Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoKR/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115236755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Petra Štofková, Podzámska
32, Nové Zámky, správca úpadcu RAMIRO s.r.o., so sídlom Krátka 7, Levice, IČO: 36 559 202, proti
žalovaným v 1. rade: Konsolid Slovakia s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 462/3, Levice, IČO: 44 891
971, v 2. rade: DELTA Realtrade, s.r.o., so sídlom sv. Michala 4, Levice, IČO: 36 290 289, zastúpený:
JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, Nitra, o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/6/2015 - 190 zo dňa 27.
apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/6/2015 - 190 zo dňa 27. apríla 2017 p o t
v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti

ukracujúcich právnych úkonov, podrobne popísaných v žalobnom návrhu) zamietol (I. výrok),
žalovanému v 1. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a žalovanému v 2. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1 a ods. 3, § 57
ods. 4, § 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 až 2, ods. 4 a 5, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a § 149, § 151 ods. 1 až 2, § 215 ods. 1, 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
na súd prvej inštancie dňa 21.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že: a) dvojstranný
právny úkon obsiahnutý v Kúpnej zmluve uzavretej dňa 28.3.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným v prvom rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol súbor hnuteľných vecí (podrobne opísaný
v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) a b) dvojstranný právny úkon

obsiahnutý v Kúpnej zmluve uzavretej dňa 22.08.2013 medzi žalovaným v prvom rade ako predávajúcim
a žalovaným v druhom rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol súbor totožných hnuteľných vecí je
voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra č. k. 32K/11/2015 právne
neúčinný. Žalobca sa taktiež žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanémuv 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu
vo výške 49.820 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa napokon domáhal uloženia
povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť nahradiť

žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že konateľmi a spoločníkmi
úpadcu boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012 a 22.08.2013 Radoslav Jakubík a
Miroslav Krasko. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012 boli spoločníkmi a štatutárnymi

orgánmi žalovaného v 1. rade Radoslav Jakubík a Martin Liberda, ktorý bol konateľom spoločnosti
do 14.05.2012. Odo dňa 14.05.2012 bol konateľom a spoločníkom žalovaného v 1. rade Miroslav
Krasko, spolu s Radoslavom Jakubíkom, teda aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2013.
Z uvedeného mal súd za preukázané, že spriaznenou osobou vo vzťahu k úpadcovi bol žalovaný v
1. rade. Úpadca a žalovaný v 1. rade boli personálne prepojené spoločnosti. Konateľmi a spoločníkmi
úpadcu a žalovaného v 1. rade boli totožné osoby: Radoslav Jakubík a Miroslav Krasko od 14.05.2012.

Uvedené osoby mali kvalifikovanú účasť (priamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní
právnickej osoby). Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/11/2015-282 zo dňa 13.04.2015 bolo
začaté konkurzné konanie na úpadcu. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/11/2015-349 zo dňa
22.06.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - úpadcu a za jeho správcu bola ustanovená
žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2015. Ukracujúce právne úkony boli urobené

dňa 28.03.2012 a dňa 22.08.2013, t. j. počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že Kúpna zmluva zo
dňa 28.03.2012 bola uzatvorená podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka medzi
úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. V mene predávajúceho uzatvoril

zmluvu Radoslav Jakubík a za kupujúceho Martin Liberda. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol súbor
hnuteľných vecí špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zmluvné strany určili kúpnu cenu vo výške
100,-- eur. Nebola sporná ani skutočnosť, že Kúpna zmluva zo dňa 22.08.2013 bola uzatvorená podľa
ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim
právnympredchodcomžalovanéhov2.radeakokupujúcim,ktorýmbolaobchodnáspoločnosťLevinvest

s.r.o., so sídlom 935 21 Tlmače, Kozmálovská cesta 153, IČO: 36 802 786. Za predávajúceho uzatvoril
zmluvu konateľ Radoslav Jakubík a za kupujúceho Ing. Ján Dudášik. Predmetom kúpnej zmluvy boli
hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 a v prílohe č. 2 (ktoré boli totožné so súborom hnuteľných
vecí predávaných kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2012). Zmluvné strany dohodou určili kúpnu cenu
predmetu kúpy vo výške spolu 41.600,-- eur bez DPH, t. j. 49.920,-- eur s DPH. Spornou nebola ani

