Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113223073.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Z. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. 6, F., zastúpený: JUDr. Peter Peružek, advokát, Radlinského 1, Hlohovec, proti
odporcom: 1. D. N., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 2. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, 3. M. H., nar. XX.XX.XXXX,
odporcovia v 2. a 3. rade naposledy bytom J. F. XXXX/XX, W., t.č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpení opatrovníkom J.. H. M., M. K. Y. R., o zaplatenie 25.000,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou
pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
18.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,- eur od 01.09.2010 do

09.12.2012 a zo sumy 18.000,- eur od 10.12.2012 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 18,25 %
ročne zo sumy 25.000,- eur od 01.09.2010 do 09.12.2012 a zo sumy 18.000,- eur od 10.12.2012 do
zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu

trov konania v sume 1.107,91 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.08.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom v 1. - 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 25.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
25.000,00 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,25% ročne zo sumy 25.000,00
eur od 01.09.2010 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 27Ro/178/2013-27 zo dňa 15.11.2013 bol navrhovateľ oslobodený od
súdnych poplatkov.

Navrhovateľsvojnávrhodôvodniltým,žeakoveriteľaodporcoviav1.-3.radeakodlžnícidňa13.05.2010
uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 25.000,00
eur, pričom túto sumu sa odporcovia zaviazali vrátiť najneskôr do 31.08.2010. Napriek predchádzajúcim
výzvam navrhovateľa si odporcovia do dňa spísania návrhu svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnili. V

čl. IV. zmluvy boli dojednané úroky z omeškania vo výške 9% ročne z nezaplatenej časti pôžičky. Taktiež
bola v čl. V. zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne z nesplatenej časti pôžičky za
každý deň omeškania.Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 27Ro/178/2013-30 zo dňa
05.02.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v 2. rade včas odpor s odôvodnením,
čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP").

V podanom odpore sa odporca v 2. rade vyjadril v tom zmysle, že navrhovateľovi uhradili časť dlžnej
sumy vo výške 7.000,00 eur, o čom ako dôkaz prikladá potvrdenie o prijatí platby a navrhovateľovi ako
zábezpeku pôžičky dali do držby obrazy v hodnote cca 24.000,00 eur, čo vedia na pojednávaní dokázať

výpoveďami svedkov.

Odporca v 1. rade proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením nepodal, k návrhu sa vyjadril v podaní
zo dňa 16.03.2015, kde uviedol, že predmetný doklad podpísal a nespochybňuje dlh, ale jeho výšku.
Navrhovateľovi dňa 09.12.2012 zaplatil 7.000,00 eur, o čom prikladá doklad o prevzatí. Táto suma mení
výšku pohľadávky, ako aj hodnota obrazov, ktoré dostal navrhovateľ ako zábezpeku pôžičky.

Podľa § 29 ods. 2 OSP, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 20.08.2015, na ktoré predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa, s tým, aby zabezpečil účasť navrhovateľa na pojednávaní, ďalej predvolal odporcu v 1.
rade a opatrovníčku odporcov v 2. a 3. rade. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené všetkým
predvolaným. Na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca, nedostavili sa odporcovia

v 1. - 3. rade, ani opatrovníčka odporcov v 2. a 3. rade.

Dňa 18.08.2015 bolo súdu doručené podanie odporcu v 1. rade, v ktorom oznamuje neúčasť na
pojednávaní z dôvodu, že neboli zákonným spôsobom predvolaní odporcovia v 2. a 3. rade, ktorí
disponujú informáciami, ktoré sú dôležité pre určenie konečného dlhu, z tohto dôvodu nesúhlasí s

pojednávaním v jeho neprítomnosti a bez zákonného predvolania odporcov v 2. a 3. rade. Rovnako dňa
18.08.2015 boli súdu doručené v podstate totožné podania odporcov v 2. a 3. rade, v ktorých uvádzajú,
že „podávajú odpor" voči pojednávaniu v ich neprítomnosti, z dôvodu, že majú závažné informácie a
dôkazy o prejednávanej veci. Opätovne žiadajú zasielať písomnosti na kontaktnú adresu H. R. W..

Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keď mal za to, že neboli splnené podmienky na
odročenie pojednávania v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 119 ods. 1 a 2 OSP. Odporca v 1. rade
prevzal predvolanie dňa 02.07.2015. Odporcovia v 2. a 3. rade boli v konaní zastúpení opatrovníčkou,
ktorá predvolanie prevzala dňa 26.06.2015.

