Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22P/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224409
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114224409.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou vo veci starostlivosti o maloletého Ľ. T., B..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: I. T., B.. XX.X.XXXX, X. P. X, O., a otca: Ľ. T., B.. XX.X.XXXX,
O. X. P. X, O., O. Č. X. XC W. R., R., X. XSR, U. Í., U. W., o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletého a o návrhu medzičasom plnoletej oprávnenej na výživné: H. T., B. XX.X.XXXX, bytom u
matky, na zvýšenie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na medzičasom plnoletú H. U.a s účinnosťou od 24.9.2014 zvyšuje zo sumy 66,39 eur
na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám oprávnenej H..

II.NedoplatokotcanazročnomvýživnomnaH.zaobdobieod24.9.2014do30.4.2018vovýške3.232,16
eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s
účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, s tým, že neuhradením čo i len jednej
splátky v lehote splatnosti sa stáva zročným celý dlh.

III. Výživné otca na maloletého Ľ. sa s účinnosťou od 24.9.2014 zvyšuje zo sumy 66,39 eur na sumu
120,- eur mesačne, a s účinnosťou od 1.9.2016 na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého Ľ. za obdobie od 24.9.2014 do 30.4.2018 vo
výške 2.535,16 eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach vo výške 40,- eur mesačne spolu s bežným
výživným, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, s tým, že neuhradením
čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva zročným celý dlh.

V. Vo zvyšku sa návrh na zvýšenie výživného zamieta.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 v časti
bežného výživného na maloletého Ľ. a medzičasom plnoletú H..

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka v čase podania návrhu ešte maloletých detí Ľ. H. H. sa návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 24.9.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od 1.9.2014 zvýšilvýživné na maloletého Ľ. na sumu 150,- eur mesačne a na H. na sumu 200,- eur mesačne. Návrh
odôvodnilatým,ževekomdetísazvyšujúnákladynaichštúdium,stravovanieakoajoblečenieavýživné,
ktoré otec na základe posledného rozhodnutia č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 hradí nepostačuje

na uspokojenie všetkých ich potrieb. H. začala dňa 1.9.2014 navštevovať strednú školu, pričom sa
podstatne zvýšili jej náklady na štúdium, oblečenie ako i ostatné náklady. Maloletý Ľ. bol v čase podania
návrhu už žiakom 8. ročníka ZŠ. Matka v návrhu uviedla, že maloleté deti sa tiež zúčastňujú školských
výletov, exkurzií a kultúrnych podujatí, s čím sú tiež spojené výdavky. Otec maloletých od roku 2004 žije
v zahraničí a od toho času nenavštevuje maloletých a ani nie je s nimi v žiadnom inom kontakte.

2. Súd sa vo veci pokúsil doručiť návrh spoločne s jeho prílohami a výzvou na vyjadrenie otcovi
maloletých detí, a to tak na adresu trvalého pobytu v SR, ako i opakovane do zahraničia na adresu
jeho aktuálneho pobytu v U. Í., avšak doručovanie, vrátane doručovania cestou justičnej spolupráce
v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o
doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských

štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, bolo opätovne
neúspešné, keď zásielky zaslané otcovi na adresu pobytu v SR sa súdu vrátili s poznámkou “zásielka
neprevzatá v odbernej lehote” a orgány justičnej spolupráce v Severnom Írsku vrátili doručované
písomnosti s oznámením o nedoručení dokumentov s tým, že doručovateľ napriek viacerým pokusom
nebol schopný skontaktovať sa s otcom maloletých na poskytnutej adrese (preklad oznámenia čl.