tá skutočnosť, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Levinvest s.r.o. (právneho predchodcu
žalovaného v 2. rade), bol Ing. Ján Dudášik. Spoločnosť Levinvest s.r.o. bola zlúčená so spoločnosťou
DELTA Realtrade, s.r.o., ktorá bola právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti Levinvest s.r.o. a
prebrala na seba všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti. Nebola sporná ani skutočnosť, že
Zmluvaonájmenebytovýchpriestorovzodňa12.12.2008bolauzatvorenámedziprávnympredchodcom

žalovaného v 2. rade (Levinvest s.r.o.) ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorá bola
uzatvorená od 12.12.2008 do 31.12.2023. Zmluva bola ukončená výpoveďou zo dňa 20.03.2012, pre
nezaplatenie nájomného a ďalšie služby za mesiac máj 2011. Medzi sporovými stranami nebola sporná
ani tá skutočnosť, že dňa 01.05.2012 bola následne uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov
medzi právnym predchodcom žalovaného v 2. rade (Levinvest s.r.o.) ako prenajímateľom a úpadcom

ako nájomcom. Za prenajímateľa uzavrel zmluvu Ing. Ján Dudášik, za nájomcu Radoslav Jakubík.
Predmetom prenájmu bola časť nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol prenajímateľ stavby so súpisným
číslom XXX V. J., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I., postavenej na pozemku
s parcelným číslom XXXX/X, a to za účelom prevádzkovania reštaurácie s kaviarňou o ploche cca
XXX,X m2. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 01.05.2012 do 31.12.2013. Dňa 21.08.2013 ukončili

zmluvné strany nájomnú zmluvu dohodou ku dňu 31.08.2013, bez uvedenia dôvodu s tým, že nájomné
bolo vysporiadané. Zo zmluvy o nájme hnuteľných vecí uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako
prenajímateľom a úpadcom ako dlžníkom zo dňa 12.04.2012 mal súd prvej inštancie za preukázané,
že zmluvou prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania zariadenia špecifikované v prílohe č. 1 za
dohodnuté nájomné vo výške 1.000,-- eur bez DPH ročne. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú

od 12.04.2012 do 12.04.2017, pričom trval do uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2013.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca uplatňoval žalobou právo odporovať právnemu úkonu
proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, a to voči žalovanému v 1. radeako kupujúcemu z Kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012, ktorý bol vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou
osobou. V tomto prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle
zákonom predpokladal. Ak chcel byť žalovaný v 1. rade v konaní úspešný, mal povinnosť preukazovať

buď neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo to, že o dlžníkovom
úmysle nevedel. V konaní nebolo sporné, že žalobca uplatňoval právo odporovať právnemu úkonu voči
žalovanému v 2. rade podľa § 62 ods. 2 písm. a) ZKR. V konaní bola sporná skutočnosť, či žalovanému
v 2. rade boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti
zriaďovateľovi tohto práva. V uvedenom prípade sa malo preukázať, že dlžník urobil právny úkon s

úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a súčasne sa malo preukázať, že druhej strane
právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy. Existenciu
úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon
urobený, bol povinný preukázať žalobca. Žalovaný v 2. rade účinne poprel tvrdenie žalobcu v tom, že mal
vedomosť o finančných problémoch úpadcu z dôvodu, že mal s úpadcom uzatvorené zmluvy o nájme
nebytových priestorov. Žalovaný preukázal, že mal s úpadcom uzatvorené zmluvy o nájme nebytových

priestorov, preukázal platenie nájomného a služieb spojených s nájmom prenajímateľovi úpadcom, až
na mesiac máj 2011, ktorú sumu následne úpadca uhradil a bola uzatvorená ďalšia zmluva o nájme zo
dňa 01.05.2012, ktorá bola ukončená dohodou zo dňa 21.08.2013 s tým, že nájomné bolo vysporiadané
ku dňu ukončenia nájomného vzťahu.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade skutkové tvrdenia
žalobcu účinne poprel, t. j. žalobca nepreukázal tvrdenia, že žalovanému v 2. rade v čase nadobudnutia
tohto práva boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti
zriaďovateľovi tohto práva, t. j. že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok
veriteľov a že žalovanému v 2. rade musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľov známy.

