Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215952
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7912215952.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.DianouBičovouvsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlom

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: T. republika - R. spravodlivosti T. republiky,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie žaloby odôvodnil tým,
že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy o úvere č.

XXXXXXX s dlžníkom D. Q., V.. XX.X.XXXX pod č. exekúcie súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 5.12.2008 a to rozhodnutím o
udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 6 mesiacov). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 321,- Eur,
za 6 mesiacov, vychádzajúcu z Nálezov Ústavného súdu, podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy
v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo
výške 20 000,- Sk, cca 660,- Eur.

2. Súd uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. 12C/164/2012-7 zo dňa 10.10.2012 spojil na spoločné
konanie veci Okresného súdu Trebišov č. k. 12C/164/2012, č. k. 12C/182/2012, č. k.

12C/200/2012, č. k. 12C/201/2012 a tieto sa vedú pod spisovou značkou 12C/164/2012.

3. Žalobca podanie žaloby vo veci 12C/201/2012 odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom
konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom Q. Q., V.. X.X.XXXX
podč.exekúciesúdnehoexekútoraF.rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaž
dňa 18.11.2008 a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu

si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch v sume 326,- Eur, za 6 mesiacov, vychádzajúcu z Nálezov Ústavného súdu, podľa ktorých
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, cca 660,- Eur.

4. Žalobca podanie žaloby vo veci 12C/200/2012 odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom
konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom O. Y., V.. XX.X.XXXX
pod č. exekúcie súdneho exekútora F. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aždňa5.12.2008atorozhodnutímoudelenípoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom

stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu
si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 321,- Eur, za 6 mesiacov, vychádzajúcu z Nálezov Ústavného súdu, podľa ktorých

pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, cca 660,- Eur.

5. Žalobca podanie žaloby vo veci 12C/182/2012 odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom
konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom L. Q., V.. XX.X.XXXX

pod č. exekúcie súdneho exekútora EX XXXX/XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 22.7.2010 a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V dôsledku tohto
nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330,- Eur, za 6 mesiacov, vychádzajúcu
z Nálezov Ústavného súdu, podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je
spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, cca

660,- Eur.

6. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

7. Žalovaná doručila súdu vyjadrenie k žalobe dňa 14.9.2017, v ktorom žiadala zamietnuť žalobu z
viacerých dôvodov.

8. V prvom rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu - v žalobách nie sú splnené

procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky, ktorým je aj zmätočnosť podania, lebo v
jednotlivých žalobách, uplatnených hromadne, sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne
označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako
dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa

žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namietala, že
žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov
uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových

značkách namietaných v exekučných konaní sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a
zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre
ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťouexekučnéhosúdupríkladmopodsp.zn.II.ÚS211/2012,IV.ÚS366/2012aIV.ÚS374/2012.

V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaných žalôb nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Zároveň
žalovaná poukázala na to, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobev zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po
neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
žalobcu. Žalovaná poukazuje na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, lebo prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobný návrh bol súdu doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že žalobca ho nepodal
po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr, preto žalovaná tvrdí, že ide o predčasne uplatnený nárok.
V súlade s ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby
o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky pod sp. zn. 2 Cz 38/76 a preto je toho názoru, že ide o predčasne uplatnený
nárok.Žalovanázdôraznila,žežalobcapodalnaMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikyžiadosť
o predbežné prerokovanie predmetného nároku, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol
ochotný oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, nedoplnil doklady preukazujúce vyčíslenie

majetkovej škody, či iné skutočností podstatné pre prerokovanie nároku. Nakoľko neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal, nepovažuje tento za predbežne prerokovaný v
zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z.. Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku
na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona, je potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku,

v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného titulu rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15-
dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto
bola na súde podaná po 1.6.2011. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel:
„vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Poukázala na to, že
v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný
zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová rozhodnutí rozhodcovských
súdov predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám
tohto zákona. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľa zákonodarca nefundovaná a

nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred dňom 1.6.2011.
Žalovaná okrem iného poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS16/2002, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú

uvedenévústavealebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomaticky prieťahyvkonaní.Pojem
zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno pokladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostívecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné s poukazom na vyššie uvedený článok Ústavy.