140,141). Vzhľadom na uvedenú nemožnosť doručenia písomností otcovi detí, bol návrh s prílohami a
výzvou na vyjadrenie otcovi doručený v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a to dňa
2.2.2018. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s návrhom, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni

(čl. 12,13), oznámením Sociálnej poisťovne (čl. 15,16), vyjadrením procesného opatrovníka (čl. 17),
odpoveďou ÚPSVaR Trnava (čl. 18), odpoveďou Daňového úradu (čl. 19), potvrdením o návšteve školy
( čl.21), potvrdením o platbách (čl. 22 až 25), oznámením adresy otca (čl. 53), lustráciou v Registri
obyvateľov (čl. 61), prekladom výsluchu otca v Írsku (čl. 123-128), prekladom potvrdenia o nedoručení
písomností otcovi (čl. 140-142), potvrdením o návšteve školy (čl. 155, 156), potvrdením o poberaní

prídavkov na dieťa ( čl. 159, 160), prehľadom mesačných výdavkov (čl. 161), platobným príkazom (čl.
162, 163), potvrdeniami o výške príjmu matky (čl. 164 až 168), obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
16C/111/2006, potvrdením o úhrade výživného (čl. 176,177), výsluchom matky, výsluchom oprávnenej
na výživné a výsluchom otca detí cestou Justičnej spolupráce, keď pojednával v neprítomnosti otca
maloletého, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.

4. Rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 bolo rozvedené manželstvo
rodičov detí, maloleté deti Ľ. H. H. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný
prispievať na ich výživu mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na každé dieťa, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z pripojeného spisu sp. zn. 16C/111/2006 súd zistil, že v čase

rozhodnutia súdu mala matka čistý mesačný príjem vo výške cca 414,- eur (12.500,- Sk), otec uvádzal
príjem vo výške cca 1.493,- eur (45.000,- Sk) mesačne. V čase vydania rozsudku mali obaja rodičia
vyživovaciu povinnosť iba k maloletým deťom Ľ. H. H.. T. Ľ. mal v čase rozhodnutia X H. L. G. a H. X G..

5. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 26.3.2018 uviedla, že žiada výživné zvýšiť na

maloletého Ľ., nakoľko sa zvýšili jeho výdavky, uplynula dlhá doba od posledného rozhodnutia. Prehľad
výdavkov doložila písomne. Býva s deťmi u jej otca, v trojizbovom byte. Otcovi platí na bývanie 100,-
eur každý mesiac. Taktiež má náklady na benzín v sume 60,- eur mesačne. Vlastní polovičný podiel na
rodinnom dome, v ktorom býva jej mama, ktorá tam má doživotné právo užívania. Hnuteľné veci väčšej
hodnoty nevlastní. V čase podania návrhu maloletý Ľ. chodil do 8. ročníka ZŠ. Od X.X.XXXX nastúpil

na Strednú školu dopravnú, teraz je v druhom ročníku. Čo sa týka platenia výživného otcom tento platil
v r. 2014 na maloletého Ľ. 100,- eur mesačne. Neskôr začal platiť už iba 133,- eur na obe deti, nevie
presne, ktorý to bol mesiac. Odvtedy platil už iba týchto 133,- eur, za február, marec 2018 nezaplatil nič.
Na pojednávaní dňa 4.5.2018 dodala, že otec neuhradil výživné ani za mesiac apríl 2018.

6. V čase podania návrhu maloletá H., ktorá medzičasom nadobudla plnoletosť sa na pojednávaní dňa
26.3.2018 pripojila k návrhu matky na zvýšenie výživného, s tým, že žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou
od podania návrhu na sumu 150,- eur mesačne. Pri výsluchu účastníka uviedla, že žiada zvýšiť výživné
na sumu 150,- eur, nakoľko jej výdavky sa zvýšili. V čase podania návrhu bola žiačkou prvého ročníkaSŠ. Teraz je v 4. ročníku. Ohľadom výdavkov odkázala na prehľad mesačných výdavkov, ktorý doložila
do spisu matka. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Ohľadom platieb výživného
otcom taktiež odkázala na vyjadrenia matky.

7. Procesný opatrovník sa vo veci vyjadril písomne (čl. 17), pričom odporučil návrhu matky vyhovieť
a výživné zvýšiť primerane k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám a veku maloletých, keď
od posledného rozhodnutia uplynula dlhá doba. Na pojednávaniach sa následne pridržiaval svojho
písomného vyjadrenia.

