Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej, členov

senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Ing. T. H. Z. E. K. Y., bytom
F. XX, XXX XX K., zastúpený: Mgr. Richard Petrov, advokát, Advokátska kancelária, Františkánska 3,
040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28215-2/2015-BA, zo dňa 25. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej č. 28215-2/2015-BA z 25.03.2015,
ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie Ing. T. H., podané
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 45028-60/2014-KEM z 23.12.2014 vo veci
priznania nároku na náhradu za bolesť v sume 7.840,37 Eur, nepriznania nároku na výplatu náhrady
za bolesť v sume 7.840,37 Eur a o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 2.208,00 Eur
v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel 17. júla 2008 v celom rozsahu zamieta a potvrdzuje
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že bolo podané odvolanie iba proti výroku č. 3 rozhodnutia pobočky
z 23.12.2014, a preto v odvolacom konaní sa zaoberala iba touto námietkou. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že poškodenému (Ing. T. H.) bola poukázaná 13.04.2012 výplata nároku na náhradu
za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom zo 17.07.2008 v sume 10.048,37 Eur vypočítaná na základe
vykonaných kontrolných bodových ohodnotení posudkových lekárov sociálnej poisťovne a právneho
posúdenia nároku poškodeného na náhradu za bolesť. Bolo preukázané, že náhradu za bolesť žalobca

prevzal. Lekársky posudok z 02.09.2011 bol vyhotovený v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. a je
dôkazom o tom, že poškodený utrpel poškodenie zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu
za bolesť. Poškodenie zdravia vzniknutého pri pracovnom úraze bolo bodovo ohodnotené v lekárskej
správe z 02.11.2011, ktoré obsahovalo u niektorých položiek bodové ohodnotenie bolesti v rozpore so
zdravotnou dokumentáciou poškodeného a jeho skutočným zdravotným stavom. Sociálna poisťovňa
ako vykonávateľ zákona priznala poškodenému náhradu za bolesť v sume 10.048,37 Eur právoplatným
rozhodnutím ústredia. Keďže rozsudkom krajského súdu bolo zrušené právoplatné rozhodnutie a tiež

bolo zrušené rozhodnutie aj pobočky zo 04.11.2011, na podklade ktorých bola poškodenému vyplatená
suma 10.048,37 Eur z titulu nároku na náhradu za bolesť, tým zanikol právny dôvod poškodeného na
náhradu za bolesť vo výške 10.048,37 Eur v súvislosti s pracovným úrazom zo 17.07.2008. V zmysle
právneho názoru krajského súdu v ďalšom konaní bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok, ktorýodstránil vzniknuté rozpory v bodovom ohodnotení poškodenia zdravia z titulu náhrady za bolesť, ktoré
uviedol posudzujúci lekár v lekárskej správe z 02.09.2011 a v znaleckom posudku č. 1 a posudkový
lekár sociálnej poisťovne vo vykonaných kontrolných bodových ohodnoteniach. Podľa jej názoru bolo v

konaní preukázané kontrolným znaleckým posudkom č. 2, že bodové ohodnotenie poškodenia zdravia
následkom pracovného úrazu poškodeného z titulu náhrady za bolesť bolo v znaleckom posudku č.
1 a v lekárskej správe z 02.11.2011 značne nadhodnotené. Znaleckým posudkom č. 2 a právnym
posúdením podmienok ustanovených v zákone v súvislosti s nárokom poškodeného na úrazovú dávku
bolo preukázané, že poškodený má nárok na náhradu za bolesť v sume 7.840,37 Eur.

Zánikom právneho dôvodu na nárok poškodeného na náhradu za bolesť 10.048,37 Eur, ktorá mu bola
vyplatená a ním prevzatá v súvislosti s pracovným úrazom zo 17.07.2008 došlo na strane poškodeného
k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 227 ods. 3 zákona je poškodený povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie

a zánik nároku na dávku nároku na jej výplatu a jej sumu.

