Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218554
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414218554.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., H. XX, zastúpená JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Hečkova 18, proti žalovanému: Kartoma s. r. o. so sídlom Nové Zámky, Zelená 23, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO:
36 813 401, o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. novembra 2017 č. k 17Cpr/4/2014-195 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia rozsahu zodpovednosti
za pracovný úraz zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po
právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 137d CSP, § 14, § 195 ods. 1, 2
a § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, ako aj vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa v konaní tvrdila,
že utrpela pracovný úraz dňa 23. 09. 2011 na pracovisku žalovaného a to po preradení na prácu -
vysekávanie krabíc na plošný valcový list FVL 2000, na ktorom v čase preradenia bola už malá výseková

forma. Tvrdila, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz, pretože nebola preškolená na prácu na
predmetnom pracovnom stroji, nemala poskytnuté adekvátne ochranné pracovné prostriedky a postupy,
ktoré by úrazu zabránili.

2. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola prijatá na pracovné miesto výrobný robotník -
spracovateľ papiera s pracovnou činnosťou vykonávaní jednoduchých pracovných úkonov - obsluha
výrobného stroja a montážne práce. Z predložených listinných dôkazov a to zo záznamu zo vstupného

školenia z 03. 09. 2009 vyplynulo, že žalobkyňa absolvovala vstupné školenie o BOPZ, vrátane
starostlivosti o bezpečnosť práce z hľadiska spoločenského významu, úrazové štatistiky o zaobchádzaní
selektrickýmizariadeniami,návodminaobsluhustrojov,prístrojovazariadeníobezpečnýchpracovných
postupoch. Z prezenčnej listiny z 27. 01. 2011, ako aj zo záznamu z výchovy vzdelávania a overenia
vedomostí z BOPZ z 27. 01. 2011 súd mal preukázané, že žalobkyňa absolvovala školenie o BOZP.
Z výpovede svedka O.. H. B., ako aj z výpovede žalovaného (konateľa) mal súd za preukázané, že
žalobkyňa bola po prijatí do zamestnania zaškoľovaná na viaceré pracovné stroje bezpečnostným

technikomO..B.,ktoréškolenieprebiehalotak,žezamestnancisiprechádzalijednotlivépracovnéstroje,
pretože v rámci náplni svojej práce pracovali s viacerými pracovnými strojmi. Žalobkyňa bola poučená
k práci a k obsluhe plošného valcového lisu typu FVL2000, ktorý je univerzálnym zariadením a ktorývyrába podľa rôznych foriem, má samostatný pohon. Na jednej strane sa vkladá materiál a na druhej
strane vychádza finálny výrobok.

3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 08. 09. 2017 potvrdila, že na pracovnom stroji, na ktorom došlo k
pracovnémuúrazu,bolazaškoľovanátak,žezamestnancombolopovedané,abysidávalipozornaprsty,
bolo im ukázané, kde sa stroj zapína a vypína a kolegyňa predviedla, ako sa na uvedenom stroji pracuje.
Dňa 23. 09. 2011, po obednej prestávke bola preradená na prácu na vysoko plošnom lise s malou
raznicou, túto jej kolegyňa T. ukázala, ako aj presný postup, ako ukladať papier, aby sa raznica dotýkala

krajov. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že v čase pracovného úrazu bol plošný lis zabezpečený
ochranným krytom, ktorý mal chrániť pred pracovným úrazom. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR
PZ Nové Zámky č. ORP-1784/NZ-NZ-2011 vyplynulo, že po preradení žalobkyne na uvedený stroj,
pri ktorom došlo k pracovnému úrazu, po začatí vysekávacích prác, túto prácu vykonávala nejaký čas
bezproblémovo, až následne došlo k pracovnému úrazu. Znamená to, že k pracovnému úrazu nedošlo
bezprostredne po preradení na uvedený vysekávací lis.

4. Zo záznamu o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia - plošného valcového
lisu FVL2000, ako aj odborného stanoviska č. 01395/4/2013 Technickej inšpekcie a. s. z 28. 02. 2013
bolo preukázané, že elektrické zariadenie - pracovný stroj vyhovuje STN a je bezpečný a spoľahlivý
plynulej prevádzke a spĺňa požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou.

5. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, bol pracovný úraz
vyšetrovaný Inšpektorátom práce opakovane, pričom z pripojeného administratívneho spisu Sociálnej
poisťovni mal súd za preukázané, že zo strany zamestnávateľa Kartoma s. r. o. Nové Zámky neboli
zistené žiadne nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou. V rámci šetrenia o vzniku príčin pracovného

úrazu žalobkyne vyplynulo, že táto potvrdila, že bola zacvičovaná a oboznámená s návodom na
používanie a obsluhu valcového výsekového lisu FLV2000. Zo zápisnice Inšpektorátu práce z 19. 06.
2000 pod č. 1/55/2.2/2012 o výsledku vyšetrovania pokusu pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená
ťažká ujma na zdraví zo dňa 23. 09. 2011, ktorý bol vykonaný dňa 19. 06. 2012 v spoločnosti
Kartoma s. r. o. na predmetnom valcovom vysekávacom lise FVL2000 s vysekávacou formou (raznicou

L07032803)malsúdpreukázané,ženauvedenomvalcovomvysekávacomlisebolopakovanevykonaný
pracovný úkon rovnaký ako pri vzniku predmetného pracovného úrazu žalobkyne, pričom sa jednalo
o vysekávanie kartónových obalov na predmetnom lise za použitia rovnakej vysekávacej forme a
obalového materiálu. Celý pracovný proces výroby predmetných kartónových obalov prebehol bez
komplikácií a to pri viacnásobnom opakovaní. Kartón na raznici nebolo nutné pridržiavať po spustení

stroja do chodu. Veľkostné a kvalitatívne parametre vysekávacej formy (raznice) a materiálu (kartónu)
boli zhodné s tými, s ktorými pracovala žalobkyňa v čase vzniku pracovného úrazu. Zabezpečovacie
zariadenie bolo pri správnom bezpečnostnom pracovnom postupe zo strany obsluhy plne účinné a po
kontakte napríklad s ľudskou rukou bol stroj ihneď zastavený. Pred vykonaním vyšetrovacieho pokusu
bola poškodená prizvaná, pričom účasť na vyšetrovacom pokuse odmietla.

6. Zo záverov Inšpektorátu práce súd teda nemal preukázané žiadne pochybenie na strane žalovaného.
V konečnom dôsledku ani tvrdenia žalobkyne o tom, že bola pod nátlakom a v dôsledku aktuálneho
negatívneho fyzického a psychického stavu Ing. B. donútená podpísať Záznam o registrovanom
pracovnom úraze a Určenie rozsahu zodpovednosti pri pracovnom úraze, v konaní nebolo preukázané,

pričom samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 08. 09. 2017 po predložení listín potvrdzovala, že
sa jedná o listiny, ktoré podpísala a podpis na uvedených listinách je jej vlastnoručným podpisom.
Žalobkyňa napokon v konaní ani nenavrhovala žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia o tom, že bol
na ňu vyvíjaný nátlak za účelom podpisu uvedených listín.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, k
akému dátumu boli podpísané listiny Záznam o registrovanom pracovnom úraze a Určenie rozsahu
zodpovednosti pri pracovnom úraze a či do listiny bol vpísaný súhlas s priebehom pracovného úrazu
žalobkyňou alebo žalovaným z dôvodu, že jedine súd v občianskom súdnom konaní je oprávnený riešiť,
ako aj s konečnou platnosťou posúdiť spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ

nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenie vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorý treba považovať za spor
vyplývajúci z pracovného vzťahu, preto súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255
ods. 1 CSP, pretože bol žalovaný v súdnom spore v plnom rozsahu úspešný.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny a vyhovenia žaloby v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania poukázala na
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj na zákonné ustanovenia § 195 ods. 1, 2, § 196 ods. 1
až 5 Zákonníka práce a mala za to, že podľa právnej literatúry zamestnávateľ musí preukázať, že
zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zamestnávateľ musí preukázať aj skutočnosť, že
zamestnanec zavinene porušil bezpečnostné predpisy. Pri posudzovaní otázky, či konanie zamestnanca
možno považovať za ľahkomyseľné, treba prihliadať na viaceré skutočnosti, a to aj na vek zamestnanca,
kvalifikáciu, dosiahnuté vzdelanie, dĺžku praxe, pracovné zaradenie a ďalšie skutočnosti. Inak sa
posudzuje rovnaké konanie mladého zamestnanca bez praxe a inak konanie staršieho zamestnanca
s dlhoročnou praxou. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie

vyplývajúce z rizika práce.

