Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ingrid Radošická Vallová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/741/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213225282.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.752,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. septembra 2014 č. k. 14C/499/2014-58 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP. Uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 27. 09. 2007 záväzkovo-právny vzťah
titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v
predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolaniaalebopodnikania.Zmluvauzatvorenámedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcom
spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny
pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť
nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané,
že na základe uvedenej zmluvy bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eura,
ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 76,18 eura v období od 10. 10. 2007 do
10. 09. 2012, pričom odporca tento úver splácal do 13. 06. 2008. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený
nárok na zaplatenie dlžných splátok za obdobie od 10. 11. 2010 do 10. 09. 2012 súd dospel k záveru, že
navrhovateľ pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti uplatneného nároku nepreukázal, kedy táto pohľadávka
skutočne vznikla. Je zrejmé, že celková pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi bola vyčíslená už
v zmluve o postúpení pohľadávok (konkrétne v prílohe č. 1 k tejto zmluve), pričom táto pohľadávka
najneskôr ku dňu jej postúpenia bola predčasne zosplatnená. Tento záver súdu navrhovateľ v priebehu
konanianevyvrátil,pričomsprávnosťtohtozáverusúduvyplývaiztoho,žesumadlžnejistinyvyčíslenáv
príloheč.1kzmluveopostúpenípohľadávokzodňa28.09.2011,vktorejbolašpecifikovanápohľadávka
voči odporcovi je totožná so sumou dlžnej istiny uvedenou vo výzve navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2011
(ktorá v prípade, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu celej pohľadávky, mala byť navýšená,
keďže ku dňu tejto výzvy už odporcovi uplynula lehota splatnosti ďalšej splátky úveru). Navrhovateľ v
priebehu konania nepredložil žiaden doklad, z ktorého by mal súd preukázaný skutočný dátum vznikupohľadávky voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania (a ktorá skutočnosť by mala vplyv i na
prípadné posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa s poukazom na príslušné ustanovenia zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). V záujme zachovania zásady
rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany
navrhovateľa návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 OSP súd odporcovi, hoci bol podľa výsledku konania
plne úspešným účastníkom konania, náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, resp. jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že jeho právny predchodca preukázateľne uzatvoril
Zmluvu o splátkovom úvere s odporcom, na základe ktorej právny predchodca poskytol odporcovi
úver, ktorý sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. K preukázaniu dlžnej sumy
predložil výpis z bankovej knihy s názvom vyčíslenie pohľadávky z úveru, pričom tento listinný dôkaz je
generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Uviedol, ďalej, že v predmetnom konaní si uplatnil len splátky úveru splatné od 10. 11. 2010 do 10.
09. 2012 v počte 23 a celkovej výške 1.752,14 eura. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky postupca
vyčíslil dlžnú sumu, len pokiaľ ide o istinu na 4.660,22 eura, je zrejmé, že minimálne 23 splátok v
sume 1.752,14 eura odporca neuhradil. Zároveň po postúpení pohľadávky odporca nevykonal žiadne
platby, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 13. 06. 2008 v sume 63,93 eura, následne dlžnú sumu
neuhrádzal, až na platbu z 18. 01. 2012 v sume 40 eur. Súd ho nevyzval na bližšie preukázanie
dlžnej sumy, preto sa domnieval, že predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočným
na preukázanie výšky dlžnej sumy. Súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti jeho
nároku, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané, a ktoré nie, čím nemohol produkovať konkrétne
dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Je však toho názoru, že jeho nárok preukázal dostatočným
spôsobom, a to výpisom z bankového systému. Záverom uviedol, že v rozhodnutí súdu absentuje
zásada spravodlivosti, nakoľko jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol
pre potreby odporcu finančné prostriedky, pričom odporca si svoje povinnosti nesplnil, v dôsledku
čoho navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené. Zároveň odporca dlžnú sumu
nenamietal, pričom konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti. Odporca dokonca uznal dlžnú sumu a
žiadal o jej splácanie v splátkach.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.
l písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu
odňala možnosť pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 OSP sú účastníci povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, čo je okrem iného aj obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie
konania. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení
účastníkov v občianskom súdnom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané.Súd má teda oprávnenie aktívne ovplyvňovať dôkaznú situáciu v súdnom konaní. Na druhej strane
môže súd vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté účastníkmi konania, ak je to podľa názoru
súdu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie takýchto nenavrhnutých dôkazov podľa znenia
§ 120 ods. 1 <. OSP by malo pripadať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, vzhľadom na zámer
zákonodarcu posilniť prvky kontradiktórnosti v občianskom súdnom konaní a preniesť dôkazné bremeno
preukazovania tvrdení na účastníkov konania.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého
stupňa dňa 30. 10. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.752,14 eura spolu
s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11. 11. 2010 do 13. 11. 2011 vo výške 45,44 eura a
ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.752,14 eura od 14. 11. 2011 do zaplatenia, ako
i náhrady trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 28. 09. 2011 postupca Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava postúpila pohľadávku voči
odporcovi na navrhovateľa. Postupca a odporca uzatvorili dňa 27. 09. 2007 Zmluvu č. 192887696,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
zmluvy o úvere Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla odporcovi finančné prostriedky, pričom podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.215,19
eura, ktorá pozostávala z istiny 4.660,22 eura, riadneho úroku 83,12 eura, úroku z omeškania 462,88
eura a ostatného príslušenstva 8,97 eura, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. V predmetnom konaní si navrhovateľ
uplatňoval splátky úveru splatné od 10. 11. 2010 do 10. 09. 2012 v počte 23 a celkovej výške 1.752,14
eura. K návrhu navrhovateľ pripojil Zmluvu o splátkovom úvere č. 0192887696 zo dňa 27. 09. 2007
vrátane všeobecných obchodných podmienok, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, zo dňa
28. 09. 2011 adresované odporcovi, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 25. 10. 2011, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 09. 2011 uzatvorenú s postupcom
Slovenskou sporiteľňou a. s., Bratislava, vrátane prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pokus
o zmier zo dňa 04. 10. 2013.