8. Otec pri výsluchu účastníka uskutočneného v Severnom Írsku dňa 2.8.2017 cestou Justičnej
spolupráce v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi
členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (zápisnica s prekladom
čl. 117-128) uviedol, že v U. Í. žije od augusta XXXX, jeho adresa je XC W. R., R., X. XSR, U. Í.. Je
zamestnaný s príjmom cca 1.200,- L mesačne v čistom, nemá manželku ani partnerku. Má dve ďalšie

vyživovacie povinnosti, a to k maloletému W. T., B. XX.XX.XXXX H. W. G., B. XX.X.XXXX. W. platí
mesačne 60,- L podľa dohody s jeho matkou. Čo sa týka W., s jeho matkou sa delia o opatrovníctvo,
pričom keď sa ich vzťah rozpadol, prenechal jej svoj majetok v ich dome, čím prispel na starostlivosť
o neho. Otec je nájomcom jednoizbového bytu na uvedenej adrese s mesačným nájmom 385,- L,
vlastní motorové vozidlo Volkswagen Passat 2010. Nehnuteľnosť nevlastní. Jeho mesačné náklady sú

nasledovné: 60,- L výživné (W.), 133,- eur výživné na H. H. Ľ., 385,- L nájom, 20,- L nájom, 20,- L
plyn, 27,- L internet, 10,- L telefón, 41,- L pôžička, 50,- L poistenie auta, 80,- L pohonné hmoty, L50,- L
jedlo. Jeho fyzické zdravie je v poriadku, ale trpí úzkosťou, nedávno trpel duševným ochorením a ešte
sa zotavuje, v januári 2017 sa pokúsil spáchať samovraždu, lebo sa nedokázal vyrovnať so životnými
tlakmi, pracuje na 12-hodinové nočné aj denné smeny.

9. Podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských
štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného.

Podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo
veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o
rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku
2007“), určuje podľa tohto protokolu.

Podľa čl. 3 bod 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu
povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom
štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
na maloletého Ľ. je zčasti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého s
účinnosťou od 24.9.2014 zo sumy 66,39 eur na sumu 120,- eur mesačne, a s účinnosťou od 1.9.2016

na sumu 150,- eur mesačne (výrok III. rozsudku). Taktiež návrh medzičasom plnoletej H. považoval súd
za dôvodný a výživné otca na ňu zvýšil s účinnosťou od 24.9.2014 zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur
mesačne, s tým, že otca zaviazal výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej
H. (výrok I. rozsudku).

11. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že
od ostatnej úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 došlo k
podstatnej zmene pomerov najmä na strane detí (uplynulá doba v čase podania návrhu viac ako 7 rokov,

v čase rozhodnutia viac ako 10 rokov, nástup detí na strednú školu) odôvodňujúcej potrebu zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca.

12. K zmene pomerov na strane maloletého Ľ. prišlo z dôvodu jednak uplynutia 7 rokov (v čase podania
návrhu) od času poslednej úpravy, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal šesť a pol roka a v

čase podania návrhu už bol žiakom 8. ročníka ZŠ (mal skoro 14 rokov), následne 1.9.2016 nastúpil na
strednú školu (potvrdenie o návšteve školy čl. 156), čo všetko prináša so sebou zvýšené náklady na
maloleté dieťa. Maloletý tak od ostatného rozhodnutia vyrástol z malého chlapca na tínedžera, čomu
zodpovedá i zvýšenie jeho odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie a záujmy. Súd za odôvodnené
výdavky maloletého považuje výdavky podľa prehľadu na čl. 161 vo výške celkom mesačne 230,- eur

(strava 100,- eur, bývanie v prepočte na maloletého 25,- eur (príspevok matky 100,- eur/ 4 osoby v
domácnosti matky), cestovné 16,- eur, oblečenie 30,- eur, školské pomôcky 15,- eur, hygiena 15,- eur,
mobilný telefón 20,- eur, týždenná praktická exkurzia v škole 100,- eur t.j. v prepočte na 1 mesiac 8,-
eur). Pri ustálení uvedenej výšky nevyhnutných výdavkov maloletého na sumu 230,- eur mesačne má
súd za to, že v záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého je, aby sa otec na nich podieľal vo

zvýšenej miere ako v sume 66,39 eur mesačne (ktorá suma pokrýva menej ako polovicu nevyhnutných
výdavkov maloletého, ktorý je pritom v starostlivosti matky, otec ho nenavštevuje a nijako mu neprispieva
nad určené výživné), preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