Súd pri posudzovaní zodpovednosti zamestnávateľa vôbec nebral do úvahy a neriadil sa dikciou
Zákonníkapráce,tedapriposudzovanízodpovednostizamestnávateľasaneriadilzákonnýmipredpismi.
Zdôraznila, že zodpovednosť zamestnávateľa je objektívna, pričom Zákonník práce v ust. § 196

Zákonníka práce upravuje, že zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti z tam
uvedených dôvodov.

Súd sa uspokojil s argumentáciou žalovaného, že Inšpektorát práce Nitra vykonal vyšetrovací pokus
pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví dňa 23. 09. 2011 a že všetko

bolo v poriadku. Rovnako sa súd uspokojil s predloženým zápisom o prerokovaní odškodnenia z
pracovného úrazu z 26. 09. 2011, ktoré vyhotovil ale žalovaný a z ktorého vyplýva, že sa žalovaný zbavil
zodpovednosti v celom rozsahu, ako aj listinou Určenie rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze,
z ktorého vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s rozsahom zavinenia zo strany zamestnanca na 100%, čo
potvrdila svojím podpisom. Súd sa však pri rozhodovaní nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to, že

napriek tomu, že podľa dokladov predložených žalovaným má byť stroj v poriadku, žalobkyni sa vážny
úraz stal. Ďalej sa nezaoberal skutočnosťou, prečo sa stroj, keď bol plošný lis zabezpečený ochranným
krytom, nevypol, ale vtiahol žalobkyni ruku až po lakeť. Nezanedbateľnou nie je ani tá skutočnosť,
že zamestnávateľ mal upravovať listiny, a to konkrétne dátumy podpisov na listinách, najmä Určenie
rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze. Konateľ žalovaného osobne vypovedal, že listinu podpísal

(26. 09. 2011) a už na nej bol podpis žalobkyne, hoci na listine uvedených dátumov podpísala listinu ako
posledná až žalobkyňa (30. 09. 2011). Nie je preto žiaden logický dôvod na to, aby podpísala žalobkyňa
listinu, kde by uviedla, že za pracovný úraz je zodpovedná ona sama.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zamestnávateľ nepreukázal, že zamestnanec porušil právne

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia, a že teda zavinene porušila bezpečnostné predpisy. Rovnako v konaní
nedošlo k preukázaniu skutočnosti, prečo stroj na vyrezávanie krabíc nezastal/nevypol a to aj napriek
tomu, že tam bol ochranný kryt, keď sa tam ocitla ruka žalobkyne (a prečo vtiahol stroj žalobkyni ruku
až po lakeť). Listiny vyhotovené zamestnávateľom nie sú listinami spôsobilými zbaviť zodpovednosti

zamestnávateľa. Boli vyhotovené žalovaným vo svoj prospech a na ochranu záujmov žalovaného.

10. Žalovaný vo svojej replike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na rozsiahle dokazovanie, a to vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyni aj vo vzťahu k obrane
žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že mala nie slobodne podpísať listiny súvisiace s

pracovným úrazom, v ktorých svojím podpisom potvrdila svoju zodpovednosť za vznik úrazu, takéto
jej tvrdenia neboli preukázané. Podstatné pre dané konanie sú dôkazy predkladané žalovaným, ktorý
sa bránil tým, že z jeho strany boli splnené všetky povinnosti na úseku BOZP, stroj, na ktorom
žalobkyňa pracovala, vrátane jej príslušenstva, bol plne spôsobilý na prevádzku a bol opatrený všetkými
bezpečnostnýmiprvkami.Mechanizmusvznikuúrazunasvedčujetomu,žežalobkyňanakladalapripráci

so strojom nedovoleným spôsobom, v dôsledku čoho jej bol úraz spôsobený. Napokon poukazuje na
všetky listinné dôkazy, ktoré v konaní predkladala na základe vykonaného dokazovania má za to, že
nebolo možné v žiadnom prípade jeho zodpovednosť za vznik úrazu vyvodiť.11. Žalobkyňa v odvolacej replike na vyjadrenie žalovaného uviedla, že ku všetkým okolnostiam úrazu
a splneniu všetkých povinností na úseku BOZP sa vyjadrovala osoba - O.. B., ktorý bol v zmluvnom
vzťahu so žalovaným a vykonával pre neho činnosti súvisiace s bezpečnosťou pri práci a poberal od