V zmysle § 236 ods. 1 zákona je poškodený povinný vrátiť sumu, prípadne jej časť, ktorá mu nepatrila.
V prípade poškodeného ide o sumu 2.208,00 Eur (ako matematicky rozdiel medzi sumou vyplatenou
10.048,37 Eur a sumou priznanou rozhodnutím pobočky z 23.12.2014).

Žalobca ako odvolateľ v odvolaní zo 16.02.2015 nenamieta nárok na sumu priznanú rozhodnutím
pobočky z 23.12.2014 a rovnako tak nenamieta ani nepriznanie nároku na výplatu tejto sumy 7.840,37
Eur.

Súhlas žalobcu s touto časťou výroku rozhodnutia znamená aj súhlas so skutočnosťou, že sa mu
náhrada za bolesť vyplatila vo vyššej sume ako mu patrila (v odvolaní žiadal len „vypustiť 3. výrok v
celom rozsahu“).

Podľa § 236 ods. 1 zákona určuje povinnosť príjemcu dávky (poškodeného), vrátiť dávku alebo jej časť

(náhradu za bolesť) odo dňa, od ktorého mu nepatrila v poskytovanej sume.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, t. j. 14.05.2014 bolo žalobcovi zrejmé, že sa mu suma
priznaná právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami pobočky zo 04.11.2011 a ústredia z 29.02.2012
vyplatila neprávom. Vzhľadom k tomu, že vec bola krajským súdom vrátená na nové konanie, bola výška

dávky poskytnutá vo vyššej sume otázna.

Výsledkom nového konania pred pobočkou, ktoré vychádzalo predovšetkým z výsledkov nezávislého
znaleckého dokazovania bola ustálená výška dávky (náhrady za bolesť), ktorá žalobcovi patrí. Sociálna
poisťovňa, ústredie je toho názoru, že dňom spísania odvolania poškodeným, t. j. 16.02.2015 sa

poškodený nielen dozvedel o výške dávky poskytnutej vo vyššej sume, ale s touto výškou aj súhlasil.
Preto je zrejmé, že po spísaní odvolania 16.02.2015 žalobca sám dobrovoľne a bez nátlaku potvrdil
správnosť postupu pobočky pred vydaním rozhodnutia z 23.12.2014. Poškodený teda potvrdil výšku
(časť) dávky vyplatenú neprávom 2.208,00 Eur a vedomosť o tom, že sa mu dávka vyplatil neprávom,
pretože jej výplatu prijal 13.04.2012.

Na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že postup pobočky v časti určenia povinnosti
poškodeného vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 2.208,00 Eur bol správny vzhľadom k tomu, že
boli splnené všetky zákonom žiadané podmienky pre aplikáciu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 25.03.2015 č.
28215-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 23.12.2014 č.
45028-60/2014-KEM a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu všetkých
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že mu bola na základe právoplatného rozhodnutia Pobočky Košice zo 14.11.2011
v spojení s rozhodnutím žalovaného z 29.02.2012 vyplatená náhrada za bolesť vo výške 10.048,37 Eur.
Rozdiel uvedených súm vo výške 2.208,00 Eur Pobočka Košice v napadnutom rozhodnutí z 23.12.2014označila ako preplatok na dávke a rozhodla o povinnosti tento preplatok vrátiť v lehote 15 dní. V
odôvodnení rozhodnutia uviedla všeobecne odkaz na ustanovenie § 236 ods. 1 zákona, bez uvedenia
konkrétneho dôvodu, na základe ktorého mala vzniknúť povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu. V

ďalšomodsekurozhodnutiaužodôvodňujesvojerozhodnutietitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tento dôvod vzniku povinnosti vrátiť dávku alebo časť zákon vôbec
neobsahuje.

Rozhodnutie Pobočky Košice v tejto časti je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, čo je v

rozpore s § 209 ods. 4 zákona. Proti rozhodnutiu pobočky podal odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím
z 25.03.2015 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky.

Rozhodnutie žalovanej je rovnako nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k aplikácii
§ 236 ods. 1 zákona, pretože prakticky až v jeho poslednej vete konštatuje dôvod vzniku povinnosti
žalobcu s poukazom na § 236 ods. 1 písm. b) zákona.

