Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210587
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417210587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československej armády 954/7,
500 03 Hradec Králové, Česká republika, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej: Y. Š., O..
XX.XX.XXXX, V. H. Č. R. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 361,11 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 105,28 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 86,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 86,99 € od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

IV. Súd do konania na ochranu práv žalovanej občianske združenie „VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV“, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava,

n e p r i b e r á.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného
útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2
prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 21.11.2017 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej sumu 361,11,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016
do zaplatenia a nahradila jej trovy konania.

2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe uviedla, že žalovaná a právny predchodca
žalobkyne, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava (ďalej len „Právny predchodca žalobkyne“) uzavreli dňa 10.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku vo výške 300,-
€. Peňažné prostriedky boli žalovanej vyplatené jednorazovo v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Túto

skutočnosť žalovaná potvrdila podpisom Zmluvy (viď. orámovaná časť Zmluvy, strana 1.). Žalovaná sa
zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 8,35 €,
okrem poslednej splátky, ktorá mala byť vo výške 8,05 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa
21.11.2014.2.2. Spoločnosť uzatvorila so žalovanou dňa 10.01.2014 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na
základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I. bod 1.1 zmluvy,

za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 154,50 €. Žalovaná sa zaviazala splácať
odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov pričom výška splátok okrem poslednej
bola 3,43 € a výška poslednej splátky bola 3,58 €. Celková výška splátky z oboch zmlúv predstavovala
sumu 11,78 €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako
aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

2.3. Žalovanáporušilasvojupovinnosťsplácaťsvojezáväzkyzozmlúvšpecifikovanýchvbode1.žaloby
riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 168,84 €. Žalobkyňa listom zo dňa 05.10.2017
- predžalobná výzva vyzvala žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú
sumu neuhradila.

2.4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu
16.12.2016 k postúpení pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobkyňu. Žalovanej bola zmena v
osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016.

2.5. Žalobkyňa si danou žalobou tak uplatňuje istinu vo výške 361,11 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy:

3.1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570174613 zo dňa 10.01.2014 - kópia, Zmluva o zabezpečení

splátok úveru zo dňa 10.01.2014, platobná história žalovanej, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16.12.016, Prílohy o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva
zo dňa 05.10.2017 a Podací hárok predžalobnej výzvy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
bola uzatvorená - podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 10.01.2014. Pôvodný veriteľ sa zmluvou
zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver vo výške 300,- € pričom celkové náklady zákazníka boli tvorenej

súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Úrok bol v zmluve uvedený úrokovej sadzbe vo výške
22,90 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 32,54 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
42,91 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak predstavovali
ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len „RPMN“) vo výške 69,48 %. Celková čiastka, ktorú bol
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi predstavovala sumu 375,45 €. Priemerná hodnota RPMN bola v

zmluve uvedená vo výške 50,91 %. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi dlžnú sumu splatiť v 45 týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od 1. po predposlednú bola vo výške 8,35 € a výška
poslednej splátky dlžnej sumy je 8,05 €. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy.

3.2. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami dňa
10.01.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobkyne ako poskytovateľ sa zaviazal spotrebiteľovi za
odmenu vo výške 154,50 € pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti,
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe
zmluvy číslo XXXXXXXXX. Prevzaté sumy od zákazníka bezodkladne použije na účely úhrady

splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie
peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom
predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. V článku II. zmluvy sa uvádza, že táto zmluva je
uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných
strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú

predmetom služby podľa článku 1 ods. 1.

3.3. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva že žalovaná celkovo uhradila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sumu 168,84 €.

3.4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 16.12.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a podacieho hárku k oznámeniu
opostúpenípohľadávkyzodňa02.01.2017-kópiavyplýva,žepohľadávka,ktorábolapredmetomžaloby
bola postúpená na žalobkyňu.3.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy 369,37 €
najneskôr do 16.10.2017. Žalobkyňa pripojila aj podací hárok zo dňa 09.10.2017 k predžalobnej výzve.

3.6. Dňa 13.04.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa v ňom žiadala zastaviť konanie v časti nároku z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru
vo výške 105,28 €.

4. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Dňa 06.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na pribratie do konania v zmysle § 95 ods.
1 CSP, ktorým Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 žiadalo, aby súd rozhodol, že ich priberá do
konania, ako osobitný subjekt na stranu žalovanej.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a zistil skutkový stav, ako
vyplýva z bodov 1. - 3. tohto odôvodnenia.

7. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

7.1. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.2. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014 (platné
znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7.3. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

7.4. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný
do 30.4.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7.5. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7.6. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7.7. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

7.8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7.9. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7.10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súd uvádza, ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z akých dôkazov vychádzal a ako vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

8. Súdne konanie je postavené na dispozičnej zásade, na základe ktorej sa môže žalobca
nielen rozhodnúť či konanie začne tým, že podá žalobu, ale aj či konanie ukončí, a to tým, že vezme
podanú žalobu späť, či už v časti alebo v celom rozsahu. Keďže v prejednávanej veci vzala žalobkyňa
žalobu voči žalovanej v časti istiny 105,28 € späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods.

2 CSP.

9. Po právnom posúdení na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti
a žalobkyňa to ani nenamietala, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi právnym
predchodcom žalobkyne, ako dodávateľom, pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov)

a žalovanou, ako spotrebiteľom, jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V
spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust.
§ 52 ods. 2 OZ a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

10. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a
žalovanou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právnym
predchodcom žalobkyne v prospech žalovanej v sume 300,- €. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy
v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania

termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú.
Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 44-
krát po 8,35 € a 1-krát po 8,05 €, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po
uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 45-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom

pri počítaní jednotlivých splátok vychádza termín poslednej splátky na 21.11.2014 (piatok) a termín
konečnej splatnosti 23.11.2014 (nedeľa). Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti
jednotlivých splátok, ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva
konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia

zmluvy, t. j. od 10.01.2014 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej
splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť
každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý
má byť 7. deň 45-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok ajkonečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou
môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok
ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa,
že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.

11. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i judikatúru
Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci V.), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so

Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O
takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez
ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti, a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanej
ako spotrebiteľke ohľadne rozsahu jej záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).

12. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobkyne a žalovanou súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí
peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu
žalovanej alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy).

Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobkyne zaplatiť
odmenu 154,50 € v 45 pravidelných splátkach po 3,43 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

13. Vo vzťahu k tejto je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na
úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 154,50 € za to, že

právny predchodca žalobkyne mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. Ide o zmluvu akcesorickú -
vedľajšiu popri hlavnej zmluve a to zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva samostatne, bez
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže existovať. V skutočnosti však podľa názoru súdu
išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobkyne žalovanej k úveru síce poskytol službu navyše, no
tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny

predchodca žalobkyne len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu,
veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s
princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.

14. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase
uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch.

15. Podľa legálnej definície uvedenej v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere

a ktoré sú veriteľovi známe; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal
za ponúkaných podmienok. Plnenie poskytnuté spotrebiteľom dodávateľovi na základe Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru vyjadrené ako odmena dodávateľovi vo výške 154,50 €, je poplatkom,

nakoľko tento poplatok spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak
sa popri zmluve o spotrebiteľskom úvere rozhodne uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Okamihom uzavretia oboch zmlúv sa odmena dodávateľa stáva poplatkom súvisiacim s uzatvorenou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú popri úroku a poplatku za garantovanú službu aj odmena za službu spočívajúcu v prevzatí

peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru.

16. Podľa definície uvedenej v § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou
mierounákladovsarozumiecelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Po započítaní poplatku za
zabezpečenie splátok úveru do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
tak RPMN predstavuje výšku 228,66 % ani ako je v zmluve uvedené 70,38 %. Aj z tohto dôvodu treba

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).

17. Z dôvodu konštatovania o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd uvádza,
že plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zohľadní ako plnenie žalovanej poskytnuté na
splácanie úveru (žalobkyňa sama v žalobe uvádzala, že žalovaná mala povinnosť splácať splátku v

celkovej sume 11,78 €). Pretože po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov mala povinnosť
žalovanáprávnemupredchodcovižalobkynevrátiťsumu300,-€abolopreukázané,žedoposiaľzaplatila
168,84 €, žalobkyňa má nárok na zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami, t.j. 131,16 €.

18. Žalobkyňa uviedla, že konečná splatnosť úveru nastala 45 týždňov po podpísaní zmluvy, t.j.
21.11.2014. Nasledujúcim dňom sa teda žalovaná dostala so splatením svojho peňažného dlhu do

omeškania. V zmysle žalobného petitu teda v deň po podpise zmluvy o postúpení bola žalovaná
preukázateľne v omeškaní, preto má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %, a preto úrok
z omeškania súd priznal vo výške 5 % z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.

19. Tunajší súd preskúmal návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV a konštatuje, že na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu nie sú splnené
podmienky ustanovené § 95 ods. 1 C.s.p.. Dňa 08.03.2018 bolo občianske združenie vyzvané, aby v
lehote 5 dní predložili súdu súhlas žalovanej s pribratím občianskeho združenia do konania na ochranu
práv žalovanej. Na predmetnú výzvu občianske združenie nereagovalo a neoznámilo súdu prípadný
súhlas s tým, aby v konaní na ochranu práv žalovanej vystupoval osobitný subjekt. V súvislosti s výzvou

súdu je potrebné zdôrazniť, že v prípade nečinnosti strany, nemožno v danom prípade aplikovať § 157
ods. 2 C.s.p., nakoľko súhlas strany musí byť výslovný. Tunajší súd teda nedisponuje takým prejavom
vôle s pribratím osobitného subjektu do konania na ochranu záujmov spotrebiteľov. Zo skutočnosti,
že občianske združenie je nečinné v súvislosti s výzvou súdu, nemožno usudzovať, že žalovaná s
pribratím občianskeho združenia súhlasí. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje

ochrannýprvok,ktorýmsazabezpečuječiastočnákompenzáciasprísnenýchpravidielcivilnéhoprocesu,
predovšetkým princípu formálnej pravdy v prípadoch, keď súd zváži, že je to potrebné. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že súd nie je povinný pribrať osobitný subjekt do konania, najmä v situáciách, kde to
nie je potrebné. Potreba pribratia osobitného subjektu je tak na zvážení súdu. V oblasti spotrebiteľského
právasúdzúradnejpovinnosti(exoffo)skúma,akézmluvnépodmienkyspotrebiteľskázmluvaobsahuje,

vyhodnocuje, či sú alebo nie sú prijateľné a vykonáva aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ ani nenavrhol, ale
sú nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Je teda nesporné, že súd zabezpečuje ochranu práv spotrebiteľa
dostatočne a v jeho záujme. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd občianske združenie do konania
nepribral.

20. O trovách konania rozhodoval trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti sumy 105,28
€ a bola teda úspešná v rozsahu 33,98 % (súd jej priznal sumu 86,99 € zo žalovanej sumy 255,83 €) a
neúspešná v rozsahu 65,95 %. Pomerom úspechu by vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej

v rozsahu 31,97 %. Nakoľko si však úspešná žalovaná žiadne trovy konania neuplatnila a žalovanej v
konanížiadnetrovynevznikli,súdjejspoukazomnaustanovenie§255ods.1CSPvspojenís§262ods.
1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Súd má za to,
ževsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,t.j.vsúladesprincípomrýchlostiahospodárnostikonania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl.

4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.