Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Alena Hudecová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4Er/172/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201442
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3612201442.2
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284
831, so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, proti povinnému B. Y., I.. XX.X.XXXX, Z. B., I.Á. XXX/X, o
vymoženie 29,97 €, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi náhradu trov exekúcie vo
výške 39,83 € do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
IV. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1.Oprávnenýsanávrhomz21.2.2012,doručeným27.2.2012domáhavykonaniaexekúcievneprospech
povinného pre vymoženie sumy 29,97 € na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdom udelené 14.3.2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi (ďalej len "súdny
exekútor").
2. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
22OdK/38/2018 z 13.2.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený.
Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 20.2.2018 pod č. 36/2018.
3. Súdny exekútor si 14.5.2018 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 €, ktoré
špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € a DPH vo výške 6,64 €.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení
neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákonneustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené
tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený
konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a
ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do
31.10.2013 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len
"vyhláška").
16. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 €.
17. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a dospel
k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí
1/ minimálna zákonná odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 € a
2/ DPH podľa § 196 EP 20 % zo základu /odmena + náhrady/ 33,19 € = 6,64 €.
18. Pretože si súdny exekútor uplatnil odmenu len v minimálnej zákonnej výške, súd mu ju priznal bez
potreby ďalšieho skúmania počtu úkonov exekučnej činnosti a účelnosti ich vykonania.
19. S poukazom na § 203 ods. 3 v znení účinnom do 31.10.2013 na náhradu nevyhnutných trov exekúcie
súdneho exekútora vo výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
20.Exekučnýporiadokvzneníúčinnomdo31.10.2013výslovneneobsahujekomplexnúúpravunáhrady
trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že vkonaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu
exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti
súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd
má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom
do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje
možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s
poukazomna§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017primeraneaplikovať§256
ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného
zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd
rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1
CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod
jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
21. O návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.10.2013 súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd exekúciu výrokom
I tohto uznesenia zastavil, preto už odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Súd môže povoliť
odklad exekúcie, ak ešte len možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nie vtedy, ak exekúciu (aj
keď neprávoplatne) už zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v
spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.