Závery pobočky, ako aj žalovanej považuje za nesprávne a v rozpore s ustanovením § 236, ktorého
odsek znie:

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila

v poskytovanej sume, ak

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Zo znenia uvedeného ustanovenia, na ktoré poukazuje aj žalovaný je zrejmé, že vedomosť o
nesprávnosti výšky sumy dávky musí mať príjemca dávky v čase jej prijímania (prijatia). Totožne to platí
pre prípad vedomosti príjemcu dávky o jej výplate neprávom. Podľa jeho názoru zákonodarca právnou
úpravou určil dôvody vzniku povinnosti vrátiť dávku konkrétnym vymedzením iba z troch dôvodov, z
ktorých ani jeden nepredpokladá zmenu právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého bola dávka

vyplatená, ak dôvody tejto zmeny a teda aj nesprávnosti výšky dávky nie sú spôsobené konaním jej
príjemcu.

Nie je možné prijímať rozširujúci výklad v jeho neprospech len z dôvodu, že právna úprava zrejme
vôbecnereflektujemožnosťmylnéhozáveruposudkovéholekára,nazákladektoréhojevydanékonečné

rozhodnutie. Kompetencia sociálnej poisťovne záväzne rozhodovať podľa zákona od 01.01.2004 v
komplexne upravenom dvojstupňovom konaní správneho orgánu o nárokoch na náhradu škody na
zdraví z pracovných úrazov a chorôb z povolania obsahuje nepochybne aj možnosť vykonať znalecké
dokazovanie v prípade rozporov priamo pred sociálnou poisťovňou.

K zrušeniu prvotného rozhodnutia sociálnej poisťovne došlo iba v dôsledku postupu žalovanej a jej
pobočky bez znaleckého dokazovania. Žiadnym svojím konaním nenaplnil predpoklady aplikácie § 236
ods. 1 a na vrátenie časti dávky náhrady za bolesť v jeho prípade nie je možné uvedené ustanovenie
použiť. Na základe ním uvedeného mu nevznikla povinnosť vrátiť dávku a napadnuté rozhodnutia sú v
namietaných častiach nezákonné, preto sa domáha ich zrušenia.

Žalobca osobitným podaním žiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 250c O. s. p..

Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca v podanej žalobe nenamieta výrok č. 1 a 2
napadnutého rozhodnutia. Nemal námietky ani voči znaleckému posudku, teda sa stotožnil s určením

bodového hodnotenia bolesti v súvislosti s jeho pracovným úrazom, ako aj so stanovením výšky náhrady
za bolesť, ktorá mu patrí v sume 7.840,37 Eur. Napadá iba 3. výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka,ktorýmbolorozhodnutéopovinnostižalobuvrátiťneprávomvyplatenúsumuvovýške2.208,00
Eur.

Spornou skutočnosťou v danej veci sa stal teda 3. výrok, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť vrátiť
sumu 2.208,00 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou už vyplatenou mu 13.04.2012, na základe
právoplatného rozhodnutia ústredia a sumou priznanou mu znalcom v znaleckom posudku.V zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona jasne vyplýva, že žalobca je povinný vrátiť výšku dávky vyplatenej
mu neprávom v sume 2.208,00 Eur. Sám žalobca sa dožadoval, aby vo veci bol vyhotovený znalecký
posudok, pričom v konaní na krajskom súde namietal rozpory medzi kontrolným bodovým ohodnotením,

ktorým bola bodovo ohodnotená jeho bolesť posudkovým lekárom sociálnej poisťovne a bodového
ohodnotenia bolesti uvedeného v Znaleckom posudku č. 1 a v lekárskej správe z 02.09.2011. Žalobca
bol znalcom osobne, aj jeho právny zástupca oboznámený s obsahom Znaleckého posudku č. 2, ako
aj dôvodmi, ktoré znalca viedli k stanoveniu bodového ohodnotenia bolesti v súvislosti s pracovným
úrazom na ústnom pojednávaní 16.12.2014, kedy znalcovi boli ukladané aj doplňujúce otázky. Zrušením

