Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200165
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4013200165.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: I.. T. U., M..

XX.X.XXXX, Q. J. XXX/X, XXX XX Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, Ul. S.
Michala 4, Levice, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 4 707,52 Eur z titulu
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného. V priebehu konania rozšíril žalobu
a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 70 319,82 Eur (ak súd uzná, že sa jedná o 3

samostatné plnenia t.j. 3 samostatné sankcie za nemajetkovú ujmu), ktorá suma predstavuje jeho nárok
na úroky z omeškania a náhradu majetkových a nemajetkových škôd, ktoré boli spôsobené konaním
žalovaného tým, že neuhradil nemocenské, úrazové dávky za pracovné úrazy z 5.1.2010 a 11.10.2010
včas, aj keď tak v danom čase urobiť mal, alternatívne, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 26
819,82 Eur (ak súd uzná, že sa jedná o 1 komplexné plnenie t.j. 1 samostatná sankcia za nemajetkovú
ujmu). Uviedol, že voči žalovanému sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
žalovaného v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Dňa 5.1.2010 utrpel pracovný úraz a bol práceneschopný

od 5.1.2010 do 16.8.2010. Za toto obdobie mal nárok na úrazový príplatok a mal byť priebežne platený
od 15.2.2010 do konca práceneschopnosti. Bol však uhradený jednorázovo až 24.6.2011. Nárok mu bol
následne uznaný a pre nezákonné rozhodnutie žalovaného mu vznikla škoda, keď musel platiť úroky
z požičaných peňazí, ktoré boli nezákonne zadržované. Dňa 11.10.2010 utrpel pracovný úraz, bol od
14.10.2010 práceneschopný, pričom mu nemocenské dávky neboli priebežne platené, boli mu uhradené
jednorázovo dňa 15.6.2011. Rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-C. mu boli priznané úrazové dávky od
24.8.2010 do 2.3.2011, hoci mu mali byť platené priebežne, žalovaný ich vyplatil

jednorázovo dňa 15.6.2011. Celé prieskumné konanie žalovaného bolo bezdôvodné. Nárok mu
bol uznaný následne a pre nezákonné rozhodnutie mu vznikla škoda, ktorú mu spôsobil žalovaný
nekorektným a neprofesionálnym správaním. Nároku na úrazové dávky sa dočkal až po proteste
Okresného prokurátora. Vznikla mu majetková a nemajetková ujma značného rozsahu. Žalovaný svojim
konaním značne poškodil nielen jeho práva ale aj bezdôvodne viedol voči nemu trestné stíhanie, bez
právneho dôvodu dal vykonať u neho domovú prehliadku, čo značne poškodilo dobré meno žalobcu.
Žalobca bol po domovej prehliadke považovaný za zločinca (hoci bezdôvodne) a preto musel meniť

bydlisko. Okrem toho žalovaný poškodil jeho zdravie v psychickej oblasti a to do takej miery, že žalobca
musel byť okrem ambulantnej liečby opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Žalobca
má problémy po tomto úmyselnom konaní zlých činov aj s uplatnením sa na trhu práce. Dopad nekalého
správania žalovaného sa prejavil aj v podobe nedostatku prostriedkov na jeho životné potreby a stým spojené neprispievanie do rodinného rozpočtu, čerpanie prostriedkov od rodiny, ale aj čerpanie
prostriedkovodnebankovýchsubjektovčibánkanesplácaniedlhov.Taktosažalovanémupodarilozničiť
ho vo všetkých oblastiach jeho životných potrieb.

2. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva a preto žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný vo svojom stanovisku k predmetnému nároku uviedol, že nemocenskú a úrazový príplatok
zaplatil bezprostredne po vydaní rozhodnutí o ich priznaní. Pri výplate dávok preto nedošlo k omeškaniu
ich výplaty. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov pred vydaním rozhodnutí o priznaní dávok (nemocenskej a
úrazových príplatkov) využila všetky zákonné prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového stavu.
Po vydaní rozhodnutí o priznaní nároku na dávky predmetné dávky bezodkladne vyplatila. Poukázal
na to, že neboli preukázané základné zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to
vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Žalobca sa
podanou žalobou domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v nadväznosti na správne konanie

o priznanie nemocenskej a úrazových príplatkov súvisiace s pracovnými úrazmi zo dňa 5.1.2010 a
11.10.2010. Žalovaný má za to, že aj skutočnosti, z ktorých má vyplývať nárok na priznanie majetkovej
a nemajetkovej ujmy by mali s týmito konaniami bezprostredne súvisieť alebo by medzi nimi mala byť
nesporná príčinná súvislosť. V tvrdeniach žalobcu a jeho finančnej situácii, zdravotnom stave, delení
BSM a nenaplnených ambíciách túto príčinnú súvislosť nenachádzajú. Zároveň žalovaný poukázal aj

na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil podľa zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci zodpovedá štát, pričom žalobca ako žalovaného označil Sociálnu
poisťovňu - pobočka Levice, ul. Sv. Michala 4, ktorá nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaná.

3. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 18.6.2013 pod č.k. 9C/72/2013-24 vyzval žalobcu v zmysle

§ 43 ods. 1 O. s. p., aby svoju žalobu doplnil a uviedol, čo je predmetom konania a podľa toho presne
označil účastníkov konania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 1.7.2013 uviedol, že predmetom
konania je uplatnenie náhrady škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a to náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami
orgánmi Sociálnej poisťovne, vydaných pobočkou Levice. Za účastníkov je preto potrebné považovať

tých,ktorísúvžalobeuvedeníakožalobca(t.j.I..U.T.)ažalovaný(SociálnapoisťovňapobočkaLevice).

4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 11.8.2014 pod č.k. 9C/72/2013-42 vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil nedostatok podmienky konania, ktorou je predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyspríslušnýmorgánominaksúdkonanieprenedostatokuvedenej

podmienky zastaví. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd Nitra ako odvolací
súd uznesením zo dňa 29.5.2015 pod č.k. 7Co/631/2014-68 odvolanie žalobcu zamietol, nakoľko
proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu odvolanie nie je prípustné, keďže išlo o uznesenie, ktorým sa
upravuje konanie.

5. Žalovaný v konaní namietol, že súd môže v konaní pokračovať až po zistení, či nárok žalobcu bol
predmetom predbežného prerokovania v zmysle § 15 zákona o zodpovednosti za škodu. Súd v danom
prípade zaujíma stanovisko, že s predložených jednotlivých podaní žalobcom (nachádzajúcich sa i v
spise vedenom na OS Levice sp. zn. 12C/108/2011) adresovaných žalovanému i Sociálnej poisťovni,
ústredie, Bratislava je zrejmé, že žalobca s nimi mal záujem predbežne prerokovať uplatnený nárok,

ktorý si uplatnil aj v tomto konaní.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom

1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 160 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a
povinnostiach.

7. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 28.2.2018 rozhodol v prítomnosti strán sporu. Žalobca ako

i žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach uvedených v priebehu konania.

8. Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.9. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

10. Podľa ust. § 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zák. č.
514/2003 Z. z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná
samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, a c)

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

13.Vprvomradesúdsazaoberápasívnouvecnoulegitimáciužalovaného.Skúmanievecnejlegitimácie,

či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd skúma vecnú
legitimáciu vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. júna 2010). V danom prípade aj
žalovaný v konaní namietol pasívnu legitimáciu.

14. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy
aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca

žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6Cdo/214/2011). V sporovom konaní
pritom preukázanie tejto základnej podmienky žalovateľnosti nároku zaťažuje žalobcu, ktorý sa svojim

hmotnoprávnym nárokom uplatneným voči ním označenému žalovanému obrátil na súd.

15. Žalobca v podanej žalobe označil žalovaného ako Sociálna poisťovňa - pobočka 934 71 Levice, ul.
Sv. Michala 4. Súd žalobcu v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. poučil a vyzval na doplnenie a opravu žaloby
uznesením zo dňa 18.6.2013 pod č.k. 9C/72/2013-24 i v časti označenia účastníkov konania. Žalobca

podaním doručeným súdu dňa 1.7.2013 ako žalovaného označil Sociálnu poisťovňu - pobočka 934 71
Levice, ul. Sv. Michala 4. Žalobca i na pojednávaní dňa 15.11.2017 po vznesenej námietke pasívnej
legitimácie žalovaným, trval na tom, že Sociálna poisťovňa pobočka Levice je správne označená za
žalovaného, nakoľko táto sa má vysporiadať so škodou, ktorá mu vznikla v súvislosti s ich konaním.

16. Právnym základom uplatneného nároku je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom štát (§ 3 ods. 1 uvedeného zákona). Predmetným
hmotnoprávnym ustanovením je určená pasívna vecná legitimácia v sporoch o náhradu škody

spôsobenej pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
alebo právnických osôb orgánmi verejnej moci. Žalobca v žalobe neoznačil za stranu sporu na žalovanej
strane žalovaného ako štát - Slovenskú republiku, ktorý jediný zodpovedá za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Štát je ako strana sporu označený riadne, ak je s ním označený príslušný orgán,ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci sa vzťahuje i na verejnoprávne inštitúcie akou je i Sociálna poisťovňa. Vzhľadom
k tomu, že v konaní nie je štát ako žalovaný správne označený ale žalobca za žalovaného označil inú

právnickú osobu, súd podanú žalobu, bez meritórneho preskúmania veci, zamietol pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie

označeného žalovaného.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Žalovaný mal v konaní plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní mu

žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania ani nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že sa žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.