Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117207802
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117207802.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: H. O., nar. X.XX.XXXX, D.. Z.. O. XX, C., o zaplatenie 410,80 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 124,75 € spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo
sumy 124,75 € od 13.3.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2017 domáhal zaplatenia
sumy 410,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 410,80 € od 16.2.2017 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.4.2017 medzi VÚB a.s. a súčasným
žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu. Súd
pripustil zámenu žalobcu uznesením zo dňa 19.7.2017.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej

stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5. Žalovaný požiadal dňa 10.7.2013 o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca
1.500,- €, štandardná splátka 50,- €, úrok 22,80% ročne. Prijatie žiadosti potvrdila banka 17.7.2013.

6. Zo žaloby a z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že úverový rámec poskytnutý žalovanému
bol 200,- €, štandardná splátka 10,- €, ročný úrok 22,80%, žalovaný celkovo vyčerpal sumu 184,75 €,
posledný výber bol realizovaný 1.8.2013 vo výške 10,00 €. Žalovaný zaplatil 60,- €, posledná splátka
23.2.2015 vo výške 10,00 €. V žalobe žalobca nešpecifikoval z čoho sa skladá žalovaná suma 410,80 €,teda aká časť je tvorená nesplatenou istinou, úrokmi, poplatkami a úrokom z omeškania. Z tohto dôvodu
súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a to výzvou doručenou dňa 20.11.2017 a následne
opakovanou výzvou zo dňa 23.2.2018 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.2.2018 spolu s

poučením o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca ani na jednu výzvu nereagoval.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do

Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa

prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1) Prijatie
návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a

považujesazanovýnávrh.Prijatímnávrhujevšakodpoveď,ktorávymedzujeobsahnavrhovanejzmluvy
inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2)
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku

dňu 13.3.2018 vo výške 0,00%.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súdnemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení,

ak je to potrebné, čo v danom prípade aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených
dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

12. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý

je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.

13. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro - úverovú zmluvu a zistil,
že neobsahuje okrem výšky úroku 22,80% ročne, žiadne zákonom požadované náležitosti platne
dohodnuté účastníkmi zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve ďalšie individuálne dohodnuté
náležitosti a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných
náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaný dňa 110.7.2013 žiadal

o poskytnutie úverového rámca vo výške 1.500,- € a splátky 50,- €, pričom právny predchodca žalobcu
zmluvu podpísal 17.7.2013. Žalobca uvádza, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 200,- €,
mesačná splátka 10,- € a zmluvný úrok 22,80%. Svoje tvrdenie o nepreukázal žiadnym listinným
dôkazom. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť
písomnú dohodu zmluvných strán.

14. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani
o výške úverového rámca a splátok. Žalovaný sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, preto je povinný v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe absolútne

neplatnej zmluvy dostal. Nebolo sporné, že žalovanému bola vyplatená suma 184,75 €, ktorú čerpal od
27.7.2013 do 1.8.2013 a zaplatil sumu 60,- €. Žalobca má preto nárok na zaplatenie sumy 124,75 € a
na úrok z omeškania z tejto sumy. Žalobca však nepreukázal doručenie akejkoľvek výzvy na vrátenie
žalovanej istiny, teda nepreukázal počiatok omeškanie žalovaného. Súd doručil žalobu žalovanému
dňa 13.5.2018, pričom nasledujúci deň mohol plniť bez následku omeškania a od nasledujúceho dňa

15.3.2018 sa dostal do omeškania, od tohto dňa súd priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z
istiny do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie a to v istine, ako i v
uplatnenom príslušenstve z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny nemožno
priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

17. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 28,85 (istina 124,75 €
a príslušenstvo ku dňu rozhodnutia 1,42 €) a žalovaný bol úspešný v zamietnutej časti istiny spríslušenstvom 71,15%, pretože súd pri posudzovaní pomeru úspechu v konaní musí zohľadniť celý
uplatnený nárok. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní
v rozsahu 28,85%(71,15-28,85). Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť

priznanianáhradyvylučovaloto,žemuvtomtokonanípreukázateľnežiadneúčelnevynaloženévýdavky
ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo
544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.