neho odplatu. Je preto vylúčené, aby vypovedal proti osobe, s ktorou je zmluvne zaviazaný a pre ktorú
vykonáva činnosť, za vykonanie ktorej poberá odmenu. Uvedenému svedčí aj fakt, že jej dal podpísať
v nemocnici listinu, v ktorej bolo uvedené, že zamestnávateľ sa zbavuje zodpovednosti za spôsobený
úraz a že postihnutý zamestnanec je zodpovedný za úraz v rozsahu 100%. Má za to, že z dokazovania
vyplynulo, že zamestnávateľ nepreukázal, že zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, a teda nebolo preukázané zavinenie porušenia bezpečnosti
predpisov žalobkyňou.

12. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na svedeckú výpoveď
O.. B., výsluchom ktorého nič nenasvedčovalo tomu, že by jeho výpoveď bola neobjektívna. Práve
naopak, v spore, ktorý sa týka dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, môže relevantné

skutočnosti ozrejmiť práve bezpečnostný technik. Okrem toho je potrebné uviesť, že výpoveď tohto
svedka a jeho závery a správy vydané v rámci prešetrovania tohto úrazu sú plne zhodné aj so závermi
iných orgánov, ktoré predmetný pracovný úraz prešetrovali. Poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom
konania bolo určenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za vzniknutý pracovný úraz a bolo preto na
strane žalobkyne, aby preukázala zodpovednosť žalovaného, a nie naopak.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ účinného
v čase podania odvolania) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadeného odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozsudku, ktoré bolo oznámené na verejnej
tabuli a webovej stránke minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Predmetom konania je žaloba uplatnená na súde prvej inštancie dňa 22. 09. 2014 (za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku), ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v plnom rozsahu
zodpovedá za škodu, ktorú utrpela v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 23. 09. 2011 na
pracovisku žalovaného v F. W.. Žalobkyňa popísala priebeh úrazu tak, že pri vysekávaní krabíc mala
položiť na raznicu vysekávacieho stroja papier, pravou rukou zapnúť stroj a ľavou rukou si pridržiavala

raznicu s papierom. Pri pracovnom úraze utrpela úraz prstov ľavej ruky, devastačné zranenie spojené
s následnou amputáciou troch prstov ľavej ruky v celosti a jedného prstu čiastočne. V čase od 23.
09. 2011 do 07. 10. 2011 bola hospitalizovaná na Oddelení úrazovej chirurgie FNsP Nové Zámky a
následne preložená na Oddelenie plastickej chirurgie, na ktorom bola dňa 11. 10. 2011 podrobená
operačnému zákroku a dňa 18. 10. 2011 prepustená do domáceho liečenia. Pracovník žalovaného jej

mal dňa 26. 09. 2011 dať podpísať v nemocnici záznam o registrovanom pracovnom úraze, pričom
tento zamestnanec jej mal pri podpise držať ruku a pomáhať jej s podpisom. Následne dňa 26. 09. 2011
žalovaný vykonal zápis o prerokovaní odškodnenia pracovného úrazu so záverom, že zamestnávateľ
sa zbavuje zodpovednosti v plnom rozsahu. Podpisom predmetných listín argumentovala aj Sociálnapoisťovňa - Ústredie, keď rozhodnutím č. 20784-3/2014-BA z 13. 02. 2014 potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky sp. zn. 1113025298 z 12. 12. 2013, ktorým bolo rozhodnuté,
že nemá nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu z 23. 09. 2011, pričom rozhodnutie

bolo odôvodnené práve skutočnosťou, že dňa 26. 09. 2011 žalobkyňa podpísala listinu, na ktorej
vyhlásila, že zodpovedá za pracovný úraz. Žalobkyňa v priebehu celého konania dôvodila, že práve
žalovaný je zodpovedný za vznik pracovného úrazu a jeho následky, pretože ju nepreškolil na prácu
na uvedenom stroji a neposkytol jej adekvátne ochranné prostriedky a postupy, ktoré by takémuto
úrazu zabránili. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 02. 09. 2009 vyplynulo, že

žalobkyňabolaprijatánapracovnémiestovýrobnýrobotník-spracovateľpapieraspracovnoučinnosťou
vykonávaní jednoduchých pracovných úkonov v závislosti od priamo vykonávanej pracovnej pozície -
obsluha výrobného stroja a montážne práce, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 02. 09.
2010 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Deň nástupu do práce bol určený na deň 03. 09. 2009.

