Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010557
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416010557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Juraj Fujerik v trestnej veci obžalovanej Z.É. C., pre zločin

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
Z. C. , rod. O., nar. XX.X.XXXX v O. - A. A., trvale
bytom ul. C. Č.. XXX/XX, I., okr. Kežmarok, konateľka
spoločnosti B. E. W., s.r.o. I.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

ako konateľka, štatutárny orgán a zodpovedná osoba za podnikateľský subjekt B. E. W., s.r.o., IČO :
XXXXXXXX, so sídlom I. XX, I., okr. Kežmarok za obdobie od mesiaca 06/2014 do mesiaca 10/2015
podľa mesačných výkazov poistného, zrazila svojim 7 zamestnancom poistné na nemocenské poistenie
a príspevok na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti
podľa § 141 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení a následne takto zrazené

poistné neodviedla na účet Sociálnej poisťovne pobočka ul. 1. Mája č. 4053, Poprad za uvedené obdobie
v sume 5.899,55 €, čím takto spôsobila pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. Mája
č. 4053, Poprad škodu v sume 5.899,55 €,

t e d a

vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe

alebo inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l a

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 / desať / mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 12.10.2016 obžalobu pod sp. zn. Pv
212/16/7703-15 na Z. C. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 vyhlásila, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, pričom toto svojej vyhlásenie odôvodnila tým, že to, čo je uvedené v
obžalobe je pravda, hoci ona do firemných veci v skutočnosti nezasahovala, pretože všetko mal na
starosti jej manžel. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil obžalovanej vyhlásenie,

že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko obžalovaná následne na všetky otázky
položené súdom v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku odpovedala „áno“, súd po súhlasnom
stanovisku prokurátora jej vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto
vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo
preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste

a náhrade škody, a to prečítaním listinných dôkazov.

U obžalovanej je potrebné skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku posúdiť ako zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákon, pretože obžalovaná o väčšom
rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné

zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému
majetkový prospech. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná takto konala formou nepriameho
úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko vedela, že svojím konaním môže spôsobiť
porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým
uzrozumená.

Súd u obžalovanej nezistil ani jednu poľahčujúcu a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vyhlásenie
obžalovanej,ženepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobesavzmysle §257ods.4Trestného
poriadku považuje za priznanie spáchania skutku, o čom súd obžalovanú poučil, avšak obžalovaná svoj
čin neoľutovala. Priznanie k spáchaniu trestného činu ako aj úprimná ľútosť obžalovanej sú kumulatívne

podmienky potrebné na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní svoj skutok neoľutovala a jej ľútosť v prípravnom konaní bola len
vo vzťahu k situácii, do ktorej toto jej konanie dospelo, pričom vždy poukazovala na objektívne zložitú
ekonomickú situáciu firmy pôsobiacej v regióne so zlou sociálno - ekonomickou situáciou. Preto súd pri
rozhodovaní o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v § 277 ods. 2

Trestného zákona (od 3 rokov až do 8 rokov) bez úpravy tejto sadzby v zmysle § 38 Trestného zákona,
pričom v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona súd musel obžalovanej uložiť trest odňatia slobody.

Kosobeobžalovanejsúdzistil,žetátodoposiaľnebolapriestupkovopostihnutá,pričomzmiestabydliska
je hodnotená všeobecne, bez záznamu o problémoch obžalovanej vo sfére občianskeho spolunažívania

v mieste trvalého bydliska. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ
jedenkrát súdne trestaná, a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T 4/2014 zo dňa
24.02.2014. Obžalovaná bola týmto rozsudkom uznaná za vinnú z pokračujúceho zločinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tiež z pokračujúceho
prečinunezaplateniadaneapoistnéhopodľa§278ods.1Trestnéhozákona,začojejbolsúdomuložený

trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní troch rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaná sa skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku dopustila v skúšobnej dobe vyššie
uvedeného podmienečného odsúdenia. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona
nemôže výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu a teda trest ukladaný