Uvedené malo za následok zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade. Súd prvej inštancie k veci
ďalej uviedol, že odporovateľnosť ako právny inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy len vtedy,
aksaprávnymúkonomdlžníkaukrátilouspokojeniepohľadávokveriteľov.Dlžníkmoholurobiťakýkoľvek
právny úkon (napr. darovať polovicu svojho majetku), ktorý nebolo možné napadnúť odporovateľnosťou,
ak sa to nedotklo uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože jeho ostatný majetok postačoval na plné

uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
zo dňa 28.03.2012 a zo dňa 22.08.2013, existovali pohľadávky voči úpadcovi, ktoré si veritelia prihlásili
v konkurznom konaní, a to pohľadávka veriteľa Coca - Cola HBC Slovenská republika, zapísaná v

zoznamepohľadávokpodč.1súhrnnevovýške13.472,85eurazafaktúryod30.09.2010až30.06.2013;
pohľadávka veriteľa F. D., I.. B. XX/U., J., zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 10 vo výške 1.825,69
eura za neuhradené faktúry z rokov 2011 a 2012.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa uvedenými

právnymi úkonmi (kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2012 a následne kúpnou zmluvou zo dňa 22.08.2013)
ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Nakoľko nebola splnená podmienka ukrátenia uspokojenia
pohľadávok veriteľov, čo bolo podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov, súd žalobu zamietol v
celom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1
CSP tak, že zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade znamenalo jeho úspech v konaní, nakoľko
však žalovanému v 1. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade znamenalo jeho úspech v konaní a nakoľko žalovanému
v 2. rade v konaní trovy aj vznikli, súd prvej inštancie mu nárok na ich náhradu priznal, a to v plnej výške.

11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
12. Žalobca podané odvolanie odôvodnil dvomi odvolacími dôvodmi, a to odvolacím dôvodom
ustanoveným v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, keď žalobca má za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň má za to, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je toho
názoru, že v konaní bolo vo vzťahu k žalovanému v 1. rade preukázané splnenie všetkých podmienok,
ktoré sú potrebné pre úspešné preukázanie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov s
poukazom na ustanovenie § 60 ZKR. Tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, v konaní nebolo spornéuzavretie rozporovaných kúpnych zmlúv, ani kúpne ceny, za ktoré boli tieto kúpne zmluvy uzavreté.
Rovnako bolo v konaní preukázané, že po tom, ako úpadca predal popísané hnuteľné veci žalovanému
v 1. rade za kúpnu cenu 100,-- eur, vzápätí si tieto od žalovaného v 1. rade prenajal za nájomné vo

výške 1.200,-- eur ročne. Rovnako je nesporné, že následne bol rovnaký súbor hnuteľných vecí predaný
žalovanému v 2. rade za kúpnu cenu 49.920,-- eur, pričom žiadne zhodnotenie týchto hnuteľných vecí
preukázané v konaní nebolo. Rovnako bolo nesporné, že úpadca a žalovaný v 1. rade sú spriaznenými
osobami, pri ktorých sa úmysel ukrátiť dlžníka a vedomosť o tomto úmysle predpokladá, a teda ak
chcel byť žalovaný v 1. rade v konaní úspešný, mal povinnosť preukazovať buď neexistenciu tohto