Odporcom v 2. a 3. rade bola ustanovená opatrovníčka z dôvodu, že súdu nebol ich pobyt známy, keď
zároveň na adrese uvedenej odporcom v 2. rade v podaní zo dňa 24.11.2014 (č.l. 63) odporcovia v 2. a
3. rade zásielky neprevzali (č.l. 91 a 92), hlásený mali iba pobyt „W.", lustrácia ich zamestnávateľa bola
neúspešná a zisťovanie ich pobytu príslušným OOPZ na viacerých adresách bolo taktiež neúspešné(zisťovaný bol pobyt na adrese: J. F. XXXX/XX, W.; H. 2, W.; Soblahovská XX, W.. Súd im preto na
ochranu ich práv ustanovil opatrovníčku pre konanie a ďalej konal s ňou.

V konaní odporcov v priebehu celého konania vidí súd snahu o zmarenie pojednávaní a predlžovanie
konania, pričom poukazuje na nasledovné skutočnosti.

Odporca v 2. rade žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 04.12.2014 z dôvodu plánovanej
zahraničnej pracovnej cesty, o čom však nepredložil žiaden dôkaz. Súd uvedené pojednávanie odročil

nie na základe jeho žiadosti, ale z dôvodov na strane odporcu v 1. rade, keď nebola zachovaná lehota
5 dní na prípravu pred pojednávaním.

Pojednávanie bolo odročené na 27.01.2015, predvolania boli doručené všetkým odporcom. Odporca v
2. rade požiadal e-mailom zo dňa 27.01.2015 znovu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu opatery o
syna,očomvšaknepriložilžiadendôkaz,pretosúdpojednávanieneodročil.Napojednávaniesadostavil

iba právny zástupca navrhovateľa, žiaden z odporcov sa na pojednávanie nedostavil, pričom odporcovia
v 1. a 3. rade ani netvrdili, že by im v tom bránili nejaké prekážky. Originál žiadosti odporcu v 2. rade zo
dňa23.01.2015sfotokópioužiadostioošetrovnébolisúdudoručenéažpopojednávanídňa27.01.2015.

Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 17.03.2015, predvolanie bolo doručené odporcovi v 2.

rade dňa 09.03.2015. Od odporcov v 1. a 3. rade sa doručenky vrátili až po pojednávaní, preto súd
pojednávanie odročil na 26.05.2015. Hoci odporcovi v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie na deň
17.03.2015 včas doručené, na pojednávanie sa nedostavil.

Predvolanie na pojednávanie dňa 26.05.2015 prevzal odporca v 1. rade dňa 08.04.2015. Z pojednávania

sa ospravedlnil z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo doručené predvolanie odporcom v 2. a 3. rade
a zároveň pre svoju pracovnú vyťaženosť. Od odporcov v 2. a 3. rade sa vrátila zásielka neprevzatá v
odbernej lehote. Nakoľko ako adresa bol uvedený iba P.O.Box, súd nemohol použiť fikciu doručenia v
zmysle § 47 ods. 2 OSP, preto následne zisťoval pobyt odporcov v 2. a 3. rade. Keďže tento zistený
nebol (keď označenie P.O.Boxu nie je možné považovať za „miesto pobytu" a zároveň na tejto adrese

odporcovia v 2. a 3. rade zásielky neprevzali), odporcom v 2. a 3. rade bola ustanovená opatrovníčka
pre konanie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd názoru, že boli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania
dňa20.08.2015,ažepojednávanímvneprítomnostiodporcovnedošlokodňatiuichmožnostikonaťpred

súdom, ale k postupu v zmysle § 101 ods. 2 OSP, a síce že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní, pričom prihliada na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Súd má za to, že odporcovia
nevyužili viackrát možnosť zúčastniť sa pojednávania a ich ospravedlnenia z pojednávaní boli účelové.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že termín posledného pojednávania bol odporcom v 2. a 3. rade
známy od odporcu v 1. rade, čo je zrejmé z podaní odporcov doručených súdu dňa 18.08.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 27.08.2013, Zmluvou o
pôžičke zo dňa 13.05.2010, výzvou na vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 25.08.2011, odporom
proti platobnému rozkazu č.l. 33, Potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 09.12.2012,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17.06.2014, Uznaním dlhu zo dňa 26.08.2013, dodacím listom

kolekcie obrazov, vyjadrením odporcu v 1. rade zo dňa 16.03.2015, ako aj ostatným obsahom spisu,
komunikáciou medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade v mobilnom telefóne navrhovateľa, výsluchom
navrhovateľa, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.05.2010 vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia

