Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219693
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117219693.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: L. B., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Z., B. X, Z., proti žalovanému:
I. K., O.. XX.XX.XXXX, V. T.. F. XX, Z., zastúpeny´: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3,
Trnava, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
27.01.2014, č. k. 27C/2/2014-13.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.05.2017 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktory´m žiadal, aby súd prvej inštancie
zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.01.2014, č. k.
27C/2/2014-13 z dôvodu, že žalobca sa v predmetnom byte špecifikovanom v neodkladnom opatrení

dlhodobo nezdržiava a predmetný byt žiadnym spôsobom neužíva, nakoľko sa z bytu dobrovoľne a
samostatne odsťahoval a žalovaný sa zdržiava na adrese U. X, k žiadnemu kontaktu medzi žalobcom
a žalovaným teda dlhšiu dobu nedochádza. Žalobca počas celej doby od nariadenia neodkladného
opatrenia až do odsťahovania sa žalobcu z bytu neuhrádzal žalovanému ani nájomné, ani akékoľvek
iné platby za užívanie predmetného bytu a neplatil ani za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca
nemal snahu podieľať sa na finančnom chode bytu, zneužíval neodkladné opatrenie a obohacoval sa

na úkor žalovaného - za dobu platnosti neodkladného opatrenia sa mal dlh žalobcu voči žalovanému
za užívanie predmetného bytu zvýšiť na cca 19.000 eur (s ohľadom na priemernú výšku nájomného
obdobného bytu na obdobnom mieste a v obdobnom čase, ktorá predstavuje cca 500 eur mesačne za 38
mesiacov). Žalovaný mal za to, že žalobca mal od počiatku snahu o bezodplatné a bezstarostné užívanie
predmetného bytu bez toho, aby poskytol žalovanému akékoľvek primerané protiplnenie. Z vyššie
uvedeného jednoznačne vyplýva, že dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, t.j. potreba

dočasnej úpravy pomerov v záujme ochrany žalobcu ako nájomcu v plnom rozsahu odpadol. Žalobca sa
počas platnosti neodkladného opatrenia obohacoval nielen na úkor žalovaného, ale aj na úkor ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, nakoľko v predmetnom byte,
resp. bytovom dome odoberal elektrickú energiu zriadením čierneho odberu zo spoločných priestorov
bytového domu, o čom svedčí i protokol o neoprávnenom odbere elektrickej energie. Ako dôkaz predložil
čestné vyhlásenia X.Í. B., M. Č., X. L. a protokol o neoprávnenom odbere elektrickej energie.

2. Žalovanému bol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia osobne doručený dňa 26.02.2018, k
tomuto sa nevyjadril.

3. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.Podľa § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie; ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) pred
začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by vy´kon súdneho rozhodnutia bol ohrozeny´.
Podľa§76ods.1písm.e/af/O.s.p.(platnéhoaúčinnéhovčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie)
predbežny´m opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určity´mi vecami alebo

právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

4. Konanie vo veci o nariadenie neodkladného opatrenia (do 30.06.2016 predbežného opatrenia)
sa začalo v roku 2014, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny kódex, ktory´ bol v čase
rozhodovania o jeho zrušení už zrušeny´. Ty´mto procesnoprávnym kódexom bol zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, účinny´ do 30.06.2016, zrušeny´ zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilny´ sporovy

´ poriadok, ktory´ svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné právo na rozdiel od hmotného
práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability
novy´ch procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
(zrušeny´ch) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesny´ch noriem je komplementárny
s osobitny´m pravidlom v podobe zachovania účinkov procesny´ch úkonov vykonany´ch v súčasných

konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazy´vany´ aj ako princíp justifikácie účinkov procesny
´ch úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania
vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú
s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

5. Z obsahu znenia § 470 ods. 1 C.s.p. je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje práve princíp
okamžitej aplikability procesny´ch noriem a na druhej strane § 470 ods. 2 C.s.p. zakotvuje princíp
justifikácie účinkov procesny´ch úkonov. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že napriek princípu
okamžitej aplikability novy´ch procesnoprávnych noriem je potrebné posúdiť podmienky návrhu na
zrušenieneodkladnéhoopatreniavovzťahukustanoveniuprávnehopredpisu,podľaktoréhorozhodoval

súd prvej inštancie, teda podľa § 77 ods. 2 O.s.p. Avšak na druhej strane je potrebné uviesť, že súd
bude v rámci svojho rozhodnutia aplikovať zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilny´ sporovy´ poriadok).

