

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 35D/1/2015-20, Dnot 28/2005 z 21.12.2015 súd rozhodol tak, že a/
určilvšeobecnúcenunadobudnutéhomajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvaporučiteľa

a pozostalej manželky, t.j. spoluvlastníckeho podielu jednej štvrtiny z ornej pôdy mimo zastavane územie
obcevkat.územíX.vLVXXX,zparcielH.-D.XXXX/X,XXXX/XX,ktorýčiní1726,25m2,sumou472,12€
b/ určil, že do dedičstva po poručiteľovi patri ideálna jedna osmina z ornej pôdy mimo zastavané územie
obce v kat. území X. v LV XXX, z parciel H.-D. XXXX/X,XXXX/XX, ktorá činí 863,12 m2, vo všeobecnej
cene 236,06 € c/ určil, že do výlučného vlastníctva pozostalej manželky E. S. V.. I., V..Č.. XXXXXX/

XXX, patri ideálna jedna osmina z ornej pôdy mimo zastavane územie obce v kat. území X. v LV XXX,
z parciel H.-D. XXXX/X, XXXX/XX, ktorá činí 863,12 m2, vo všeobecnej cene 236,06 €. Ďalej súd určil
všeobecnú cenu majetku 708,19 eur, výšku dlhov 0,- eur, čistú hodnotu dedičstva 708,19 eur, pričom
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.11.2016.

10. Uznesením krajského súdu č. k. 7CoD/4/2016-34 zo dňa 26.9.2016 odvolací súd potvrdil vyššie
uvedené uznesenie súdu prvej inštancie.

11. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 35D/1/2015-52 zo dňa 13.6.2017 súd rozhodol tak, že potvrdil
dedičstvo po poručiteľovi, podľa zákonných dedičských podielov a určuje, že majetok poručiteľa, t. j.

podiely z pozemkov mimo zastavané územie obce o výmere 2589,37 m2, v k. ú. X. LV XXX záp. XXX
parcely H.-D. XXXX/X - orná pôda o výmere 5183 m2, XXXX/XX - orná pôda o výmere 1722 m2, pod
G. X v 1/8 poručiteľovi patriace po vyporiadaní BSM a pod G. X v 1/4 , t. j. spolu v 3/8 nadobúdajú: E.
S., V.. I., J.. X.X.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXX X. XX v 1, Z. S., V.. S., J.. X.X.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXX
X. XXX v 1, Ľ. O., V.. S., J.. X.X.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXXX X. XX v 1, S. S., V.. S., J.. XX.XX.XXXX,

V.. Č.. XXXXXX/XXXX X. XX I. X/X , t.j. každý po 3/32 z celku. Zároveň určil odmenu notárovi Z.. I. Č..

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 7CoD/2/2017-84 zo dňa 26.3.2018 potvrdil
vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie.

13. Na pojednávaní konanom 13.3.2018 právny zástupca žalobcov vo svojom úvodnom prednese
uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade, teda trvajú na podanej žalobe ako aj na písomných prednesoch
k tejto žalobe. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel, teda aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v návrhu,
že vlastníctvo na strane poručiteľa bolo v čase smrti preukázané, naliehavý právny záujem videl v tom,
že iným spôsobom nie je možné určiť vlastníctvo nebohého poručiteľa. Nemal návrhy na doplnenie

dokazovania. K tomuto prednesu sa pripojila aj žalobkyňa v 3. rade.

14. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že je proti čiastkovým jednaniam. V dedičskom konaní
prebehlo delenia majetku spolu s notárkou, s ktorým nebol spokojný a preto žiadal, aby bolo celé
dedičstvo prejednané naraz. Bližšie sa k žalobe vyjadriť nevedel. Uviedol, že potrebuje čas, aby sa

mohol poradiť s právnym zástupcom, pričom nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Napokon na pojednávaní konanom dňa 5.6.2018 konanom v neprítomnosti žalobcov v 1. a 3. rade, v
neprítomnosti žalovaného (ktorý zásielku o termíne pojednávania neprevzal v odbornej lehote), žalobca
v 2. rade uviedol, že podľa jeho vedomostí predmetný pozemok nachádzajúci sa na LV č. XXX, parcela

H. XXXX/X o výmere 5.182 m2 vždy patril poručiteľovi - otcovi a rovnako tak bolo aj v čase jeho
smrti, pričom to, že tento pozemok mal patriť synovi žalovaného, t.j. vnukovi poručiteľa, nebolo nikdy
preukázané. Žaloba je jeho môjho názoru dôvodná a teda žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené
v petite tejto žaloby. Ďalej konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.16. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

19. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

21. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

22. Podľa § 461 ods. 2 OZ ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia
zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo
zákona.

23. Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

24. Podľa § 473 ods. 2 OZ ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom

jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

25. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy
konštatuje, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. X., obec X., okres K. vyplýva, že v časti ,,M.“
majetková podstata je uvedená parcela registra ,,D.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 5182 m2 s označením
trvalé trávnaté porasty, pričom v časti ,,G.“ je ako vlastník v celosti uvedený S. S., V.. S., J.. XX.XX.XXXX,

L.. X.XX.XXXX, pričom titulom nadobudnutia je zmluva o zrušení spoluvlastníctva k pozemkom J. XXX/
XX, I. XX/XX - I..L..X/XX - Š. K. LV č. XXX bod G., vyplýva, že vlastníkom spornej parcely ku dňu
7.11.2002bolprávetamuvedenýS.S.Š.,V..S.,J..XX.XX.XXXX,L..X.XX.XXXX,pričomtátoskutočnosť
nebolo žiadnym právne významným spôsobom spochybnená.

27. Je potrebné akcentovať fakt, že jediným prostriedkom obrany žalovaného bolo tvrdenie, že
jeho otec - poručiteľ daroval predmetný pozemok svojmu vnukovi, t. j. synovi žalovaného, čo však
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Nebola súdu ani protistrane predložená darovacia zmluva
preukazujúca tvrdenia žalovaného, teda deklarovaná skutočnosť zostala len v rovine tvrdenia.

28. Analogicky platí, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad
v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že

so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je

procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v
konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť
dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu)konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

29. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázali reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci
to potom znamená, že , že žalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých

odvodzoval svoje právo žalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalovaného. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010).

30. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu 23.10.2017 uviedol, že žalobcovia v 1. až
3. rade nemajú právny dôvod na podanie tejto žaloby, nakoľko otec bol vlastníkom spornej parcely aj

v dnešnej dobe je vedená na jeho mene, čím de facto uznal žalovaný nárok tak, ako bol uvedený v
petite žaloby.

31. Následne sa ešte súd prvej inštancie zaoberal aj existenciou tzv. naliehavého právneho záujmu
žalobcov. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §

137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené

alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.

40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

32. Žaloba o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, je právnym

prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. Aktuálne je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej
žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre prejednanie predmetného pozemku v dedičskom
konaní a následne na prípadnú zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu. Vlastnícke právo má účinky proti všetkým subjektom práva, ktoré sú ho
povinnírešpektovaťvrozsahu,vktoromjegarantovanéverejnoumocoudeterminovanouobmedzeniami

kautel práva vlastniť majetok v normatívnom napätí s inými základnými právami a slobodami. Subjekty
odlišné od vlastníka z hľadiska existencie ich subjektívnej povinnosti vo vzťahu k vlastníkovi veci majú v
zásade len jednu negatórnu právnu povinnosť - rešpektovať (t. j. non facere, pati) jeho vlastnícke právo.

33. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že žaloba je dôvodná a u žalobcov je bezpochyby

daný naliehavý právny záujem. Právne podaním žaloby dôjde k zosúladeniu právneho stavu so stavom
skutkovým a aj k zamedzeniu vzniku ďalších zbytočných sporov.34. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri
posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde (vzťah medzi
súrodenvcami) a predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili,

že ich skutočný problém vzájomného spolužitia vyplýva zo vzájomnej animozity najmä vo vzťahu k
majetkovým otázkam, pričom uvedené nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym
výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a
harmonické spolunažívanie príbuzných. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia
vo vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať

na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu
konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či
už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má pravdu“
problém vzájomného spolužitia nevyrieši.

35. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže

každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií

alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá
len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.

36. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,
zvlášť v situácii, že nejde o „cudzie“ strany sporu, ale o blízkych príbuzných, riešili všetky problémové
situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné vzťahy minimálne na
úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

37. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého
strane,ktorámalavoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebo

bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto
majú žalobcovia oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.