13. K zmene pomerov na strane medzičasom plnoletej H. prišlo z dôvodu jednak uplynutia 7 rokov (v

čase podania návrhu) od času poslednej úpravy, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia mala osem
rokov a bola žiačkou na prvom stupni ZŠ, v čase podania návrhu, t.j. od 1.9.2014 už nastúpila na strednú
školu (potvrdenie o návšteve školy čl. 21, 155), čo všetko prináša so sebou zvýšené náklady, keď v
čase ostatného rozhodnutia ešte maloletá H. medzičasom dospela, resp. v čase podania návrhu mala
15 a pol roka, čomu zodpovedá i prirodzené zvýšenie jej odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie

a záujmy. Súd za odôvodnené výdavky oprávnenej H. považuje výdavky podľa prehľadu na čl. 161 vo
výške celkom mesačne 241,- eur (strava 100,- eur, bývanie v prepočte na H. 25,- eur (príspevok matky
100,- eur/ 4 osoby v domácnosti matky), cestovné 16,- eur, oblečenie 30,- eur, školské pomôcky 20,-
eur, hygiena 20,- eur, mobilný telefón 20,- eur, prax v škole 10,- eur). H. nevlastní žiadne nehnuteľnosti,
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Pri ustálení výšky výdavkov H. na sumu 241,- eur mesačne, a to bez

pripočítania mimoriadnych ročných výdavkov (napr. sporenie na stužkovú - čl. 162) má súd za to, že
v záujme zabezpečenia jej potrebnej výživy je, aby sa otec na nich podieľal vo zvýšenej miere ako v
sume 66,39 eur mesačne (ktorá suma pokrýva menej ako polovicu nevyhnutných výdavkov, pričom H.stále býva v domácnosti matky, pričom otec nad určené výživné neprispieva), preto súd považoval za
potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

14. Matka mala za obdobie roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 616,70 eur, v roku
2015 vo výške 651,- eur, v roku 2016 vo výške 709,- eur a v roku 2017 vo výške 790,- eur, a v roku
2018 vo výške 748,- eur (potvrdenia čl. 164 -168). Oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia
sa tak jej príjem postupne zvyšoval, avšak uvedené zvýšenie súd vzhľadom na časový odstup od
predchádzajúceho rozhodnutia považuje za zvýšenie zodpovedajúce približne rastu životných nákladov,

a teda neodzrkadľujúce sa vo zvýšení životnej úrovne matky z tohto titulu. Matka je poberateľkou
prídavkov na deti vo výške aktuálne 47,36 eur (čl. 159, 160), v čase podania návrhu poberala prídavok
na deti vo výške celkom 47,04 eur (čl. 18). Matka žije v spoločnej domácnosti v byte, ktorý patrí jej otcovi,
s jej otcom a deťmi. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Vlastní polovičný podiel na rodinnom dome, v
ktorom býva jej mama, ktorá v ňom býva a má tam právo doživotného užívania, hnuteľné veci väčšej
hodnoty nevlastní.

15. Otcovi od posledného rozhodnutia pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým synom W.
T., narodenému XX.XX.XXXX (ktorý mal v čase podania návrhu X G., H. T. X G.) a W. G., B. XX.X.XXXX,
ktorá vyživovacia povinnosť otcovi vznikla až po podaní návrhu (aktuálne má maloletý 2 roky), pričom na
maloletéhootecprispievasumoucca70,-eurmesačnepodohodesjehomatkou.Vyživovaciupovinnosť