v 1.-3. rade ako dlžníci, na jej základe poskytol navrhovateľ odporcom bezúročnú pôžičku vo výške
25.000,00 eur, ktorú sumu odporcovia prevzali pri podpise zmluvy a túto sumu sa odporcovia zaviazali
vrátiť navrhovateľovi do 31.08.2010. V čl. IV. zmluvy si účastníci zmluvy dojednali úrok z omeškania
vo výške 9% ročne z nezaplatenej časti pôžičky odo dňa splatnosti pôžičky, a to v prípade, ak
odporcovia nesplatia časť alebo celú pôžičku v termíne splatnosti. V čl. V. zmluvy si účastníci zmluvy pre

prípad omeškania odporcov s plnením dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej
časti pôžičky odo dňa splatnosti pôžičky až do zaplatenia. Podpisy odporcov boli na zmluve úradne
osvedčené.Z Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov (Príjmový doklad) zo dňa 09.12.2012 vyplýva, že
navrhovateľ potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov v sume 7.000,00 eur, ktoré mu boli vyplatené
ako čiastočná úhrada pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.05.2010.

Z Uznania dlhu zo dňa 26.08.2013 súd zistil, že v ňom odporcovia uznávajú svoj dlh voči navrhovateľovi
čo do dôvodu aj výšky spočívajúci v povinnosti zaplatiť mu sumu 25.000,00 eur, úroky z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 25.000,00 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
denne zo sumy 25.000,00 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, ako aj sumu 1.657,98 eura z titulu úhrady

právnych služieb, a zaväzujú sa dlh uhradiť najneskôr do 31.10.2013.

Z Dodacieho listu kolekcie obrazov, jeho prvej strany (č.l. 90) vyplýva, že odporkyňa v 3. rade mala
zakúpiť od predávajúceho Petra Človiečika kolekciu obrazov, 2. strana dokumentu nebola odporkyňou
v 3. rade predložená.

Navrhovateľ pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 20.08.2015 uviedol, že uznáva, že na Zmluvu o
pôžičke zo dňa 13.05.2010 prijal od odporcov plnenie v sume 7.000,- eur, a teda aj podpísal potvrdenie
o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 09.12.2012. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcov, že mal od nich
prijať nejaké obrazy, toto nie je pravdivé, od odporcov žiadne obrazy neprijal. Spomína si, že mu bolo
doručené na A4 napísané niečo ako potvrdenie, na ktorom bolo uvedené, že odporcovia v 1. až 3. rade

mu odovzdali obrazy, pričom potvrdenie bolo podpísané iba odporcami. Ďalej uviedol, že odporcovia
mu okrem sumy 7.000,- eur na zmluvu o pôžičke nič neplnili. Navrhovateľ predložil súdu k nahliadnutiu
mobilný telefón, v ktorom sú správy od odporcu v 1. rade z adresy G., na ktoré navrhovateľ poukazuje,
že z nich vyplýva, že mu odporca v 1. rade sľubuje, že bude na uvedenú zmluvu o pôžičke plniť. Celá
konverzácia je podľa navrhovateľa len o tom, že mu odporca sľubuje plnenie. Navrhovateľ ďalej uviedol,

ževtejtoveciužpodávalinávrhnaOkresnýsúdPiešťany,pričomkeďnávrhspečiatkouposlaliodporcovi
v 1. rade, tento prisľúbil plnenie, preto nezaplatili poplatok a konanie bolo zastavené.

Z mobilného telefónu navrhovateľa sa súd oboznámil so správou od odporcu v 1. rade zo dňa
21.05.2015, v ktorej uvádza: „Ak všetko pôjde podľa plánu, budúci týždeň máš eurá aj pozemky." Z

komunikácie zo dňa 20.08.2015 vyplýva, že navrhovateľ sa odporcu v 1. rade pýta, či idú dnes na súd,
odporca v 1. rade odpovedá: „Nie".

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo

trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh

spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 151e ods. 5 OZ, záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi
alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné

právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa
zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie
potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného
práva.Podľa § 566 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na

istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je z časti dôvodný.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa
druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho

istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho
vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne

dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a
povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

Uzavretie Zmluvy o pôžičke na sumu 25.000,00 eur so splatnosťou dňa 31.08.2010 mal súd za
preukázané zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.05.2010, kde podpisy odporcov ako dlžníkov sú úradne
osvedčené, pričom medzi účastníkmi skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke a prenechanie sumy
25.000,00 eur odporcom ani sporná nebola (odpor odporcu v 2. rade na č.l. 33, vyjadrenie odporcu v 1.
rade zo dňa 16.03.2015 na č.l. 84). V konaní teda bolo preukázané, že navrhovateľ a odporcovia uzavreli

dňa 13.05.2010 zmluvu o pôžičke, ktorou navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcom ako dlžníkom
peniaze vo výške 25.000,00 eur s tým, že peniaze mu vrátia do 31.08.2010. Spornou však bola
skutočnosť, či odporcovia zo zmluvy plnili, a v akej výške.