právoplatného rozhodnutia žalovanej právoplatným rozsudkom krajského súdu z 10.04.2014 zanikol aj
nárok žalobcu na náhradu za bolesť v sume 10.048,37 Eur, ktorá mu bola bez akýchkoľvek pochybnosti
vyplatená a ním prevzatá. Je teda zrejmé, že zánikom právneho titulu (nároku na náhradu za bolesť v
sume 10.048,37 Eur) u žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 236 ods. 1 písm.
b) zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie bola pobočka povinná aplikovať, aby tak zabránila
nezákonnému vyplateniu dávky vo vyššej sume, ako skutočne patrila. Navyše nenamietanie výsledku

kontrolného znaleckého dokazovania v novom konaní zo strany žalobcu dotvorilo definitívny záver o
správnosti aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v danej veci.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov
konania.

Krajský súd upovedomením z 05.08.2015 upovedomil účastníkov konania, že žiadosti o odklad
vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z 25.03.2015 č. 28215-2/2015-BA v súlade s ustanovením §
250c ods. 1 O. s. p. nevyhovuje.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovanej, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, administratívnym spisom
žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca 17.07.2008 utrpel pracovný úraz.

Príslušnej pobočke sociálnej poisťovne doručil žiadosť, ku ktorej pripojil znalecký posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený súdnym znalcom MUDr. T. A. dňa 15.06.2011 a na
žiadosť sociálnej poisťovne žalobca doručil aj lekársky posudok z 02.09.2011, ktorý vyhotovil v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. ten istý súdny znalec MUDr. T. A. a ako v znaleckom posudku, tak
aj v lekárskom posudku zhodne bodovo ohodnotil bolesť žalobcu v rozsahu 1 735 bodov. Posudkový

lekár pobočky sociálnej poisťovne 03.10.2011 vyhotovil kontrolné bodové ohodnotenie bolesti a určil
nižší počet bodov. Na žiadosť pobočky 28.10.2011 ku kontrole bodového ohodnotenia zaujal stanovisko
aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave a dospel k zhodnému záveru, že
celkový počet bodov na účely náhrady za bolesť je 620. Na základe kontrolného bodového ohodnotenia
posudkovými lekármi sociálnej poisťovne, sociálna poisťovňa, pobočka vydala rozhodnutie 04.11.2011

č. 54954-15/2011-KEM, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť za 1 620 bodov v sume
10 048,37 Eur v súvislosti s pracovným úrazom zo 17.07.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie a po podaní odvolania posudkový lekár pobočky oznámil, že nevyhovuje odvolaniu žalobcu
v plnom rozsahu a vec bola postúpená posudkovému lekárovi ústredie, ktorý sa stotožnil v celom
rozsahu s kontrolným bodovým ohodnotením posudkového lekára zo dňa 03.10.2011. Na základe tohto

žalovaná vydala rozhodnutie 29.02.2012 č. 11336-2/2012-BA, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky zo
dňa 04.11.2011 v celom rozsahu.

Žalobcovi ako poškodenému v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel 17.07.2008 na základe
právoplatného rozhodnutia ústredia z 29.02.2012 č. 1136-2/2012-BA bola vyplatená suma vo výške

10.048,37 Eur dňa 13.04.2012.

Žalobca včas podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 29.02.2012 č.
11336-2/2012-BA a Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10.04.2014 č. k. 6S/80/2012-36 zrušil
rozhodnutia žalovanej zo 04.11.2011 a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, aby bol odstránený

rozpor v bodovom hodnotení bolestného, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku a kontrolného bodového
ohodnotenia posudkovými lekármi vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania.Súdny znalec MUDr. A. R. vyhotovil znalecký posudok č. 77/2014 z 22.07.2014, v ktorom bodovo
ohodnotil bolesť žalobcu v celkovom rozsahu 1 085 bodov. Na základe toho potom Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice rozhodnutím z 23.12.2014 č. r.: 45028-60/2014-KEM podľa § 99 a § 111 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca má nárok
na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo 17.07.2008 v sume 7.840,37 Eur určenej podľa
§ 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení. Zároveň v druhom výroku uviedla, že žalobca ako
poškodený nemá nárok na výplatu náhrady za bolesť v sume 7.840,37 Eur v dôsledku pracovného úrazu
zo 17.08.2008.