voči maloletému W. otec plní najmä formou delenej osobnej starostlivosti s jeho matkou, ktorej taktiež
prenechal svoj majetok v ich dome, čím prispel na starostlivosť o neho. Čistý mesačný príjem otca je
vo výške cca 1.200 L (cca 1.370,- eur). Otec je nájomcom jednoizbového bytu s mesačným nájmom
385,- L, vlastní motorové vozidlo Volkswagen Passat 2010. Jeho mesačné náklady sú 60,- L výživné
(W.), 133,- eur výživné na H. H. Ľ.Í., 385,- L nájom, 20,- L nájom, 20,- L plyn, 27,- L internet, 10,- L

telefón, 41,- L pôžička, 50,- L poistenie auta, 80,- L pohonné hmoty, L50,- L jedlo, t.j. celkom výdavky
bez vyživovacích povinností 683,- L mesačne. Po odpočítaní otcom uvádzaných pravidelných výdavkov
od jeho mesačných príjmov otcovi zostáva suma cca 517,- L mesačne (587,- eur).

16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je nevyhnutné zvýšiť výživné otca na obe deti, a to u

maloletého Ľ. zo sumy 66,39 eur s účinnosťou od podania návrhu, v ktorom čase bol žiakom 8. ročníka a
odposlednejúpravyuplynuloviacakosedemrokovnasumu120,-eurmesačneanáslednesúčinnosťou
od 1.9.2016 (t.j. od nástupu na strednú školu) na sumu 150,- eur mesačne, a u H. s účinnosťou od
podania návrhu, v ktorom čase už navštevovala 1. ročník strednej školy, zo sumy 66,39 eur na sumu
150,- eur mesačne, ktoré výživné súd považuje za zodpovedajúce potrebám detí, ako i možnostiam

a schopnostiam otca. Súd pri určení sumy zvýšeného výživného bral do úvahy skutočnosť, že otcovi
maloletého pribudli od posledného rozhodnutia ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom jeho príjem
zostal zachovaný na obdobnej úrovni ako pri predchádzajúcom rozhodnutí, keď súd má za to, že je
potrebné prihliadať najmä na zvýšenie výdavkov na strane detí a dĺžku času uplynulého od posledného
rozhodnutia, keď otec si pri zakladaní novej rodiny musí byť vedomý existujúcej vyživovacej povinnosti

k deťom z predchádzajúceho vzťahu a existencia nových vyživovacích povinností nesmie byť na ujmu
skorším deťom.

17. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 120,- eur mesačne (mal. Ľubomír do nástupu na strednú
školu), resp. 150,- eur u oboch detí mesačne od ich nástupu na strednú školu, považuje súd vzhľadom k

ich odôvodneným potrebám s prihliadnutím na ich vek (aktuálne skoro 18 a 19 rokov), časový odstup od
predchádzajúceho rozhodnutia, ako i vzhľadom k príjmu matky, ktorý je napriek postupnému zvyšovaniu
stále výrazne nižší ako príjem otca detí, ako aj vzhľadom k celkovým možnostiam a schopnostiam
otca, a to aj s prihliadnutím k tomu, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, za primeranú.
Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 1.370,- eur mesačne, rešpektujúc

judikatúrou zakotvené pravidlo, že výživné rodiča na všetky jeho deti má byť v rozmedzí 20 - 30%
čistého príjmu povinnej osoby, keď otcovi určené zvýšené výživné na všetky jeho deti (vrátane mal. W.,
keď na mal. W. plní v súčasnosti vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti) celkom v sume
370,- eur predstavuje cca 27% jeho čistého príjmu. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že otec, ako
sám uviedol, platí v súčasnosti na svojho maloletého syna W. výživné vo výške cca 70,- eur mesačne,

pritom maloletý je dvojročné dieťa, ktorého výdavky sú vzhľadom na jeho vek podstatne nižšie, ako
výdavky jeho už dospelého, resp. skoro dospelého dieťaťa, keď všetky deti majú právo na zabezpečenie
rovnakej životnej úrovne, resp. právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd má pritom za to, že je
v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na jeho deti v uvedenej výške, t.j. celkom 370,- eurmesačne, a to i spoločne so splátkami zročného výživného v sume celkom 460,- eur, keď otcovi by
po odpočítaní ním uvedených pravidelných mesačných výdavkov mala zostať z jeho príjmu mesačne
suma cca 590,- eur. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie výživného celkom o 83,- eur (pri

