Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211208661
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211208661.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: B. Q. I. O..I.. I. I. D., Š.
Č.. X/A, X.: XX XXX XXX, zastúpeného: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej
č. 2, proti žalovanému: X.. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. D., W. Č.. XX, zastúpeného: Mgr. Peter Serina,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Poľnohospodárska č. 10, o zaplatenie 1.474,68 €

s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. októbra 2012 č.k.
21C/157/2011 - 62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu v prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému ako lízingovému nájomcovi uložil zaplatiť

198,54 € s príslušenstvom a vo zvyšku ( rozdiel medzi uplatnenou a priznanou sumou) žalobu
zamietol. Súčasne za neprijateľnú zmluvnú podmienku určil dojednanie podľa článku 11 písm. d) db)
obchodných podmienok žalobcu pre finančný lízing motorových vozidiel verzia - 2006/01/fix/RF/FL/SKK/
N, o povinnosti lízingového nájomcu nahradiť prenajímateľovi škodu, za ktorú sa považujú aj straty, ktoré
vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu ako zostávajúci
dlh. Žiadnemu s účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobupovažovalzaopodstatnenúlenvrozsahuuplatnenýchneuhradených
splátok, nákladov odťahu vozidla, nákladov odobratia vozidla a zmluvnej pokuty, spolu vo výške 198,54
€, pri zohľadnení nespotrebovanej časti akontačnej splátky.

3. Nepriznal uplatnené náklady na opravu vozidla, pretože zo žalobcom predloženej faktúry vyvodil,

že sa netýkajú žalovaným užívaného vozidla. Náklady na odťah považoval za nepreukázané a
neodôvodnené, keďže zo žaloby nevyplývalo kam a z akého dôvodu bolo vozidlo opätovne odtiahnuté.

4. Náhradu za stratu z predaja podľa článku 11 písm. d) db) obchodných podmienok nepriznal, pretože
dospel k záveru, že takýto záväzok lízingového nájomcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá akúkoľvek

možnosť ovplyvniť predaj vozidla. Prenajímateľ môže podľa súdu s predmetom lízingu naložiť aj
špekulatívnym spôsobom, pričom jeho stratu uhradí spotrebiteľ. Pokiaľ nájomca má znášať stratu
nevýhodného predaja, dochádza tým k prenášaniu podnikateľského rizika dodávateľa na spotrebiteľa,
ktorý nemôže byť v konečnom dôsledku sankcionovaný v prípade, ak vozidlo neodkúpi.

5. Proti tomu rozsudku, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku, ktorým bola zmluvná podmienka

(špecifikovaná v ods. 1) určená za neprijateľnú podal včas odvolanie žalobca. Žiadal odvolací súd,
aby v napadnutej časti rozsudok zmenil a žalobe i v tejto časti vyhovel. Vyčítal súdu prvej inštancie,že pokiaľ mu nebolo zrejmé, aké náklady za prevoz predmetu lízingu vo výške 39,50 € uplatňuje,
mal podľa § 122 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť, aby dôkazy doplnil. Súd tento postup nezvolil, žalobca
preto považoval uplatnené nároky predloženými dôkazmi za preukázané. Nesúhlasil tiež so záverom

súdu , že náklady na opravu predmetu lízingu sa netýkali žalovaným užívaného vozidla. I keď je
opravované vozidlo mylne označené ako vozidlo RENAULT CLIO 2 BERLINE, z VIN čísla na faktúre
servisu vyplýva, že je totožné s VIN číslom predmetu nájmu; obdobne EČV na faktúre je totožné s EČV
vozidla, ktorý si podľa preberacieho protokolu žalobca prevzal od žalovaného. Napokon nesúhlasil s
určovacím výrokom súdu, že dojednanie v ustanovení článku 11 písm. d/ db/ dotknutých obchodných

podmienok je neprijateľnou (teda neplatnou) zmluvnou podmienkou. Zdôraznil, že žalobca ako lízingový
prenajímateľ mal mimoriadny záujem na riadnom trvaní lízingovej zmluvy a na riadnom splácaní
lízingových splátok. Pre porušovanie zmluvných povinností žalovaným bol nútený od zmluvy odstúpiť.
Uviedol tiež, že jeho prioritným záujmom je vrátenie vynaložených finančných prostriedkov, preto sa
v záujme eliminácie strát vždy usiluje odobratý predmet lízingu čo najvýhodnejšie predať. Nemožno
preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v dôsledku namietaného dojednania dochádza

k preneseniu podnikateľského rizika zo žalobcu na žalovaného. Z dôvodu predčasného ukončenia
lízingovej zmluvy žalobcovi vznikla finančná strata, preto má právo na náhradu nákladov, ktoré vznikli v
súvislosti s obstaraním predmetu lízingu. Lízingový prenajímateľ supluje úspory klientov na zakúpenie
nimi vybratých lízovaných predmetov, z ktorých nájomcovia poberajú úžitky skôr, ako by si ich mohli
zadovážiť z vlastných zdrojov. Stratou z predaja predmetu lízingu teda nedošlo ku sankcionovaniu

žalovaného za to, že si predmet lízingu neodkúpil, ale k uplatneniu si náhrady škody, ktorá vzniká
súvislosti s obstaraním predmetu lízingu. Súdu napokon vyčítal, že sa vôbec nezaoberal primeranosťou
výšky kúpnej ceny a neprimerane chránil žalovaného, ktorý bol v konaní úplne pasívny.

