Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Er/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112204805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maček
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112204805.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému W. V., I.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/
XX, XXX XX G., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Patricius Baďura, Viedenská cesta 5, P.O.Box 226,
851 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 3498,77 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa povinnosť nahradiť trovy exekúcie n e u k l a d á.

o d ô v o d n e n i e :

exekútor JUDr. Patricius Baďura, podal na Okresný súd Trnava dňa 05.03.2012 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 36Er/190/2012-14 zo dňa 28.05.2012 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Keďže ale proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nebol podaný, uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 30.06.2012.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd

exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Dňa 19.06.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 41,39 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č.

288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,30 Eur a DPH vo výške
6,90 Eur.Súd sa zaoberal otázkou, kto by mal v danom prípade platiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že
nakoľko dôvod zakladajúci povinnosť súdu zastaviť exekúciu spočíva v skutočnostiach už existujúcich

pred začatím exekučného konania (t.j. nespôsobilosť exekučného titulu), je nutné aplikovať ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje zavinenie oprávneného.
V takýchto prípadoch je však nutné posudzovať zavinenie prísne a s ohľadom na všetky okolnosti, aby
za žiadnych okolností nedošlo k poškodeniu práv ktoréhokoľvek účastníka konania.
Súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia

bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého
exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.
Okrem toho, oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie zo dňa
16.02.2012 spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Okrem
skutočností uvedených v odôvodnení výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, už len fakt, že
Slovenská republika ešte v roku 2004 vstúpila do Európskej únie mohol oprávneného vo veľkej miere

ovplyvniť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, nakoľko ako podnikateľskému subjektu, ktorý má
ako jeden z hlavných predmetov činnosti poskytovanie úverov, mohlo byť veľmi dobre známe, že trend
ochrany spotrebiteľa je čoraz výraznejší a čoraz viac zaväzuje poskytovateľov úverov k opatrnosti.

Podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. V druhej vete tohto ustanovenia je ale uvedené, že exekútor
môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Z toho vyplýva, že do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nemôže exekútor vykonávať žiadne úkony, alebo činnosť,
ktorá by znamenala realizovanie exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, druhá veta - do doručenia poverenia súdu na vykonanie
exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia si teda súdny exekútor mal vyčísliť odmenu za spísanie návrhu

na vykonanie exekúcie a náhradu účelne vynaložených výdavkov. Súdny exekútor nemá nárok ani na
minimálnu výšku 33,19 EUR, keďže v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor nemôže
vykonávať exekúciu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj §
15 ods. 1 Vyhlášky, ktorý upravuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti má exekútor nárok na odmenu.
V § 15 ods. 1 písm. a) je ako prvý úkon exekučnej činnosti uvedené - získanie poverenia na vykonanie

exekúcie. Až po tomto úkone sa môžu realizovať ďalšie úkony exekučnej činnosti, za ktoré má súdny
exekútor nárok. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 EUR. V prípade, ak by odmena, ktorú súdny exekútor získal sčítaním jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti uvedených v § 15 ods. 1 písm. a) - j) nepresahovala sumu 33,19 EUR, potom
súdnemu exekútorovi prináleží automaticky minimálna odmena, ktorá je uvedených 33,19 EUR. V tomto

prípade, ale poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané a teda súd ma zato, že odmena súdnemu
exekútorovizavykonávanieexekučnejčinnosti,ktorúdovydaniapovereniaaninemôževykonávaťnemá
byť priznaná.
Keďže v tomto prípade nebol návrh na vykonanie exekúcie spísaný súdnym exekútorom ale samotným
oprávneným, pričom súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 23.12.2011, súdny exekútor nemá nárok

na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v § 47 ods. 3 druhá veta
Exekučného poriadku.

Náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov predstavuje sumu 1,30 Eur za poštovné za žiadosť o
udelenie poverenia a poštovné za zaslanie vyúčtovania trov. Keďže vynaloženie týchto výdavkov súdny

exekútor žiadnym spôsobom v exekučnom spise nepreukázal, súd mu nepriznal ani náhradu za tieto
účelne vynaložené výdavky.

V súlade s vyššie uvedeným súd exekúciu zastavil a oprávneného nezaviazal na úhradu trov
exekučného konania.

P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného
poriadku).

Odvolanie je prípustné len proti výroku o trovách exekúcie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného

poriadku).

Odvolanie je prípustné len proti výroku o trovách exekúcie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.