Odporcovia v konaní tvrdili, že navrhovateľovi uhradili na Zmluvu o pôžičke dňa 09.12.2012 sumu

7.000,00 eur, čo podložili písomným dokladom - Potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov
(Príjmový doklad). Skutočnosť prevzatia sumy dňa 09.12.2012 a podpísania príjmového dokladu potvrdil
navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.08.2015. Súd preto ďalej nepovažoval túto skutočnosť za spornú,a nebolo preto potrebné sa zaoberať určitosťou a zrozumiteľnosťou Uznania dlhu zo dňa 26.08.2013,
kde odporcovia uznali ako dlžnú sumu vo výške 25.000,00 eur.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcov, že k zníženiu ich dlhu došlo aj tým, že odovzdali navrhovateľovi
obrazy v hodnote 24.000,00 eur, tejto nemožno priznať úspech. K zníženiu dlhu odporcov by mohlo
prísť iba ďalším plnením odporcov vo forme peňazí, nakoľko pri pôžičke je potrebné vrátiť iba plnenie
rovnakého druhu (v tomto prípade peniaze). Nebolo pritom v konaní preukázané, že by došlo k dohode
medzi navrhovateľom a odporcami o zmene v obsahu záväzku (t.j. plnenie zo zmluvy o pôžičke vo forme

obrazov namiesto peňazí), ani nebolo navrhnuté vykonanie takého dôkazu.

V konaní nakoniec nebolo odporcami preukázané ani len odovzdanie obrazov (nešpecifikovaných) v
hodnote 24.000,00 eur do držby navrhovateľovi ako „zábezpeka" pôžičky, keď Dodací list kolekcie
obrazov na č.l. 90 takéto tvrdenie nijako nepreukazuje.

Na druhej strane, ak by aj k odovzdaniu obrazov do držby navrhovateľovi došlo, mohlo by tak prísť
len ku vzniku záložného práva navrhovateľa k obrazom za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky,
čo však samo o sebe nevedie k zníženiu pohľadávky navrhovateľa voči odporcom ako dlžníkom. K
zníženiu pohľadávky navrhovateľa voči odporcom by mohlo dôjsť len v prípade výkonu záložného práva
navrhovateľomačiastočnéhouspokojeniasaztakéhotovýkonu,čovšakvkonaníodporcamianitvrdené

(ani preukázané) nebolo.

Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí. Ak odporcovia tvrdili, že pohľadávka navrhovateľa voči nim sa znížila o vyššiu

sumu ako o 7.000,00 eur (ktoré čiastočné plnenie navrhovateľ uznal), bolo ich povinnosťou označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže takéto dôkazy napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP ani neoznačili ani nepredložili, súd nemohol ich tvrdenia považovať
za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa
ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za

konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.".

Odporcovia tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mali voči navrhovateľovi, v dohodnutej lehote neuhradili,
pričom plnili len čiastočne, a to dňa 09.12.2012, dostali sa do omeškania so sumou 25.000,00 eur
od 01.09.2010 (t.j. nasledujúci deň po splatnosti) do 09.12.2012 (t.j. deň čiastočného plnenia v sume
7.000,00 eur) a so sumou 18.000,00 eur od 10.12.2012 (t.j. deň po čiastočnom plnení) do zaplatenia,

za ktoré obdobie a z uvedených súm priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku
úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne (8 + 1%), nakoľko
v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády účinného v čase vzniku omeškania bola výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá základná úroková sadzba bola ku dňu

vzniku omeškania odporcov vo výške 1%. Dohoda zmluvných strán Zmluvy o pôžičke o výške úroku z
omeškania je pritom v súlade s výškou zákonného úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto bola dojednaná písomne, bolo jasne určené porušenie zmluvnej
povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahuje (a síce omeškanie dlžníkov s plnením), a bol tiež určený

spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že došlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty
v zmysle § 544 ods. 2 OZ, pričom jej výšku 0,05% denne (po prepočte 18,25% ročne) považuje súd
za primeranú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nešlo o spotrebiteľský vzťah a zároveň pôžička
bola dojednaná ako bezúročná.