19. Vychádzajúc z ust. § 137 písm. d/ CSP, ako aj ust. § 14, § 195 ods. 1, 2 a § 196 ods. 1

Zákonníka práce, ako aj zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 04. 2017 č. k.
9CoPr/3/2016-104 a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyňa utrpela v súvislosti
s pracovným úrazom dňa 23. 09. 2011 na pracovisku žalovaného a z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie poukázal na vyššie uvádzané uznesenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého

spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca
na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať za spor vyplývajúci z pracovno-právneho vzťahu,
ktorý súd rieši v občianskom súdnom konaní. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v dávkových veciach
v zmysle § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť

spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú. Žaloba o
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je žalobou o
určenie právnej skutočnosti, ktorá je prejudiciálne významná pre rozhodnutie v inom konaní o ďalších
nárokoch žalobkyne (pred Sociálnou poisťovňou), a preto v priebehu konania netreba ani naliehavý
právny záujem výslovne tvrdiť, ani preukazovať.

20. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil
i správny právny záver. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané,

že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyňa utrpela v súvislosti s pracovným úrazom dňa 23.
09. 2011 na pracovisku žalovaného, je jeho záver správny. Súd prvej inštancie vo veci vypočul strany
sporu,svedkov,zabezpečilsidostatočnélistinnédôkazynavyhodnotenieskutkovéhostavu,tietodôkazy
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. Jeho rozhodnutie je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil, a

preto ho ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok aj v dostatočnom rozsahu odôvodnil tak po právnej, ako aj skutkovej stránke a s týmto
odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

21. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

22. Podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak

preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci snimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a
kontrolovali.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že základným
predpokladom vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania je existencia pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnancom a
zamestnávateľom. Zodpovednosť za škodu nastupuje odo dňa, ktorý bol určený ako deň nástupu do
práce. Zamestnancovi za škodu spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého je

zamestnanec v dobe úrazu v pracovnom pomere. Pracovným úrazom sa rozumie poškodenie zdravia,
ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od
jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz možno
považovať aj úraz, ktorý sa stal následkom plnenia pracovných povinností, resp. došlo k nemu pre
plnenie pracovných povinností zamestnanca. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti len tým,
že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, musí ísť o zavinené porušenie predpisov z oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

24. V právnej úprave ust. § 196 Zákonníka práce sú upravené liberačné dôvody, ide o právom uznané
skutočnosti, ktoré majú za následok zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa. Zákonodarca pri
konštrukcii liberačných dôvodov v Zákonníku práce vychádzal z premisie, že aj keď zamestnávateľ

objektívne zodpovedá za škodu, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť a to poukázaním na protiprávne
konanie zamestnanca. Použitie liberačných dôvodov znamená, že sa zamestnávateľ zbaví
zodpovednosti za škodu úplne alebo čiastočne. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa
môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti zamestnávateľa

je v predpokladoch a účinkoch. Samotné predpoklady úplnej liberalizácie (úplného zbavenia sa
zodpovednosti) a čiastočnej liberalizácie (čiastočné zbavenie sa zodpovednosti) sú v ust. § 196
Zákonníka práce taxatívne vymedzené, a preto ich nie je možné rozširovať. V prípade úplnej
liberalizácie zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Zavinenie
zamestnanca sa vzťahuje len na porušenie uvedených predpisov, ktoré bolo, t. j. preukázateľne muselo

byť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti
na základe prvého liberačného dôvodu (§ 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce) je na strane
zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že:
- postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny,

- ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca,
- dotknutý zamestnanec bol s týmito predpismi riadne a preukázateľne oboznámený,
- zamestnávateľ znalosť týchto predpisov sústavne vyžadoval a kontroloval,
- predmetné skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

25. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania sa zaoberal v zmysle vyššie
uvedeného jednotlivými námietkami žalobkyne uvádzanými v podanom odvolaní. Žalobkyňa v prvom
rade namietala, že súd prvej inštancie sa neriadil dikciou Zákonníka práce, pričom zdôraznila, že
zodpovednosť zamestnávateľa je objektívna. K uvedenému je potrebné uviesť, že zodpovednosť
zamestnávateľa podľa § 195 Zákonníka práce je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa a jej

predpokladom nie je zavinenie a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa
vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Napriek
uvedenému citované ust. § 196 Zákonníka práce tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom
upravuje liberačné dôvody, čo znamená, že zákon uznáva skutočnosti, ktoré majú za následok zbavenie
sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberačné dôvody). Samotný žalovaný v konaní prostredníctvom

svojho konateľa uviedol, že žalobkyňa bola po prijatí do zamestnania zaškoľovaná na viaceré pracovné
stroje pánom B. ktorý bol bezpečnostným a požiarnym technikom. D. pracovné stroje si prechádzali,
pretože zamestnanci v rámci náplne svojej práce robia s viacerými pracovnými strojmi, konkrétne
žalobkyňa pri pracovnom úraze pracovala na valcovom výsekovom lise s výsekovou formou, ktorá bola
určená k uvedenému stroju, ktorá vychádzala raz na jednu stranu a raz na druhú stranu uvedeného

lisu. Samotná žalobkyňa v konaní potvrdila, že v čase pracovného úrazu sa ochranný kryt na stroji
nachádzal. Na prácu bola preradená po obednej prestávke, nejaký čas na lise pracovala bez problémov,
až následne došlo k pracovnému úrazu. Sama uviedla, že pred nástupom na výkon práce na uvedenom
lise jej kolegyňa T. ukázala presný postup ako ukladať papier tak, aby sa raznica dotýkala okrajovuvedeného papiera, aby z neho bolo toľko foriem, koľko sa predpokladá. Vo svojej výpovedi žalobkyňa
dňa 26. 06. 2015 potvrdila, že boli školení ohľadne práce na jednotlivých vysekávacích strojoch.
Prezenčné listiny ohľadne školenia o bezpečnosti práce podpísala, pretože tieto absolvovala. Bolo im

hovorené, aby si dávali pozor na prsty a nedávali ich do stroja. Výslovne potvrdila, že na uvedenom
stroji bola zaškolená. Zo zápisnice o výsledku vyšetrovacieho pokusu pracovného úrazu, ktorým bola
spôsobená ťažká ujma na zdraví Inšpektorátom práce Nitra zo dňa 19. 06. 2012 vyplynulo, že na
valcovom vysekávacom lise FVL2000 bol opakovane vykonaný pracovný úkon rovnaký ako pri vzniku
predmetného pracovného úrazu postihnutej C. E.. Bola použitá rovnaká výseková forma a obalový

materiál. Po zapnutí lisu za pomoci pohyblivých pásov razitnica prešla cez pritláčacie valce predmetného
stroja, bol vyrazený kartónový obal požadovaných parametrov. Celý pracovný proces výroby predmetný
kartónový obal prebehol bez komplikácie, a to pri viacnásobnom opakovaní. Kartón na raznici nie je
nutné pridržiavať po spustení stroja do chodu. Pohyblivé pásy bez komplikácií unášajú raznicu až na
druhú stranu cez pritláčacie valce vysekávacieho lisu. Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa
04. 10. 2011 ohľadne vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa

z neopodstatnených dôvodov a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy uvedenými v návode na
obsluhupridržiavalaľavourukourohpapieraatopozachyteníraznicerotujúcimiprítlačnýmivalcami,čím
sa jej ruka dostala až pod ochranný kryt, kedy rotujúce valce zachytili prsty ľavej ruky a pritlačili o nože
na raznici, čím utrpela závažný pracovný úraz. V protokole sa konštatuje, že žalobkyňa bola zacvičená,
oboznámená s návodom na použitie a obsluhu valcového vysekávacieho listu FVL2000 dňa 03. 09.

2009, čo potvrdila aj vo svojom podaní informácie zo dňa 28. 09. 2011. Konštatuje sa ďalej, že predmetný
valcový vysekávací lis bol vybavený potrebnými ochrannými zariadeniami. Mal vydané prehlásenie o
zhode s platnými právnymi predpismi a bezpečnosti technického zariadenia vydaných výrobcom dňa
23. 05. 2005. Na predmetnom valcovom vysekávacom lise bola vykonaná odborná prehliadka a skúška
dňa 16. 11. 2009, vypracovaná odborným pracovníkom S. Q.. Inšpektorát práce v závere konštatuje