V treťom odseku výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je žalobca
ako poškodený povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 2.208,00 Eur do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sociálnej poisťovne, pobočka podal odvolanie
žalobca a podľa obsahu odvolania napadol 3. výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
z 23.12.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 2.208,00

Eur. Na základe podaného odvolania ako už bolo uvedené, žalovaná rozhodnutím z 25.03.2015 č.
28215-2/2015-BA zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, pobočka z
23.12.2014.

Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca ani v žalobe nenapadá výrok č. 1 a 2 rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, pobočka Košice zo dňa 23.12.2014, ale iba výrok č. 3, t. j. ktorým mu bola uložená povinnosť
vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 2.208,00 Eur a v tejto súvislosti poukazuje na nesprávny
výklad prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona
o sociálnom poistení, resp. poukazuje, že tento výrok prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná
nedostatočne odôvodnila, a preto v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,
od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak:
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, alebo
c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo

neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone
rozhodnutí zrážkami zo mzdy.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej
sumesapremlčíuplynutímtrochrokovododňa,keďsociálnapoisťovňatútoskutočnosťzistila,najneskôr

uplynutím 10. rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom
prostriedku počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Zpredloženýchadministratívnychspisovbezakýchkoľvekpochybnostívyplývaanapokonžalobcatoani
nerozporuje, že na základe vykonaného dokazovania Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím

zo 04.11.2011 č. 54954-15/2011-KEM mu priznala nárok na náhradu za bolesť v sume 10.048,37 Eur v
súvislosti s pracovným úrazom zo 17.07.2008, žalovaná toto rozhodnutie po podaní odvolania žalobcom
potvrdila rozhodnutím z 29.02.2012 č. 11336-2/2012-BA a na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia mu vyplatila žalobcovi náhradu za bolesť v sume 10.048,37 Eur dňa 13.04.2012.

Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovanej žalobca podal žalobu a krajský súd rozsudkom z 10.04.2014
č. k. 6S/80/2012-36 zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, aby vo veci
boli kontrolným znaleckým dokazovaním odstránené rozpory v bodovom hodnotení náhrady za bolesť
u žalobcu. Kontrolné znalecké dokazovanie vykonal súdny znalec MUDr. A. R. Znaleckým posudkom č.
77/2014 22.07.2014 a bodovo ohodnotil bolesť žalobcu v celkovom rozsahu 1 085 bodov, na základe

ktorého znaleckého posudku potom Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie 23.12.2014
č. 45028-60/2014-KEM, ktorým priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v celkovej sume 7.840,37
Eur, ale keďže už skôr žalobcovi za ten istý pracovný úraz zo 17.08.2008 náhrada za bolesť bola
vyplatená v sume 10.048,37 Eur dňa 13.04.2012, zároveň rozhodla o tom, že žalobca je povinný vrátiťneprávom vyplatenú sumu na bolestnom vo výške 2.208,00 Eur, t. j. 10.048,37 Eur - 7.840,37 Eur.
Rozhodnutie žalovanej z 25.03.2015 nadobudlo právoplatnosť 10.04.2015.

Žalovanávpreskúmavanomrozhodnutínazákladeodvolaniažalobcupreskúmalaibavýrokč.3,pretože
žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, pobočka vzniesol námietky iba voči výroku,
ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 2.208,00 Eur.