úmyslu alebo to, že o dlžníkovom úmysle nevedel. Žiadne takéto dôkazy však žalovaní neprodukovali.
Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že žalobca v konaní preukázal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
existovali pohľadávky úpadcu, ktoré si veritelia prihlásili v konkurznom konaní. Napadnuté právne úkony
boli uzavreté v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Na základe uvedeného a v súlade
s konštatovaním v odôvodnení napadnutého rozsudku má žalobca za to, že napadnuté právne úkony
boli uzavreté v lehote, v ktorej je možné im odporovať, v prípade prvej napadnutej zmluvy sa jedná o

právny úkon medzi osobami spriaznenými, jedná sa o právny úkon bez primeraného protiplnenia, a teda
o ukracujúci právny úkon. Zároveň bolo preukázané, že v čase uzavretia napadnutých kúpnych zmlúv už
existovali záväzky úpadcu, ktoré neboli uspokojené a boli prihlásené do konkurzného konania. Napriek
preukázaniu vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť. Žalobca namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa

súd pri svojom rozhodnutí riadil, nie je zrejmé z akých dôvodov vychádzal, keď dospel k záveru, aký
je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku obmedzil
len na konštatovanie, ktoré skutočnosti považuje v konaní za nesporné a následne uvádza, že žalobca
nepreukázal, že by sa uvedenými právnymi úkonmi ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súd však
už ďalej neuvádza, na základe čoho dospel k uvedenému právnemu záveru, keď žalobca má za to, že

všetky podmienky odporovateľnosti boli v konaní preukázané. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobca
rovnako namieta právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len
uvádza, že žalovaný účinne poprel tvrdenie žalobcu v tom, že mal vedomosť o finančných problémoch
úpadcu z dôvodu, že mal uzatvorené s úpadcom zmluvy o nájme nebytových priestorov. Čo však súd
považoval za účinné popretie, a ktoré skutočnosti boli pre takéto konštatovanie rozhodujúce však už

z napadnutého rozsudku nevyplýva. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca v odvolacom
návrhu navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobnému
návrhu uvedenému v žalobe vyhovie.

13. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním vyjadril žalovaný v 2. rade.

14. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s výrokom
ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalovaný v 2. rade nesúhlasí s právnymi názormi žalobcu
uvedenými v odvolaní. Žalovaný v 2. rade má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom po komplexnom

zhodnotení veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, nakoľko použil
správnu právnu normu, ktorú aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav. Žalovaný v
2. rade účinne poprel tvrdenia žalobcu o jeho vedomosti o finančných problémoch úpadcu. Úvaha súdu
pri hodnotení dôkazov vychádza zo správnej formálnej logiky a zisteného skutkového stavu, pričom súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia riadne uviedol, ako bol vo svojej úvahe vedený. Na základe

uvedenéhožalovanýv2.radenavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil.
Žalovaný v 2. rade rovnako žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade.

16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov riadne a dostatočne posúdil právny a skutkový stav a rozhodol napadnutým
rozsudkom správne. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu
potvrdil.

17. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa následne vyjadril žalobca (odvolacia
replika).18. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich
podaní, predovšetkým podaného odvolania a v tomto štádiu konania nemá k veci čo viac uviesť, keď
ani z doručených vyjadrení nevyplývajú nové skutočnosti, ku ktorým by v konaní žalobca ešte nezaujal

stanovisko. Na základe uvedeného sa žalobca v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania a
skutočností v ňom tvrdených a uvedených.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny,
a preto je potrebné potvrdiť ho.

20. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správca úpadcu sa ako žalobca žalobou doručenou

na súd prvej inštancie dňa 21.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že v žalobnom
návrhu popísané právne úkony (kúpne zmluvy) sú voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Nitra č. k. 32K/11/2015 právne neúčinné. Ďalej sa žalobca žalobou domáhal uloženia
povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú
náhradu vo výške 49.820,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa napokon domáhal

uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Odvolací súd
ďalej zistil, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Nitra č.
k. 32K/11/2015-282 zo dňa 13.04.2015, ktoré bolo fakticky zverejnené v Obchodnom vestníku 74/2015
dňa 20.04.2015, a ktoré sa z hľadiska právnych účinkov považuje za zverejnené dňa 21.04.2015 (§ 199

ods. 9 ZoKR).