týmto rozsudkom musí mať formu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.V súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon v § 39 ods. 1 umožňuje vo výnimočných
prípadoch uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného
zákona. Súd v prejednávanej trestnej veci zohľadnil špecifické okolnosti prípadu, kedy obžalovaná, ako

konateľka spoločnosti B. E. W., s.r.o. bola vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zodpovedná za odvádzanie
daní a poistného, čo napokon ani nespochybňovala, avšak na strane druhej súd zohľadnil tú skutočnosť,
že sa pri praktickom výkone podnikania v plnom rozsahu spoľahla na svojho manžela. Súd rovnako
zvýrazňuje aj osobu obžalovanej, ktorá viedla bezúhonný život a jej trestná činnosť či už v prejednávanej
trestnej veci alebo v rámci predchádzajúceho odsúdenia je spojená s jej podnikaním. Nejedná sa teda

o osobu, u ktorej by bolo možné považovať dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby troch
rokov za primeranú z hľadiska naplnenia účelu trestu, najmä ak súd musí vziať do úvahy skutočnosť,
že je nutné z vyššie uvedených dôvodov uložiť trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Aj
bez snahy súdu o prejudikovanie trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6 T 4/2014 je zrejmé, že obžalovaná
zločin neodvedenia dane poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchala
v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom sp. zn. 6T 4/2014 zo dňa 24.02.2014, čo

indikuje potrebu neskoršieho vyslovenia neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a následný výkon trestu
odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody v prejednávanej veci hoci aj na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby spolu s doposiaľ nepremeneným podmienečným
trestom v trvaní dvoch rokov pri jeho predpokladanej premene, by predstavovalo neprimeranú formu
trestnej represie nezodpovedajúcej následkom trestného činu, forme zavinenia, pohnútky obžalovanej,

ktorá sa snažila zabezpečiť chod spoločnosti aj v ťažkom ekonomickom prostredí druhotnej platobnej
neschopnosti, vedúc jej snahou o zachovanie výroby a zamestnanosti v regióne s jednou s najvyšších
mier nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Obžalovaná nie je v žiadnom prípade osobou,
ktorú by bolo možné považovať za osobu sociálne alebo kriminálne narušenú, práve naopak, táto jej
trestná činnosť je výnimočného charakteru a je spojená s nevydareným podnikaním, ktoré viedlo až k

jej osobnému bankrotu. Náprava obžalovanej, ak vôbec možno v jej prípade hovoriť o kriminogénnom
narušení osobnosti, je mimoriadne priaznivá a uplatnenie zákonom predvídaných trestných sadzieb v
kombinácii s nepodmienečnou formou trestu odňatia slobody by boli v rozpore s represívnou, ale aj
ochrannou funkciou trestu tak, ako ju poňal zákonodarca do Trestného zákona. Súd v tomto prípade
zvýrazňuje aspekt individuálnej a generálnej prevencie, ktorá je tiež imanentnou súčasťou trestu a tiež

účel trestu vo forme morálneho odsúdenia páchateľa. Prísnosť trestu ako súčasť zásady spravodlivosti
musí byť v korelácii s osobou obžalovanej a mierou následkov, ktoré trestná činnosť vyvolala vo sfére
tých spoločenských vzťahov, ktoré má Trestný zákon chrániť. Preto súd v prípade tejto obžalovanej
pristúpil k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
a poukazujúc na vyššie uvedené dôvody mal za to, že trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov

nepodmienečne bude postačujúcim na naplnenie vyššie deklarovaných funkcií trestu.

Nakoľko obžalovaná nebola doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Súd napriek uplatnenému nároku na náhradu škody o škode nerozhodoval, nakoľko táto bola uplatnená
verejnoprávnym subjektom vo sfére podliehajúcej osobitným správnym konaniam, v ktorých sa právne
účinným spôsobom rozhodne o výške daňovej a odvodovej povinnosti obžalovanej v kontexte jej
osobného bankrotu.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.