Uznesením zo dňa 18. 02. 2014 č. k. 10 Ro/667/2013-38 bol navrhovateľ vyzvaný, aby v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia doplnil návrh na začatie konania doručený súdu dňa 30. 10. 2013 o splátkový
kalendár odporcu, z ktorého je zrejmé, kedy a ktorú splátku odporca uhradil a v akej výške, prehľad
prijatých platieb odporcu, špecifikáciu prijatých platieb odporcu - či sa platby započítali na istinu alebo na
úroky, prípadne aká časť bola započítaná na istinu a aká na úroky, oznámenie akou úrokovou sadzbou
boli úročené splátky odporcu, ak sa úroková sadzba menila, zaslať presný rozpis, kedy a ktorá splátka
sa úročila, akou sadzbou a prečo, špecifikáciu sumy vo výške 1.752,14 eura, z čoho uvedená suma
pozostáva a špecifikáciu úroku z omeškania vo výške 45,44 eura, a to pod následkom odmietnutia
podania. Navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa, obsiahnutú v uznesení č. k. 10 Ro/667/2013-38,
reagoval písomným podaním zo dňa 03. 06. 2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 06. 06. 2014,
v ktorom uviedol, že žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.752,14 eura spolu s úrokom z
omeškania za obdobie od 11. 11. 2010 do 13. 11. 2011 vo výške 45,20 eura, ročným úrokom z omeškania
vo výške 9% zo sumy 1.752,14 eura od 14. 11. 2011 do zaplatenia, ako i náhradu trov
konania. Následne, súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 17. 09. 2014 vypočul odporcu
ako účastníka konania, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že v roku 2007 uzavrel úverovú zmluvu so
Slovenskou sporiteľňou a. s., pričom úver prestal splácať v roku 2008. Navrhovateľ ho o existencii
dlhu asi pred 3 rokmi informoval, pričom on žiadal o možnosť splácania dlhu v mesačných splátkach,
na základe čoho jedenkrát uhradil sumu 50 eur. Súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odôvodniac ho neunesením dôkazného bremena navrhovateľa,
keď tento nepreukázal skutočný dátum vzniku pohľadávky voči odporcovi (ktorá skutočnosť by malavplyv i na prípadné posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa s poukazom na príslušné ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov).
Odvolací súd v danej veci udáva, že pokiaľ súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa za
nedôvodný len s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania
jeho opodstatnenosti z hľadiska preukázania dátumu vzniku pohľadávky voči odporcovi, pričom ďalej
neposúdil dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa z hľadiska aplikácie hmotnoprávnych noriem, s
takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Je nepochybné, že z hľadiska uplatneného nároku v
tejtovecije nositeľomdôkaznéhobremenanavrhovateľatohtoakoúčastníkakonaniazaťažujedôkazné
bremenopreukázania,ženímuplatnenápohľadávkajeuplatnenádôvodne.Odvolacísúdvšaknarozdiel
od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania ním uplatnenú
pohľadávku špecifikoval, keď je zrejmé, že predmetom ním požadovaného plnenia je dlh odporcu
vzniknutý zo Zmluvy o úvere č. 192887696 zo dňa 27. 09. 2007, uzatvorenej odporcom s právnym
predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a. s., pričom predmetom konania je uplatnená istina
úveru vo výške 1.752,14 eura, ktorá predstavuje splátky úveru v počte 23 za obdobie od 10. 11. 2010
do 10. 09. 2012. Z podaného návrhu a rovnako z predložených listinných dôkazov navrhovateľom je
ďalej zrejmé, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28. 09. 2011 uzatvorenej s postupcom Slovenskou sporiteľňou a. s., Bratislava, ktorej
súčasťou je príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, obsahujúca špecifikáciu daného úverového
prípadu odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu pritom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa konštatoval neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa,
keď len uviedol, že navrhovateľ nepreukázal skutočný dátum vzniku pohľadávky voči odporcovi. Z
rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je pritom zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa riadil pri
tomto konštatovaní, keď odvolací súd má za to, že navrhovateľ v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti
z hľadiska ním uplatneného plnenia, ako i predložil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.
Odvolací súd je tak toho názoru, že úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť dôvodnosť navrhovateľom
uplatneného nároku z hľadiska aplikácie príslušných hmotnoprávnych noriem, vychádzajúc z listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, keď podľa názoru odvolacieho súdu dôvody na ustálenie záveru o
neunesení dôkazného bremena navrhovateľom z hľadiska nepreukázania skutočného dátumu vzniku
pohľadávky neboli dané.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné,keďžepostupomsúdu,ktorýnapadnutýmrozsudkomzamietolnávrhbeztoho,žebyvyhodnotil
všetky navrhovateľom predložené dôkazy a posúdil dôvodnosť ním uplatneného plnenia z hľadiska
hmotnoprávneho, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Takýto postup súdu prvého
stupňa bol nesprávny a mal za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) OSP. Súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, pričom v novom rozhodnutí súd prvého
stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.