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Podľa § 206b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto
zákona.

26. Vzhľadom na to, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté 21.04.2015, teda predo dňom
29.04.2015, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 87/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný ZoKR a bol ním
do ZoKR vložený aj nový § 206b, v prejednávanej veci je s poukazom na ustanovenie § 206b ods. 1
ZoKR potrebné aplikovať právne normy ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015.

27. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 odporovať podľa tohto zákona možno len
tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka.

28. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 odporovať možno tiež každému právnemu
úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.29. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

30. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

31. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 právo odporovať právnemu úkonu sa

uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník
odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
priamo nadobudol prospech.

32. Podľa § 62 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 právo odporovať právnemu úkonu možno
uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené

ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v

čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

33. Podľa § 62 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 28.04.2015 ak sa odporuje právnym úkonom podľa
odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi,

ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

34. Odvolací súd, poukazujúc na už citované zákonné ustanovenia ZoKR uvádza, že kumulatívnymi
predpokladmi odporovateľnosti právnym úkonom v konkurznom konaní sú: i) vyhlásený konkurz, ii)
úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, iii) úkon sa týka majetku dlžníka podliehajúceho

konkurzu, iv) úkon je platný a účinný, v) úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku, vi) odporovacia žaloba je podaná v stanovenej prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

35.Hmotno-právnyinštitútodporovateľnostiprávnymúkonomvkonkurznomkonaníjeupravenývZoKR.
Jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti právnym úkonom sú upravené v ustanoveniach § 58

až § 61 ZoKR, pri ktorých v spojení s § 57 ods. 4 ZoKR základnou, to znamená primárnou hmotno-
právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že úkon, ktorému sa odporuje, je úkonom dlžníka
a súčasne nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby išlo o odporovateľný právny úkon, je aj preukázanie,
že tento konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov) úpadcu - dlžníka (hoci v prípade
skutkovej podstaty ukracujúcich právnych úkonov upravenej v § 60 ZoKR je tento hmotno-právny

predpoklad ukrátenia veriteľov úpadcu explicitne vyjadrený aj priamo v § 60 ods. 1 ZoKR). To, aby
právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu je základnou
a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej
splnenia právo odporovať právnemu úkonu ani nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy
pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí

teda byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená (teda táto hmotno-
právna podmienka by s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR musela byť splnená aj v prípade
ukracujúcich právnych úkonov aj v prípade, keby nebola explicitne a vzhľadom na ustanovenie § 57 ods.
4 ZoKR aj sčasti duplicitne vyjadrená aj priamo v § 60 ods. 1 ZoKR).

36. Hoci hmotno-právny predpoklad ukrátenia veriteľov úpadcu je explicitne ustanovený v prípade
skutkovej podstaty ukracujúcich právnych úkonov aj priamo v § 60 ods. 1 ZoKR, tak ustanovenie § 57
ods. 4 ZoKR túto podmienku ukrátenia (explicitne vyjadrenú aj v § 60 ods. 1 ZoKR) dopĺňa v tom smere,
že ukrátený musí byť práve taký veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu. Teda odporovať
ukracujúcemu právnemu úkonu možno úspešne len za súčasného splnenia podmienok uvedených v

ustanovení § 60 ZoKR a podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka - úpadcu podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR.
37. K ukráteniu veriteľa, príp. veriteľov dlžníka - úpadcu dochádza jednak vtedy, ak dlžník mal
pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávokveriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu už jeho majetok nepostačoval na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov a jednak aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho

úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

38. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku
dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú
pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná, pretože týmto

úkonom dlžníka - úpadcu nedochádza k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

39. Právne závery odvolacieho súdu vo vzťahu k ukráteniu veriteľa dlžníka - úpadcu, konštatované v
predchádzajúcich dvoch bodoch odôvodnenia tohto rozsudku sú v súlade s dlhodobou konštantnou
rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, na ktorú odvolací súd podľa § 393 ods. 2 CSP na
tomto mieste aj odkazuje - konkrétne napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn.

