Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/168/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109209200
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8109209200.11

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: PULMOMED,
spol. s r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 36 444 677, zastúpeného JUDr.
Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. G. zastúpený
JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, 2. A., zastúpená JUDr.
JánomVovčíkom,trvalebytomTajch769/9,06781BelánadCirochoua3.A.zastúpenýJUDr.Mariánom

Bacákom, advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 3.rade trovy konania vo výške 16.449,45 eura,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenie, na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.a 3.rade, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 2.rade trovy konania vo výške 240,84 eura, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 5.9.2007 žiadal, aby súd určil, že právny
úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného
v 1.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná
CentrálnymdepozitáromcennýchpapierovSRa.s.Bratislava.Ďalejsažalobcasvojoužaloboudomáhal,

aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 6.896 ks akcií emitenta Agrifop a.s.
Stakčín na žalovaného v 2.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia
tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Napokon sa
žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd žalovaných v 1., 2. a 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne
aj na náhradu trov tohto konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli všetky

práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi
pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu
s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Ide najmä o Zmluvu o založení zaknihovaných cenných
papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, ktorou sa žalovaný v 3.rade s pôvodným veriteľom SKB,
a.s. dohodol na zriadení záložného práva k 37.436 ks zaknihovaných cenných papierov - akcií emitenta
Agrifop a.s. Stakčín. Vyššie uvedenou záložnou zmluvou bol zabezpečený spoludlžnícky záväzok

žalovaného v 3.rade, ktorý tak ako to vyplýva z písomností správcu konkurznej podstaty pôvodného
veriteľa SKB a.s. zo dňa 1.7.2013 k tomu dňu predstavoval sumu najmenej vo výške 10.000.000,- Sk.
Existencia takéhoto peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a teraz v dôsledku spomínaných
postúpení tejto pohľadávky voči žalobcovi je zrejmá aj z právoplatného a vykonateľného rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 1.7.2002, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/148/03-772 zo dňa 22.4.2004. Z odôvodnení spomínaných rozsudkov

jednoznačnevyplývato,žepreneplatnosťtamuvedenýchkúpnychzmlúv,deklarovanýchvichvýrokovej
časti, došlo v súvislosti s existenciou dlhu žalovaného v 3.rade voči žalobcovi (predtým SKB a.s.), akoaj v súvislosti s vlastníctvom 37.436 ks akcií Agrifop a.s. Stakčín k právnemu stavu, aký tu bol v čase
uzatvorenia spomínanej Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa
13.8.1997. Žalovaný v 3.rade aj napriek skutočnosti, že dlh voči pôvodnému veriteľovi z Úverovej zmluvy

č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997 nebol tomuto veriteľovi - SKB , a.s. (a teraz žalobcovi) splatený,
dňa 10.9.2004 previedol 30.540 ks spomínaných akcií na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií
na žalovaného v 2.rade. Právne úkony žalovaného v 3.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks akcií
emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 3.rade, boli
jednoznačne urobené v úmysle ukrátiť žalobcu v jeho práve na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka má žalobca právo domáhať sa určenia, že právne
úkony medzi žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a 2.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks a 6.896
ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín sú voči žalobcovi právne neúčinné, lebo ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, č.k.1Ncb/7/2008-172 bola predmetná právna
vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

Prípisom zo dňa 6.5.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou postúpil predmetnú právnu vec Okresnému
súdu Prešov, a to podľa ust. § 104a O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 1 Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky.
Písomným podaním zo dňa 1.3.2011, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.3.2011 právny
zástupca žalobcu vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu Okresného súdu v Prešove JUDr.