6. Súd vo vzťahu k inštitútu zrušenia neodkladného opatrenia považuje za potrebné poukázať na
to, že neodkladné opatrenia participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa

podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu by nemohlo byť úplné, ak by absentovala
možnosť domáhať sa zákonom ustanoveny´m postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom
súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu
iny´m spôsobom, než predbežny´m zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho procesu.

7. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 334 C.s.p. (predty´m § 77 ods.
2O.s.p.) je, že odpadnú (pominú) dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Táto
formulácia postihuje predovšetky´m tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok,
že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov musí súd prihliadnuť a

vyvodiť potrebny´ záver. Neodkladné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že
predpokladané dôvody dané nie sú. Nie je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov
vo veci samej, súd zistí, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané. Z ty´ch
isty´ch dôvodov môže súd neodkladné opatrenie čiastočne zrušiť. O zrušení neodkladného opatrenia
rozhoduje súd na návrh, na ktory´ je procesne legitimovany´ žalobca i žalovany´.

8. Neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.01.2014 č.k.
27C/2/2014-13. Návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia bol podany´ dňa 19.05.2017.
Tým, že žalobca nepoprel skutočnosti tvrdené žalovaným, tvrdenia žalovaného, a teda že žalobca sa
v predmetnom byte špecifikovanom v neodkladnom opatrení dlhodobo nezdržiava a predmetný byt

žiadnym spôsobom neužíva, nakoľko sa z bytu dobrovoľne a samostatne odsťahoval, súd považoval za
nesporné a tak dospel k záveru, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie.
Súd dospel k záveru, že stav dosiahnutý neodkladným opatrením je potrebné zmeniť vzhľadom na
skutkové okolnosti daného prípadu, t.j. odsťahovanie žalovaného a skutočnosť, že žalobca nemal snahupodieľať sa na finančnom chode bytu a počas platnosti neodkladného opatrenia sa obohacoval nielen
na úkor žalovaného, ale aj na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného
bytovéhodomu,nakoľkovpredmetnombyte,resp.bytovomdomeodoberalelektrickúenergiuzriadením

čierneho odberu zo spoločných priestorov bytového domu, čo bolo nesporne preukázané protokolom
o neoprávnenom odbere elektrickej energie, z ktorého vyplýva, že revízny technik počas obhliadky
bytu č. XX na ulici L.. T.. Z. XX X. Z. zistil, že zo spoločných rozvodov elektrickej energie do suterénu
bytového domu je inštalovaný neoprávnený odber elektrickej energie do predmetného bytu. V suteréne
bol zo spoločných rozvodov elektrickej inštalácie vyvedený kábel do kuchyne bytu do skrinky s meračmi

vody a plynu. V skrinke bol nainštalovaný skrytý vypínač, aby sa dal tento odber kedykoľvek vypnúť. V
kuchyni bol tento neoprávnený prívod pripojený do zásuvkového okruhu cez ktorý sa vrátilo napätie do
bytového rozvádzača a tým sa dostalo napätie do celej elektrickej inštalácie bytu. Byt tak mohol fungovať
v normálnom režime. Osoby X. L., X. B. R. M. Č. žalovanému dňa 25.04.2017 písomne potvrdili, že
žalobca sa dlhodobo nezdržiava v predmetnom byte a tento neužíva, nakoľko sa z bytu dobrovoľne a
samostatne odsťahoval.

9. Na základe vyššie uvedeného súd uznesenie súdu z vyššie uvedeny´ch dôvodov podľa § 388
Civilného sporového poriadku zrušil.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, o čom súd rozhodol vo výroku II., keď úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nároknanáhradutrovkonaniaozrušeníneodkladnéhoopatreniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.