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní.
Žalobcovi vytýkala, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto nemôže
byť preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahu, ktorý môže konštatovať len

Ústavný súd.
Ďalej uviedla, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k
nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť pred marcom 2009. V prípade, ak mala
žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehote, lehota a uplatnenie tohto nároku uplynula po troch

rokoch od momentu, keď sa žalobca dozvedel o škode. Vzhľadom na uvedené tak žalovaná vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca v žalobách neuvádza či predmetné vecné náklady

predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Ďalej žalovaná
uvádza, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy. Žalobca
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a
využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívaťnielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.
Akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené

prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

9. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR pod sp. zn. 30Cdo/675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne
konštatovala, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
MinisterstvospravodlivostiSRnaostatokpoukázalonapotrebuzohľadneniaust.§3ods.1Občianskeho

zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp.
od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj

prostredníctvom návrhu na prejudiciálne konanie podaného Krajským súdom v Prešove vec C-76/2010.
Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík aplikácie,
či využívania právnych inštitútov žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne
uznávanými spotrebiteľskými právami. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou

súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Stav,
v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou

pri obhajovaní svojich práv, a najmä neodôvodnené a nepreukázané čiastky, preto pre nepreukázanie
základných zákonných podmienok, potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z. z. navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

10.Súdnariadilvovecipojednávanie,ktoréhosastranysporunezúčastnili.Žalovanásvojuneprítomnosť

ospravedlnila podaním doručeným súdu 7.6.2018. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
písomným podaním doručeným súdu dňa 11.06.2018. Súd vykonal pojednávanie v zmysle §180 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v neprítomnosti strán sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom spisu, listín nachádzajúcich sa v spise

ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Er/1776/2008 a zistil
tento skutkový stav:

12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 12Er/1776/2008 bolo zistené, že tunajšiemu súdu
dňa 1.12.2008 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 12.11.2008

pod č. EX XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 06587/08 zo dňa 29.7.2008,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 2.9.2008
a vykonateľným dňa 5.9.2008. Dňa 5.12.2008 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 8.200,- Sk s príslušenstvom + trovy exekúcie.

13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 12Er/1716/2008 bolo zistené, že tunajšiemu súdu
dňa 13.11.2008 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 10.11.2008
pod č. EX XXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 07216/08 zo dňa 5.8.2008,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 25.8.2008
a vykonateľným dňa 28.8.2008. Dňa 18.11.2008 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 31.260,- Sk s príslušenstvom + trovy exekúcie.14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 12Er/1775/2008 bolo zistené, že tunajšiemu súdu
dňa 1.12.2008 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 12.11.2008
pod č. EX XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -

Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 05976/08 zo dňa 14.8.2008,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 2.9.2008
a vykonateľným dňa 5.9.2008. Dňa 5.12.2008 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 9.640,- Sk s príslušenstvom + trovy exekúcie. Poverenie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 11.12.2008.

15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 12Er/643/2010 bolo zistené, že tunajšiemu súdu
dňa 16.7.2010 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 14.6.2010
pod č. EX XXXX/XXXX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 21467/09 zo dňa 11.1.2010,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 1.2.2010

a vykonateľným dňa 4.2.2010. Dňa 22.7.2010 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 1.320,- Eur s príslušenstvom + trovy exekúcie. Poverenie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 29.7.2010.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust.§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
platnom od 01.06.2011 Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
17. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

18. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby boli
kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2.
vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp.
nezákonným rozhodnutím.19. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré

bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo,
ako je zrejmé z vyššie uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný
postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné
okolnosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v
kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci

danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť
zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto
mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje
na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný

preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za
to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to
nesprávny úradný postup. Z dikcie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011
vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne
súd do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku to neplatí, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Z pripojeného exekučného spisu
je zrejmé, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a teda vychádzajúc z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, 15 - dňová lehota sa na tento prípad nevzťahovala. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu

najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri
potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je
15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve

preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Na základe takto zisteného má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a zamietol
žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 05.02.2010. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca
nepreukázalsúdu,abyvtejtoexekučnejvecidošloksťažnostiamnaprieťahyvkonaní,kdisciplinárnemu
postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto
zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto
prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

20. Čo sa týka škody, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a

ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom.
Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali,
škodu uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy
ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia

za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného
nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani
nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti
žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z
atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to

nesprávny úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené
súčasne, za takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.21. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.
Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a žalovanej tak vznikol
nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si trovy
konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trov konania nevyplynuli, súd žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.