Jaroslava Kanderku, a to s poukazom na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 5Ncb/4/2009, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že tento je vylúčený z pojednávanie
vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove sp. zn. 21Cb/167/2009. Písomným podaním zo dňa
14.3.2011 právny zástupca žalobcu doplnil námietku zaujatosti zo dňa 1.3.2011 tak, že ju rozšíril na
všetkých sudcov okresných súdov v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove a sudcov Krajského súdu

v Prešove. Keďže však písomné podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 1.3.2011 a 14.3.2011
nespĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti námietky zaujatosti, súd na tieto podania neprihliadal.
Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 žalovaný v 1. rade k žalobnému návrhu uviedol, že má za to,
že žaloba je nedôvodná a preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť.
Zástupcažalovanejv2.radenapojednávaníkonanomdňa17.5.2012 kžalobnémunávrhu,okreminého

uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená v plnom rozsahu, dôkazy založené v spise sú
fiktívne. Ďalej poukázal na to, že žalobný návrh nemá všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje Občiansky
súdny poriadok. Nie sú tam jednoznačne opísané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa
žalobca domáha toho, čoho sa domáha. Nie je zrejmé, ako by žalovaní mali ukracovať žalobcu v tomto
konaní.

Zástupca žalovanej v 2. rade tiež poukázal na to, že žalovaná v 2. rade jednoznačne legálnym spôsobom
nadobudla cenné papiere ešte v roku 2004. Jej cenné papiere neboli zaťažené žiadnym záložným
právom, ak by boli zaťažené záložným právom, nebol by zrealizovaný prevod cenných papierov cez
Stredisko cenných papierov (Centrálny depozitár cenných papierov). Ďalej zástupca žalovanej v 2. rade
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 40 Cb/15/1998 zo dňa

23.6.2004, z ktorého výrokov vyplýva, že nadobúdateľ akcií - žalovaný v 3. rade pán J. nebol tým
spomínaným rozsudkom žiadnym spôsobom zaťažený, týmto rozsudkom bol zaťažený iba zástupca
žalovanej v 2. rade ako žalobca v 1. rade. Bol zaťažený v prospech správcu konkurznej podstaty
úpadcu - Slovenská kreditná banka a.s., ktorú zastupoval správca konkurznej podstaty. Bol zaťažený
v prospech tohto správcu vo výške cez 5 miliónov Sk. Ten záväzok voči Slovenskej kreditnej a.s.,

konajúcej prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, bol riadne vymáhaný exekútorom v súlade so
zákonom.
Zástupca žalovanej v 2. rade na záver svojho prednesu poukázal na to, že pre úspešnosť v tomto konaní
je potrebné, aby žalobca preukázal, že nejakým spôsobom žalovaní ukracujú žalobcu. Ale to žiadnym
spôsobom nepreukazuje v tomto konaní. Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na to, že listinné dôkazy,

ktorézaložilastranažalobcuvtomtokonaní,tosúlentielistinnédôkazy,ktorébolipredloženéazktorých
sa vychádzalo pri rozhodovaní o žalobe, kde ako žalobca vystupoval on a pán J.n a išlo o určovaciu
žalobu o neplatnosť prevodu cenných papierov medzi žalobcami a nadobúdateľmi - žalovanými pánom
Y. a správcom konkurznej podstaty úpadcu - Slovenská kreditná a.s. Tieto listinné dôkazy však už
sú bezpredmetné pre toto konanie, keďže z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského a

Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že tieto listinné dôkazy stratili opodstatnenie, keďže z výroku
jednoznačnevyplýva,akévysporiadaniemedziúčastníkmikonaniabolo,atobolvlastnevýsledokcelého
tohokonaniaavýrokyurčujúvzájomnévysporiadanievzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovkonania.Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal aj na to, že ešte v roku 1998 prevodom cenných papierov v
spoločnosti Agrifop a.s. z pána J. žalovaného v 3. rade, na pána H.a, to sa udialo dňa 20.3.1998, stratili
opodstatnenosť všetky tie zmluvy, ktoré sú tu spomínané, teda Úverová zmluva aj Zmluva o založení