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovanej zo dňa

29.02.2012 č. 11336-2/2012-BA bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobcovi vznikol nárok na
náhradu za bolesť vo výške 10.048,37 Eur, ktorá mu bola aj vyplatená 13.04.2012. Pretože žalobca
podal na súde žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia a toto rozhodnutie rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 10.04.2014 č. k. 6S/80/2012-36 bolo zrušené, právoplatnosťou rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zanikol žalobcovi aj nárok na náhradu za bolesť, ktorá mu už bola vyplatená v
sume 10.048,37 Eur. Žalovaná po zrušení rozhodnutia rozsudkom krajského súdu tak, ako jej to bolo

uložené odstránila rozpory bodového hodnotenia medzi predloženým znaleckým posudkom žalobcom
a kontrolnými bodovými ohodnoteniami za bolesť posudkovými lekármi sociálnej poisťovne, vo veci
nariadilavykonaniekontrolnéhoznaleckéhoposudku,ktorýbolvypracovanýkontrolnýmznalcom22.júla
2014, v ktorom bola ohodnotená bolesť žalobcu v dôsledku pracovného úrazu zo 17.08.2008 v celkovom
rozsahu bodov 1 085. Na ústnom pojednávaní, ktoré nariadila sociálna poisťovňa bol prítomný znalec,

žalobca i jeho právny zástupca, znalcovi kladli otázky na nezrovnalosti, resp. znalec vysvetlil niektoré
námietky žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu. Na základe tohto potom bolo vydané ostatné
rozhodnutie Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice dňa 23.12.2014 č. 45028-60/2014-KEM, ktorým
bola priznaná žalobcovi náhrada za bolesť za pracovný úraz 17.08.2008 v sume 7.840,37 Eur. Pretože
žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 23.12.2014 nerozporoval

záver vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania znalcom MUDr. A. R., teda nenamietal bodové
hodnotenie, z čoho možno vyvodiť, že žalobca už doručením kontrolného znaleckého posudku z 22. júla
2014, resp. na ústnom pojednávaní 16.12.2014, najneskôr 16.02.2015 doručením rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice z 23.12.2014 musel vedieť, že náhrada za bolesť, ktorá mu bola vyplatená
dňa 13.04.2012, bola vyplatená vo vyššej sume aká napokon mu bola priznaná rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, pobočka Košice v rozhodnutí z 23.12.2014. Výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice z 23.12.2014 o priznaní mu nároku za bolesť, za pracovný úraz 17.07.2008 v sume 7.840,37 Eur
žalobca v odvolaní, ani v žalobe nenapadol a tak nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2015.

Ak Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v súlade s citovaným ustanovením § 236 ods. 1 písm. b) zákona

o sociálnom poistení zistila, že príjemca dávky, t. j. žalobca prijal dávku za bolesť v sume 10.048,37 Eur
dňa 13.04.2012, ale na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 23.12.2014,
najneskôr na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. marca 2015 nielen sociálna poisťovňa, ale aj
samotný žalobca bezpochyby vedeli, že už vyplatená náhrada za bolesť vo výške 10.048,37 Eur dňa
13. apríla 2012 mu nebola vyplatená v správnej výške, pretože na základe kontrolného znaleckého

dokazovania zo dňa 22.07.2014, ako aj na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako
aj samotnej žalovanej, ktoré ostatné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.04.2015, pretože mu mala
byť vyplatená iba v takej výške, v akej mu mala patriť na základe bodového ohodnotenia kontrolným
znalcom za bolesť v sume 7.840,37 Eur. Rozdiel medzi už vyplatenou a prijatou sumou 10.048,37 Eur a
skutočne priznanou výškou nároku za bolesť v sume 7.840,37 Eur je povinný žalobca vrátiť tomu, kto mu

túto sumu vyplatil, t. j. sociálnej poisťovni. Keďže právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo
v nesprávnej sume tak, ako v danom prípade sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď sociálna
poisťovňa túto skutočnosť zistila, v danom prípade od roku 2014, kedy toto bolo zistené a preukázané v
rámcivykonanéhokontrolnéhoznaleckéhoposudku,neuplynulatrojročnálehota,abydošlokpremlčaniu
na vrátenie tejto dávky.

Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v žalobe, že zo znenia § 236 ods. 1 písm. b), na
ktoré poukazuje je zrejmé, že vedomosť o nesprávnosti výšky dávky musí príjemca dávky už v čase
jej prijímania (prijatia) vedieť, súd poukazuje na skutočnosť, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom

alebo vo vyššej sume ako patrila. V danom prípade ako už to bolo uvedené, žalovaná o priznaní
dávky nároku za bolesť žalobcu rozhodla rozhodnutím z 29.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť 12.03.2012 a 13.04.2012 bola žalobcovi vyplatená priznaná suma 10.048,37 Eur. Len na
základe podanej žaloby zo strany žalobcu bolo preskúmavané právoplatné a vykonateľné rozhodnutiežalovanej, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia z dôvodu, že neboli odstránené
dôsledne rozpory bodového hodnotenia medzi dôkazmi listinnými, ktoré predložil on a kontrolným
bodovýmohodnotenímposudkovýchlekárovsociálnejpoisťovne.Ztohotedamožnovyvodiť,žežalobca

podľa obsahu podanej žaloby musel predpokladať, že vyplatená suma môže byť vyššia alebo nižšia.
Na základe vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania už žalobca zistil, že suma, ktorá mu bola
vyplatená na bolestnom za pracovný úraz zo 17.08.2008 bude nižšia ako mu bola vyplatená a zrejme
musel aj predpokladať, že tú vznikne rozpor medzi už vyplatenou sumou za bolesť a sumou, ktorá mu
za bolesť patrí podľa kontrolného znaleckého posudku, pretože kontrolný znalecký posudok žalobca

nenamietal, teda nenamietal jeho správnosť jednak v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, ale ani v podanej žalobe, ktorou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej zo dňa
25.03.2015. Z uvedeného teda možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalobca musel z okolností,
ktorésámvyvolalpredpokladaťanapokonajvykonanýmdokazovaním,sktorýmbolriadneoboznámený
vedieť, že mu bola vyplatená suma za bolesť v nesprávnej výške, teda vo vyššej sume ako mu skutočne
na základe vykonaného dokazovania patrila.

Súd sa nestotožňuje ani s právnym záverom žalobcu, že zákonodarca právnou úpravou určil tri
dôvody vzniku povinnosti vrátiť dávku konkrétnym vymedzením a ani jeden z vymedzených dôvodov
nepredpokladá zmenu právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého bola dávka vyplatená. Súd
poukazuje na to,že z citovaného ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva,

že príjemca dávky musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume. Súd
má za to, že medzi okolností, z ktorých mohol žalobca predpokladať možnosť zahrnúť aj tú skutočnosť,
že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom a teda ak je
podaná žaloba a takéto rozhodnutie právoplatné a vykonateľné je súdom zrušené, zanikol nárok tam
priznaný, teda že vyplatená suma môže byť vyššia alebo aj nižšia, a preto musí predpokladať, že môže

dôjsť aj k vráteniu časti neprávom vyplateného nároku.

Taktiež súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ako aj samotnej žalovanej je nepreskúmateľné, pretože na ustanovenie §-u, na základe ktorého
bola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť časť neprávom vyplatenej sumy za bolesť je odkay až

v závere odôvodnenia rozhodnutia ešte nie je dôvodom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, na základe čoho, z akých dôkazov a vykonaného už
skôr dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi bola neprávom vyplatená časť nároku za bolesť, a
preto tak, ako uviedol už vo výroku rozhodnutia v súlade s ustanovením § 236 ods. 1 písm. b) zákona
o sociálnom poistení túto povinnosť uložil žalobcovi. Nie je podstatné a rozhodujúce to, v ktorej časti

odôvodnenia uvedie správny orgán paragraf, podľa ktorého rozhodol ale podstatné a rozhodujúce je to,
že je v odôvodnení rozhodnutia uvedené podľa ktorého ustanovenia rozhodol o vrátení časti neprávom
vyplatenej sumy za bolesť.

Podstatné je predovšetkým to, že prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia z

23.12.2014 uviedol podľa ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi uložená
povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu a žalovaná ako odvolací správny orgán toto rozhodnutie
potvrdila a v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedla podľa ktorého ustanovenia bola správne
určená žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu.

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bolo vydané v súlade
so zákonom o sociálnom poistení, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,

nepriznal náhradu trov konania.

Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. v platnom znení).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je p r í p u s t n é odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.