zistené nedostatky na strane žalobkyni, ktorá bola preukázateľne oboznámená s predpismi na zaistenie
bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, ako aj s návodom na obsluhu, čo potvrdila svojim podpisom a
v podanej informácii zo dňa 28. 09. 2011 a z neopodstatnených dôvodov a v rozpore so zásadami
bezpečnej obsluhy, uvedených v návode na obsluhu, pridržiavala ľavou rukou roh papiera a to po
zachytení raznice rotujúcimi pritlačenými valcami, čím sa jej ruka dostala do nebezpečného pracovného

priestoru stroja, pričom utrpela závažný pracovný úraz. Zo strany zamestnávateľa Kartoma s. r. o., Nové
Zámky neboli zistené nedostatky. V konaní bol predložený záznam o odbornej prehliadke a odbornej
skúške elektrického zariadenia (č. l. 144), z ktorého vyplýva, že elektrické zariadenie - pracovný stroj
vyhovuje STN a je bezpečný a spoľahlivý plynulej prevádzky. Ďalej bol v konaní predložený záznam zo
vstupného školenia zo dňa 03. 09. 2009 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý bol podpísaný

žalobkyňou. V spise sa nachádza aj prezenčná listina (č. l. 162) z výchovy vzdelávania a overovania
vedomostí z predpisov BOZP zamestnancov a vedúcich zamestnancov firmy Kartoma s. r. o., kde sa
nachádza aj podpis žalobkyne, ktorý v konaní aj potvrdila.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že

v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa neopodstatnene a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy
porušilapredpisynazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráciapráveporušenietýchtopredpisov
je jedinou príčinou vzniku úrazu, ktorý bol v príčinnej súvislosti medzi konaním žalobkyne a vznikom
pracovného úrazu.

27. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že plošný lis,
ktorý bol zabezpečený ochranným krytom a mal ju chrániť pred pracovným úrazom, sa nevypol,
ale vtiahol žalobkyni ruku až po lakeť, je potrebné opätovne poukázať na výsledky vykonaného
dokazovania. Z odborného stanoviska (č. l. 168) Technickej inšpekcie Slovenskej republiky vyplynulo, že
uvedený valcový vysekávací lis FVL2000 spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení

overených skúškou. Rovnako z pripojeného certifikátu, ktorý mal platnosť do 28. 02. 2018 vyplynulo, že
zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou. Rovnako
zo samotného protokolu Inšpektorátu práce Nitra vyplynulo, že žalobkyňa z neopodstatnených dôvodov
a v rozpore so zásadami bezpečnej obsluhy pridržiavala ľavou rukou roh papiera, pričom zo zápisnice
o výsledku vyšetrovacieho pokusu zo dňa 19. 06. 2012 vyplynulo, že kartón na raznici nie je nutné

pridržiavať po spustení stroja do chodu, pretože pohyblivé pásy bez komplikácií unášajú raznicu až na
druhú stranu cez prítlačné valce vysekávacieho lisu. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval
túto námietku za relevantnú, majúcu vplyv na právne posúdenie veci.28. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd sa nevysporiadal s tým, že zamestnávateľ mal
upravovať listiny, a to konkrétne Určenie rozsahu zodpovednosti po pracovnom úraze v dátume podpisu
tejto listiny, odvolací súd považuje tieto námietky za právne bezvýznamné a to z dôvodu, že tak súd prvej

inštancie, ako aj odvolací súd neoprel o tieto listiny svoje rozhodnutie, keď súdy si sami riešili základ
nároku poškodeného zamestnanca. Napokon je potrebné poukázať aj na vyjadrenie žalobkyni zo dňa
05. 02. 2018 k vyjadreniu žalovaného, kde namietala výpoveď Ing. B., ktorý mal byť v zmluvnom vzťahu
so žalovaným a vykonáva pre neho činnosť súvisiacu s bezpečnosťou pri práci, je potrebné uviesť,
že táto námietka nebola predmetom odvolania, pričom odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania, a preto sa odvolací súd k tejto námietke obsiahnutej až v podanom vyjadrení už nevyjadroval
a touto námietkou sa nezaoberal.

29. Keďže v konaní sa zamestnávateľ zbavil svojej zodpovednosti celkom, keď preukázal, že jedinou
príčinou škody bolo porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
žalobkyňou ako zamestnankyňou, súd prvej inštancie potom dospel k správnemu právnemu záveru, že

v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, tento sa svojej zodpovednosti
v celom rozsahu zbavil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol, odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).