cenných papierov. Všetko to prešlo na Ing. H.. Všetky tie zmenky, aj všetky tie ďalšie doklady, ktoré si
už nepamätá, všetky tie cenné papiere. A až potom v roku 2004, keď bolo rozhodnuté o tej určovacej
žalobe, keď sa rozhodovalo o neplatnosti prevodu cenných papierov v rámci spoločnosti Agrifop a.s.,
vlastne došlo k celkovému vysporiadaniu vzájomných vzťahov vo výrokoch rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Bolo tam osem výrokov, on poukázal na

siedmy výrok, ktorým mu bola (osobne zástupcovi žalovanej v 2. rade) uložená povinnosť uspokojiť
zvyšok úveru z predmetnej úverovej zmluvy v prospech správcu konkurznej podstaty Slovenská kreditná
banka a.s. vo výške 5.306.800,- Sk. Časť tejto pohľadávky už bola uspokojená v rámci exekučného
konania, časť zrejme bola postúpená a započítaná a časť je ešte nevysporiadaná.
Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal ďalej na to, že pri prevode cenných papierov zo žalovaného v
3. rade na žalovanú v 2. rade a na žalovaného v 1. rade, tie cenné papiere neboli zaťažené žiadnymi

zmluvami o založení cenných papierov, nič nebolo zaregistrované v Stredisku cenných papierov. Ak by
tomu tak bolo , tak by ten prevod sa nemohol zrealizovať. Žalovaní, ktorí vystupujú v tomto konaní,
nemohli žiadnym spôsobom ukrátiť žalobcu.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že predmetom spomínaného konania na Krajskom súdu v
Bratislave bola len otázka platnosti prevodu cenných papierov, nie otázka vzájomného vysporiadania,

čiže tým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nebola žiadnym spôsobom dotknutá platnosť úverovej
zmluvy a zmluvy o založení cenných papierov. To, že v tom čase nebolo vyznačené záložné právo
v Stredisku cenných papierov, je len chybou alebo zanedbaním povinnosti tohto strediska cenných
papierov. Má za to, že ručiteľský vzťah naďalej trval, aj keď nebol zapísaný v centrálnom depozitári. Tieto
prevody, ktoré sa tu napádajú touto žalobou, boli urobené v úmysle ukrátiť žalobcu pri uspokojovaní jeho

pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložnými právami , a to založením cenných papierov.
V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1.rade A., ako aj
oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o založení zaknihovaných
cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, písomného podanie JUDr. Ingrid Gyökeresovej,
správkyne konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka a.s. v konkurze zo dňa 1.7.2003,

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 43Cb/15/98/473, rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.
4Obo/148/03-772, výstupu služby centrálneho depozitu cenných papierov SR a.s., vyjadrenia A.j zo dňa
18.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1K/118/00-1535, vyjadrenia A. zastúpenej
JUDr. Vovčíkom zo dňa 18.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K/118/00-1535-27,
písomného podania žalovanej v 2.rade zastúpenej JUDr. Vovčíkom zo dňa 9.11.2009, vyjadrenia JUDr.

Vrbu, právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.6.2012, výpisu z registra záložných práv, vyjadrenie JUDr.
Ingrid Gyökeresovej zo dňa 24.8.2004, Zmluva o založení cenných papierov zo dňa 13.8.1997, Zmluva
o založení cenných papierov zo dňa 4.9.1997, kópie uznesenia Okresného súdu Svidník zo dňa
13.12.2013, č.k. 2Er/179/2009 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 5.9.2007 žiadal, aby súd určil, že právny

úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného
v 1.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná
CentrálnymdepozitáromcennýchpapierovSRa.s.Bratislava.Ďalejsažalobcasvojoužaloboudomáhal,
aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 6.896 ks akcií emitenta Agrifop a.s.
Stakčín na žalovaného v 2.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia

tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Napokon sa
žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd žalovaných v 1., 2.a 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne
aj na náhradu trov tohto konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli všetky
práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi

pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu
s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Ide najmä o Zmluvu o založení zaknihovaných cenných
papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, ktorou sa žalovaný v 3.rade s pôvodným veriteľom SKB,
a.s. dohodol na zriadení záložného práva k 37.436 ks zaknihovaných cenných papierov - akcií emitenta
Agrifop a.s. Stakčín. Vyššie uvedenou záložnou zmluvou bol zabezpečený spoludlžnícky záväzok

