Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315216739
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315216739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

DenisyŠaligovejaJUDr.LenkyHalmešovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 232,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 12C/144/2015-71 zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 79 eur
s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 27.10.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o

t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 232,58 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Consumer Finance
Holding a.s., ktorý mu pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 -
uzatvoril so žalovaným dňa 06.12.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX a na jej základe mu bola
poskytnutá pôžička vo výške 720 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v 26 mesačných splátkach po 20

eur. Podľa zmluvy predstavovala akontácia 200 eur, celková suma pôžičky 720 eur, pôžička (finančné
plnenie) 399 eur a celkové náklady spotrebiteľa 121 eur. Žalovaný uhradil sumu 520 eur. Súd po
vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba je nedôvodná. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaný bol
v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorésivyložilvsúladesobsahomaúčelomeurópskejochranyspotrebiteľovobsiahnutýchvpríslušných
smerniciach. Zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm.

a) zákona č. 129/2010 Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pretože táto
neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) tohto zákona
ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k). Pri
stanovení výšky nesplateného zostatku vychádzal súd z prehľadu splátok a úhrad a od celkovej sumy
poskytnutej žalovanému vo výške 720 eur odpočítal akontáciu vo výške 200 eur a tiež sumu úhrad vo
výške 520 eur, teda celkovo 720 eur. Keďže žalobca má nárok len na sumu poskytnutých finančných

prostriedkov a žalovaný túto sumu už uhradil, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť tak,
že odvolací súd zaviaže žalovaného na úhradu 79 eur s príslušenstvom. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Nebránil sa právnemu posúdeniu úveru ako bezúročnému a bez poplatkov, avšak

namietal, že súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. Poukázal na to, že cena tovaru bola v
zmysle zmluvy 599 eur. Žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu v sume 200 eur, ktorá bola započítaná
na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma 399
eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný vrátane akontácie
uhradil celkovo sumu 520 eur. Táto suma predstavuje úhradu akontácie a 16 splátok. Z uvedeného je

zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 599 eur, od ktorej
je potrebné odpočítať celkové úhrady v sume 520 eur. Súd však v danom prípade zohľadnil zaplatenú
akontáciu dvakrát, pretože ju zahrnul do úhrad v sume 520 eur a ešte ju odrátal aj od sumy 599 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok

vo výroku o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 79 eur s príslušenstvom v dôsledku absencie
odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 06.12.2010
spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je uvedené, že celková suma pôžičky je 720 eur, akontácia uhradená

žalovaným 200 eur a pôžička, resp. finančné plnenie poskytnuté žalovanému 399 eur. Pôžičku sa
žalovaný zaviazal splácať v 26 mesačných splátkach po 20 eur, čo je spolu 520 eur. Keď sa k tejto
sume pripočíta suma akontácie, ktorú žalovaný uhradil (200 eur), tak celková suma, ktorú mal žalovaný
podľa zmluvy o pôžičke žalobcovi uhradiť, je vo výške 720 eur. Žalobca namietal vo svojom odvolaní, že
žalovaný uhradil sumu 520 eur vrátane akontácie a nie sumu 720 eur, ako uviedol súd prvej inštancie.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vychádzal zo záveru súdu prvej inštancie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a ďalej
sa zaoberal len tým, čo namietal žalobca v odvolaní. Teda v akej sume boli žalovanému poskytnuté
finančnéprostriedkyakoľkoztýchtopeňažnýchprostriedkovžalovanývrátil.Odvolacísúdsanestotožnil
s tvrdením žalobcu uvádzaným v odvolaní, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 599 eur,

od ktorej je potrebné odpočítať celkové úhrady v sume 520 eur, a rozdiel, ktorý predstavuje 79 eur je
nedoplatkom, ktorý je žalovaný povinný ešte uhradiť. Žalobca totiž žiadnym dôkazným prostriedkom
nepreukázal, že by jeho právny predchodca žalovanému poskytol finančné prostriedky v ním uvádzanej
sume 599 eur.

6. Súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti,
pričom bolo nutné, aby v zmluve bola dohodnutá jasná suma, ktorá činí sumu pôžičky, a ostatné
náležitosti tak, aby to zodpovedalo jednotlivým ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9
ods. 2). Zo zmluvy vyplýva, že pôžička, resp. finančné plnenie bolo poskytnuté v sume 399 eur, a nie
v sume 599 eur. Cena tovaru, na kúpu ktorého si bral žalovaný pôžičku, bola 599 eur, avšak v takejto

sume nebola žalovanému pôžička poskytnutá a žalobca túto skutočnosť ani ničím nepreukázal. Súd
prvej inštancie v opise zisteného skutkového stavu konštatoval skutočnosti zrejmé z obsahu zmluvy o
pôžičke (v spise na č.l. 3). Nebolo sporné, že žalovaný uhradil sumu 520 eur, čo napokon potvrdzuje
aj prehľad splátok a úhrad predložený žalobcom. Vychádzajúc zo záveru súdu prvej inštancie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie rovnakej sumy, akú reálne jeho právny

predchodca žalovanému preukázateľne požičal, teda na vrátenie sumy vo výške len 399 eur. Keďže
žalovaný zaplatil sumu 520 eur, z čoho bolo 200 eur započítaných na akontáciu a 320 eur na 16 splátok
úveru, potom pri sume reálne poskytnutých finančných prostriedkov a pri sume splatených finančných
prostriedkov bolo nutné prijať záver, že žalovaný už požičanú sumu splatil a dokonca zaplatil ešte viac,
ako si požičal. K dojednanému obsahu zmluvy o pôžičke odvolací súd poznamenáva, že veriteľ, ktorý

predložil formulárový typ zmluvy, uvádzal v nej rôzne pojmy a sumy (predmet financovania pôžičky,
kúpna cena, celková suma pôžičky, pôžička, finančné plnenie), ktoré vyzneli evidentne mätúco. Žalobca
v smere preukázania svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, čím sa dostal do stavu dôkaznej
núdze, a z toho dôvodu bola jeho žaloba správne zamietnutá.7. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách

konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania (§ 255
ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§
396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).