Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/515/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213208408.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5,IČO:35724803,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš
Kušnír, proti žalovanému: 1/ T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, 2/ V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W., S. 1, t. č. U. na M. A. A., o zaplatenie 21.574,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo 17. apríla 2014 č. k. 14C/189/2013-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výrokoch o
náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 112,44 eura zastavil a v tejto
časti rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Ďalším

výrokom žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.742,33 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 910,84 eura a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.742,33
eura od 21. 11. 2012 až do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
voči žalovanému v 1. rade zamietol a žalobu zamietol aj voči žalovanému v 2. rade. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo na ich náhradu a ďalším výrokom
žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3,

§ 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/, k/, ods. 5, § 488, § 489, § 517 ods. 2, §
558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. k/,
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnené zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 261 ods.
6 písm. d/ a ods. 7, § 307 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. Považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a žalovaný v

1. rade uzatvorili dňa 20. 10. 2005 spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 9.958,18 eura, ktorý sa žalovaný
v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach po 129,46 eura v období od 20. 11. 2005 do 20.
10. 2015. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade,
ktorá je predmetom konania. Konštatoval, že dohoda o uznaní záväzku je pre jej rozpor s dobrými
mravmi neplatná, pretože k podpisu tejto dohody došlo tak, že zamestnanec žalobcu sa dostavil do

miesta bydliska žalovaného v 1. rade a tam mu predložil k podpisu vopred pripravený formulár dohody.
Takéto konanie žalobcu, ktorý si vynútil návštevu u žalovaného v 1. rade, za účelom predloženia vopred
pripraveného formulára, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, vložil
aj jednostranný právny úkon - uznanie záväzku, ktorý mu už výslovne neprezentoval a neupovedomil
ho o premlčaní dlhu v časti, považoval za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie
žalobcu smerovalo k vynúteniu si jednostranného právneho úkonu - uznania záväzku, o ktorom žalobca

vedel, že je v časti premlčaný, za účelom možnosti podania žaloby na súd v predĺženej lehote v snahe
predísť možnej námietke premlčania zo strany dlžníka. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvereneobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
a preto považoval úver poskytnutý žalovanému v 1. rade právnym predchodcom žalobcu za bezúročný
a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z.). Na základe vyššie uvedeného zaviazal

žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou, ktorá bola žalovanému v 1. rade titulom
úveru reálne poskytnutá (9.958,18 eura) a sumou, ktorú žalovaný v 1. rade titulom úveru už uhradil
(215,85 eura), t.j. 9.742,33 eura aj s príslušenstvom, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky
nepresahuje úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a
žalovaný v 1. rade v tomto období už bol v omeškaní s plnením dlhu. Vo zvyšnej časti, t.j. nad sumu

9.742,33 eura s príslušenstvom žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. Nárok uplatnený proti žalovanému
v 2. rade zamietol, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena ohľadne prechodu práv z ručenia
na žalobcu (§ 307 ods. 3 Obchodného zákonníka), keď v konaní žalobca neprodukoval žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal, že žalovanému v 2. rade bolo ako ručiteľovi oznámené postúpenie pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s., titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 10. 2005.
Nakoľko žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 112,44 eura vzal späť, konanie v tejto časti v zmysle

ust. § 96 OSP zastavil. O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
O trovách konania vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP,
keď žalobca i žalovaný v 1. rade mali čiastočný úspech v konaní. O trovách konania v časti uplatneného
nároku voči žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalovanému v 2. rade, hoci bol
v konaní plne úspešným účastníkom, náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

Proti rozsudku v jeho zamietajúcich výrokoch, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa v týchto častiach zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp.
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Tvrdil, že súd v rozhodnutí

nešpecifikoval, ktoré zákonom požadované náležitosti zmluva neobsahuje, a preto je napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol, že dňa 21. 06. 2012 žalovaný v 1. rade podpísal Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči
žalobcovi vzniknutý na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 17.979,70 eura s príslušenstvom,
čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť. Mal za to, že predmetná dohoda spĺňala všetky náležitosti,

ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Poukázal na to, že obsahom tejto
dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade a je ako právny inštitút zakotvený v Občianskom
zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktoré nastáva priamo zo zákona, je prerušenie
plynutia premlčacej doby, to znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou
a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Bol toho názoru, že uznanie

premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo, a preto k prerušeniu pôvodnej premlčacej
doby a začatiu plynutia novej desať ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v
čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, uznanie dlhu v zmysle ust. § 558
Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom

vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Zastal názor, že predmetná dohoda neobsahuje
žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Okrem toho obsah dohody nebol rozsiahly, aby
sa s ním žalovaný v 1. rade nemal možnosť oboznámiť, pričom podpisoval dohodu v jeho bydlisku,
teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak by mal záujem, uzatvoriť dohodu s
takým obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas podpisom, resp., odmietnuť ju a nepodpísať ju, ak s jej

obsahom nesúhlasil. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať
ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Dodal, že prístupom súdu dochádza k
popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému
zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu
vyplývajú. K zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade uviedol, že v zmysle ust. § 524 ods. 2

Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené, teda aj zabezpečenie pohľadávky. Zastal názor, že prípadné nepreukázanie doručenia
oznámenia o postúpení pohľadávok dlžníkovi, nemá vplyv na nárok žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi.
Záverom si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a podľa ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 21.574,39 eura spolu s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 20. 10. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Žalovaný v 2.
rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených

termínoch dohodnuté splátky, porušil tým svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca
žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy. Dňa 21. 06. 2012 (č. l.
13 spisu) uzavreli účastníci konania dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci
ktorej žalovaný v 1. rade uznal, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná
suma pozostávala z istiny vo výške 17.797,70 eura, ostatného príslušenstva podľa zmluvy v sume 5,98
eura, nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 17.797,70

eura za dobu od 28. 09. 2011 do dňa splatnosti poslednej splátky (podľa zmluvy - príslušenstvo bude
vypočítané pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov). Okrem toho sa
dohodli, že žalovaný v 1. rade splatí svoj záväzok v mesačných splátkach (bez uvedenia výšky splátky)
s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 25. 07. 2012. Obsahom predmetného bodu bolo aj
vyhlásenie, že žalovaný v 1. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 53 ods. 1 vety prvej OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealebo,

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
§ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie

premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 30. 06. 2006 Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie

ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môžespotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých plnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší
odhad. Zmluva ďalej obsahuje a/ oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver
pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b/ sankcie za porušenie zmluvy, c/ podmienky, za

ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok
podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá
služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli dvojstranný právny úkon
- zmluvu o splátkovom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že v
predmetnom prípade sa jednalo o zmluvu uzavretú v zmysle Obchodného zákonníka. Z predmetnej
zmluvy ďalej vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, pretože ju uzatváral dodávateľ - právnická osoba,
predmetom činnosti ktorého je i poskytovanie úverov (peňažný ústav - banka) a spotrebiteľ, keďže z

obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný predmetný úver čerpal za účelom podnikania. Predmetný
úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka prijatých na ochranu
spotrebiteľa, ako i podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Občiansky zákonník
stanovuje spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Občiansky zákonník chráni spotrebiteľa,

ktorý uzatvoril taký typ zmluvy, pri ktorom sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa potom uskutočňuje pri takých neprijateľných
podmienkach, ktoré neboli individuálne dojednané a sú obsiahnuté vo formulárovej zmluve. Množstvo
typických spotrebiteľských zmlúv sa uzaviera aj podľa Obchodného zákonníka, prípadne podľa iných
právnych predpisov (napríklad zmluvy o pripojení, o dodávkach plynu a iných médií a pod.). Ochrana

spotrebiteľa sa aplikuje na jednotlivé typy zmlúv a to uzavretých nielen podľa Občianskeho, ale aj
Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na to,
podľa akej právnej úpravy zmluvu uzavreli. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere preto platí aj
zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov uskutočnená zákonom č. 258/2001 Z. z., tento zákon
však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom je

výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona s vylúčením aplikácie Obchodného zákonníka pokiaľ
obstoja obe právne úpravy popri sebe. Z takéhoto znenia zákona nemožno vyvodzovať, že úprava
spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nahrádza všeobecnú právnu úpravu úveru v Obchodnom
zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave, ktorá môže
mať základ ako v Občianskom zákonníku (napríklad pôžička), tak v Obchodnom zákonníku (úver).

Právna úprava ochrany spotrebiteľa je úpravou, ktorá má chrániť spotrebiteľa pred takým zmluvným
vzťahom, v ktorom dojednané podmienky sú v jeho neprospech. Zmluvnou podmienkou nemožno
rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku týkajúcu sa premlčania. Zmluvný typ,
ktorý si účastníci medzi sebou zvolili a ktorý upravuje či Obchodný či Občiansky zákonník alebo iné
právne predpisy, je charakterom ich zmluvných dojednaní, t.j. to, čo si strany medzi sebou upravili z

pohľadu súladu alebo nesúladu s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Zmluvné podmienky
sa však nevzťahujú na účastníkmi zvolený zmluvný typ, ktorý je daný.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) i právna teória civilného

procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v
každom jednotlivom prípade skúma intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá
zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové
náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnostirozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam,
pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami
odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V

opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania
princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s
princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou

z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie

alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy
aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci

podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že súd prvého stupňa
uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala všetky náležitosti v zmysle ust. §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. a následne na základe tohto tvrdenia odvíjal podstatu svojho rozhodnutia.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať aj výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. V odôvodnení
rozhodnutia sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia

rozhodnutiajepredovšetkýmpreukázaťjehosprávnosť,pričomodôvodneniemusíbyťsúčasťoukontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa týmto požiadavkám nezodpovedá. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými
právnym závermi sa súd prvého stupňa riadil a aké ustanovenia aplikoval, keď uzavrel, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky zákonné náležitosti bez toho, aby toto svoje

tvrdenie ďalej rozviedol a riadne zdôvodnil, konkrétne uviedol, aké náležitosti zmluva nespĺňala. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný.

Povinnosťou prvostupňového súdu preto bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť, či zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania považuje za platnú, resp. neplatnú, neobsahujúcu všetky zákonné náležitosti

s poukazom na príslušné ustanovenia zákona, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvého stupňa určí, že niektorá
náležitosť zmluvy absentuje, či nejaká zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, je potrebné
tento nedostatok či takéto zmluvné dojednanie vo výroku rozsudku čo najpresnejšie identifikovať
(označením dátumu zmluvy a čísla zmluvy, príslušného článku a bodu zmluvy resp. dodatku zmluvy) s

poukazom na príslušné zákonné ustanovenia tak, by nemohlo prísť k pochybnostiam v tomto smere.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bolo
potrebné s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vecvrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a následne vo veci, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne

odôvodní. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho podľa § 224 ods.
3 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.