žalovaného v 3.rade, ktorý tak ako to vyplýva z písomností správcu konkurznej podstaty pôvodného
veriteľa SKB a.s. zo dňa 1.7.2013 k tomu dňu predstavoval sumu najmenej vo výške 10.000.000,- Sk.
Existencia takéhoto peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a teraz v dôsledku spomínaných
postúpení tejto pohľadávky voči žalobcovi je zrejma aj z právoplatného a vykonateľného rozsudkuKrajského súdu v Bratislave, č. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 1.7.2002 , ktorý bol potvrdený aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/148/03-772 zo dňa 22.4.2004. Z odôvodnení spomínaných rozsudkov
jednoznačnevyplývato,žepreneplatnosťtamuvedenýchkúpnychzmlúv,deklarovanýchvichvýrokovej

časti, došlo v súvislosti s existenciou dlhu žalovaného v 3.rade voči žalobcovi (predtým SKB a.s.), ako
aj v súvislosti s vlastníctvom 37.436 ks akcií Agrifop a.s. Stakčín k právnemu stavu, aký tu bol v čase
uzatvorenia spomínanej Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa
13.8.1997. Žalovaný v 3.rade aj napriek skutočnosti, že dlh voči pôvodnému veriteľovi z Úverovej zmluvy
č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997 nebol tomuto veriteľovi - SKB , a.s. (a teraz žalobcovi) splatený,

dňa 10.9.2004 previedol 30.540 ks spomínaných akcií na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií
na žalovaného v 2.rade. Právne úkony žalovaného v 3.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks akcií
emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 3.rade, boli
jednoznačne urobené v úmysle ukrátiť žalobcu v jeho práve na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky.
Napriek tomu, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení
pohľadávky prešli na žalobcu všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane

práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej
len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené, v priebehu dokazovania
túto skutočnosť nepreukázal. Nebolo totiž preukázane, že by na žalobcu v dôsledku viacnásobných
postúpení pohľadávky prešli všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane
práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava

(ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Zmluva, resp.
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré by mohli tieto skutočnosti potvrdiť, neboli zo strany žalobcu súdu
predložené. Pohľadávka, na ktorú poukazuje žalobca vo svojom žalobnom návrhu a ktorá vychádza
z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde na strane 11
predmetného rozsudku je konštatované, že povinným na plnenie je žalobca v 1.rade JUDr. Ján Vovčík

a ide o vzájomné plnenie v súvislosti z neplatnými právnymi úkonmi, tak tá pohľadávka bola stanovená
vo výške 5.306.800,- Sk bez príslušenstva, to znamená pevne stanovenou sumou. V prípade postúpenia
tejto pohľadávky nemohlo teda dôjsť k jej postúpeniu nad rámec tejto sumy, prípadne príslušenstva
tejtopohľadávky, lebo platí zásada, že nikto nemôže postúpiť viac práv ako má sám. Ak žalobca
poukazuje, že mu bola postúpená pohľadávka ako novému veriteľovi, tak mu mohla byť vychádzajúc z

tých rozhodnutí Krajského a Najvyššieho súdu, postúpená len pohľadávka voči JUDr. Jánovi Vovčíkovi a
nie však voči žalovanému v 3.rade. Žalobca nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanému v 3.rade Ing. Igorovi Pavlovkinovi.
Podľa § 42a ods. 1Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to
najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže žalobca
nie je aktívne vecné legitimovaný na to, aby sa domáhal toho, čoho sa v rámci tohto konania domáha,