25CoKR/5/2014 zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline so sp. zn. 13CoKR/34/2016 zo
dňa 29.03.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa
31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre so sp. zn. 26CoKR/7/2014 zo dňa 23.10.2014.

40. Dôkazné bremeno o splnení všetkých hmotno-právnych podmienok odporovateľnosti právneho

úkonu je na žalobcovi (v tomto prípade správcovi úpadcu). To, či napádaným právnym úkonom došlo
k ukráteniu veriteľa je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. Žalobca je pri takomto
druhu podanej žaloby nositeľom dôkaznej povinnosti a je povinný okrem iného preukázať, že právny
úkon, ktorému odporoval podanou žalobou, je úkonom, ktorým bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý
si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Odvolací súd v tejto súvislosti rovnako dodáva,

že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k základným hmotno-právnym podmienkam
odporovateľnosti právnym úkonom je ako správca úpadcu tou osobou, ktorá disponuje nevyhnutnými
podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, t. j. je vybavený k tomu, aby si mohol splniť svoju
dôkaznú povinnosť a preukázať, že ním napadnutý právny úkon ukracuje veriteľa dlžníka (úpadcu) s
prihlásenou pohľadávkou v konkurze. Žalobca teda musí vo vzťahu k tejto skutočnosti v konaní tvrdiť a

aj dôkazmi preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na
úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov),
resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka - to platí v prípade, ak už ani
pred nadobudnutím účinnosti odporovaného právneho úkonu majetok dlžníka nepostačoval na plné
uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov.

41. V prejednávanej veci však správca úpadcu ako žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred
účinnosťou prvej z odporovaných kúpnych zmlúv (kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade
zo dňa 28.03.2012) stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky
voči úpadcovi - dlžníkovi a po účinnosti odporovaných kúpnych zmlúv došlo k ukráteniu ich uspokojenia

- teda k zmenšeniu majetku úpadcu do takej miery, že jeho zostávajúci majetok nepostačoval na úplnú
úhradu pohľadávok veriteľov, alternatívne, že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich
pohľadávok pred účinnosťou prvej z odporovaných kúpnych zmlúv, po účinnosti prvej z odporovaných
kúpnych zmlúv sa miera ich uspokojenia ešte znížila.

42. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo podľa žaloby žalobcu dôjsť uzavretím
odporovaných kúpnych zmlúv (ich účinnosťou), a preto žalobca - správca úpadcu mal v žalobe uviesť
(a v konaní aj preukázať) ukrátenie napr. tak, že uvedie a preukáže hodnotu majetku dlžníka pred
účinnosťou prvej z kúpnych zmlúv, sumu pohľadávok prihlásených veriteľov v danom čase, ktoré by sa
mohli z tohto majetku uspokojovať a hodnotu majetku dlžníka po účinnosti prvej spornej zmluvy (toto

vo vzťahu k odporovateľnosti prvej kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012) a následne vo vzťahu k druhému
odporovanému právnemu úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2013) uviesť a preukázať splnenie
podmienok odporovateľnosti, hmotnoprávne ustanovených § 62 ods. 2 ZoKR (pričom primárnym
predpokladom odporovateľnosti druhého právneho úkonu je, že vo vzťahu k prvému odporovanému
právnemu úkonu sú splnené všetky hmotno-právne podmienky odporovateľnosti).