výživnom stanovenom na 150,- eur mesačne) na každé z detí predstavuje rozpočítajúc ho na uplynulé
roky zvýšenie výživného na plnoletú H. ročne o 12,- eur a na maloletého Ľ. ročne o 9,- eur, pričom
súčasne rešpektuje zásadu, že osoba, v ktorej osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza by nemala
uhrádzať viac ako cca 1/3 nevyhnutných výdavkov dieťaťa. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že
otec sa vzhľadom na svoj dlhodobý pobyt v zahraničí nepodieľal na starostlivosti o deti žiadnou inou

formou ako úhradou výživného.

18. V dôsledku zvýšenia výživného na deti odo dňa podania návrhu (nie od dátumu 1.9.2014, ako
požadovala v návrhu matka, keď výživné je možné najskôr zvýšiť v zmysle § 77 ods. 1 ZR odo dňa
začatia súdneho konania, keď súd nemal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali spätné priznanie zvýšeného výživného, keď matka neuviedla dôvody, pre ktoré podala

návrh dňa 24.9.2014, a nie už dňa 1.9.2014), súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 24.9.2014do30.4.2018,ktorýčinínaH.3.232,16eur(otecplatilvmesiacoch9/2014-2/2016výživné
100,- eur, následne platil výživné 66,50 eur na každé z detí (potvrdenie o platbách čl. 176,177), pričom
podľa tvrdení matky výživné za mesiace 2/2018-4/2018 nezaplatil vôbec, a teda za mesiac 9/2014 má
otecnedoplatok11,66eur(50eur/30dníx7dní),zamesiace10/2014-2/2016nedoplatok17x50,-eur,

za mesiace 3/2016-1/2018 nedoplatok 23x 83,50 eur a za mesiace 2/2018-4/2018 nedoplatok 3 x 150,-
eur. Nedoplatok na výživnom na maloletého Ľubomíra predstavuje za uvedené obdobie sumu 2.535,16
eur (za mesiac 9/2014 má otec nedoplatok 4,66 eur ( 20 eur / 30 dní x 7 dní), za mesiace 10/2014
- 2/2016 nedoplatok 17 x 20,- eur, za mesiace 3/2016-8/2016 nedoplatok 6 x 53,50 eur, za mesiace
9/2016 -1/2018 nedoplatok 17 x 83,50 eur a za mesiace 2/2018-4/2018 nedoplatok 3 x 150,- eur). Súd

z dôvodu veľmi vysokej sumy nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach, a to u H. po 50,-
eur mesačne a u Ľ. po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výroky II. a IV. rozsudku). Súd nenastavil splátky
zročného výživného na vyššiu sumu, prihliadajúc k tomu, aby bol otec dlhodobo schopný hradiť zvýšené
výživné vrátane splátok zročného výživného (takto celkom v sume 460,- eur, už vrátane výživného na

mal. W.).

19. Keďže súd návrhu matky nevyhovel v plnom rozsahu, vo výroku V. rozsudku návrh na zvýšenie
výživného vo zvyšku zamietol.

20. Týmto rozsudkom súd vo výroku VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/111/2006-23
zo dňa 5.4.2007 v časti bežného výživného na maloletého Ľ. a medzičasom plnoletú H..

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok VII.).

22. Súd vo výroku VIII. rozsudku štátu nepriznal náhradu trov konania vzniknutú v konaní v
podobe prekladateľského uhradeného v konaní ustanovenej prekladateľke z dôvodu potreby realizácie
dožiadaní do bydliska otca v Severnom Írsku, nakoľko tieto výdavky otec nezavinil a súvisia s
charakterom konania ako veci s cudzím prvkom, ako ani náhradu trov konania vzniknutých úhradou

nákladov v súvislosti so žiadosťou o doručenie písomností otcovi v Severnom Írsku (uznesenie čl. 65),
keď realizované doručovanie cestou Justičnej spolupráce nebolo nakoniec úspešné, a tak uložiť otcovi
úhradu týchto nákladov súd nepovažoval za spravodlivé ani dôvodné.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaníuvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.