na základe podanej žaloby, keďže v priebehu dokazovania nebola preukázaná existencia vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 3.rade IX., t.z. nebolo preukázané, že by žalobca bol veriteľom
žalovaného v 3. rade ID. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno nielen ohľadne svojej aktívnej vecnej
legitimácie, ale neuniesol ho ani ohľadne preukázania úmyslu právnymi úkonmi špecifikovanými v petite
žalobného návrhu ukrátiť veriteľa, ako aj ohľadne preukázania toho, že takýto úmysel bol druhej strane

známy, keďže ani A. ani IY. blízkymi osobami, a preto nemožno tento úmysle predpokladať, prezumovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 3. rade rozhodol súd podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade, pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vo výške 16449,45 eura, za 3 úkony právnej služby á 3916,38 eura (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 25.10.2007 a vyjadrenie zo dňa 8.3.2009), za 2 úkony právnej
služby á 979,10 eura (zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 27.5.2008 a dňa 21.10.2008,
ktoré boli odročené bez prejednania veci), za 1 úkon právnej služby á 2447,74 eura ( zastupovanie

na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016), režijný paušál 2x 5,91 eura, 2 x 6,32 eura a 1x 7,63 eura,
cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa
27.5.2008 vo výške 12,92 eura, pri použití osobného motorového vozidla zn. BMW 318i, EČ: SV235AO
na trase Snina -Humenné a späť (pri celkovej vzdialenosti 50 km, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km,
cene PHM 1,33 eura/l a paušálnej náhrade 0,18 eura/km), cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu

v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vo výške 12,79 eura, pri použití
osobného motorového vozidla zn. BMW 318i, EČ: SV235AO na trase Snina -Humenné a späť (pri
celkovej vzdialenosti 50 km, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km, cene PHM 1,285 eura/l a paušálnej
náhrade 0,18 eura/km), cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s jeho účasťou na
pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 vo výške 50,50 eura, pri použití osobného motorového vozidla zn.

BMW 318i, EČ: SV235AO na trase Snina - Prešov a späť (pri celkovej vzdialenosti 200 km, priemernej
spotrebe 5,9 l/100 km, cene PHM 1,229 eura/l a paušálnej náhrade 0,18 eura/km), náhrada za stratu
času, ktorý strávil právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade cestou na a z pojednávaní konaných dňa
27.5.20008 a dňa 21.10.2008 v celkovej výške 84,34 eura ( za 8 začatých polhodín, 1 začatá polhodinaá 10,54 eura ) a náhrada za stratu času, ktorý strávil právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade cestou
na a z pojednávania konaného dňa 3.5.2016 vo výške 101,73 eura ( za 8 začatých polhodín, 1 začatá
polhodina á 12,72 eura).

Keďže žalovaných v 1. a 3. rade , ktorým bola prisúdená náhrada trov konania, zastupoval advokát,
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol súd tiež podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade v celkovej výške

240,84 eura, pozostávajúcich z cestovných nákladov zástupcu žalovanej v 2. rade, a to v súvislosti s
jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 9.11.2007 na Okresnom súde Humenné vo výške 13,63
(50km x 0,183 eura x 3,4 l x 1,361 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa
29.2.2008 na Okresnom súde Humenné vo výške 13,78 (50km x 0,183 eura x 3,4 l x 1,318 eura), v
súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 9.4.2009 na Okresnom súde Vranov nad Topľou
vo výške 21,63 (85 km x 0,183 eura x 5,78 l x 1,052 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní

konanom dňa 15.3.2011 na Okresnom súde Prešov vo výške 48,32 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x
1,335 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 na Okresnom súde
Prešov vo výške 49,59 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,445 eura), v súvislosti s jeho účasťou na
pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 na Okresnom súde Prešov vo výške 48,87 (180 km x 0,183 eura x
11,52 l x 1,383 eura) a v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 na Okresnom

súde Prešov vo výške 45,02 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,049 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.