Súd zaviazal odporcov na plnenie navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, nakoľko zo zmluvy o pôžičke
vyplýva, že suma pôžičky im bola prenechaná spoločne a nerozdielne, z čoho vyplýva aj povinnosť
odporcov vrátiť navrhovateľovi sumu pôžičky a uhradiť mu príslušenstvo a zmluvnú pokutu spoločne a
nerozdielne.Z dôvodu vyššej sumy, na zaplatenie ktorej zaviazal súd odporcov, určil im v rozsudku dlhšiu lehotu na
splnenie povinnosti v súlade s § 160 ods. 1 OSP, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota je

určená za účelom zadováženia potrebnej sumy na splnenie povinnosti napr. vybavením úveru.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 25.000,00 eur s príslušenstvom a zmluvou pokutou

priznaná suma 18.000,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, z čoho vyplýva hrubý úspech
navrhovateľa 72% a hrubý úspech odporcov 28%, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 44%
(72% - 28%), preto súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
44%, t.j. v sume 1.107,91 eura, keď od súdnych poplatkov bol navrhovateľ oslobodený.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom
navrhovateľa, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 5 úkonov právnej služby á 419,94 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 27.08.2013, písomné podanie vo veci samej - návrh zo dňa 27.08.2013, písomné podanie vo veci
samej - vyjadrenie zo dňa 17.06.2014, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015, účasť na pojednávaní dňa

20.08.2015) a za 2 úkony právnej služby á 104,99 eura (1/4) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a)
a c), § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 2.309,68 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 2x 7,81 eura, 2x 8,04 eura, 3x 8,39 eura podľa § 16 ods.
3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 56,87 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť osobným motorovým vozidlom: dňa 04.12.2014

(Hlohovec - Trnava a späť; 40 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena PHM 1,373 eura/L; náhrada 0,183 eura
za 1km) - 10,34 eura, dňa 27.01.2015 (Hlohovec - Trnava a späť; 40 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena
PHM 1,217 eura/L; náhrada 0,183 eura za 1km) - 10,00 eur, dňa 17.03.2015 (Hlohovec - Trnava a späť;
40 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena PHM 1,286 eura/L; náhrada 0,183 eura za 1km) - 10,15 eura, dňa
20.08.2015 (Hlohovec - Trnava a späť; 40 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena PHM 1,330 eura/L; náhrada

0,183 eura za 1km) - 10,25 eura; t.j. spolu 40,74 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 04.12.2014 za 2 polhodiny á 13,40 eura,
teda26,80eura+pricestáchnapojednávanieaspäťdňa27.01.2015,17.03.2015,20.08.2015prikaždej
z ciest za 2 polhodiny á 13,98 eura, teda 83,88 eura (3x 27,96 eura); t.j. spolu 110,68 eura,
teda celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 2.517,97 eura, z čoho súd navrhovateľovi podľa výšky

úspechu priznal sumu 1.107,91 eura (44% zo sumy 2.517,97).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil vo výške 419,94 eura
vychádzajúc z tarifnej hodnoty 25.000,00 eur ako výšky peňažného plnenia pri začatí poskytovania
právnej služby v súlade s § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z..

Súd neuznal odmenu za úkon právnej služby „účasť na pojednávaní dňa 26.05.2015", prislúchajúci
režijný paušál, náhradu za stratu času , ani cestovné náhrady, nakoľko na tomto pojednávaní sa právny
zástupca navrhovateľa nezúčastnil.

Nakoľko pri cestovných náhradách nebola cena pohonných hmôt v súvislosti s vykonanou cestou
preukázaná pokladničným dokladom, súd vychádzal z priemernej ceny benzínu natural 95 oktánového
v príslušných týždňoch v roku 2014 (49. týždeň) a 2015 (5., 12. a 34. týždeň) zverejnenej na stránke
Štatistického úradu SR.

Pokiaľ ide o dĺžku pracovnej cesty, vychádzal súd zo vzdialenosti medzi mestami Hlohovec a Trnava 20
km, ktorá vzdialenosť medzi uvedenými mestami vyplýva aj zo stránky vzdialenosti.sk.Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd odporcom určil v zmysle § 160 ods. 1 OSP na plnenie náhrady trov konania primeranú dlhšiu lehotu
30 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu výšky náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle vyššie
citovaného ustanovenia sú odporcovia povinní zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia spoločne a
nerozdielne právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.