6. Žalovaný na pojednávaní navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Mal za to, že žalobca vždy musí počítať s možnosťou následného predaja predmetu
lízingu so stratou. Dojednanie, podľa ktorého stratu pri predaji znáša spotrebiteľ, je preto prenesením
podnikateľského rizika na spotrebiteľa. Nejde podľa neho o škodu, ktorá by súvisela s konaním
žalovaného. Výška straty totiž nezávisí od žalovaného ale od žalobcu. Zastával tiež názor, že v
spotrebiteľskom spore súd nemal povinnosť odstraňovať nedostatky dôkazov, predložených žalobcom

ako dodávateľom.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených
( § 470 ods. 1 v spojení s § 379 a 380 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

8. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že strany uzatvorili dňa
5.6.2006 zmluvu o finančnom nájme, ktorá sa podľa ustálenej praxe súdov považuje za inominátnu
zmluvu. Rovnako bolo nesporne zistené, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti porušoval, v dôsledku
čoho došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobcom a k odobratiu predmetu nájmu dňa 27.11.2007.
Doba trvania lízingu bola dohodnutá na 60 mesiacov.

9. Ako už bolo v obdobných sporoch súdmi judikované, na rozdiel od nájmu podľa Občianskeho
zákonníka, v prípade finančného nájmu lízingový prenajímateľ nemá záujem na zachovaní vlastníctva
k predmetu nájmu. Poskytol nájomcovi finančné plnenie, aby nájomca podľa vlastného výberu mohol
užívať predmet nájmu, hoci na jeho nadobudnutie nemal disponibilné prostriedky. V súvislosti so

zaplatením kúpnej ceny prenajímateľ obvykle čerpá úver. Náklady na obstaranie kúpnej ceny (úroky a
poplatkyúveruprenajímateľa,primeranýzisk)súpotompremietnutédodohodnutýchlízingovýchsplátok
súčasne so samotnou kúpnou cenou predmetu nájmu. Pokiaľ pre porušovanie zmluvných povinností
nájomcu lízingový prenajímateľ od zmluvy odstúpi a následne predmet nájmu odpredá za cenu nižšiu,
než dlh nájomcu, vznikne mu škoda - strata v podobe nákladov na obstaranie kúpnej ceny i primeraného

zisku, započítaných v jednotlivých lízingových splátkach na celé dojednané obdobie lízingu.

10. Ak teda žalovaný nezaplatil 60 lízingových splátok a k odstúpeniu od zmluvy pre porušenie
jeho povinností došlo skôr, oprávnené náklady na poskytnutý úver pri následnom predaji v rozsahu
nižšom, než dlh nájomcu, prenajímateľ nemá ďalej od koho uplatňovať. Za tejto situácie nárok na

stratu pri predaji odobratého predmetu nájmu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, jednostranne znevýhodňujúcu nájomcu. Vďaka poskytnutiu
finančných prostriedkov žalovaný mohol užívať predmet lízingu, hoci na jeho nadobudnutie nemalprostriedky. Uvedenej výhode finančného nájomcu potom korešponduje nárok prenajímateľa na stratu
pri predaji odobratého vozidla.

11. Súd prvej inštancie teda zamietol žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v otázke
neprijateľnosti dojednania o participácii spotrebiteľa na strate žalobcu. Vychádzal pritom z tvrdení
žalobcu, že vo veci došlo ku vyčísľovanej strate (škode) 957,93 € pri následnom predaji odobratého
vozidla. V spise sa však ako dôkaz žalobcu žiadna kúpna zmluva nenachádza (na č. l. spisu 50 sa
nachádza lízingová zmluva) a súd zamietol žalobu v tejto časti bez toho, aby takýto listinný dôkaz od

žalobcu (ospravedlneného z neúčasti na pojednávaniach) požadoval.

12. Preukázanie existencie predaja vozidla je základnou otázkou pre posudzovanie straty pri predaji.
Dokazovanie v tejto otázke presahuje rámec odvolacieho konania, preto odvolací súd i s ohľadom
na ďalšie pochybenia súdu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v
určovacom výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm. c/ CSP).

13. Pre súd prvej inštancie je v ďalšom konaní záväzný názor odvolacieho súdu, že nárok prenajímateľa
na stratu pri preukázanom predaji odobratého vozidla (pre porušenie povinností nájomcu) s ohľadom
na účel inštitútu finančného lízingu je opodstatnený. Súd prvej inštancie tiež opätovne posúdi
opodstatnenosť nároku na opravu vozidla i na ďalší odťah vozidla. Prihliadne pritom nielen na údaj o

type opravovaného vozidla, ale i na ďalšie údaje na faktúre a na ďalších listinných dôkazoch žalobcu
(EČV vozidla, VIN číslo).

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie tak, aby v súlade s príslušnými
ustanoveniami nového sporového poriadku bolo stranám v súlade s princípom predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí pred vydaním rozhodnutia zrejmé, ktoré právne významné skutočnosti súd prvej inštancie
nepovažuje za preukázané. Je celkom neprípustné, aby súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného
bremena žalobcom, hoci z postupu súdu tejto strane nemohlo byť známe, že dôkazné bremeno, príp.
i bremeno tvrdenia neuniesol.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bol prijaté jednomyseľne. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)