43. Tvrdenie a preukázanie ukrátenia napr. tak, že žalobca uvedie a preukáže hodnotu majetku dlžníka
pred účinnosťou prvej z kúpnych zmlúv, sumu pohľadávok prihlásených veriteľov v danom čase,
ktoré by sa mohli z tohto majetku uspokojovať a hodnotu majetku dlžníka po účinnosti prvej spornejzmluvy je primárnym a elementárnym predpokladom úspešnej odporovacej žaloby, keď len z uvedených
skutočností možno vyvodiť záver, či tým-ktorým odporovacou žalobou napadnutým právnym úkonom
došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu s prihlásenými pohľadávkami. Ak k ukráteniu veriteľov

(v zmysle popísanom už v bodoch 36. a 37. odôvodnenia tohto rozsudku) úpadcu nedošlo, resp.
ak nebolo tvrdené a súčasne žalobcom preukázané (ktorý mal ako sporová strana právo navrhovať
vykonanie dôkazov, ak by určité dôkazy sám nemohol zabezpečiť), nie je splnený jeden z kumulatívnych
hmotno-právnych predpokladov odporovateľnosti právnemu úkonu a už pri tomto zistení je nutné
odporovaciu žalobu zamietnuť. Za týchto okolností nie je potom hospodárne a účelné (tak ako to urobil

súd prvej inštancie) zisťovať, či zostávajúce hmotno-právne predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu sú alebo nie sú splnené, keďže ani pozitívne zistenie o splnení všetkých ostatných podmienok
nebude mať za následok vyhovenie žalobe.

44. Odvolací súd z uvedených dôvodov súhlasí so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v
konaní nepreukázal, že napadnutými právnymi úkonmi (a to už kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2012,

čo následne vylučuje s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 ZoKR aj možnosť odporovať právnemu
úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2013) došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu. Žalobca bol v
rámci svojho dôkazného bremena povinný v konaní preukázať ukrátenie veriteľov úpadcu s prihlásenými
pohľadávkami, a tým preukázať splnenie hmotno-právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu, k
čomu však z jeho strany nedošlo.

45. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod
vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym
právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že (i) na zistený skutkový
stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo (ii) na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu

normu alebo (iii) aplikoval síce správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo (iv) právnu
normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V prejednávanej
veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pre rozhodovanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nosné aplikovanie ustanovenia § 57 ods. 4
v spojení s § 60 ZoKR, podľa ktorého odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu

dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu.
Súd prvej inštancie v danej veci správne uzavrel, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno,
keď nepreukázal naplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky upravenej v ustanovení § 57 ods.
4 v spojení s § 60 ZoKR, teda, že napadnutými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu.

46. Pre úplnosť i vo všeobecnej rovine vo veci dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že nepochybne
dôkazné bremeno v incidenčnom sporovom konaní je na strane žalobcu. Procesnoprávnym následkom
neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov
je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena.

Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna
norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovateľná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena,
a teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1Cdo/78/2010 zo dňa 23.05.2012).

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k vecne správnemu záveru, pokiaľ
skonštatoval, že pri nepreukázaní predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 v spojení s § 60 ZoKR
nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené.

48. Záverom a s poukazom na už uvedené právne názory odvolacieho súdu, tento k odvolacím

námietkam a podstatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza, že vo vzťahu k právnemu
úkonu - kúpnej zmluve zo dňa 28.03.2012 vyvodzuje žalobca, že ide o odporovateľný právny úkon
(konkrétne o odporovateľnosť podľa skutkovej podstaty ustanovenej v § 60 ZoKR) len z toho, že ide o
právny úkon urobený medzi osobami spriaznenými a bez primeraného protiplnenia. Ako však odvolací
súd konštatoval už vyššie, aby išlo o odporovateľný právny úkon musí byť splnený aj hmotno-právny

predpoklad, že tento úkon ukracuje veriteľov úpadcu s prihlásenými pohľadávkami, pričom splnenie
tohto predpokladu musí byť žalobcom tak tvrdené ako aj dôkazmi preukázané. Povinnosť tvrdenia ani
dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti žalobca neuniesol. Napokon ani v samotnom odvolaní
žalobca netvrdil a ani nepreukázal ukrátenie veriteľov úpadcu právnym úkonom - kúpnou zmluvouzo dňa 28.03.2012 v zmysle už popísanom v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu.

49. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie neuvádza, na základe čoho
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ukrátenie pohľadávok veriteľov. V 34. bode a druhom odseku
35. bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tento jednoznačne konštatoval, že
v konaní nebolo žalobcom preukázané (teda neuniesol dôkazné bremeno), že ostatný majetok úpadcu
(ktorý mu zostal po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012) nepostačuje na plné uspokojenie

pohľadávok všetkých jeho veriteľov. Teda z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vyvodil
nepreukázanie ukrátenia pohľadávok veriteľov zo skutočnosti, že nebolo žalobcom preukázané, či
ostatný majetok úpadcu (ktorým disponoval po účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012) postačoval
na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov (resp. či nedošlo k zmenšeniu majetku
úpadcu, ktorého majetok už pred účinnosťou odporovateľného právneho úkonu nepostačoval na plné
uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov). To, či došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu by bolo

možné vyvodiť zo zisťovania (dokazovania) nasledovných skutočností: a) v akej hodnote mal úpadca
majetok pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2012, b) v akej hodnote po urobení tohto právneho
úkonu, c) aká bola výška pohľadávok veriteľov úpadcu v čase účinnosti právneho úkonu. Z týchto
skutočností by bolo možné zistiť, či daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu (ako
už odvolací súd uviedol vyššie, samotná skutočnosť, že sa zmenšil majetok úpadcu ešte nepreukazuje,

že daným úkonom aj došlo k ukráteniu veriteľov). Žalobca však v tomto smere nenavrhoval vykonanie
žiadnych dôkazov, hoci povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno zaťažovalo v tomto incidenčnom
sporovom konaní práve jeho.

50. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je rovnako zrejmé, že za účinné

popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným v 2. rade súd prvej inštancie považoval so zreteľom
na v napadnutom rozsudku citované ustanovenie § 151 ods. 2 CSP uvedenie vlastných skutkových
tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Aj vo vzťahu k splneniu podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu voči žalovanému v 2. rade bola povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno opäť na
žalobcovi. Na tomto mieste je však nutné poukázať, že z ustanovenia § 62 ods. 2 ZoKR jednoznačne

vyplýva, že právo odporovať právnemu úkonu aj voči tomu, pre koho na základe práva z právneho
úkonu bolo zriadené ďalšie právo, možno výlučne len v tom prípade, ak už právny úkon úpadcu
spĺňa hmotno-právne podmienky odporovateľnosti. Ak právny úkon úpadcu nespĺňa hmotno-právne
podmienky odporovateľnosti (ako je tomu aj v prejednávanej veci pre nepreukázanie skutočnosti, že
právnym úkonom - kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2012 došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu), nemožno

už z tohto dôvodu podľa § 62 ods. 2 ZoKR uplatniť odporovacie právo následne aj voči tomu, pre koho
na základe práva z právneho úkonu urobeného úpadcom bolo zriadené ďalšie právo.

51. Odvolací súd napokon uvádza, že už po konštatovaní nepreukázania základného hmotno-právneho
predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to nepreukázania ukrátenia veriteľov úpadcu, bolo

nadbytočné zo strany súdu prvej inštancie zaoberať sa splnením ďalších podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu, napr. spriaznenosťou úpadcu a žalovaného v 1. rade. Rovnako už po zistení, že
právny úkon medzi žalobcom a žalovaným (kúpna zmluva zo dňa 28.03.2012) nespĺňa podmienky
odporovateľného právneho úkonu, bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či žalovanému v 2. rade v čase
nadobudnutia práva od žalovaného v 1. rade boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Totiž právne posúdenie splnenia
týchto podmienok ustanovených § 62 ods. 2 ZoKR prichádza do úvahy len vtedy, ak by už právny úkon
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spĺňal všetky podmienky odporovateľného právneho úkonu.

52. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní mali plný úspech (t. j. 100 %) žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade,
obaja voči žalobcovi. Žalovanému v 1. rade v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací

súd, žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd pri tomto rozhodnutí
vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konštatovaného v uznesení sp.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého, ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Žalovanému v 2. rade v odvolacom konaní trovy konania vznikli, preto mu odvolací súd
s poukazom na už uvedené priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, a to v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny
úradník.

54. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.